Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113207188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so
sídlom Olejkárska l, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, P.O.BOX 75, proti žalovanému: I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., P. XX, v konaní o zaplatenie 50,70 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C 144/2013-39 zo dňa 24. 1. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo veci samej.

II. M e n í sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur k rukám JUDr. Vladimíra

Kána, advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 Eur a iných
trov konania vo výške 16,50 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so
sídlom v Bratislave na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný

dňa 26.03.2012 v čase o 17.19 hod., linka č. 70, číslo voza 2844/1 cestoval dopravným prostriedkom
žalobcu a na základe výzvy zodpovedného pracovníka žalobcu sa pri kontrole nepreukázal platným
cestovným lístkom a nezaplatil ani úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Z uvedených
dôvodov žalobca účtoval žalovanému úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka v súlade
s tarifou vo výške 50,- Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, spolu teda 50,70 Eur. Napokon žalovaný
v priebehu tohto konania tento súdom zistený skutkový stav nespochybňoval. Nakoľko však žalovaný
uvedenú sumu do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal

žalobcovi uplatnenú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v zmysle hore citovaných
zákonných ustanovení vo výške 50,- Eur, ako aj náhradu bežného cestovného vo výške 0,70 Eur podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k argumentácii žalovaného týkajúcej sa nedoručenia pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie
zo dňa 07.05.2012 súd uvádza, že prípadné nedoručenie tohto pokusu o zmier nie je zákonnoupodmienkou na podanie tejto žaloby a ani nespochybňuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
Žalobca napokon preukázal odoslanie toho pokusu o zmier na adresu, ktorú má žalobca uvedenú v
občianskom preukaze, pričom skutočnosť, že sa žalovaný na tejto adrese nezdržiava od roku 2007

nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý o tejto skutočnosti nemôže mať vedomosť. Navyše žalobcom
preložené listy, ktoré mu adresoval žalovaný v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou nasvedčujú, že
žalovanému bol tento pokus o zmier doručený, resp. bol s jeho obsahom oboznámený. Z týchto dôvodov
zároveň súd zamietol žiadosť žalovaného o vykonanie dokazovania výsluchom jeho bývalej manželky
a výsluchom jeho samotného prostredníctvom dožiadaného súdu, pretože výsluch žalovaného a jeho

bývalej manželky vzhľadom na jeho obsah týkajúci sa doručenia pokusu o zmier považuje súd za
nepodstatný pre rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči

pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V konaní bol úspešný žalobca, a preto má právo na náhradu účelných trov konania. S poukazom na
skutočnosť, že ide o drobný spor (§ 29 ods. 6 O.s.p) a výška uplatňovaných trov právneho zastúpenia
v sume 87,88 Eur je voči samotnej pohľadávke neprimeraná, súd postupom podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
tieto trovy právneho zastúpenia znížil a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur (iné trovy konania) a z trov právneho zastúpenia
podľa § 10 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 29,29 Eur (za 1 úkon právnej pomoci vo
výške 16,60 Eur + režijný paušál 1 x 7,81 Eur + 20 % DPH, ktorej je právny zástupca žalobcu platcom vo
výške 4,88 Eur). Žalovaný je povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. všetky trovy zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na veľmi
závažnýfakt,ato,ženežijevmiestetrvaléhopobytuavýzvynazmiernemôžepreberať.Aksapreberajú,
tak nastáva voči jeho osobe trestný čin, a to zavádzanie a falšovanie jeho podpisu alebo tieto výzvy
dostáva JUDr. Kán naspäť na svoju adresu. Ak má žalovaný vedomosť o tom, tak má prostredníctvom

Okresného súdu Prešov, ktorý mu zasiela platobné rozkazy a návrhy na vydanie platobného rozkazu.
Ďalej poukázal na to, že JUDr. Kán má vedomosť o jeho prechodnej adrese, na ktorú mu poslal listy.
V týchto listoch sú napísané všetky jeho dlžné pohľadávky voči Dopravnému podniku Bratislava, a.s.
JUDr. Kán si prisudzuje právomoc sudcu, ktorý mu nedáva priestor, ako má splácať tieto finančné
pohľadávky, a to napriek tomu, v akej zlej finančnej situácii sa nachádza. Pritom ho informoval o jeho

finančnej situácii. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby sa tieto závažné okolnosti riadne posúdili a ako občan
Slovenskej republiky žiadal o objektívnosť a spravodlivosť.

Kodvolaniužalovanéhosapísomnevyjadrilžalobca,ktorýnavrholpotvrdiťrozsudoksúduprvéhostupňa
a priznať mu trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad

upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že rozsudok je vo výroku vo veci samej správny.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), ak
sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným

cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný
poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovnéhoasankčnejúhradyvrozsahumenoapriezvisko,dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.
Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalobca v konaní doložil záznam - Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré
potvrdzujú, že žalovaný v dňa 26.3.2012 o 17:19 hod. cestoval mestskou hromadnou dopravou bez
platnéhocestovnéholístka.Pretobolvyzvanýžalobcomnazaplateniesumy50,-Eurzakaždéporušenie

prepravného poriadku, a to za cestovanie bez platného cestovného lístka. Podľa § 14 ods. 2 zákona
o cestnej doprave je žalovaný povinný zaplatiť sankčnú úhradu podľa tarify. Odvolacie námietky
žalovaného nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaný nespochybnil, že
cestoval mestskou hromadnou dopravou bez cestovného lístka. Na základe uvedeného preto žalovaný,
cestujúci bez platného cestovného lístka, je povinný zaplatiť sankčnú úhradu podľa tarify.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ zaväzuje žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 50,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolanie žalovaného smerovalo aj voči určenej splatnosti sumy, na ktorú bol zaviazaný. V konaní
pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní žalovaný tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu
nezdokladoval. Nepriaznivé finančné pomery teda nepreukázal.

Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudokvovecisamejakosprávnysosvojenímsidôvodovpotvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

V danom prípade predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností drobný spor, keďže hodnota
žalovanej istiny je 50,70 EUR.

Určitú inšpiráciu (nie aplikáciu) treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 14

ods. 2 návrhu nariadenia o ,,bagateľných sporoch“, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

,,Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej
oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany
(návrh).

Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej
strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl.16 nariadenia
EP a Rady (ES) č. 861/2007 po schválení).

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2005:0087:FIN:SK:PDF

http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=sk&DosId=192645

Podľa odôvodnenia návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na
zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo
uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali
neprimerane náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Napr. banky, operátori majú právnikov
alebo aj pri väčšom počte rovnakých bagateľných právnych vecí, ako sú pokuty v mestskej hromadnejdoprave, ale aj veci o koncesionárske poplatky, veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých
prípadov nemôže mať problém zabezpečiť si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu.

Odvolací súd zastáva názor, že za tohto stavu je dôvodné priznať v konaní úspešnému žalobcovi

náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku. Pokiaľ ide o náhradu trov pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia, tú je dôvodné v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu nepriznať.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania postupom podľa §
220 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.