Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/91/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213217273
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213217273.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu
o maloletého R. G., D.. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí, dieťa rodičov: matka - R. Y., D..
XX.XX.XXXX, bytom A. U. XX, zastúpená JUDr. Štefanom Neszmérym, advokátom, Dunajská Streda,
Nám. priateľstva 2166/11 a otec - R. G., bytom S. Ú., X.. X. O. XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Vágóom,
advokátom, Galanta, Bratislavská 47/59, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:

„Maloletý R. G., D.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec s a z a v ä z u j e platiť výživné na mal. R. vo výške 50 eur mesačne za obdobie od 27.08.2013 do
30.06.2014 a od 01.07.2014 vo výške 70 eur mesačne, vždy k 15. dňu mesiaca vopred k rukám matky.

Rodičia u p r a v u j ú styk otca s mal. R. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú
nepárnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť
a v určenom čase odovzdať otcovi ktorý si ho vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovenom čase
ho odovzdá matke v mieste bydliska matky.“

Dlh na zročnom výživnom otcovi za obdobie od 27.08.2013 do 18.06.2014 nevznikol.

V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o
tomto dôvode navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.

Rodičia sú povinní zaplatiť na trovách štátu každý po 112,91 eur tunajšiemu súdu, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.08.2013 sa matka maloletého (navrhovateľka) domáhala zverenia maloletého
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, úpravy výšky výživného otcovi dieťaťa sumou 150 eur mesačne a
úpravy styku otca s dieťaťom.

Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 25.10.2013 s tým, že súhlasí so zverením dieťaťa matke,
výživné navrhol mu určiť sumou 50 eur a rozsah styku navrhol každý druhý týždeň od soboty do nedele.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, znalcom, oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Matka mal. dieťaťa mala podľa výkazu zamestnávateľa (za obdobie od septembra do decembra 2012)
príjem zo zamestnania v priemere 295,25 eur mesačne, inak poberá rodičovský príspevok 190 eur
mesačne, k tomu prídavok na dieťa. S dieťaťom a svojím partnerom bývajú v prenajatom byte, platia
nájomné 200 eur mesačne. Dieťaťu platí životné poistenie so sporením 20 eur mesačne.

Otec mal. dieťaťa býva u svojich rodičov, na bývanie prispieva sumou 50 eur mesačne. Od roku 2008
lízinguje vozidlo zn. Volkswagen Touran za 223 eur mesačne, lízing má trvať ešte dva roky. Od októbra
zmenil zamestnávateľa kvôli výdavkom na cestovanie, podľa pracovnej zmluvy má mať príjem cca 400
eur brutto, u predchádzajúceho zamestnávateľa mal príjem (za obdobie od januára do septembra 2013)
vo výške 318014 eur v priemere mesačne. Od prerušenia spolužitia (v januári 2013) platí na výživu
dieťaťa sumu 50 eur mesačne.

Maloletý R. má tri roky, má zdravotné problémy pre albinizmus, má predpísané okuliare. Výdavky na
starostlivosť o dieťa matka uviedla na kožné ochranné krémy, telové mlieko a predpísané kvapky na 117
eur mesačne, bežné výdavky (ošatenie, strava, plienky) odhadla na 140 eur mesačne, k tomu uviedla
aj poistenie (20 eur) mesačne.

Kolízny opatrovník maloletého v správe zo šetrenia výchovného prostredia z 20.09.2013 uviedol, že
matka sa o dieťa riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky na zdravý a všestranný vývin dieťaťa.

Matka súdu predložila správu od psychiatra zo dňa 14.10.2013, podľa ktorej lekár neodporúčal návštevy
u otca pre výrazné adaptačné problémy dieťaťa s poruchami správania. Na základe toho súd k otázke
úpravy rozsahu styku a vzájomných vzťahov rodičov a dieťaťa nariadil znalecké dokazovanie. Súdom
ustanovený znalec z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia v záveroch znaleckého
posudku z 02.05.2014 uviedol, že medzi matkou a dieťaťom je vybudovaný vzájomný kladný a blízky
vzťah, k otcovi nemá vypestovaný bezprostrednejší citový vzťah. Medzi rodičmi je vzťah kritický, bez
schopnosti racionálnej komunikácie. Je prítomná snaha matky o devalváciu otca. Obaja rodičia sú
schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa, otázka zjednotenia spánkového a stravovacieho režimu dieťaťa
je závislá od racionálnej komunikácie medzi rodičmi. Otec sa má podieľať na starostlivosti o dieťa. Znalec
odporučil úpravu rozsahu styku bez prespatia.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich
súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením
údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63
ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný
vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť
úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností
toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu,
ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri
určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby
a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej
osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane
povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
(podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností),
majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k
čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch
nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie
na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom
vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri
spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa
prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť
ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za
to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti
druhému partnerovi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem detí nad svojimi záujmami
a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dieťaťu (i s možnosťou využitia odbornej
pomoci) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov,
ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní.

V priebehu konania rodičia uzavreli dohodu, ktorú navrhli súdu schváliť v znení, ako je uvedená vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod, pre ktorý by nemal
dohodu rodičov schváliť, nakoľko prihliada na zárobkové pomery rodičov, ako aj potreby a záujmy dieťaťa
a odporúčania znalca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Trovy štátu vznikli priznaním časti znalečného z prostriedkov štátu tunajším súdom uzneseniami č. k.
12P/91/2013-76 zo dňa 06.05.2014 (v sume 113,04 eur) a č. k. 12P/91/2013-94 zo dňa 18.06.2014
v sume 112,77 eur. Z prostriedkov štátu tak bolo vyplatených celkom 225,81 eur, povinnosť náhrady
rodičom súd určil v rovnakom podiele.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

(§ 162 ods. 2 O. s. p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)