Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207212824
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207212824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

EditySzabovejaMgr.BarboryBartekovejvprávnejvecinavrhovateľa:PivovaryTopvar,a.s.,IČO:31648
479, Pivovarská 9, Veľký Šariš, zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová, advokátka, Slnečná 33, Poproč, proti
odporkyniam: v 1. rade: T. B., G.. G., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Ž. X, X., P. 2. rade: B. G., B.. XX.XX.XXXX,
O. X. Ž. X, X., obe zastúpené: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, o odporovateľnosť
právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k.
58C/143/2007-284 zo dňa 4.12.2012, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4.12.2012, č.k.

58C/143/2007-284 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade 142,99 Eur na náhradu trov odvolacieho
konania k rukách ich právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľazamietol.Navrhovateľazaviazalzaplatiť
odporkyniam náhradu trov konania vo výške 623,88 Eur.

Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 05. 2007 domáhal voči
odporkyniam v 1. a 2. rade určenia, že právny úkon prevodu nehnuteľnosti učinený darovacou zmluvou
zo dňa 07.02.2007, číslo vkladu P. XXXX/XXXX, uzavretou medzi prevodcami G. X., B.. XX.XX.XXXX,
a jeho manželkou T. X., G.. X. a nadobúdateľkami - odporkyňami v 1. a 2. rade, ktorého predmetom

je bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. poschodí obytného domu
so súp. č. XXXX, na Ž. D. Č.. X, stojaceho na parcelách č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, zapísanej
na LV č. XXXX, Katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu X., Správa katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu, kat. územie: P., obec X., mestská časť P., okres X. N., (ďalej len
„Nehnuteľnosť“), na odporkyňu v 1. rade v podiele 1/2 a na odporkyňu v 2. rade v podiele 1/2, s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v časti XXX/XXXXX- in, je voči navrhovateľovi
právne neúčinný. Nárok odôvodnil tým, že dňa 23. 08. 2006 bol na Exekútorský úrad W. N., súdnemu

exekútorovi Mgr. Ľ. U., doručený návrh navrhovateľa, ako oprávneného v exekučnom konaní, zo dňa
22. 08. 2006 na začatie exekučného konania voči dlžníkovi - G. X., na vymoženie sumy 40.828,52
eur (1.230.000,- Sk) s príslušenstvom. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozsudok
KrajskéhosúduvBratislavezodňa13.02.2006,č.k.49Cb/2/2000-66.Účastníkomexekučnéhokonania
bola s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku aj manželka povinného - T. X.Á.,
G.. X., B.. XX.XX.XXXX. Oprávnený a povinný boli o začatí exekúcie upovedomení Upovedomením
exekútorskéhoúraduozačatíexekúciezodňa15.01.2007,č.k.EX1336/06,ktorýmbolpovinnýsúčasne

vyzvaný, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie vzniesol námietky. Upovedomenie o začatí exekúcie, bolo povinnému doručené dňa09.02. 2007, a bolo mu zakázané odo dňa doručenia upovedomenia nakladať s jeho majetkom, ktorý
podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku podlieha exekúcii. Povinný a jeho manželka boli
podľa výpisu z LV č. XXXX Katastrálneho úradu X. ku dňu 11.01.2007 bezpodielovými spoluvlastníkmi

spornej Nehnuteľnosti. Spolu s upovedomením o začatí exekúcie bolo preto povinnému dňa 09.02.2007
(piatok) doručené aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 15.01.2007, č. k. EX
1336/06, zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX. Povinný
a jeho manželka T. X., darovacou zmluvou zavkladovanou do katastra nehnuteľností dňa 12. 02. 2007
(pondelok),podč.P.XXXX/XX,bezodplatnepreviedlivlastníckeprávokNehnuteľnostinaodporkynev1.

a 2. rade, na každú v 1 - ici. Tento úkon bol zo strany dlžníka učinený najbližší pracovný deň po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie a o zriadení exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Následne
dňa 14.02.2007 podal povinný námietky voči trovám exekúcie a dňa 20.02.2007 námietky proti exekúcii,
v ktorých uviedol, že nevlastní žiaden majetok a toho času sa snaží nájsť si uplatnenie mimo územia
Slovenskej republiky. Podanie námietok povinným malo podľa navrhovateľa smerovať k oddialeniu
splnenia podmienok pre vydanie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na

Nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, v úmysle sa medzičasom zbaviť vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti
a zmariť tak uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.

Odporkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu namietli, že upovedomenie o začatí
exekúcie prevzal dlžník dňa 09.02.2007 a k podpisu darovacej zmluvy došlo dňa 06.02.2007. V čase
podpisu darovacej zmluvy tak dlžník nemal vedomosť o začatí exekúcie a so svojím majetkom mohol

voľne nakladať. Aj keď odporkyne v 1. a 2. rade mali trvalý pobyt hlásený na rovnakom mieste ako
dlžník na Ž. D. X P. X., dlžník takmer 10 rokov pred uzatvorením darovacej zmluvy už nežil s nimi v
spoločnej domácnosti. Stretávali sa spolu len príležitostne, z dôvodu jeho častých aj niekoľkomesačných
turistických ciest mimo územia Slovenskej republiky. Odporkyne nemali žiadnu vedomosť o jeho
pracovných aktivitách, resp. prípadných dlhoch. V období rokov 1996 až 1999 sa dlžník (ich otec) s

matkou odsťahovali na I. D. J. L. X. a v spornom byte zostali bývať odporkyne sami. Už v tomto období
sa ich rodičia vyjadrovali, že uvedený byt im darujú. Darovanie bytu sa skôr nepodarilo zrealizovať práve
z dôvodu častého cestovania pána X. a jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky. Od roku
2001 bývala v byte na Ž. D. len odporkyňa v 2. rade. Úkony súvisiace s prípravou darovacej zmluvy a
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti vykonával na tento účel splnomocnený

právny zástupca. Návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu bol podaný na príslušnej správe katastra dňa
07.02.2007, pričom za návrh bol zaplatený urýchľovací správny poplatok v sume 265,55 eur. Odporkyňa
v 2. rade, si za účelom odkúpenia spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnosti vzala úver, zabezpečený
Nehnuteľnosťou, v ktorej býva od roku 1983. Darovanie bolo dlhodobo plánovaným úkonom. Odporkyňa
v 2. rade by si nevzala na Nehnuteľnosť dva úvery, nakoľko si je vedomá sankcií, ktoré jej hrozia zo

strany banky v prípade úspešnosti navrhovateľa v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. V
exekúcii dlžník podal námietky z dôvodu, že bol presvedčený, že tak exekúcia, ako aj súdne konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, sú nezákonné a nedôvodné. Aj pre presvedčenie ich otca
o neexistencii záväzku voči navrhovateľovi, je nepochybné, že jeho úmyslom nemohlo byť ukrátenie
veriteľa. Aj v prípade danosti takého úmyslu, odporkyne v 1. a 2. rade sa o tomto úmysle nemohli

dozvedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 42a ods. 1, 2, 3, 4; § 116 a 117 Občianskeho
zákonníka (ďalej len "OZ") a konštatoval, že odporovacia žaloba nie je svojou povahou určovacou
žalobou, a preto navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého záujmu. Rozhodným je
posúdenie splnenia zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 42a O.z., ktoré súd ustálil

nasledovne:

1.) Existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči nevlastnému otcovi odporkýň
v 1. a 2. rade - G. X., ako dlžníkovi, mal súd za nepochybne preukázanú z rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 13.02.2006, č. k. 49Cb/2/2000-66, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2006
a vykonateľnosť dňa 31.03.2006, a ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

istinu vo výške 1.230.000,- Sk, t. j. 40.828,52 eur s príslušenstvom. Na tom nemôže nič zmeniť
ani snaha protistrany a dlžníka o spochybnenie existencie a dôvodnosti pohľadávky, nakoľko je
priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené ani v dôsledku
podaného mimoriadneho opravného prostriedku (návrh na obnovu konania). Z listinných dôkazov
(predovšetkým exekučný návrh zo dňa 22.08.2006, upovedomenia o začatí exekúcie a o spôsobe

vykonania exekúcie zo dňa 15.01.2007, sp. zn. EX 1336/06 a iné) mal súd tiež za preukázané,že vymoženie predmetnej pohľadávky sa stalo predmetom núteného výkonu súdneho rozhodnutia
(exekučného konania) vedeného súdnym exekútorom Mgr. Ľ. U..

2.) Dňa 06.02.2007 bola medzi dlžníkom a jeho manželkou T. X., ako bezpodielovými spoluvlastníkmi

Nehnuteľnosti a darcami na jednej strane a odporkyňami v 1. a 2. rade ako obdarovanými na druhej
strane, uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej sa odporkyne v 1. a 2. rade stali podielovými
vlastníčkami Nehnuteľnosti, každá v ideálnej polovici. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti, datovaný dňom 06.02. 2007, bol príslušnej správe katastra doručený dňa 07.02.2007
a povolený bol dňa 12.02. 2007, pod č. P.-XXXX/XX, ku ktorému nastali právne účinky vkladu. V

dôsledku darovacej zmluvy došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, z ktorého mohla byť
pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) uspokojená. Súd súčasne vyhodnotil, že darovacia zmluva bola
medzi zmluvnými stranami uzatvorená platne, čo je predpokladom toho, aby mohla byť veriteľom
namietaná jej právna neúčinnosť. Pri odporovaní darovacím zmluvám súdna prax dáva do pozornosti
skúmanie toho, či k uzatvoreniu darovacej zmluvy nedošlo s úmyslom u oboch zmluvných strán zmariť
uspokojenie pohľadávky veriteľa, v dôsledku čoho by bola darovacia zmluva pre rozpor s § 39 O.z.

absolútne neplatná. V danom prípade súd však u odporkýň s určitosťou vylúčil existenciu úmyslu ukrátiť
uspokojenieveriteľovejpohľadávky,ktorýbyviedolzichstranykpodpisudarovacejzmluvy,atozdôvodu
preukázanej nevedomosti odporkýň o dlhu svojho otca voči veriteľovi v čase podpisu darovacej zmluvy.

3.) K povoleniu vkladu príslušnou správou katastra došlo ku dňu 12.02.2007, a trojročná prekluzívna
lehota na podanie odporovacej žaloby začala plynúť dňa 13.02.2007. Odporovacia žaloba bola súdu

doručená dňa 14.05.2007, t. j. v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.

4.) Vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva bola uzatvorená medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami
v zmysle ustanovenia § 116 O.z. (dcérami jeho manželky), úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa ex lege prezumuje (predpokladá). Táto zákonná domnienka neplatí, ak
druhá strana preukáže, že vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla

poznať. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje blízku osobu, t. j. odporkyne v 1. a 2. rade. V tejto
súvislosti súd poukázal na to, že argumentácia oboch odporkýň bola zhodne založená na tom, že ešte
v deväťdesiatych rokoch sa v ich rodine začalo hovoriť o tom, že im rodičia darujú byt na Žitavskej
ulici. K skoršiemu podpisu darovacej zmluvy však nedošlo pre častú a dlhodobú neprítomnosť ich otca,
pána X. na Slovensku. V období rokov 1996 - 1999 sa ich matka s nevlastným otcom odsťahovali na

I. S. P. X.. Približne desať rokov pred podpisom darovacej zmluvy dlžník už nežil s odporkyňami v
spoločnej domácnosti a tieto sa s ním stretávali len príležitostne. Odporkyne zhodne prehlásili, že ani
v čase, keď bývali spolu s matkou a otcom na Ž. D., nemali vedomosť o podnikateľských aktivitách
svojho otca, a už vôbec nie o nejakých jeho dlhoch či záväzkoch. Nepriamo ich vylúčila aj pôžička,
ktorú v roku 2006 poskytol otec odporkyni v 1. rade, približne v sume 170.000,- Sk za účelom vlastného

podnikania, ktoré v tom čase rozbiehala. Za jediný dôvod, pre ktorý došlo k uzatvoreniu darovacej
zmluvy, považovali dlhoročnú ústnu dohodu s otcom, že im predmetný byt daruje a tiež skutočnosť, že v
rozhodnom čase si otec našiel v Thajsku novú partnerku. Ich matka v obave, že zostanú bez strechy nad
hlavou, naliehala na podpísanie dlho plánovanej darovacej zmluvy. Toto zhodne potvrdila aj ich matka -
svedkyňaT.X..ktorámanželovizatosľúbila,žemunebuderobiťproblémysrozvodom,kuktorémudošlo

v máji 2008. Svedkyňa súčasne potvrdila, že v rozhodnom čase bola telefonicky kontaktovaná niekým z
exekútorského úradu, avšak telefonátu, aj vzhľadom na početné známosti jej muža v takýchto kruhoch,
nepripisovala žiaden význam. Odkaz mu asi odovzdala. Dlžník taktiež potvrdil rodinnú dohodu o tom, že
byt bude darovaný jeho nevlastným dcéram. Mal v pláne tak urobiť bez ohľadu na obavy jeho manželky,
aj so zreteľom na riskantnú prácu a službu v utajení. Len z dôvodu jeho častého pobytu v zahraničí

nedošlo k skoršiemu zrealizovaniu prevodu Nehnuteľnosti. Svedkyňa JUDr. H. P. tieto tvrdenia potvrdila
a uviedla, že o skoncipovanie zmluvy o prevode bytu bola pánom X. požiadaná pred ôsmimi až deviatimi
rokmi. Zmluvu pripravila, avšak pán X. odišiel niekde do zahraničia a k jej podpisu preto došlo asi až
po troch rokoch. Dlžník navyše potvrdil nevedomosť svojich dcér a manželky o jeho podnikateľských
aktivitách, o ktorých im nehovoril, aj keď sa ho na ne pýtali. Odporkyne podľa neho nemohli vedieť ani o

súdnom spore s navrhovateľom, nakoľko v tom čase s ním už dlho nebývali a neboli v kontakte. Rodinou
X. plánované darovanie bytu na Ž. D. ešte niekedy v roku 1995 potvrdil aj svedok Tomáš Opálený.

K ďalším vykonaným dôkazom súd uviedol, že nevylučuje, že dlžník sa o spornej exekúcii v
zmysle úradného záznamu pracovníka exekútorského úradu T. S. mohol dozvedieť aj pred prevzatím
upovedomenia o začatí exekúcie, od svojej manželky, ktorá mu mala nechať odkaz, aby kontaktoval

exekútorský úrad. Ustálil však, že odporkyne nemali vedomosť o dlhu svojho otca voči navrhovateľovia so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu (niekoľkoročná dohoda o prevode bytu na ne, rozpad
manželstva rodičov a nový vzťah ich otca, hotovostná pôžička pána X. pre odporkyňu v 1. rade v
sume 170.000,- Sk, jeho dlhodobý pobyt v zahraničí, kde mal pracovať a viesť vlastný život) ani pri

vynaložení náležitej starostlivosti nemohli poznať jeho úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Súd nezistil žiadnu
skutočnosť, ktorá by mohla u odporkýň čo i len vzbudiť obavu o akomkoľvek dlhu či záväzku otca,
ktorú by mali verifikovať, resp. žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala solventnosť ich nevlastného
otca. Pristúpenie odporkýň k podpisu darovacej zmluvy preto nemožno klasifikovať ako konanie bez
náležitej starostlivosti. Súd preto návrh navrhovateľa na vyslovenie právnej neúčinnosti darovacej

zmluvy zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní plne úspešným odporkyniam súd
priznal náhradu trov súdneho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z.z. za 9 úkonov právnej služby v celkovej výške 623,88 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, podaním zo dňa 17.1.2013. Namietol, že
v konaní bolo preukázané, že odporkyne rovnako ako ich matka, sa aktívne nezaujímali o podnikateľské

aktivity ich otca a nevedeli nič ani o tom, odkiaľ má finančné prostriedky, z ktorých zabezpečoval rodinu
a podporoval ich podnikateľské aktivity. Odporkyne ako podnikateľky si pritom museli byť vedomé rizika
živnostenského podnikania z hľadiska ručenia celým majetkom. O pasivite odporkýň svedčí aj to, že
ich otec má doposiaľ aktívne podnikateľské oprávnenie s miestom podnikania v spornom byte, kde sa
nezdržiava viac ako 15 rokov a odporkyne neurobili nič, aby to zmenili. V 90-tych rokoch rodičia na

odporkyne previedli aj inú nehnuteľnosť, ktorú nechali v užívaní otca bez náhrady. Odporkyne neurobili
nič,abymohlizistiťúmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa,hociimtútopovinnosťukladázákon.Nemožno
preto uzavrieť, že vynaložili náležitú starostlivosť na zistenie jeho úmyslu. Preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe navrhovateľa vyhovel. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu
trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

K odvolaniu sa vyjadrili odporkyne písomne prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa
19.2.2013.Zopakovalivňomsvojuobranuzprvostupňovéhokonaniaazdôraznili,žedoprevoduspornej
Nehnuteľnosti žili už 10 rokov samy. Nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby neustále aktívne
prejavovali záujem o podnikateľské aktivity ich otca. Bolo preukázané, že mali vedomosť o podnikaní
otca v oblasti miešania farieb a prevádzkovania bufetov. Mali tak vedomosť o pôvode jeho financií,

ktorými zabezpečoval rodinu. Navyše, otec tvrdil, že farbu, za ktorú prevzal od navrhovateľa zálohu,
skutočne dodal, čo potvrdzuje aj dodací list. Bolo preukázané aj to, že ešte v čase kým žili v spoločnej
domácnosti, ako rodina sa dohodli na tom, že Nehnuteľnosť rodičia prevedú na odporkyne, pričom
prevod sa podarilo zrealizovať až v roku 2007 pre neprítomnosť otca na Slovensku. Potvrdila to aj
svedkyňa JUDr. H. P.. K prevodu došlo na základe iniciatívy ich matky po odhalení mimomanželského

vzťahu ich otca. Odporkyne nikdy nemali dôvod pochybovať o solventnosti ich otca, pretože im v prípade
potreby finančne vypomáhal. Z dokazovania vyplynulo, že koncom roku im požičal 5 700,- Eur na
kúpu mangela. Odporkyne tak nikdy nemali vedomosť o úmysle otca ukrátiť veriteľa a doposiaľ sú
presvedčené, že jeho záväzok voči navrhovateľovi nevznikol. O problémoch súvisiacich s prevodom
Nehnuteľnosti sa dozvedeli až po doručení žalobného návrhu. Navrhujú preto, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p., a po doplnenom dokazovaní na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že nie je dôvod
na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav
veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom

odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Pred odvolacím súdom odporkyňa v 1. rade k veci uviedla, že oni s otcom nikdy nebojovali, byt patril
rodičom, a preto nevideli dôvod, aby nútili otca odhlásiť z Nehnuteľnosti sídlo jeho podnikania. Nie je ani
obvyklé, aby pri darovaní medzi deťmi a rodičmi si deti preverovali stav záväzkov svojich rodičov. Na
pôžičku od otca v r. 2006 bola uzavretá len ústna dohoda. Na zistenie stavu podnikateľských záväzkov

ich otca nerobili žiadne úkony a ani sa o to nezaujímali. Okrem bytu otec s matkou na odporkyne previedli
ešte aj ďalšiu nehnuteľnosť pred sporným darovaním. Konkrétne stavebný pozemok, ktorí rodičia neskôr
využili na vlastné účely a aj tam bývali. Rodičia napriek tomu chceli na dcéry previesť celý svoj majetok.
Otec mal ešte jednu dcéru z prvého manželstva, ktorá by prichádzala do úvahy ako dedič. Na otázku, či
sa odporkyne od matky dozvedeli v dňoch 1. alebo 2.2.2007, že telefonovala s exekútorom, ktorý hľadáich otca v súvislosti s exekúciou, odporkyňa uviedla, že od otca sa o tomto nedozvedeli, a nepamätá
sa, či im to hovorila ich matka. Matka v tomto čase bola už na tom dosť zle, pretože jej manželstvo bolo
v rozpade, keďže otec si našiel novú priateľku. Telefonát od exekútora sa neriešil ani 7.2.2007, kedy

sa odporkyne stretli s oboma rodičmi na účelom uzavretia darovacej zmluvy. Odporkyňa v 1. rade v
byte bývala od svojich 5 rokov až do r. 2000, rodičia sa z bytu odsťahovali niekedy okolo roku 1999 a
odporkyňa v 2. rade v byte býva doposiaľ so svojou rodinou.

Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že v byte býva od svojich 5 rokov až doposiaľ. Vždy to považovala za svoj
domov, o byt sa riadne starala, a teraz v ňom vychováva jedno dieťa a druhé čaká. V rodine bola dávno

dohoda,žebytbudeprepísanýnaodporkyneastýmtosúviselajdarstavebnéhopozemku.Ktomudošlo
viac menej z toho dôvodu, že ich nevlastný otec mal divokú povahu, hodne cestoval, mal plno známych
a matka mala určitú obavu, aby majetok bol dostatočne v rodine stabilizovaný. Okrem toho ich nevlastný
otec mal z predchádzajúceho manželstva ďalšiu dcéru a oni mali obavu najmä z jeho bývalej manželky,
ktorá by mohla zasahovať aj do dedičského konania. Ich nevlastný otec zafinancoval bývanie aj svojej
prvej dcére. Otec v rodine hradil všetky väčšie výdavky. Vedeli o ňom len toľko, že podniká s farbami. Je

pravdou, že otec má v byte zriadené sídlo podnikania, pričom ak ho nezrušil, tak tam môže byť doposiaľ.
Odporkyňa nechcela byť voči nemu priečna, a keďže ju to nijako neobťažuje, tak túto otázku s ním nikdy
neriešila. Je pravda, že do bytu je mu zasielaná aj podnikateľská pošta, ktorú si chodí priamo vyberať
do schránky. O telefonáte od exekútora nevedela v čase darovania vôbec nič. Po konštatovaní súdu, že
k darovaniu nehnuteľnosti došlo do týždňa po tom, ako sa ozval exekútor, odporkyňa uviedla, že to bolo

možno zle načasované, ale oni o týchto skutočnostiach nemali žiadnu vedomosť. Až v priebehu súdneho
konania sa dozvedeli niečo aj o pohľadávke navrhovateľa voči ich nevlastnému otcovi. Zo súdneho
spisu pritom vyplynulo, že aj bývalý riaditeľ Pivovaru potvrdil, že dodávka farieb im bola dodaná. V čase,
keď ešte žili v spoločnej domácnosti s otcom, a aj v čase darovania mal ich nevlastný otec veľmi veľa
kontaktov a známych, ktorí ho hľadali za účelom rôznych stretnutí, pričom telefonáty preberala matka.

Vzhľadom na ich početnosť mohla vnímať aj telefonát od exekútora tak, že iba hľadá otca.

Právny zástupca odporkýň k záznamu o telefonáte z exekútorského úradu na čl. 221 uviedol, že
spochybňuje jeho dôveryhodnosť, keďže bol spísaný zamestnancom exekútora a nie je jasné, že
zodpovedá pravde. Matka odporkýň pred prvostupňovým súdom uviedla, že si na takýto telefonát v
súvislosti s exekúciou nepamätá.

Svedkyňa T. X., matka odporkýň, pred odvolacím súdom uviedla, že v spornej Nehnuteľnosti má trvalé
bydlisko, ale býva v podnájme na inom mieste. S jej prvým manželom aj s dcérami bývala v byte rodičov
manžela na sídlisku a potom ako uzavrela manželstvo s dlžníkom, presťahovali sa s dcérami do jeho
bytu na Ž.N. X P. X.. V tom čase bol tento byt ešte štátny, a neskôr, keď sa začali byty predávať, kúpili
sme ho do BSM. Manžel mal dcéru z prvého manželstva, ktorej finančne pomáhal a zabezpečil jej aj

bývanie v X.. Navyše jej kúpil aj auto. Preto do budúcnosti vznikla dohoda medzi nimi ako manželmi,
že byt na Ž. darujú odporkyniam, keďže v tomto čase ešte nemali zabezpečené bývanie. V prípade,
ak by jej manžel nebol kúpil pozemok v L. X., na ktorom postavili dom, boli by v tomto byte zostali asi
až doposiaľ. Približne v r. 2005 si manžel doviedol zo zahraničia domov thajskú partnerku, v dôsledku
čoho svedkyňa odišla zo spoločného domu v L. X. späť na Žitavskú ulicu, kde v tom čase bývala

mladšia dcéra B.. Neskôr thajská priateľka odišla, a manžel ju prehovoril, aby sa vrátila späť. Toto bolo
približne v r. 2006. Následne však opätovne odišiel do Thajska, a svedkyňa mala informácie o jeho
pokračujúcom vzťahu. Preto sa rozhodla začať robiť právne kroky ohľadom sporného bytu. Následne si
manžel thajskú priateľku nasťahoval aj do spoločného domu, pričom približne po dobu dvoch mesiacov
tam bývali všetci traja. Manžel jej oznámil, že sa chce rozviesť, aby tu jeho priateľka mohla trvalo

bývať. Dokonca jej odpojil v izbách, ktoré obývala, elektrinu. Vtedy pochopila, že sa musia rozviesť a
rezolútne mu povedala, že s rozvodom bude súhlasiť iba vtedy, ak byt prepíše na jej dcéry. Toto bolo v
zimných mesiacoch v r. 2006. Pred r. 2006 nemali dohodnutý pevný termín, kedy konkrétne by sa byt
mal previesť na dcéry. Ona to začala riešiť až v čase tejto krízy. Manžel jej povedal, že vybaví prepis
cez jeho právničku, o čo sa bližšie nezaujímala. Pokiaľ ide o okolnosti samotného prepisu, pamätá si

len to, že sa stretli u notárky, kde sa to celé spísalo a potom sa podal návrh na vklad do katastra. Pokiaľ
ide o majetkovú situáciu jej manžela, táto bola väčšinou dobrá. Nepamätá si, že by ho niekedy hľadali
nejakí veritelia. Naopak to on skôr naháňal svoje pohľadávky. S právničkou, ktorá vybavovala právne
veci okolo prevodu bytu neprichádzala do kontaktu. Následne súd oboznámil svedkyňu s obsahom
úradného záznamu pracovníka exekútorského úradu na čl. 221 z 1.2.2007, v ktorom je zachytený obsah

telefonického rozhovoru tohto pracovníka so svedkyňou, ktorá mala odkázať manželovi neodkladnosťvyriešenia pohľadávky. K tomu svedkyňa uviedla, že si na obsah tohto rozhovoru nepamätá. Udialo sa to
v čase, kedy vedela, že manžel sa vrátil k thajskej priateľke a že je to definitívny koniec ich manželstva.
V tom čase ho hľadalo viacero osôb a ona sa s nimi nemala chuť vybavovať vzhľadom na psychický

stav, v ktorom sa v tom čase nachádzala. Nepamätá si ani obsah ďalšieho rozhovoru s pracovníkom
exekútorského úradu zo dňa 2.2.2007. Na dcéry okrem bytu previedli aj pozemok v L.. X. z toho dôvodu,
že mali obavu z jeho bývalej manželky, ktorá sa z neho snažila dostať čo najviac peňazí a bola by
sa schopná do tohto domu aj nasťahovať. Išlo by najmä o situáciu, keby sa manželovi niečo stalo a
v dedičskom konaní by bola jednou z dedičiek aj jeho prvá dcéra, pričom cez ňu by mala jeho bývalá

manželka možnosť ovplyvňovať tento majetok. Je pravdou, že svedkyňa nikdy neriešila v rámci BSM
svoje bývanie resp. majetkové veci, ale to bolo preto, že prioritne mala potrebu zabezpečiť svoje deti.
Od manžela odišla tak, že si zobrala len svoje osobné veci. Vyporiadanie BSM nebolo žiadne, pretože
s bývalým manželom im nezostal žiaden spoločný majetok. Majetkové pomery manžela v čase prevodu
bytu boli podľa nej dobré, pretože v roku 2006 požičal dcéram väčšiu hotovosť na podnikateľské účely
a synovi dcéry Martiny zaplatil 100 000,- Sk na to, aby mohol celý rok chodiť do anglickej školy.

Odvolací súd po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a po doplnenom
dokazovaní v rámci odvolacieho konania vyhodnotil ako správne všetky skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa. K tomu považuje za potrebné v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa
zdôrazniť len nasledovné:

Odporovateľná žaloba voči odporkyniam by mohla byť úspešná len vtedy, ak by sa potvrdila zákonom

predpokladaná vyvrátiteľná domnienka, že odporkyne ako blízke osoby dlžníka v čase prevodu spornej
Nehnuteľnosti, mohli vedieť o jeho úmysle ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa pri uspokojení jeho
pohľadávky. Táto právna domnienka neplatí v prípade preukázania, že odporkyne o tomto úmysle
nemohli vedieť ani pri náležitej starostlivosti. Samotné odporkyne popreli, žeby o takom úmysle ich
otca vedeli, a konkrétne okolnosti darovania spornej Nehnuteľnosti túto ich obranu potvrdzujú. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané:

·existenciadohodyvrodineodarovaníNehnuteľnostiodporkyniamdlhodobopredsamotnýmdarovaním
a vznikom pohľadávky navrhovateľa voči otcovi odporkýň,

· finančná podpora podnikateľských aktivít odporkýň zo strany ich otca v krátkom čase pred darovaním,
čím bola odôvodnená ich domnienka, že je dobre majetkovo zabezpečený a schopný plniť záväzky voči

svojím veriteľom,

· že konkrétnym impulzom na darovanie Nehnuteľnosti bola manželská kríza rodičov odporkýň a snaha
ich matky zrealizovať dohodu o darovaní súbežne z rozvodom manželstva. Impulz tak nevyšiel zo strany
otca odporkýň ako reakcia na exekučné konanie o vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči nemu.

Súčasne nebolo preukázané, že v čase spísania darovacej zmluvy a vkladového konania na

katastri nehnuteľnosti, vedeli odporkyne ako obdarované a ich rodičia ako darcovia, o prebiehajúcom
exekučnom konaní. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo dlžníkovi preukázateľne doručené až po
uzavretí darovacej zmluvy a podania návrhu na vklad zmeny vlastníckeho práva v prospech odporkýň.
Všetky uvedené skutočnosti tak odôvodňujú záver, že odporkyne boli v čase darovania Nehnuteľnosti
dobromyseľné a nemali dôvod overovať si majetkové pomery a záväzky ich otca.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2, O.s.p. potvrdil ako vecne
správny.

Odporkyne boli plne úspešné aj v odvolacom konaní a vznikol im nárok na náhradu trov podľa § 142
os. 1 O.s.p. V odvolacom konaní si vo vyčíslení zo dňa 22.4.2015 uplatnili prostredníctvom právneho
zástupcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 191,79 Eur za 4 úkony - vyjadrenie k

odvolaniu, ďalšiu poradu s klientmi pred pojednávaním dňa 23.3.2015, a za účasť na pojednávaní v
dňoch 24.3.2015 a 21.4.2015. Odvolací súd im v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. priznal nárok
len za tri úkony, pretože úkon - ďalšia poradu s klientmi pred pojednávaním dňa 23.3.2015, nebol
preukázaný žiadnym dôkazom o uskutočnení tejto porady a jej časovom rozsahu. Za tri úkony priznal
odporkyniam náhradu vo výške 142,99 Eur, ktorá pozostáva z vyčíslenej výšky náhrady odmeny za

jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu, 45,41 Eur (odmena 30,04, s paušálnou náhradou 7,81 Eur a DPH7,57 Eur); a za dva úkony - účasť na pojednávaniach po 48,79 Eur (odmena 32,27 Eur s paušálnou
náhradou 8,39 Eur a DPH 8,13 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.