Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714206273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: OUHAI s.r.o.,
so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 46 841 482 (pôvodne žalobca: ControlBuilding s.r.o., so
sídlom Hattalova 12a, 831 03 Bratislava, IČO: 46 014 403), proti žalovanému: Karpaty Invest s.r.o., so
sídlom Most pri Bratislave 464, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 36 750 557, zastúpenému zástupcom
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867
454, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 30, 036 01 Martin zo dňa 7.4.2014, sp. zn. R7/2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/85/2014-114 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/85/2014-114 zo dňa 19.11.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiťžalovanémutrovyodvolaciehokonania,atotrovyprávnehozastúpenia
vo výške 83,89 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet zástupcu žalovaného
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 690,36 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcažaloboužiadalzdôvodupodľa§40ods.1písm.
c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského

súdu Arbitráž, s.r.o., so sídlom Jilemníckého 30, 036 01 Martin sp. zn. R7/2014 zo dňa 7.4.2014 a
pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe žalovaného podanej na rozhodcovskom
súde zo dňa 21.1.2014 a následne žalobu zamietnuť, alebo alternatívne zrušiť uvedený rozhodcovský
rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ďalej
pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe žalovaného a túto žalobu zamietnuť, alebo
alternatívne zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a pokračovať v konaní o žalobe žalovaného a túto zamietnuť.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd vydal v konaní sp. zn. R7/2014 rozsudok, ktorým
žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 9.121,08 Eur s príslušenstvom žalovanému. Žalobca uviedol, že
rozhodcovský súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkou vecnej príslušnosti vo vzťahu k právomoci
narozhodovanieozaplatenie3.000Eurnazákladefaktúryč.012013,vystavenejnazákladeobjednávky
zo dňa 22.9.2013, t.j. pred podpisom zmluvy o dodávke betónov. Zmluva obsahujúca rozhodcovskú
doložku bola uzatvorená až dňa 14.10.2013, t.j. po dodaní betónu žalobcom dňa 1.10.2013. Namietal,
že rozhodcovský súd nevzal do úvahy časť rozhodcovskej doložky „...z tejto predmetnej kúpnej zmluvya ústnych objednávok...“, ktorá je rozhodujúca pre aplikáciu rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že
rozhodcovská doložka sa vzťahuje na spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti, nedeterminuje,
že by sa vzťahovala aj na spory vzniknuté zo vzťahov uzatvorených pred účinnosťou kúpnej zmluvy.

Z textu doložky je naopak zrejmé, že sa doložka vzťahuje výlučne sa spory vzniknuté z predmetnej
kúpnej zmluvy, resp. na spory, ktoré vznikli z ústnych objednávok od účinnosti kúpnej zmluvy. Formulácia
rozhodcovskej doložky nezakladá jej retroaktívne pôsobenie a rozhodcovský súd nesprávne rozšíril
aplikáciu rozhodcovskej doložky aj na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou samotnej zmluvy na
základe písomnej objednávky. Žalobca poukázal tiež na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ktoré

podľa jeho názoru odporuje pravidlám výkladu prejavu vôle. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal s
ďalšími skutočnosťami a nesprávne v rozsudku uvádza, že objednávku zo dňa 22.9.2013 účastníci
nepredložili napriek tomu, že rozhodcovskému súdu bola žalovaným priložená ako príloha podanej
žaloby. Rozhodcovský súd tak mal preukázané písomné uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 22.9.2013,
na ktorú sa však namietaná rozhodcovská doložka nevzťahovala. Ohľadom dodávky tovaru v sume
6.121,08 Eur podľa predložených faktúr č. 231013, 011113, 031113 a 191013 uviedol, že tento betón

bol dodaný na základe písomnej objednávky zo dňa 22.9.2013, na ktorú sa zmluva o dodávke
betónov nevzťahuje. Tento záver potvrdzuje aj fakt, že faktúry boli vystavené podľa objednávky
s 30-dňovou splatnosťou a nie podľa zmluvy s 5-dňovou splatnosťou. Žalobca tiež namietal, že
v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania tým, že v zmysle
odôvodnenia a obsahu rozhodcovského rozsudku boli práva žalobcu úplne popreté, a to aj v rovine

odňatia práva na zákonného sudcu. Rozhodcovský rozsudok sa nevyporiadal s námietkami žalobcu
ohľadom spornosti dodávky betónovej zmesi zo dňa 1.10.2013 v množstve 72m3, fakturovanej vo
faktúre č. 021013, ktorej dodanie žalobca popieral, pričom táto dodávka nebola potvrdená v žiadnom z
dodacích listov predložených žalovaným. Týmito okolnosťami sa rozhodcovský súd vôbec nezaoberal
a len konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tým došlo k popretiu práva žalobcu na

spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie rozhodcovského súdu vychádzalo len z gramatického výkladu
rozhodcovskejdoložkyatentovýkladsajavíakotendenčnýtak,abyzakladalprávomocrozhodcovského
súdu vo veci rozhodovať. Rozhodcovský rozsudok nie je riadne odôvodnený, jasný a zrozumiteľný.
Rozhodcovský súd bez dostatočnej argumentácie zamietol námietku žalobcu a svojvoľne atrahoval
právomoc prislúchajúcu všeobecným súdom, čím hrubo porušil procesné práva žalobcu s následkom

odopretia spravodlivosti. Žalobca je presvedčený, že rozhodcovská doložka pre právny vzťah, ktorý
vznikol na základe písomnej objednávky zo dňa 22.9.2013, nebola platne uzatvorená, a preto je
namieste aplikácia ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Je preukázaná aj
opodstatnenosť aplikácie ust. § 40 ods. 1 písm. d) tohto zákona tým, že rozhodcovský súd v rozpore
so zákonom zamietol námietku platnosti rozhodcovskej doložky, čím založil svoju právomoc, a boli tiež

naplnené dôvody podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona v dôsledku porušenia práv žalobcu.

Okresný súd vo vzťahu k petitu podanej žaloby konštatoval, že žalobca sa domáhal iba jedného
„plnenia“, a to zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom dôvody pre jeho zrušenie vymedzil podľa
ust. § 40 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona ako eventuálne dôvody. Okresný súd tak žalobný petit
nevyhodnotil ako alternatívny. K dôvodom podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK“) okresný súd skúmal rozhodcovskú zmluvu (doložku) a túto
vyhodnotil ako platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa vzťahuje sa na všetky spory, ktoré
medzi účastníkmi vznikli v zmluvnom vzťahu, ktorého predmet je vymedzený v čl. I. písomnej Zmluvy
o dodávke betónov, dopravy, tovaru a služieb zo dňa 14.10.2013 (ďalej len „KZ“). Medzi účastníkmi bol
realizovaný len vzťah podľa tohto článku kúpnej zmluvy, čo medzi nimi sporné nebolo a bol realizovaný

už pred podpisom KZ, čo preukazuje objednávka betónu zo dňa 22.9.2013. Táto objednávka súvisela s
rokovaniami o uzavretí KZ, čo preukazuje aj dojednanie čl. II. bod 1 KZ a KZ bola už len formalizovaním
existujúceho zmluvného vzťahu podľa objednávky (kúpna zmluva mala identický predmet). Okresný súd
mal výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, ktorú žalovaný nerozporoval, preukázané, že po podpise
KZ už neboli realizované dodávky podľa čl. I. KZ. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že medzi

nimi nebol iný obchodno-záväzkový vzťah ako vzťah podľa KZ, ktorej predmetom bol záväzok dodať
betón zaradený do jednotlivých tried podľa čl. I. KZ zmluvy, totožný s objednávkou zo dňa 22.9.2013.
Vo vzťahu k vyúčtovaniu podľa faktúry č. 021013 okresný súd vychádzal z preukázanej dohody medzi
účastníkmi, rovnakej ako pri vyúčtovaní vo faktúrach č. 160913 a 180913, ktoré žalobca žalovanému
zaplatil, pri ktorých rovnako bola v dodacích listoch ako odberateľ uvedená spoločnosť B-BAU s.r.o.

Pri týchto dodávkach zamestnanci žalobcu ústne (telefonicky) dohodli so žalovaným, že žalobca tieto
dodávky objednané spoločnosťou B-BAU s.r.o. zaplatí priamo žalovanému. Okresný súd túto skutočnosťvyhodnotil ako ústnu objednávku betónu žalobcu vo vzťahu k žalovanému a tieto dodávky žalovaný
žalobcovi vyúčtoval a žalobca faktúry č. 160913 a 180913 zaplatil. Žalobca tvrdenie, že pri vyúčtovaní
vo faktúre č. 021013 takáto dohoda nebola, nepreukázal. Pri ústnych objednávkach za žalobcu konali

zamestnanci žalobcu p. Nákladov alebo p. Iský, a to podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Rozhodcovská doložka sa potom týkala aj vyúčtovania vo faktúre č. 021013, nakoľko okresný súd mal
preukázané, že aj v prípade tohto vyúčtovania išlo o spor, ktorý vznikol z KZ, týkal sa predmetu tejto
zmluvy a bol dodaný na základe ústnej objednávky, pričom rozhodcovská doložka sa týkala aj sporov
z ústnych objednávok. Bolo potom vecou účastníkov rozhodcovského konania preukázať splnenie/

nesplnenie povinnosti, ku ktorej sa vyúčtovanie vo faktúre č. 021013 viaže. Či vyúčtovanie v tejto faktúre
bolo dôvodné, je posúdením hmotno-právnej otázky zmluvného vzťahu. Faktúry č. 191013, 231123,
241013, 011113 a 031113 priamo odkazujú na KZ, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, a preto
mal okresný súd preukázanú právomoc rozhodcovského súdu o týchto nárokoch rozhodovať. Bolo na
žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno v rozhodcovskom konaní, že nemá hmotnoprávnu povinnosť
zaplatenia kúpnej ceny.

Pri výklade zmluvného dojednania čl. IV. bod 6 KZ vychádzal okresný súd z úmyslu zmluvných strán v
zmysle vyjadrenia žalovaného, že návrh predložil žalobcovi s obsahom, ako ho zmluvné strany podpísali
už dňa 22.10.2013 (pozn. KS: správne má byť zrejme uvedené 22.09.2013). Žalobca tvrdenie, že dňa
22.9.2013 mu návrh KZ nebol doručený, nepreukázal a jeho tvrdenie je spochybnené vyjadrením, že
tento návrh dal pripomienkovať svojim zamestnancom. Žalobca návrh KZ podpísal a z jeho textu je

zrejmé (čl. II. bod 1), že stranám bola známa skutočnosť, že pred podpisom KZ boli zahájené dodávky
podľa čl. I. Je tak zrejmý úmysel zmluvných strán, že čl. IV. bod 6 KZ sa bude vzťahovať aj na tie
spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z tejto KZ, nakoľko práve táto KZ upravuje aj dodávky
výrobkov od 23.9.2013 podľa objednávky betónu zo dňa 22.9.2013. Čl. IV. bodu 6 KZ je potrebné
vykladať s ohľadom na celý obsah zmluvy. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní trval

na tom, aby pred podpisom KZ a pred začatím obchodnej spolupráce bola podpísaná objednávka.
Obchodná spolupráca medzi účastníkmi tak nesporne začala podpisom objednávky, ktorej podmienky
boli širšie dohodnuté podpisom kúpnej zmluvy dňa 14.10.2013. Rozhodcovskú doložku treba vykladať
tiežpodľaďalšíchčlánkovkúpnejzmluvy,podľaktorýchsapodmienkydohodnutévKZmajúvzťahovaťaj
nadodávkybetónunadrámecdohodnutéhoobjemu,pričomzmluvaumožňujerozsahdodávokprípadne

aj znížiť. Rozhodcovská doložka sa tak nesporne vzťahuje na všetky spory v obchodno-záväzkovom
vzťahu medzi účastníkmi, ktorých predmetom je dodávka betónu, keď súčasne bolo preukázané, že
iný obchodno-záväzkový vzťah, s iným predmetom plnenia medzi účastníkmi nevznikol. K námietke
žalobcu, že vo faktúrach bola uvedená iná splatnosť ako dohodnutá v KZ, okresný súd uviedol, že pokiaľ
nedošlokplneniupovinnostízhodnesdohodnutýmipodmienkamivKZ,jetátoskutočnosťpreposúdenie

platnosti rozhodcovskej zmluvy právne irelevantná s prihliadnutím na záver okresného súdu, že uzavretá
doložka sa vzťahuje na zmluvný vzťah, ktorý sa týka realizácie predmetu KZ.

Okresný súd uviedol, že v konaní nebol preukázaný ani dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK a po oboznámení sa so spisovým materiálom rozhodcovského súdu
konštatoval, že účastníkom bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie ich práv. Rozhodcovský súd

poskytol žalovanému priestor na podanie žalobnej odpovede, rozhodol o námietke ohľadom nedostatku
právomoci a každému z účastníkov bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv. V
rozhodcovskom rozsudku sa rozhodcovský súd vysporiadaval s podaniami účastníkov konania, každé
písomné podanie a jeho prílohy doručil protistrane s výzvou na vyjadrenie v rovnakej lehote pre
každého účastníka. Keďže účastníci sa dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, bolo

ich povinnosťou predložiť všetky písomné dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Ak toto právo nevyužili,
nemôžu neskôr namietať, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Bolo na žalobcovi,
aby v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného predložil, resp. označil všetky
dôkazy, ktoré smerujú k preukázaniu (ne)dôvodnosti nároku. K námietke žalobcu ohľadom odňatia
práva na zákonného sudcu, okresný súd poukázal na svoj záver o platnosti rozhodcovskej zmluvy,

na základe ktorej potom došlo k prerokovaniu sporu medzi účastníkmi pred rozhodcovským súdom.
Posudzovanie oprávnenosti nároku na základe vykonaného dokazovania pred rozhodcovským súdom
nie je predmetom preskúmavania v súvislosti so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K
námietke nedostatočného odôvodnenia okresný súd uviedol, že rozhodcovský súd sa s argumentáciou
oboch účastníkov dostatočne vysporiadal a nárok bol priznaný žalobcovi titulom zaplatenia kúpnej

ceny, keď rozhodcovský súd mal preukázané splnenie povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodaťpredmet KZ kupujúcemu. Rozhodcovský rozsudok spĺňal aj náležitosti Rokovacieho poriadku Stáleho
rozhodcovského súdu Arbitráž, podľa ktorého musí byť rozhodcovský rozsudok aspoň stručne
odôvodnený.

Ohľadom návrhu žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku okresný súd uviedol, že v
žalobe síce žalobca uvádzal zároveň žiadosť o odklad vykonateľnosti, okrem označenia tohto návrhu
však neuviedol k odkladu vykonateľnosti žiadne skutočnosti a v žalobnom petite o odklad vykonateľnosti
rozsudku nežiadal. Okresný súd potom v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže prekročiť
návrhy účastníkov len v prípade, ak by sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, o odklade vykonateľnosti

nerozhodol, nakoľko by došlo k prekročeniu návrhu žalobcu. Okresný súd tiež pre úplnosť uviedol, že
žalobca nároky, ktoré boli žalovanému napadnutým rozhodcovským rozsudkom, priznané, zaplatil. O
trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, a to odmenu za 4 úkony právnych služieb,
náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času v súhrnnej výške 690,36 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť

tak, že krajský súd rozsudok rozhodcovského súdu zruší. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vadám podľa ust. § 221 ods. 1. písm. h) O.s.p.
a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu
okresný súd skutkový stav nesprávne vyhodnotil, nakoľko nie žalobca, ale spoločnosť B-BAU spol.

s.r.o. si objednala u žalovaného dodávku betónov pevnostnej triedy C 25/30 v množstve 72 m3 v
celkovej sume 3.000 Eur podľa faktúry č. 021013, ktorú žalovaný tejto spoločnosti zrejme dodal, avšak
nie na stavbu žalobcu na Zochovej ul. v Bratislave. V odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedené,
že žalobca údajne vypovedal, že tento betón bol spracovaný na danej stavbe. Zo zápisnice zo dňa
29.10.2014 naopak vyplýva, že toto tvrdenie uviedol žalovaný a žalobca ho poprel. Okresný súd sa

nezaoberal listom zo dňa 23.12.2013, kde sám žalovaný potvrdil skutočnosť ohľadom dodávky betónu
spoločnosti B-BAU s.r.o., ktorú označil ako objednávateľa, ktorému zaslal spornú faktúru č. 021013 zo
dňa 1.10.2013. Okresný súd si v rozpore s dokazovaním osvojil len nepreukázané tvrdenie žalovaného,
že dohoda účastníkov na úhradu faktúry č. 160913 a 180913 sa rovnako týkala aj spornej faktúry č.
021013. Žalobca spornú faktúru žalovanému vrátil a poprel spotrebovanie tohto betónu na svojej stavbe.

Dodanie betónu na túto stavbu žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, keďže dodacie listy nie sú
podpísané. Neobstoja ani závery o konaní p. G. alebo p. T. v mene žalobcu, keďže títo boli rovnako ako
žalovaní dodávateľmi žalobcu, mali s ním len obchodno-právny vzťah a nie pracovno-právny pomer, a
preto ich konanie nie je možné hodnotiť podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nie je preto
možné prijať záver, že by sa rozhodcovská doložka týkala aj vyúčtovania podľa faktúry č. 021013.

Keďže podľa dodacích listov bol predmetný betón objednaný spoločnosťou B-BAU s.r.o. a nie žalobcom,
táto dodávka betónu nemohla byť ani predmetom Zmluvy o dodávke betónov, dopravy, tovarov a
služieb zo dňa 14.10.2013, a teda sa na ňu nemohla vzťahovať ani rozhodcovská doložka. Skutočnosť,
že objednávateľom betónu nebol žalobca, ale spoločnosť B-BAU s.r.o., vyplýva aj z objednávky
zo dňa 16.9.2013. Žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy namietal aj z dôvodu jej neurčitosti a

nezrozumiteľnosti, nakoľko nie je jasne dohodnuté, na aké ústne objednávky sa rozhodcovská zmluva
vzťahuje. Pri posudzovaní právomoci rozhodcovského súdu ohľadom nárokov v zostávajúcich
sporných faktúrach podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne vyhodnotil znenie rozhodcovskej
doložky, ktorá sa mala aplikovať len na spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z tejto predmetnej
KZ, resp. ústnych objednávok, a teda sa nevzťahovala na spory z písomných právnych vzťahov, t.j. z

písomnej objednávky zo dňa 22.9.2013. Ak by sa mala doložka vzťahovať aj na túto objednávku, tak
by to účastníci uviedli v objednávke, rovnako ako sa do návrhu KZ dodatočne vpísal dátum jej podpisu
14.10.2013. Okresný súd prijal nesprávny záver, že žalobcovi bol návrh KZ doručený už dňa 22.09.2013.
Zo samotného obsahu zmluvy vyplýva, že návrh bol predložený až v deň podpisu KZ, čo potvrdzuje
vytlačený konkrétny dátum podpisu na zmluve. Práve odlišná úprava zmluvných podmienok v KZ v

porovnaní s písomnou objednávkou preukazuje, že sa jedná o iný zmluvný vzťah a kúpna zmluva sa
nevzťahuje na pohľadávku v časti istiny vo výške 6.121,08 Eur, ktorá vznikla na základe Objednávky
zo dňa 22.09.2013. Tento záver potvrdzuje aj odlišná splatnosť dohodnutá v objednávke v dĺžke 30-tich
dní a dohodnutá v písomnej zmluve v dĺžke 5-tich dní. Okresný súd tiež nesprávne vyhodnotil porušenie
zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní.Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Žalovaný zvýraznil, že zrušiť rozhodcovský rozsudok možno len z dôvodov taxatívne
vymenovaných v § 40 ods. 1 ZoRK, ktorých existenciu je potrebné v konaní preukázať. Nie je tak možné

podrobiť preskúmavaniu rozhodcovský rozsudok ako taký a nemožno sa domáhať jeho zrušenia pre
prípadné porušenie hmotno-právnych predpisov, teda pre jeho vecnú nesprávnosť. Výnimka z tejto
zásady je daná len v prípadoch sporov, v ktorých ako účastník vystupuje spotrebiteľ, čo vyplýva z
ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK. Z tohto záveru vychádzal aj okresný súd, keď vyslovil, že je vecou
účastníkov konania v rozhodcovskom konaní preukázať splnenie/nesplnenie povinnosti, ku ktorej sa

vyúčtovanievofaktúreč.021013viaže.Okresnýsúdtakjasnedeklaroval,žejenažalobcovi,abyuniesol
dôkazné bremeno v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného a preukázal, že nemá povinnosť
na zaplatenie kúpnej ceny. Okresný súd postupoval v súlade s právnou úpravou, keď preskúmal
existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c), písm.
d) a písm. g) tak, ako to uvádzal žalobca v podanej žalobe. Ak žalobca opätovne žiada preskúmanie
rozhodnutia prvostupňového súdu z dôvodov majúcich základ v hmotno-právnej stránke veci, nemožno

takéto dôvody interpretovať ako právne relevantné. Podľa žalovaného okresný súd náležite a komplexne
posúdil platnosť a existenciu rozhodcovskej doložky, na základe čoho mal preukázané, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená, a preto nemožno uvažovať o existencii dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) a písm. d) ZoRK. Žalovaný si zároveň uplatnil
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

Krajský súdu z výpisu z obchodného registra na žalobcu ControlBuilding s.r.o., so sídlom Hattalova
12a, 831 03 Bratislava, IČO: 46 014 403 zistil, že táto spoločnosť bola ku dňu 15.1.2015 vymazaná z
obchodného registra s právnym nástupcom. Preto podľa § 107 ods. 4 O.s.p. krajský súd pokračuje v
konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorým je spoločnosť OUHAI s.r.o., so sídlom Osadná
2, 831 03 Bratislava, IČO: 46 841 482 (ďalej len „žalobca“).

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/42/2015-164 zo dňa 11.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5

dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.05.2015, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný, bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu,

obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 10.12.2014.Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, so závermi
vyslovenými okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj so skutkovými a

právnymi zhodnoteniami. Krajský súd preto v podrobnostiach odkazuje na dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa. Pokiaľ krajský súd aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a stotožňuje sa s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, nie je potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu. Je postačujúce, pokiaľ krajský súd odkáže na toto odôvodnenie súdu prvého stupňa a

k zvýrazneniu správnosti napadnutého rozhodnutia prípadne uvedie okolnosti zdôrazňujúce správnosť
prvostupňového rozhodnutia. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým
relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.

Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným
súdom vo vzťahu k platnosti rozhodcovskej doložky a k právomoci rozhodcovského súdu vo veci
rozhodnúť. Pre posúdenie otázky, či v danom prípade rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc vo

veci konať a rozhodnúť, bolo určujúce, či spor o zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorý medzi
účastníkmi vznikol, je sporom, ktorý sa týkal ich práv a povinností vzniknutých zo zmluvy uzatvorenej
dňa 14.10.2013, v ktorej bola rozhodcovská doložka obsiahnutá.

Krajský súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu tak okresného súdu, ako aj pripojeného
spisového materiálu súdu rozhodcovského. Z týchto listinných dôkazov krajský súd konštatuje, že

žalobca si objednávkou zo dňa 22.09.2013 u žalovaného objednal dodávku betónu, pričom v dodávke
bol špecifikovaný betón uvedením jeho označenia, požadovaného množstva a uvedením ceny za jeden
m3. Následne účastníci dňa 14.10.2013 podpísali Zmluvu o dodávke betónov, dopravy, tovaru a služieb.
Predmetom tejto zmluvy bola dodávka betónu, ktorý je špecifikovaný spôsobom totožným s objednávkou
zo dňa 22.09.2013 - je uvedená rovnaká trieda betónu, rovnaké maximálne zrno kameniva, rovnaký

požadovaný objem v m3, v čl. IV. zmluvy je uvedená rovnaká cena za jeden m3 bez DPH a tiež rovnaké
ceny za prácu betónpumpy, dopravnej pumpy a za rozbehovú chémiu. Táto zmluva síce bola účastníkmi
podpísaná dňa 14.10.2013, krajský súd však v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje na znenie čl.
II. bod 1.) tejto zmluvy, podľa ktorého sa predávajúci zaviazal dodávky výrobkov zahájiť od 23.09.2013,
teda odo dňa nasledujúceho po podpise písomnej objednávky. S prihliadnutím na predmet písomnej

objednávky zo dňa 22.09.2013, ktorý je totožný s predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2013, a s
ohľadom na skutočnosť, že účastníci potvrdili, že kúpna zmluva sa vzťahuje na dodávky výrobkov od
23.09.2013, je krajský súd toho názoru, že v danom prípade sa jedná o jeden právny vzťah, ktorý medzi
účastníkmi vznikol na základe pôvodnej písomnej objednávky zo dňa 22.09.2013, ktorý bol následne
formalizovaný uzatvorením písomnej zmluvy zo dňa 14.10.2013. Krajský súd poukazuje na skutočnosť,

že žalobca v konaní nepoprel, že zmluvu zo dňa 14.10.2013 so žalovaným uzatvoril. Podpisom zmluvy
žalobca a žalovaný zároveň akceptovali, že obsah tejto zmluvy sa bude vzťahovať na dodávky zahájené
od 23.09.2013, čím sa pod rámec tohto písomne uzatvoreného zmluvného vzťahu dostali aj dodávky,
ktoré ešte pred podpisom zmluvy zo dňa 14.10.2013 boli realizované dňa 01.10.2013 na základe
písomnej objednávky zo dňa 22.09.2013. Preto sa aj na tieto dodávky tovaru vzťahuje v čl. IV. bod 6/

kúpnej zmluvy obsiahnutá rozhodcovská doložka. Odvolacia námietka žalobcu, že na spory z písomnej
objednávky zo dňa 22.9.2013 sa rozhodcovská doložka nevzťahovala, preto nemohla byť zhodnotená
ako dôvodná.Krajský súd, s prihliadnutím na uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že všetky dodávky uskutočnené
žalovaným, vrátane dodávok pôvodne objednaných písomnou objednávkou zo dňa 22.9.2013, sú
dodávkami, ktoré spadajú pod písomnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi, a na riešenie sporov

vzniknutých z týchto dodávok sa vzťahuje dohodnutá právomoc rozhodcovského súdu. Na tomto závere
nič nemení ani námietka žalobcu, podľa ktorej dodávky zo dňa 01.10.2013, vyúčtované žalovaným
faktúrou č. 021013 na sumu 3.000 Eur, boli podľa dodacích listov dodané nie žalobcovi, ale spoločnosti
B-BAU s.r.o. Po oboznámení sa s predmetnými dodacími listami zo dňa 1.10.2013 krajský súd zistil,
že na týchto je ako odberateľ uvedená spoločnosť B-BAU s.r.o., pričom v časti potvrdenia prevzatia

betónovej zmesi absentuje podpis preberajúcej osoby. Žalovaný v spomínanej faktúre tieto dodávky
s odkazom na objednávku zo dňa 22.09.2013 vyúčtoval žalobcovi. Aj z korešpondencie účastníkov
konania pred začatím súdneho sporu je zrejmé, že táto dodávka bola žalobcom spochybňovaná a
žalobca namietal, že dodávka mala byť fakturovaná spoločnosti B-BAU s.r.o. Táto spoločnosť mala
podľaobjednávkyč.09/2013/ZOCHzodňa16.09.2013dodávaťprežalobcubetónovézmesivcelkovom
množstve 75 m3 a betonárske práce. Z listu žalobcu zo dňa 20.12.2013 (č.l. 97 spisu) je pritom zrejmé,

že predmetný betón podľa faktúry na sumu 3.000 Eur bol dodaný pre firmu B-BAU s.r.o., ktorá na stavbe
realizovala práce. Z listu konateľa žalovaného zo dňa 23.12.2013 (č.l. 98 spisu) vyplývalo, že účastníci v
komplexe riešili všetky dodávky, ktoré boli medzi nimi sporné, vrátane faktúr vrátených spoločnosťou B-
BAU s.r.o. Z týchto dokladov, a tiež nepriamo z vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní okresného
súdu dňa 29.10.2014 (č.l. 91 spisu), vyplýva, že predmetná dodávka betónu fakturovaná spornou

faktúrou č. 021013 bola dodaná na stavbu žalobcu na ulici Zochovej v Bratislave. Zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi dňa 14.10.2013, ako už bolo zhodnotené, sa pritom vzťahovala na dodávky zahájené
od 23.09.2013, pričom v čl. III. bod 1.) výslovne špecifikovala, že dodávky sa budú realizovať na
stavbe v Bratislave na Zochovej ulici č. 3. Krajský súd z uvedeného v zhode so súdom prvého stupňa
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka sa týkala aj týchto medzi účastníkmi sporných dodávok

uskutočnených dňa 01.10.2013, ktoré boli vyúčtované faktúrou žalovaného č. 021013 voči žalobcovi.
Otázka, či žalobcovi skutočne vznikla povinnosť zaplatiť túto faktúru žalovanému vzhľadom na námietky,
ktoré voči tejto fakturácii žalobca uplatňoval, jednak v rozhodcovskom konaní a jednak pred súdom
prvého stupňa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je otázkou, ktorá podlieha vyhodnoteniu
dôkazov rozhodcovským súdom a bola tak predmetom dôkazného bremena žalobcu a žalovaného

v rozhodcovskom konaní. Preukázanie splnenia povinnosti a následného nároku na zaplatenie ceny
vyúčtovanej faktúrou č. 021013 bolo predmetom konania a dokazovania pred rozhodcovským súdom
a predstavuje posúdenie hmotno-právnej otázky, ktorá nemá vplyv na záver, či v danom rozsahu
rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc vo veci konať.

Vo vzťahu k ostatným sporným nárokom, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania a ktoré boli

vyúčtované faktúrami žalovaného č. 191013, 231013, č. 241013, č. 011113 a č. 031113, krajský súd
v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Z dodacích listov, ktoré boli podkladom
pre uvedenú fakturáciu, je zrejmé, že dodávky sa uskutočnili po podpise zmluvy zo dňa 14.10.2013 a
vystavené faktúry okrem písomnej objednávky zo dňa 22.09.2013 výslovne odkazujú tiež na zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi. Na závere, že aj tieto nároky spadajú pod rozhodcovskú doložku podľa

uzatvorenej zmluvy, nemení nič ani splatnosť týchto faktúr, ktorá bola stanovená v dĺžke 30-tich dní.
Faktúrytotižtookremzmluvyodkazujúajnaobjednávkuzodňa22.09.2013,ktorábolarovnakosúčasťou
právneho vzťahu účastníkov, a kde medzi účastníkmi bola dohodnutá dlhšia lehota splatnosti v dĺžke
30-tich dní. V zhode so záverom súdu prvého stupňa krajský súd uvádza, že uvedenie splatnosti podľa
objednávky nič nemení na závere, že sa jedná o dodávky, ktoré boli uskutočnené v súlade so zmluvu

po 23.09.2013, teda po dni, ktorý účastníci v zmluve určili ako deň zahájenia dodávok.

Nad rámec argumentácie okresného súdu krajský súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že by
rozhodcovský súd mal založiť retroaktívne pôsobenie rozhodcovskej doložky, túto svoju námietku
žalobca, ktorú odôvodnil tým, že rozhodcovský súd rozšíril aplikáciu rozhodcovskej doložky aj na vzťahy,
ktoré vznikli pred účinnosťou zmluvy na základe písomnej objednávky. Rozhodcovská doložka však v

zmysle svojho výslovného znenia uvádza, že podľa odvolacieho súdu sa vzťahuje „na všetky spory, ktoré
medzi účastníkmi vznikli alebo vzniknú“ a nie na vzťahy, ktoré medzi účastníkmi vznikli. Z rozhodcovskej
doložky tak nevyplýva, že by sa mala vzťahovať aj na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zmluvy na
základe objednávky. Rozhodcovská doložka sa výslovne vzťahuje len na spory, ktoré medzi účastníkmi
vznikli alebo vzniknú. V prejednávanom prípade sa potom nejedná o retroaktívnu aplikáciu tejto doložky

vzhľadom na skutočnosť, že časovo prvá z vystavených faktúr bola splatná až ku dňu 31.10.2013, tedapo podpise zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku. Spor o zaplatenie tejto faktúry medzi účastníkmi
mohol vzniknúť až po tom, ako medzi účastníkmi bola dohodnutá rozhodcovská doložka a nie pred
jej podpisom. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by akýkoľvek spor medzi účastníkmi vznikol

pred podpisom KZ. Podpisom KZ tak účastníci pre všetky spory medzi nimi vzniknuté, teda aj pre spor
o zaplatenie faktúr, ktorý bol prejednávaný rozhodcovským súdom, založili právomoc rozhodcovského
súdu. Z tohto dôvodu potom neobstojí ani argumentácia žalobcu v tom smere, že rozhodcovská doložka
je vo svojej formulácii nejasná alebo neurčitá. Krajský súd ako pre rozhodnutie nepodstatnú posúdil
aj námietku žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť,

ktorú žalobca odôvodnil tým, že nie je jasne dohodnuté, na aké ústne objednávky sa rozhodcovská
zmluva vzťahuje. V konaní totiž nebolo zistené, že by bola uskutočnená akákoľvek dodávka zo strany
žalovaného žalobcovi na základe ústnej objednávky a žiadna takáto dodávka nebola ani predmetom
rozhodcovského konania.

Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolacie námietky žalobcu v tom smere,
že by rozhodcovská zmluva podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK bola neplatná, resp. v tom smere, že

rozhodcovský súd v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala.

Rovnako ako nedôvodná bola vyhodnotená námietka podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK ohľadom
porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. S prihliadnutím na vyčerpávajúce
odôvodnenie okresného súdu ohľadom tejto otázky krajský súd v celom rozsahu poukazuje na toto

odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní žiadne skutočnosti, ktorými by
spochybnil, či vyvrátil závery okresného súdu, neuviedol. Je zrejmé, že rozhodcovský súd poskytol
obidvom účastníkom rovnaký priestor na uplatnenie ich práv v rozhodcovskom konaní, vyjadrenia
účastníkov rozhodcovského konania boli doručované protistrane a protistrane bola daná možnosť na
dané vyjadrenie reagovať. Z odôvodnenia je zrejmé, že rozhodcovský súd sa dostatočne vyporiadal

s argumentáciou oboch účastníkov konania a za aplikácie príslušných zákonných ustanovení vo veci
rozhodol.

Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho záveru, že za žalobcu konali p. G. a p. T., je krajský
súd toho názoru, že tieto námietky pre posúdenie relevantnosti uplatnenej žaloby nie sú podstatné.
Podstatnoujelenotázkaposúdenia,činárokuplatnenýžalovanýmvrozhodcovskomkonaníjenárokom,

na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská doložka dohodnutá v písomne uzatvorenej kúpnej zmluve. Táto
kúpna zmluva pritom upravovala všetky dodávky betónu zo strany žalovaného pre žalobcu na stavbu
žalobcu na ulici Zochovej č. 3 v Bratislave. Otázka, či p. G. a p. T. boli oprávnení konať v mene žalobcu
na danej stavbe, je obdobne, ako otázka spochybňovania dodávok zo strany žalobcu, ktoré mali byť
uskutočnené pre B-BAU s.r.o., otázkou dôkazného bremena účastníkov rozhodcovského konania. Ak

žalobcatvrdil,žep.G.ap.T.nebolioprávneníkonaťvjehomeneažedodávkapodľafaktúryč.021013je
dodávkou, ktorú žalovaný uskutočnil pre spoločnosť B-BAU s.r.o., bol povinný túto skutočnosť namietať
a preukázať v rámci rozhodcovského konania.

Krajský súd potom ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu neposúdil ako relevantný. Okresný súd
vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne

skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. V zhode so závermi okresného súdu krajský
súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal žiadne z ním tvrdených dôvodov, pre ktoré by mal byť
napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu zrušený. V zmysle uvedeného bol preto napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., a to tak
vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania. Výrok o trovách

prvostupňového konania nebol odvolacím žalobcu osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v
merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený
ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada včas uplatnených a vyčíslených trov odvolacieho konania, ato trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 29.12.2014 vo výške 1 x 61,87 Eur + náhrada hotových výdavkov vo výške 8,04 Eur +

20% DPH vo výške 13,98 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania v sume 83,89 Eur. V súlade
s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.