Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206791
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: J. V.,

L..V.., X. X, M., E.: XX XXX XXX, C.. V. M., M. L. V.., V..R..J.., L. Z., V. V. U.. W.. G. XX, XXX XX
M., E.: XXXXXXXX proti žalovanému: F. L., S.. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX W. S. N., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: J. C. W. J. Q. V., Š. S.. X, M., E.: XX XXX XXX, C.. F.. M.
F., L., U. XX, M. o zaplatenie 220,59 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 61,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 49,28 eur a to na účet

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 220,59 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. L., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné podmienky a v zmysle ktorej vypožičal žalovanému 1 kus SIM karty, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 144,- eur s tým, že predmetné
ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania

takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu
vznikla za odpredané mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenia zn. LG GT405 vo výške 144,- eur
( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým,
že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom
dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby. Žalovanému bola predĺžená zmluvná viazanosť v súlade s dodatkom k zmluve čl.

2 bod 2.6 dodatku. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadnemohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím

nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý,
že telekomunikačné zariadenia sú mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatkov,
ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho
dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciový telefón, resp. telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu
náročnostidokazovanianeuplatňuje.Výpočetspôsobenejskutočnejškody,ktorúžalovanýspôsobiljepri
akciovej cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 145 eur v sume 144 eur. Žalovaný
riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 76,59 eur vyfakturovaných v období február
2013 až apríl 2013. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.06.2013 oznámil žalovanému sumu

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny a
vyzvalhonaichúhraduvdodatočnejlehote.Ďalejsiuplatňujeúrokzomeškaniazcelkovejdlžnejsumy,a
to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t. j. od 28.06.2013. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo
výške 76,59 eur aj nárok na zaplatenie sumy 144,- eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo

výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti
prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva
na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná sa k predmetu pojednávania nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že vstupuje iba do konania v časti náhrady škody.

Namietal neunesenie dôkazného bremena čo sa týka vzniku škody ani príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Vedľajší účastník zároveň poukázal na ustálenú súdnu
prax R-28/1970, v zmysle ktorej jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah
náhrady škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky; s touto ich samostatnosťou treba počítať
aj pri rozhodovaní o trovách konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
vedľajšieho účastníka a zistil nasledujúci stav:

Zo zmluvy o pripojení č. L. zo dňa 27.11.2006 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že
žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Paušál 499 Sk.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti J. V., L..V.. ( ďalej len
„ Všeobecné podmienky“ ), pričom súd vychádzal zo znenia podmienok účinných odo dňa 01.01.2012,
nakoľko v zmysle bodu 18.7 tieto podmienky v plnom rozsahu nahrádzajú doteraz platné a účinné
Všeobecné podmienky.

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,
ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou J. V., teda účastníkmi tohto konania, ktoré
nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona,
(zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) a ak tieto nie
sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 13.06.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadnevyúčtovanejcenyzaposkytnutéelektronickékomunikačnéslužbyzamesiace02/2013-04/2013 vsume
76,59 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty/ náhrady škody
v celkovej výške 144 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na

účet spoločnosti J. V., L..V.. najneskôr do 27.06.2013, bude spoločnosť J. V., L..V.. nútená dlžnú sumu
vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti J. V., L..V.. nebudú
istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Na pokonávku žalovaný
nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry a to faktúru

č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2013 na sumu 27,30 eur, splatnou dňa 15.03.2013, faktúru č.

XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2013 na sumu 5,- eur, splatnú dňa 15.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 01.04.2013 na sumu 29,87 eur, splatnú dňa 15.04.2013, faktúru

č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.05.2013 na sumu 19,22 eur, splatnú dňa 15.05.2013.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť J. V. je oprávnená odstúpiť od
zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
J.V..SpoločnosťJ.V.prizánikuzmluvyzašleúčastníkovikonečnévyúčtovanie,ktoréjeúčastníkpovinný
uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 písm. a), b) Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto

všeobecnýchpodmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy
a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko

za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. L. predmetom tohto dodatku je dohoda strán

o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len
„kúpna cena“ ) 1 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 145 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného

zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred

uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu spolu vo výške 144 eur. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušeniapovinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho

vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné zariadenie za
dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému telekomunikačnému
zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre
vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a
podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník

vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2
dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v
tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode

2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy
č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť J. V. právo na úhradu ceny poskytnutej

služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou J. V. sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov,
tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť J. V. má nárok na úrok z omeškania

vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý
deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená
na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o pripojení č. L.XXXXXXX, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), súd môže v rozsudku,

ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného

privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení

a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento
sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 61,39
eur je opodstatnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel, teda jednalo sa o nárok z predložených faktúr
mimo nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných
služieb z dôvodu neplatenia, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a ktorými

nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,5 %
ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v pokuse o pokonávku.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 144,- eur titulom
náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových
telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak
ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti

žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa
ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je
porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy,
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomaškodouazavinenietoho,ktoškodusvojímprotiprávnym

úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o

zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje
sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov/

telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj
Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku

podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších

ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už
vyššiecitovanévčl.2bod2.1opovinnostiúčastníkazaplatiťpodnikukúpnucenuvovýškeuvedenejvčl.
1bod1.2avčl.2.7povinnosťžalobcuakopodnikupredaťžalovanémuakoúčastníkovitelekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a
odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatkov k zmluvám kúpu telekomunikačných zariadení
za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom

protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdržal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu

zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 144,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatok za čiastočné obmedzenie
poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia, ktorý si žalobca uplatňoval v sume 12,50 eur bez DPH,

15,- eur s DPH a to vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Súd poukazuje na to, že čiastočné obmedzenie
poskytovaných služieb, má za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako
spotrebiteľ nemá možnosť využívať všetky služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný
ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky
služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej

stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle
bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá
spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie,
dátovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, služby poskytuje spoločnosť Orange Slovenskoúčastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných
podmienkach, prípadne v osobitných dohodách, ktoré môžu byť medzi spoločnosťou Orange a
účastníkom uzavreté rôznymi formami prístupnými podľa platných právnych predpisov. Zaplatením

poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb žalovanému ako spotrebiteľovi nebola
poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že
takéto dojednanie ohľadne poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatky za

odpojenie v celom rozsahu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 5 eur za upomienku. Podľa
bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania
správy spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou
elektronickej pošty alebo iným elektronickým spôsobom (SMS,MMS). V danom prípade sa jedná o
sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť

listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé

procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného je súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si

uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 61,39 eur
predstavujúcej sumu vyfakturovaných služieb vo faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 27,30 eur, faktúre
č. XXXXXXXXXX vo výške 29,87 eur a faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 4,22 eur. Súd nepriznal
žalovanému nárok na zaplatenie poplatku za čiastočné obmedzenie služieb vo výške 15,- eur

vyúčtované vo faktúre č. XXXXXXXXXX a poplatok za upomienku vo výške 5,- eur vyúčtované vo faktúre
č. XXXXXXXXXX.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v

časti o zaplatenie sumy 61,39 eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy
220,59 eur úspech 28% a neúspech v pomerne 72%. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 44 %, no keďže žalovaný
náhradu trov konania nežiadal a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, súd
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť

svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 76,59 eur a zo sumy 144
eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania
len v časti uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb

a z titulu škody, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do
konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 144 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na
tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci vychádzal
z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 cit. bola suma uplatňovaná titulom náhrady škody 79 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom vedľajšieho účastníka vyčíslené pozostávajú z
odmeny za dva úkony právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci
samej) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon

v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur.

Takto mal súd za to, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
sume pozostávajúcej z odmeny 33,20 eur, režijného paušálu 16,08 eur, teda trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 49,28 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci v
časti uplatňovanej náhrady škody úspech nemal, keďže súd v tejto časti žalobu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.