Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Vladimír Zimányi

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207257
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512207257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO 35 787 783, zast.: S. T. I.. C. Q., W. XX XXX
XXX, D. D. E. XX, J., proti žalovanej: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.Á. XXX/XX, C. L. E., o zaplatenie
200,20 eura s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 131,92 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 131,92 eura od 01.12.2009 až do zaplatenia, v pravidelných splátkach po 15,- eur
mesačne,splatnýchdo28.dňavmesiaci,počnúcprvýmmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohto
rozsudku, pod následkom výhody splátok.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa na základe skutočností uvedených v podanej žalobe zo dňa 05.06.2012 domáhal, aby súd
uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu200,20euras9,0%-nýmročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 165,54 eura od 01.12.2009 až do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

Odporkyňa sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila.

Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom
pojednávaní, odročenie pojednávania nežiadal. Za použitia ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, výsluchom žalovanej, zmluvou

o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2008, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa
08.10.2009, výsledkom reklamačného konania pri doručovaní zásielky od žalobcu žalovanej zo dňa
21.12.2009, potvrdením žalobcu o výške poskytnutého úveru žalovanej zo dňa 07.10.2014, výpisom z
úverového účtu žalovanej, potvrdením žalobcu o prijatí splátok od žalovanej zo dňa 07.10.2014, a zistil
tento skutkový a právny stav:Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2008 (ďalej aj "zmluva" alebo
"úverová zmluva") súd zistil, že túto uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Na uvedenom
zmluvnom základe žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4 990,- Sk (= 165,64 eura), s celkovými

nákladmi vo výške 1 106,- Sk (= 36,71 eura). Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedený úver s
príslušenstvom v 12-tich mesačných splátkach po 508,- Sk (= 16,86 eura), pričom prvá splátka bola
splatná dňa 15.01.2009 a ďalšie splátky boli splatné vždy v 15. deň v mesiaci. Zmluvný úrok bol
dohodnutý vo výške 39% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj "RPMN") predstavovala
46,32% a priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci spotrebiteľský úver na trhu SR predstavovala

66,87%.

Z listu žalobcu (adresovaného žalovanej) zo dňa 08.10.2009 súd zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru.
Zároveň vyzval žalovanú na úhradu sumy 118,2 eura (= 3555,47 Sk) titulom dlžných mesačných splátok
úveru, sumy 47,52 eura (= 1 431,59 Sk) titulom úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy a sumy 34,66 eura (= 1 044,17 Sk) titulom zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru,

t. j. celkom spolu na úhradu sumy 200,20 eura (= 6 031,23 Sk). Úver sa stal splatným dňa 30.11. 2009
v celom rozsahu.

Z výsluchu žalovanej súd zistil, že uzatvorenie úverovej zmluvy tak, ako je uvedené v podanej žalobe
(viď zhora) nepopierala, rovnako nepopierala že poskytnutý úver nesplácala, čo odôvodnila rozpadom
jej rodiny po uzatvorení predmetnej zmluvy, po ktorom rozpade sa sama stará o dve maloleté deti, na

ktoré jej exmanžel výživné neplatí, t. č. býva u rodičov (otec je dôchodca, matka nezamestnaná), ktorým
zo svojho príjmu (brigádnický, príp. práca na dohodu) vo výške cca 230,- až 240,- eur mesačne prispieva
na bývanie a domácnosť. Nevedela sa vyjadriť k výške jej dlhu, ale vzhľadom na jej sociálnu situáciu
požiadala o povolenie splátok dlhu.

Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu 16.12.2008 (t. j. ku dňu

uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy), pokiaľ nižšie nie je uvedené inak.

Podľa ust. § 2 písm. a/ z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších zákonov
(ďalej aj "ZoSÚ"), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujenáležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ"), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Z potvrdenia zo dňa 07.10.2014 súd zistil, že žalovaná na poskytnutý úver v sume 165,64 eura celkom
spolu uhradila žalobcovi iba sumu 33,72 eura (t. j. dve splátky po 16,86 eura); ostala mu tak dlžná sumu
131,92 eura. Nesplácaním úveru sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením jej

peňažného dlhu, t. j. ku dňu 01.12.2009 - viď zhora), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Ako je už zhora uvedené, žalovaná sa zaviazala splatiť predmetný úver s príslušenstvom v 12-tich
mesačných splátkach po 508,- Sk (= 16,86 eura) tak, že prvá splátka bola splatná dňa 15.01.2009

a ďalšie splátky boli splatné vždy v 15. deň v mesiaci. Zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 39%
ročne, RPMN predstavovala 46,32 a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre
zodpovedajúci spotrebiteľský úver na trhu SR predstavovala 66,87%.

Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená,

je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Žalovaná ako spotrebiteľka nemohla
individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného (tzv. formulárového) návrhu na uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorý je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere; jej predmetom bolo
poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach (viď
zhora) vrátiť. Jednalo sa teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. b/ ZoSÚ).

Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s
§ 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri
uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
(táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej žiadnymi

dôkazmi nepreukázal, resp. ani netvrdil).Bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka), vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna
úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou (ktorou je Obchodný zákonník); je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci
konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 2 písm. a/
ZoSÚ. Ako je už zhora uvedené, na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver v sume 165,64 eura s celkovými nákladmi vo výške 36,71 eura a žalovaná sa
zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje základné obsahové náležitosti v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/, i/ ZoSÚ, a to: 1/ konečnú splatnosť úveru a 2/ výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý
navrhovateľkou odporkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca tak nemá právo na zaplatenie úroku z úveru, resp. celkových nákladov úveru. Žalovaná zaplatila

z poskytnutého úveru (t. j. zo sumy 165,64 eura) len časť, a to sumu 33,72 eura (viď zhora), preto súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
131,92 eura (= 165,64 - 33,72) s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku (t. j. v časti o zaplatenie
sumy 68,28 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.12.2009 až do zaplatenia)
žalobu zamietol.

Prvým dňom omeškania žalovanej so zaplatením peňažného dlhu (vzhľadom na splatnosť celého
zostatku úveru dňom 30.11.2009) je deň 01.12.2009, preto má žalobca voči žalovanej právo na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku
dňu 01.12.2009 výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola 1%; žalobca tak má

popri dlžnej istine i právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne z dlžnej sumy odo dňa
omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S prihliadnutím na finančné možnosti žalovanej (viď zhora) súd povolil žalovanej uhradiť žalobcovi
prisúdenú sumu v splátkach, celkom zjavne zodpovedajúcich súčasným maximálnym možnostiam
žalovanej.

O trovách konania rozhodol súd za použitia ust. § 142 ods. 2 OSP, keďže návrhu v časti o zaplatenie

sumy 131,92 eura s príslušenstvom vyhovel a návrh v časti o zaplatenie sumy 68,28 eura s
príslušenstvom zamietol. Žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie sumy 68,28 eura a v časti o
zaplatenie sumy 131,92 eura s príslušenstvom bol úspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku
bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 65,89% (131,92 eura : 200,20 eura x 100) a hrubý úspech žalovanej
v rozsahu 34,11% (100% - 65,89%); z uvedeného teda vyplýva nepatrný úspech žalobcu v rozsahu

31,78% (= 65,89% - 34,11%).Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Zuvedenéhočiastočnéhoúspechužalobcusúdpretoonáhradetrovkonaniarozhodoltak,akjeuvedené

vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

1.vkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1OSP(rozhodlosavoveci,ktoránepatrídoprávomoci

súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa),

6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.