Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206563
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312206563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci starostlivosti o maloletého
P. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletú O. X., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom W., O. XXXX/XX, toho
času predbežne odovzdané do starostlivosti otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny W., deti rodičov: otec G.. G. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., O. XXXX/
XX, toho času bytom W., W., X. XX, matka O. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., O. XXXX/XX,
toho času bytom W., X. XX/X, zastúpenej U.. P. H., bytom W., M. XX, o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku

Okresného súdu Brezno č. k. 8P/248/2012-835 zo dňa 18. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku VII., ktorým okresný súd uložil matke maloletých detí povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení
podľa jej výberu, z r u š u j e .

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca.
Matke maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí po 27,13 Eur mesačne a v
budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona na každé z detí sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného
minima, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám otca maloletých detí počínajúc dňom
16. 04. 2014. O zameškanom výživnom za obdobie od 16. 04. 2014 do 18. 09. 2014 rozhodol tak, že
uložil matke maloletých detí povinnosť zaplatiť zameškané výživné na každé maloleté dieťa vo výške
po 148,31 Eur v lehotedo 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Styk matky s maloletými deťmi
upravil súd tak, že matka je oprávnená a povinná sa s maloletými deťmi stýkať každý utorok od 16.00
h do 17.00 h, každý štvrtok od 16.00 h do 17.00 h a každú sobotu od 15.00 h do 17.00 h, vždy za

prítomnosti otca maloletých detí v byte, v ktorom účastníci bývali ako rodina v W. na O. ulici č. XXXX/
XX. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť maloleté deti na styk s matkou pripraviť a matke umožniť
styk s maloletými deťmi. Maloletým deťom a obidvom ich rodičom súd uložil povinnosť podrobiť sa
poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W.. Matke maloletých detí súd
uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v
špecializovanom zariadení podľa jej výberu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkovnemá právo na náhradu trov konania s tým, že o náhrade trov štátu súd rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rodičia maloletých detí nežijú v

spoločnej domácnosti, maloleté deti na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Brezno č. k.
2PPom/1/2013-5 zo dňa 15. 01. 2013 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15CoPom/1/2013-71 zo dňa 07. 02. 2013 boli dňa 16. 01. 2013 odovzdané do starostlivosti Krízového
strediska Y. D., v ktorom boli umiestnené až do 16. 04. 2014. Uznesením č. k. 8P/248/2012-551 zo
dňa 05. 02. 2014 v spojitosti s uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/20/2014-574

zo dňa 13. 03. 2014, uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 2PPom/1/2013-5 zo dňa 15. 01. 2013
v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoPom/1/2013-71 zo dňa 07. 02.
2013 bolo zrušené, dňom právoplatnosti tohto uznesenia boli maloleté deti odovzdané do starostlivosti
otca, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 04. 2014. Vykonaným znaleckým dokazovaním mal
súd za preukázané, že matka maloletých detí trpí psychickou chorobou, a to indukovanou psychózou -
W. s F. F. X., ktorá psychická choroba ju robí nespôsobilou pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti

o maloleté deti. Otec maloletých detí je schopný zabezpečiť maloletým deťom plnohodnotnú výchovu a
starostlivosť. Z týchto dôvodov maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku maloletých
detí súd zaviazal prispievať na každé maloleté dieťa minimálnym výživným s účinnosťou od 16. 04.
2014, t. j. od doby, kedy otec prevzal deti do osobnej starostlivosti, pričom pri určení výživného súd
prihliadol najmä k tomu, že matka maloletých detí je nezamestnaná, je zabezpečená iba výživnými

zo strany manžela - otca maloletých detí a je len spoluvlastníčkou bytového zariadenia spolu s otcom
maloletých detí. Rozhodol zároveň o zročnom výživnom za obdobie od 16. 04. 2014 do dňa vyhlásenia
rozhodnutia, t. j. do dňa 18. 09. 2014, keď matke maloletých detí vznikol dlh na zročnom výživnom na
každé dieťa vo výške po 148,31 Eur. Vzhľadom najmä na pomery matky maloletých detí súd zaviazal
matku zaplatiť tento dlh k rukám otca maloletých detí do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Styk matky s maloletými deťmi súd upravil v rozsahu, ako bol upravený predbežným opatrením, a to
každý utorok, štvrtok od 16.00 h do 17.00 h a každú sobotu od 15.00 h do 17.00 h, pričom prihliadol
na názor znalca P.. U. O., podľa ktorého doteraz určený styk nariadený predbežným opatrením je
postačujúci. Súd upravil stretávanie matky s maloletými deťmi za prítomnosti otca z dôvodov, aby jeho
prítomnosť zabránila matke manipulovať s deťmi, vnucovať im svoje chorobné názory a predstavy. Súd

upravil tento styk matky s maloletými deťmi v byte v W. na O. ulici č. XXXX/XX, v ktorom byte všetci bývali
spolu ako rodina, súd uložil obidvom maloletým deťom, ako aj obidvom rodičom, povinnosť podrobiť
sa poradenstvu u psychológa s prihliadnutím k tomu, že takýto proces (terapiu) odporúčajú znalci vo
svojich znaleckých posudkoch. Ďalej súd uložil matke maloletých detí ďalšie opatrenie, a to povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení

vzhľadom na závažnosť psychického stavu matky, pričom súd ponechal matke maloletých detí výber
špecializovaného zariadenia podľa jej rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že ide o poradenstvo, kde
pre jeho efektivitu je potrebný dôverný vzťah medzi terapeutom a klientom. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. O náhrade trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti
so znaleckým dokazovaním a úhradou svedočného, súd rozhodol tak, že podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o

náhrade týchto trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v lehote do 30 dní.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí.
V odvolaní okrem iného uviedla, že matka detí je duševne zdravá, jediná duševná diagnóza, ktorá
obstojí u psychiatra na matku, je situačná depresia vyvolaná útokmi zo strany štátu pod manipulačným
vedením otca detí. Otec detí má priateľku, s ktorou sa stretáva pravidelne a dokonca si k nej vodí aj

obidve deti. Otec detí nevychovával svoje deti, lebo sa sústavne staral iba o svoje záujmy. Namietala
postup, ako boli deti dňa 16. 01. 2013 privezené do Krízového centra Y. v D.. Namietala, že okresný súd
neakceptoval objektívnu výpoveď riaditeľky krízového centra, ktorá poukazovala na slušnú výchovu u
detí, odňatie detí matke je faktom svedčiacim o otcovej intenzívnej manipulačnej činnosti, čo malo byť
zohľadnené aj v rozsudku, deti nemali byť prisúdené otcovi. Uviedla, že súd ignoroval súdnoznalecké

odborné a nezávislé dobrozdanie o matke maloletých detí; F.. M. svedčila o dobrom potenciály matky,
ktorá chce byť dobrou matkou a zúfalo bojuje so štátnou mašinériou, bojuje o svoje deti. Žiadnymi
znaleckými posudkami sa nezistilo, že by bola matka na výchove detí spôsobila škodu. Neexistuje
dôvod na odobratie detí. Súd selektoval dôkazy, nevenoval pozornosť lekárskemu svedeckému názoru
psychiatričky P.. G., ktorá je lekárkou matky maloletých detí. Otec detí zmanipuloval štátne orgány

v W. prostredníctvom svojich priateľom a prostredníctvom známych svojej matky J.. Okresný súdrozhodol proti prospechu detí. Rozsudok je kriminálne zmanipulovaný, krivé znalecké posudky si
nárokujú posielať matku na ústavné psychiatrické liečenie. Celá úradná mašinéria proti matke detí bola
rozbehnutá pre jeden jediný dôvod: otec detí stratil kontrolu nad zanedbávanou matkou a jej deti sa

stali iba prostriedok na ublíženie matke. Namietala znalecký posudok P.. O., matka ďalej namietala, že
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a teda aj o predbežnej úprave
pomerov maloletých detí k rodičom môže súd rozhodovať až po nadobudnutí právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva a môže rozhodovať len sudca konajúci vo veci o rozvod manželstva
(okrem vyživovacej povinnosti). Tiež v odvolaní uviedla, že mafiánske maniere, ako si dovolil Okresný

súd Brezno, nemôžu prijať žiadne ženy a už vôbec nie matky. Je trestuhodné, že matkinu starostlivosť
o zdravie detí všetci považujú za prejav „psychickej choroby“ matky. Zo zdravotných záznamov detí
vyplýva, že starostlivosť matky detí bola adekvátna a presne podľa pokynov lekárov. Súd porušil zásadu
rovnosti účastníkov, keď výsledky znaleckého dokazovania T.. M. neakceptoval. Maloleté deti majú v
hodnotovom rebríčku na prvom mieste svoju matku. Medzi znaleckými posudkami chýbajú 3 objektívne
posudky, a to pediatrický lekársky posudok ošetrujúcich lekárov detí, pedopsychiatrický posudok z

vyšetrenia detí a pedopsychologický posudok z vyšetrenia detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil v celom rozsahu.

Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že so zrušením rozsudku
nesúhlasí. Vo vzťahu k duševnej chorobe matky poukázal na existenciu niekoľkých nezávislých
súdnoznaleckých aj ambulantných vyšetrení psychiatrami a psychológmi, neexistencia záznamov v

evidencii poisťovne o liečení duševnej poruchy u matky svedčí o tom, že matka sa odmieta liečiť.
Tvrdenie, že znalci boli ním manipulovaní alebo ovplyvňovaní, považuje za vymyslené a dôrazne ho
odmieta. Potvrdil, že má priateľku, navštevujú sa, maloleté deti sa spriatelili aj s deťmi jeho priateľky,
organizujú deťom rôzne programy, výlety, športujú. Svoje záujmy a hranie v T. E. sa snaží zosúladiť
s výchovou detí, maloletá O. sa zúčastňuje skúšok v T. T. E. spolu s ním, deti bráva na vystúpenia,

snaží sa im vyplniť čas pestrou škálou športových, rekreačných, vzdelávacích a oddychových aktivít.
Spôsob, akým boli deti vyňaté z patologického prostredia duševne chorej matky a starej matky,
považuje za primeraný okolnostiam a maximálne profesionálny. Otázku rozdielnych výsledkov vyšetrení
rôznych psychiatrov položil súd pri výsluchu znalca P.. O., ktorý uviedol, že matka detí môže navonok
pôsobiť úplne normálne a nemá porušenú inteligenciu a logické myslenie, vďaka čomu môže zmiasť aj

odborníkov a ľudí, ktorí nemajú dostatok iných komplexných informácií a môžu s jej bludnými názormi
súhlasiť a podporovať ju. Súd zohľadnil všetky dôkazy a závery od všetkých znalcov a v procese
rozhodovania nič neopomenul. Nevie odkiaľ zástupkyňa matky berie presvedčenie, že má priateľov na
polícii a spolu s jeho matkou a jej známymi manipuluje štátne orgány. Opäť je to indukované bludné
tvrdenie matky detí. Deti aj počas pobytu v Krízovom stredisku Y. boli pod vplyvom matky a starej

matky, boli manipulované a citovo ovplyvňované proti nemu, a preto vyjadrenia detí boli také, že v prvom
rade chceli byť s matkou. Po jeden a pol ročnom pobyte v D. a pol roku u otca deti nadobúdajú svoj
vlastný názor na všetko, čo sa v ich živote udialo. Začínajú chápať chorobné prejavy ich matky a starej
matky zo strany matky maloletých detí. Jeho výchovné možnosti voči deťom boli dlhé roky potláčané
a obmedzované matkou a svokrou. Poukázal na to, že konanie o zverenie detí do jeho starostlivosti

začalo 9 mesiacov pred tým, ako podal návrh na rozvod manželstva. Okresný súd zisťoval názory detí
prostredníctvom sociálnej kurately, ktorá opakovane vykonávala pohovory s deťmi a zisťovala ich názory
a priority. Nebolo potvrdené zhoršenie zdravotného stavu detí po ich odlúčení od matky. Rozhodnutia
súdu zohľadňovali záujmy maloletých detí a prihliadali na všetky okolnosti ich doterajšej aj súčasnej
výchovy.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, má za to, že súd pri svojom rozhodovaní zobral
do úvahy závery znaleckých posudkov, vypočul si názor detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka
a rešpektoval aj záujmy samotných maloletých detí. Psychologička F.. M., F.. nedokázala rozpoznať
psychiatrickú diagnózu matky. Znalcovia z odboru psychiatrie jej diagnózu určili jednoznačne. Na

strane 19 znaleckého posudku sa F.. M., F.. v odpovedi na otázku č. 1 odvoláva na skutočnosť,
že matka je spôsobilá plnohodnotne vychovávať svoje maloleté deti, zabezpečovať im starostlivosť
za predpokladu, že bude priebežne navštevovať rodičovskú terapiu a poradenstvo a pokračovať v
nastavenej psychiatrickej liečbe. Znalkyňa nezohľadnila skutočnosť, že matka od 17. 03. 2014 u
psychiatra P.. G. nebola. Pri posudzovaní spôsobilosti matky detí je rozhodujúcou skutočnosťou najmä

to, že sa nepodrobuje adekvátnej psychiatrickej liečbe, akú si vyžaduje jej aktuálny zdravotný stav. Máza to, že pri posudzovaní spôsobilosti rodičov vychovávať maloleté deti, nedošlo k žiadnemu omylu
tak, ako je to uvedené v odvolaní matky. Kolízny opatrovník navrhuje odvolanie matky v plnom rozsahu
zamietnuť a rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie matky v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2
písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu
vo výroku VII., ktorým súd matke maloletých detí uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu -
rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej výberu podľa § 221 ods. 1 písm.
i/ O. s. p. zrušil. V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa §

219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu.

Matka maloletých detí odvolaním napadla celý rozsah rozsudku okresného súdu a navrhla rozsudok
okresného súdu zrušiť. Okresný súd vo výroku VII. matke maloletých detí uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej
výberu. K tejto časti rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 37 zákona č.

36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) obsahuje právnu úpravu výchovných opatrení.

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:

a/ vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b/ určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c/ uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a
zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie

uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d/ uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d/ vyplýva, že súd môže uložiť maloletému dieťaťu
a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v

špecializovaných zariadeniach. Súd v súlade s týmto ustanovením aj rozhodol, a to vo výroku VI.
rozsudku, ktorým maloletým deťom a obidvom ich rodičom uložil povinnosť podrobiť sa poradenstvu u
psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W.. Je nepochybné, že ustanovenie § 37 Zákona o
rodine rieši otázku výchovných opatrení. Odvolací súd však uvádza, že povinnosť uložená súdom matke
vo výroku VII. rozsudku nemá charakter výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o

rodine. Hoci je zrejmé, že súdom uložená povinnosť matke je v najlepšom záujme matky a v konečnom
dôsledku aj v záujme maloletých detí, nemožno v tomto konaní ukladať povinnosť matke podrobiť sa
terapii, pričom aj z odôvodnenia rozsudku v tejto časti je zrejmé, že súd takúto povinnosť uložil matke
vzhľadom na závažnosť psychického stavu matky maloletých detí, avšak nesprávne ustálil, že sa jedná
o výchovné opatrenie.

Vo zvyšnej časti - v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu odvolací súd ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkony rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu otca maloletých detí, ktorým
sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, postupoval v súlade s ustanovením

§ 36 ods. 1 Zákona o rodine aplikujúc aj ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/, § 28 ods. 2, § 24 ods. 4, §
25 ods. 1 a 2, § 38 ods. 2 písm. b/, ods. 5, ods. 6, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Brezno č. k. 8P/248/2012 v predmetnej veci dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav, ktorý bol
podkladom jeho rozhodnutia, je podložený vykonaným dokazovaním, tento skutkový stav súd prvého

stupňa zistil správne a vec aj správne právne posúdil, pričom s rozhodnutím súdu prvého stupňa v
časti, v ktorej odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.
s. p. stotožňuje a naň odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť riadnemu zisteniu skutkového
stavu predovšetkým na posúdenie otázky spôsobilosti rodičov zabezpečiť maloletým deťom sústavnú a
dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. V rámci konania

pred súdom bolo vykonané dokazovanie vypracovaním viacerých znaleckých posudkov znalcov z oboru
psychiatrie a psychológie. Súd sa oboznámil aj so závermi znaleckých posudkov, ktoré
boli vypracované v priebehu trestného stíhania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru
Brezno, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-135/OVK-BR-2013. Je nepochybné, že znalci,
ktorí vykonali znalecké dokazovanie v rámci tohto súdneho konania, a to znalci s oboru psychiatrie P.. P.

P., F.. a P.. U. O., zistili, že matka maloletých detí trpí duševnou poruchou v zmysle psychózy, pričom u
matky sa jedná o bludovú (paranoidnú) poruchu, vzhľadom na existenciu tejto duševnej poruchy matka
nie je spôsobilá zabezpečiť kompletnú starostlivosť o maloleté deti. Hoci matka v odvolaní namietala
závery predovšetkým znalca P.. U. O., v odvolaní neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť záver znaleckého posudku. Aj v znaleckom posudku znalkyne F.. Q. X., psychologičky,

ktorá vypracovala znalecký posudok v roku 2012, znalkyňa zdôraznila, že vzhľadom na psychoticky
alternovanú osobnosť matky táto nie je schopná ani spôsobilá plnohodnotne vychovávať maloleté deti
a zabezpečiť im starostlivosť. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ matka v odvolaní poukázala na závery
znaleckého posudku znalkyne F.. P. M., psychologičky, ktorá vo veci podala znalecký posudok s tým,
že táto znalkyňa podľa matky maloletých detí svedčila o dobrom potenciály matky, ktorá chce byť

dobrou matkou, odvolací súd uvádza, že táto znalkyňa v znaleckom posudku síce uviedla, že matka
je v súčasnosti (znalecký posudok podaný v júli 2014) spôsobilá plnohodnotne vychovávať maloleté
deti, zabezpečovať im starostlivosť, avšak za predpokladu, že bude priebežne navštevovať program
rodičovskej terapie a poradenstva a pokračovať v nastavenej psychiatrickej liečbe. Teda aj táto znalkyňa
spôsobilosť vychovávať maloleté deti a zabezpečovať im starostlivosť podmienila predovšetkým riadnou

psychiatrickou liečbou matky. Ani tento záver znalkyne, ktorá je znalkyňou v oblasti psychológie, nie
je spôsobilý vyvrátiť závery znalcov z oblasti psychiatrie P.. P. P., F.. a P.. U. O. o existencii psychickej
choroby matky. Vzhľadom k tomu, že zo znaleckého dokazovania tiež vyplynulo, že otec maloletých
detí je spôsobilý zabezpečovať deťom riadnu výchovu a starostlivosť, prvostupňový súd aj podľa názoru
odvolacieho súdu správne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd uvádza,

že prvostupňový súd o zverení do osobnej starostlivosti otca rozhodoval podľa ustanovenia § 36 ods.
1 Zákona o rodine. K námietkam matky uvedeným v odvolaní vo vzťahu k úprave rodičovských práv
a povinností do času rozvodu odvolací súd uvádza, že len v prípade konania o rozvod manželstva v
prípade rozvodu manželstva súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
avšak na čas po rozvode. V tomto konaní však predmetom konania nie je rozvod manželstva účastníkov

a súd v tomto konaní rozhodoval v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

Vzhľadom na to, že súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, rozhodoval v súlade s
ustanovením § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti matky a uložil matke povinnosťprispievať na výživu maloletých detí, rozhodol aj o zameškanom výživnom, pričom matka maloletých
detí výšku vyživovacej povinnosti ani určenie dlhu na zročnom výživnom nenamietala.

Keďže však matka maloletých detí odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, súd

preskúmaním rozhodnutia aj v časti určenia výživného a zameškaného výživného dospel k názoru,
že okresný súd vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vecne správne
a vzhľadom na to, že matka maloletých detí je nezamestnaná, určil vyživovaciu povinnosť matky v
minimálnom rozsahu v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Súd správne ustálil aj
výšku zameškaného výživného s prihliadnutím na dĺžku zročného obdobia od 16. 04. 2014 do dňa

rozhodovania okresného súdu, keďže v čase rozhodovania okresného súdu bolo zročné výživné už aj
za mesiac september 2014.

Vovzťahukúpravestykumatkysmaloletýmideťmiodvolacísúduvádza,žeajpodľanázoruodvolacieho
súdu úprava stretávania matky s maloletými deťmi v rozsahu, ako bol tento upravený predbežným
opatrením, je nateraz postačujúca s prihliadnutím aj k zdravotnému stavu matky, pričom okresný súd
správne rozhodol, že matka je oprávnená sa stretávať vždy za prítomnosti otca maloletých detí, a to s

prihliadnutím práve na zdravotný stav matky. V prípade absolvovania riadnej liečby matkou a zlepšenia
jej zdravotného stavu možno v budúcnosti rozšíriť úpravu stretávania matky s maloletými deťmi, v
súčasnom období rozsah úpravy stretávania ako aj miesto stretávania okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia s prihliadnutím na skutkový stav náležite zdôvodnil, toto rozhodnutie aj odvolací súd
považuje za rozhodnutie vecne správne.

Súd v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine uložil maloletým deťom a obidvom
rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny W., čím súd realizoval výchovné opatrenia v zmysle § 37 Zákona o rodine; je nepochybné,
že uloženie týchto výslovných opatrení je v záujme maloletých detí vzhľadom aj na odporúčanie
takéhoto výchovného opatrenia znalcami, ktorí boli ustanovení na vykonanie znaleckého dokazovania

a vypracovania znaleckých posudkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu okrem výroku VII. potvrdil vzhľadom k tomu,
že okresný súd po náležitom zistení skutkového stavu vykonal aj správne právne posúdenie v súlade
s ustanoveniami Zákona o rodine, s rozhodnutím okresného súdu sa aj odvolací súd stotožňuje a toto
rozhodnutie považuje za vecne správne. Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozhodnutie okresného

súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a
žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.