Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206018
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1612206018.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16 proti
odporkyni: E., o zaplatenie sumy 971,78 € s príslušenstvom
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 25.05.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa
voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 971,78 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh
na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 19.11.2002 uzavrel ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti
C) uvedenej úverovej zmluvy uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu, vydal odporkyni úverovú kartu
a poskytol jej úverový rámec vo výške 663,87 € (20.000,- Sk), z ktorého odporkyňa čerpala peňažné
prostriedky v celkovej výške 4.223,46 €. Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
nesplnila, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila len časť dlžnej sumy
vo výške 4.722,91 € do odstúpenia od úverovej zmluvy. Ku dňu podania návrhu na súd má odporkyňa
voči nemu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 971,78 €, a to sumu 826,94 € z
titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu 123,28 € z titulu dlžných úrokov z úveru, sumu 7,16 € z titulu
dlžného poistného z úveru, sumu 14,40 € z titulu dlžných zmluvných pokút za omeškanie so splácaním
úveru a ďalších zmluvných poplatkov. Okrem istiny si voči odporkyni uplatnil úroky z úveru vo výške
23,40% ročne zo sumy 826,94 € od 18.05.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne
zo sumy 957,38 € od 01.08.2011 do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 09.12.2013.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy označenej ako žiadosť / zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.11.2002
vyplýva, že túto zmluvu uzavrel navrhovateľ a odporkyňa, pričom jej predmetom bolo poskytnutie úveru
odporkyni na nákup tovaru (Elektro) vo výške 232,32 € (6.999,- Sk), pričom odporkyňa sa zaviazala,
že poskytnutý úver splatí v 10-tich mesačných splátkach po 23,20 € (699,- Sk) splatných do 15. dňa
v mesiaci.
Z tlačiva označeného ako žiadosť / zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.11.2002 súd
zistil, že toto obsahuje aj časť C) „Úverová karta“, v ktorej je uvedené, že klient žiada, aby ho navrhovateľ
zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške
663,87 € (20.000,- Sk) a vydal úverovú kartu na jeho meno, ďalej vzal na vedomie, že jeho žiadosť o
vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie
klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a prípade, že po vyhodnotení aktuálnej
situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú
výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Čerpaný úver a príslušné úroky sa zaväzuje
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% jej poskytnutého úverového rámca.
Súčasťou žiadosti / zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.11.2002 bolo prehlásenie
klienta, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru (ďalej len „obchodné podmienky“), súhlasí s nimi bez výhrad a žiada, aby mu navrhovateľ poskytol
úver na nákup tovaru - elektro za nasledujúcich podmienok tak, že financovanú sumu uhradí priamo
na účet predajcu na základe ním a predajcom podpísanej žiadosti o financovanie, ak ju navrhovateľ
požaduje. Obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru.
Podľa čl. IV.-1.-1. obchodných podmienok, v prípade prijatia návrhu podľa čl. III-1.-1. navrhovateľ
zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, navrhovateľ
rozhodne o poskytnutí úverového rámca na základe posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti
so žiadosťou a priebehu splácania klasického úveru; prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca,
a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie
oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutie úverového rámca adresovaného klientovi; vydanie úverovej
karty na meno klienta, prípadne na meno ním určenej osoby a číslo účtu revolvingového úveru oznámi
navrhovateľ klientovi písomne.
Podľa čl. IV.-1.-2. obchodných podmienok, poskytnutím úverového rámca a vydaním úverovej karty,
ktorá držiteľovi umožní čerpať peňažné prostriedky až do výšky aktuálne dohodnutého úverového rámca,
nevznikne klientovi žiadny peňažný záväzok; povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva
až okamihom dojednaným v zmluve, najneskôr však v momente aspoň čiastočného čerpania úveru z
úverového rámca.
Z potvrdenia navrhovateľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom účte
odporkyne č. XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 17 - 18 spisu) súd zistil, že odporkyni bola dňa 07.10.2003 na
účet poskytnutá suma úverového rámca 663,88 €, celkovo jej bola poskytnutá suma 3.976,22 €.
Z potvrdenia navrhovateľa o prijatí splátok registrovaných na úverovom účte odporkyne č.
XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 19 - 20 spisu) súd zistil, že odporkyňa navrhovateľovi zaplatila v splátkach
sumu celkom 4.722,91 €
Z odstúpenia od zmluvy č. 42610927979100 súd zistil, že navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy -
časti týkajúcej sa úverovej karty podľa čl. IV.-4.-2. Obchodných podmienok, pričom odporkyňu vyzval
na zaplatenie úveru v sume 971,78 €, ktorý sa stal v celom rozsahu splatným ku dňu 30.06.2011.
Navrhovateľ dokladoval doručovanie odstúpenia od zmluvy odporkyni (odporkyňa zásielku neprevzala
v odbernej lehote).
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi.
Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu
s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy
o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu
s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť
účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej
služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a
adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o
určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia
spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa
§ 6 , b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Z podaného návrhu na začatie konania aj zo špecifikácie uplatnenej pohľadávky zo dňa 05.07.2012 a
zo dňa 15.02.2013 vyplýva, že navrhovateľ si voči odporkyni uplatňuje čo do istiny nároky z tvrdenej
zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom úvere) zo dňa 19.11.2002, konkrétne nárok na zaplatenie
sumy 971,78 € pozostávajúcej zo sumy 130,44 € titulom dlžných úrokov a poistenia, zo sumy 826,94
€ titulom úverovej istiny a zo sumy 14,40 € titulom zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním. Zo
skutkového vymedzenia nároku tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie na základe
právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001, Z. z., teda na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ustanovení § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa hľadí ako na spotrebiteľskú (typovú) zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Z predloženej žiadosti / zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.11.2002 možno ustáliť,
že niet pochybností o tom, že účastníci konania dňa 19.11.2002 uzavreli individuálne špecifikovanú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 232,32
€ (6.999,- Sk) na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil odporkyni aj iný úkon ako
ten, ktorý bol v danom okamihu v sfére jej záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako totiž vyplýva
z predloženej žiadosti / zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.11.2002 sa odporkyňa
jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť predtlače listiny (vyznačenej
tmavšou farbou), ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Teda, ak chcela odporkyňa získať
úver na kúpu tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom,
nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti
iného právneho úkonu. V prejednávanej veci možno potom poukázať na nedostatok vôle odporkyne -
spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jej záujmu,
odporkyňa ako spotrebiteľ tak sústrediac sa jedine na primárny právny úkon - úver na nákup tovaru, v
dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj
s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím navrhovateľ ako dodávateľ už
vopred počíta). S poukazom na uvedené sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa (časť C žiadosti /
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Súd mal v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľ pri vstupe do právneho vzťahu s odporkyňou sa
dá s poukazom na už uvedené kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle citovaných ustanovení
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
nemôže požívať právnu ochranu.
Navyše z obsahu dotknutej listiny - žiadosti / zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
9.11.2002 vyplýva, že odporkyňa len požiadala o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie
úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca v sume 663,87 € a vydanie úverovej karty,
a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C, z čoho vyplýva, že na žiadosť
odporkyne sa môžu zmluvné strany v budúcnosti dohodnúť o prípadnom úvere, čomu zodpovedá aj
možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť jej v menšom rozsahu. Ak teda navrhovateľ
spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. Všeobecných podmienok rozhodne o poskytnutí úverového rámca
(v plnom alebo v nižšom rozsahu) a o vydaní úverovej karty, kde na kladné rozhodnutie nemá
dovtedy klient právny nárok a následne poskytne odporkyni peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o
revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov o poskytnutie
úverového rámca a vydanie úverovej karty (listinu - žiadosť / zmluvu následne potvrdí, ako to vyplýva
z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa
cíti byť viazaný aj časťou C) žiadosti / zmluvy, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti, a teda
okamihom uzavretia zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového
rámca adresované klientovi) bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol
bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., mal súd za to,
že nedošlo k uzavretiu predpísanej písomnej zmluvy, ako to požaduje § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.
z., a preto je zmluva o revolvingovom úvere, z ktorej navrhovateľ nárok odvodzuje neplatná, a to zároveň
poukázajúc aj na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže odporkyni bola bezpochyby na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu
poskytnutá suma 663,88 €, navyše navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa čerpala celkovo sumu 4.223,46
€, navrhovateľovi mohlo s poukazom na § 456 Občianskeho zákonníka v spojení s § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého
plnenia. Vzhľadom na to, že odporkyňa navrhovateľovi plnila celkovo sumu 4.722,91 €, teda ešte vyššiu
sumu než aká jej bola poskytnutá, resp. akú čerpala, súd navrhovateľovi nemohol priznať ani takýto
nárok, keďže ešte pred začatím konania došlo k jeho zániku s poukazom na § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., odporkyňa bola v konaní plne úspešná, nenavrhla priznať trovy konania a
žiadne trovy konania jej zo spisu ani nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni
sa ich náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.