Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611206219
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2611206219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. O. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., T. č. XXX, 2. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Z. M. č. XXX, 3. Ing. A. R., nar.
X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, žalobcovia v 1 a 3. rade zastúpení: JUDr. A. R., bytom Z., C. č. XXX/
XX, proti žalovaným: 1. I. H., nar. X.XX.XXXX, bytom N., Z. č. XX, 2. IZOSTAV, spol. s.r.o., so sídlom
Bratislava, Haburská 49/E, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 11C/79/2011 - 205 zo dňa 10. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2008, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v
2. rade, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve žalovanej v 1. rade a
žalovaného v 2. rade a ktorá je zavkladovaná na Správe katastra Senica pod č. V -3416/08, vz. 294/08,
z dôvodu, že žalovaná v 1. rade ako spoluvlastníčka nehnuteľností porušila svoju povinnosť ponúknuť
na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom v 1. až 3. rade pred tým, ako ho predala žalovanému v
2. rade (porušila predkupné právo žalobcov). Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 140, § 40a, §
41 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) O.s.p. Skutkovo súd rozsudok odôvodnil tým, že z výsledkov

vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že žaloba nebola
podaná dôvodne z viacerých dôvodov. V tomto prípade ide o relatívne neplatný právny úkon. Relatívna
neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby
sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Trojročná premlčacia
doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy sa právo mohlo
vykonať prvý raz. Z tohto je potrebné vyvodiť záver, že premlčaciu dobu je nutné počítať až od vkladu
do katastra nehnuteľností, t.j. odo dňa 9.12.2008 (nie od uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy t.j. odo

dňa 8.10.2008). Uvedeným dňom sa stala zmluva účinnou a začala plynúť trojročná premlčacia lehota
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Právne účinky dovolania sa tejto relatívnej neplatnosti nastávajú
okamihom, kedy sa tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu, v
danom prípade doručeným žaloby žalovaným (pozri uznesenie NS SR 2Cdo 28/2009 zo dňa 26.5.2010).
V prvom rade predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu,
pričom ani jeden zo žalobcov tento naliehavý právny záujem nepreukázal. Spoluvlastník, ktorého
právo bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože mu patrí

právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva. Pri porušení predkupného práva sa
relatívna neplatnosť vzťahuje na právny úkon, ktorým bolo toto právo porušené, teda na opomenutiespoluvlastníka, nie na zmluvu o prevode vlastníctva. Ak už došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu
a namieta sa len porušenie predkupného práva, oprávnený spoluvlastník sa môže od nadobúdateľa
domáhať (ide o majetkové právo) len prevodu vlastníctva za rovnakých podmienok, za ktorých došlo k

porušeniu predkupného práva, a to v prípade sporu žalobou o uloženie vyhlásenia vôle nahrádzajúce
toto vyhlásenie (pozri rozsudok KS Banská Bystrica 13 Co 39/2010 zo dňa 16.3.2010). V tejto súvislosti
je tiež významné vyjadrenie žalovanej v 1. rade, ktorá aj v prípade úspešnosti žaloby odmieta odpredať
žalobcom svoj spoluvlastnícky podiel v sporných nehnuteľnostiach. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa
napokon domáhali toho, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 9.12.2008 uzatvorená medzi žalovanou

v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve
žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade a ktorá je zavkladovaná na Správe katastra Senica pod č.
V -3416/08, vz. 294/08, je neplatná. Zo spisu Správy katastra Senica je zrejmé, že zmluva vložená do
KN pod č. V 3416/08 dňa 9.12.2008 bola uzatvorená dňa 8.10.2008 a nie 9.12.2008, ako ju označili
v žalobnom petite žalobcovia. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že zmluva, ktorej neplatnosti
sa žalobcovia domáhajú, vlastne neexistuje. Zo spornej zmluvy je ďalej zrejmé, že žalovaná v 1.

rade ako jedna z predávajúcich a ako podielová spoluvlastníčka previedla na žalovaného v 2. rade
svoje spoluvlastnícke podiely okrem nehnuteľností zapísaných v LV č.XXXX, v LV č. XXXX a v LV č.
XXXX pre obec a k.ú. N. Z.. M., (ktoré boli predmetom pôvodne podanej žaloby zo dňa 20.6.2011) aj
nehnuteľnosti zapísané v LVč.XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, všetko pre obec a k.ú. N. Z.. M. (ďalej
len ďalšie nehnuteľnosti), pričom v týchto ďalších nehnuteľnostiach žalobcovia nie sú a ani neboli v čase
uzatvorenia spornej zmluvy podielovými spoluvlastníkmi a ani predchodkyňa žalobcu v 1. rade A. R.
rod. C.. Ohľadom týchto ďalších nehnuteľností sa ani jeden zo žalobcov nemôže domáhať nárokov z
porušeného predkupného práva. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané v LV č.XXXX, v LV č. XXXX a v

LV č. XXXX pre obec a k.ú. N. Z.. M., ktoré boli predmetom pôvodne podanej žaloby, v čase uzatvorenia
tejto zmluvy bola jednou zo spoluvlastníčok týchto nehnuteľností A. R. rod. C.. Po nej prevzal vlastnícke
právo len žalobca v 1. rade, ktorý si ako jediný zo žalobcov relatívnu neplatnosť uplatnil len u žalovaného
v 2. rade a to písomne listom zo dňa 10.3.2010. Žalobca v 2. rade je a bol v čase podpísania spornej
zmluvy podielovým spoluvlastníkom len nehnuteľností v k.ú. N. Z.. M. zapísaných v LV č. XXXX a

v LV č. XXXX. V LV č. XXXX žalobca v 2. rade nie je a ani nebol podielovým spoluvlastníkom. Teda
ohľadom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre obec a k.ú N. Z.. M. sa nemôže žalobca v 2.
rade domáhať nárokov z porušeného predkupného práva. Pokiaľ ide o žalobcu v 3. rade, tento nie je
a ani nebol v čase uzatvorenia spornej zmluvy podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených
v LV č.XXXX, v LV č. XXXX a v LV č. XXXX pre obec a k.ú. N. Z.. M.. Tento sa teda ani ohľadnom

týchto nehnuteľností nemôže domáhať nárokov z porušeného predkupného práva. Navyše žalobcovia
napokon upravili žalobný petit tak, že sa domáhali vyslovenia neplatnosti celej kúpnej zmluvy. Zo spornej
zmluvy je zrejmé, že ako predávajúci v nej okrem žalovanej v 1. rade vystupovali aj ďalšie osoby,
špecifikované vyššie, ktoré nie sú účastníkmi konania v danej veci. Ak sa jedná o neplatnosť právneho
úkonu z hľadiska okruhu účastníkov konania sa vyžaduje, aby účastníkmi konania boli všetci účastníci

zmluvy,čiužnastranežalobcovalebonastranežalovaných.Vdanejveciichvšakžalobcovianeoznačili.
Je to teda nedostatok aktívnej alebo pasívnej legitimácie. (pozri rozsudok NS SR 3 Cdo 197/2010 zo
dňa 31.7.2012). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda napokon žalobu zamietol najmä
z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods.1 O.s.p. a žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo

si trovy konania neuplatnili.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalobcovia podľa § 205 ods. 2 písm. b), d),
e) a f) O.s.p. v spojitosti s ust. § 205a ods. 1, a), b) a d) O.s.p. Žalobcovia nesúhlasili s názorom
súdu prvého stupňa, že nemajú naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáhajú.
Podľa názoru žalobcov predmetná určovacia žaloba o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu

žalobcov spĺňa podmienky naliehavého právneho záujmu a právny záujem žalobcov na takomto
určení. Naliehavý právny záujem na súdnom určení neplatnosti je daný najmä (okrem skutočností
uvedených v zápisnici z 2. pojednávania) v tom, že bez súdneho rozhodnutia nie je možné vykonať
zmeny v katastri nehnuteľností, kde je stále zapísaný žalovaný v 2. rade ako podielový spoluvlastník
na nehnuteľnostiach, hoci žalobcovia sa dovolali neplatnosti časti kúpnej zmluvy a kúpna zmluva sa

v tejto časti stala neplatnou. Súdnym rozhodnutím sa odstráni neistota právneho postavenia žalobcov.
Podľa § 34 ods. 2 z. č. 162/1993 Z.z. o katastri nehnuteľností, ak súd rozhodne o neplatnosti právnehoúkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, preto na základe rozhodnutia súdu
v konaní o určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy je správa katastra oprávnená vyznačiť vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam stav, aký bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy, čo znamená, že ako

vlastníka spoluvlastníckych podielov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vyznačí žalovanú v 1. rade.
Žalobcovia zároveň poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2009, sp. zn. 5
Cdo 211/2009, ktorý judikuje, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu
neplatnosť v zmysle § 40 a OZ sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená

osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne
neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti vecné právo. Pri dovolaní sa
neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho
úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným

účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú
svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému
právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd,

či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti
prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Odvolatelia nesúhlasili ani s názorom súdu prvého stupňa, že by
sa mali domáhať svojho nároku žalobou o uloženie vyhlásenia vôle nahrádzajúce toto vyhlásenie.
Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov,
vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave nie je vyslovene

stanovené, že predkupné právo podľa § 140 OZ má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám,
súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému predkupnému právu túto povahu
prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má
nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3
OZ) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140 OZ. Tieto

nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých, alebo oboch
nárokov. Jedná sa o nasledujúce možnosti. Oprávnený má právo domáhať sa na nadobúdateľovi, aby
mu previedol podiel za rovnakých podmienok, alebo relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 OZ
má za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa
§ 40a OZ. Teda oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného práva, môže podať žalobu na

určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Môže sa domáhať, aby súd určil, že
zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá je v rozpore s § 140 OZ je neplatná, čím by sa vrátili
právne pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu (uznesenie NS
SR sp. zn. 2 Cdo 28/2009 z 26.5.2010). Zároveň odvolatelia poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 6
Cdo 209/2010, ktoré stanovuje, že ustanovenie § 604 OZ, podľa ktorého predkupné právo neprechádza

na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické zaradenie predkupného
práva založeného zmluvou, teda obligačného predkupného práva. Na predkupné právo spoluvlastníka
založené zákonom v § 140 OZ nie je použiteľné. Odvolatelia vyjadrili nesúhlas s názorom súdu prvého
stupňa, že nie všetci žalobcovia sú aj oprávnenými spoluvlastníkmi, ktorým patrí toto právo a je dôvodné
zamietnutie žaloby z nedostatku vecnej legitimácie a žalobca v 3. rade vôbec nie je aktívne ani pasívne

legitimovaným v spore, nakoľko nie je, ani nebol v čase uzatvorenia spornej zmluvy vlastníkom žiadnych
nehnuteľností, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy. S daným dôvodom zamietnutia žaloby sa
žalobcovia nestotožňujú a majú za to, že v konaní sú také skutočnosti, ktorými je preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Je nepochybné, na
základe údajov získaných z katastra nehnuteľností, že žalobca v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom

na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. N. Z. M.. Z toho dôvodu je tvrdenie
nesprávne. Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Žalobcovia súčasne s odvolaním podali návrh
na zmenu žaloby v časti petitu, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa 28.10.2008 v časti, ktorú v návrhu bližšie špecifikovali, (súd uznesením
zo dňa 14.1.2015, č. k. 23Co/379/2013-247 zmenu návrhu v časti petitu pripustil).Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,

zverejnenímvyhláseniatermínurozhodnutianaúradnejtabulisúdupodľaust.§156ods.3O.s.p.,dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom sporu, po pripustení zmeny návrhu uznesením zo dňa
14.1.2015 č. k. 23Co/379/2013-247 je určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008
(správne 9.12.2008), predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach
(bližšie špecifikovaných v uvedenom uznesení) patriacich žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade,
uzavretej medzi žalovanými z dôvodu, že žalovaná porušila predkupné právo žalobcov v 1. až 3.

rade pri predaji spoluvlastníckeho podielu. Keďže išlo o určovaciu žalobu, súd prvého stupňa správne
posudzovalnaliehavýprávnyzáujemžalobcovvsporenaurčení,ktoréhosanávrhomnazačatiekonania
domáhali.

Rovnako ako súd prvého stupňa i odvolací súd dospel v prejednávanej veci k záveru, že žalobcovia v
1. až 3. rade nemajú naliehavý právny záujem, či už na určení neplatnosti celej kúpnej zmluvy, ale ani

na určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy (po pripustení zmeny návrhu) v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
(resp. tento počas konania nepreukázali).

Účastník konania má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v
prípade, že súd jeho návrhu vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla

nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.).
Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade na pojednávaní dňa 10.10.2012 (č. l. 200) na otázku súdu, v čom vidia svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení odpovedali, žalovaný v 1. rade: „Ak sa žalobe vyhovie,
do katastra sa zapíše predchádzajúci právny stav, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch nadobudne
žalovaná v 1. rade, ktorá mi ich následne predá. Ide o to, že žalovaný v 2. rade vlastní to, čo ja skutočne

užívam, predzáhradku a podobne.“ Žalovaný v 2. rade: „K tomu sa neviem vyjadriť.“ Žalovaný v 3. rade:
„Naliehavý právny záujem je v tom, aby sa dodržal zákon.“

Zo samotných výpovedí žalobcov je evidentné, že naliehavý právny záujem na žiadanom určení
nemajú. Aj v prípade, ak by súd žalobe vyhovel a stav zápisu v katastri nehnuteľnosti by reagoval
na vyhovujúci rozsudok, žalovaná v 1. rade by sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností v rozsahu,

ako pred ich predajom kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2008, na právnom postavení žalobcov by sa nič
nezmenilo. Rovnako ako toho času, aj po zápise zmien v katastri (na základe vyhovujúceho rozsudku)
by boli len podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach. Jediným rozdielom by bolo, že teraz sú
spoluvlastníkmi so žalovaným v 2. rade (a ďalšími osobami) a následne by boli spoluvlastníkmi so
žalovanou v 1. rade (a ďalšími osobami). Aj bez určenia, ktorého sa žalobcovia žalobou domáhajú, je ich

postavenie ako spoluvlastníkov isté a nie je ničím ohrozené. Žalovaná v 1. rade (aj keby sa stala znova
spoluvlastníčkou nehnuteľností) nemá povinnosť predať svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom, vo svojejvýpovedi aj uviedla, že by im ho nepredala. Žalobcovia na to, aby sa stali vlastníkmi spoluvlastníckeho
podielu žalovanej v 1. rade, by museli podať žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo
môžu urobiť vždy, bez ohľadu na osoby, ktoré sú s nimi v spoluvlastníckom vzťahu.

V zmysle konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na určenie
neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo
bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za
cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia
znášajú dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, rovnako

ako dôkazné bremeno preukázať, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať
spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na
miesto povinného (ponúknuť na predaj) nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť
návrhu na rozhodnutie určovacím výrokom. Nemožno na povinnom spravodlivo požadovať, aby v
spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržania sa prevodu spoluvlastníckeho
podieluzdôvoduzasahovaniadojednejzozákladnýchzložiekvlastníctva(spoluvlastníctva)atosvecou

(podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel na veci
záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú žalobu
o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená
ako predbežná otázka (porovnaj uznesenie NS SR 2Cdo 28/2009, 5Cdo 211/2009).

Ajvdanomprípadesamohližalobcoviadomáhaťužlennahradeniaprejavuvôlezažalovanéhov2.rade

pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou by žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
(za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol žalovaný v 2. rade od žalovanej v1. rade) a následne by
došlo k zápisu ich vlastníckeho práva do príslušného katastra, t.j. svojho nároku sa už mohli domáhať
len žalobou na plnenie (žaloba o nahradenie prejavu vôle má charakter žaloby na plnenie).

Je pravdivé tvrdenie žalobcov, že v prípadoch porušenia predkupného práva je možné sa domáhať len

jedného z nárokov vyplývajúcich z ustanovení OZ, nie oboch nárokov (buď podľa § 140, alebo podľa
§ 603 ods. 3 OZ). Zároveň ale platí, že určenia neplatnosti právneho úkonu sa možno domáhať len v
prípade, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Ak naliehavý
právny záujem ne určení neexistuje, je možné podať len žalobu na plnenie, v tomto prípade o nahradenie
prejavu vôle (ale len za predpokladu, ak nadobúdateľ nie je ochotný previesť nadobudnutý podiel

na žalobcu dobrovoľne, ako v prejednávanej veci). Ostatnými odvolacími dôvodmi sa odvolací súd
nezaoberal, pretože otázka naliehavého právneho záujmu je podstatná a pokiaľ žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha (resp. ho nepreukáže), súd je bez ďalšieho
oprávnený jeho žalobu zamietnuť.

Z hore uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím ustanovenia

§ 219 ods. 1 O.s.p. odvolacím súdom potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Procesne úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli,
ani si ich neuplatnili, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Tento rozsudok bol prijatý odvolacím senátom počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.