Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 21, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/544/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232666
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112232666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Levice, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 5996, 72 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade istiny

s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
Zmluvou o úvere, a sumy 1199, 34 eur t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie
vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu ). V žalobe a na pojednávaní uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol

súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi C. D., ktorá
vznikla nesplnením jeho záväzku vyplývajúceho mu zo Zmluvy o úvere číslo 4422477. Exekútor
pridelil exekučnej veci číslo EX 7446/2010. Exekučný súd je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak
je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom, hoci konanie začalo
08.06.2010, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 22.03.2011 zamietnutím
tejto žiadosti. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy

žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby.
Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu,
keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizovalúplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa

postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá

mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v
dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez
splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci

rozhodnutejvprávnomvzťahumedzižalobcomakooprávnenýmadlžníkomakopovinným,odvíjajúceho
svoju podstatu od uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný
titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku

rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne
rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Rozsudok
rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom
v občianskom súdnom konaní. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so
zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnej veci neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a aj nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje tým, že iba samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a
zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

K písomnému stanovisku žalovaného, v ktorom, okrem iného, navrhoval súdu postup podľa § 43
ods. 1 O. s. p. sa písomne vyjadril tak, že v žalobe pravdivo opísal jemu známe skutočnosti, označil
predmet sporu ako náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, označil spisovú značku exekučného

konania a použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom sa súd dopustil
nesprávneho úradného postupu. Keďže nedisponuje súdnym spisom, nemohol takýto dôkaz predložiť.
Neprípustné je

prenášať zodpovednosť za nesprávny úradný postup na žalobcu, keďže súd musí konať vo veci aj bez
urgencií a sťažností účastníka konania. Sám však vyvinul enormné úsilie na získanie rozhodnutia, keď

žiadal o informáciu o stave konania dňa 18.02.2009, 20. 05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010 a 27.09.2010.

Na pojednávaní predložil znalecký posudok číslo 1/2013 z 24.06.2013 „ rozhodcovské konanie v
spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie „ a poukázal na záver konštatovaný znalcom, podľa
ktorého právo Európskej únie nezakazuje, aby majetkové

spory, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským

súdom v rozhodcovskom konaní. Tvrdil, že výrokom súdu, že nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie súd neprijal vykonateľný exekučný titul, pritom o nároku bolo právoplatne rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. V exekučnom konaní preskúmaval nielen formálne, ale aj obsahové náležitosti
tohto rozhodcovského rozsudku a napokon dospel k záveru, že zamietol návrh žalobcu na vykonanie
exekúcie s tým, že rozhodcovský rozsudok nepovažoval za exekučný titul. Takéto stanovisko z pohľadu

žalobcu je v rozpore s právom Európskej únie. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia tak exekučný
súd vytvoril prekážku veci platne rozhodnutej, čím znemožnil žalobcovi domáhať sa svojich nárokov,
ktoré mu vyplývajú zo stále platného rozhodcovského rozsudku. Súd neprijal vykonateľný exekučnýtitul, ale zamietol návrh žalobcu na vykonanie exekúcie, čím žalobca utrpel ujmu, pretože od dlžníka
nezíska späť ani len tú finančnú čiastku, ktorú mu skutočne požičal, nieto ešte aj príslušenstvo. Preto
za majetkovú škodu považuje istinu, ktorú nemohol vymôcť v exekučnom konaní s príslušenstvom.

Súd nesprávne rozhodol, keď posúdil exekučný titul tak, ako ho posúdil. Majetkovú škodu si neuplatňuje
za neskoré rozhodnutie o poverení, ale majetkovú škodu, ktorá mu skutočne vznikla. Z toho titulu si
uplatňuje aj nemajetkovú ujmu. Ako podnikateľ podniká spôsobom, že poskytuje krátkodobé pôžičky
na určitú dobu, podľa toho potom aj plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze
v určitom čase a určitej výške vrátia. Súd mu znemožnil návrat týchto prostriedkov, čo malo dosah

na podnikateľskú činnosť žalobcu, znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky.
So žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa na žalovaného obrátil dňa
25.09.2012, jeho nároky neboli uspokojené.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď

uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo
vysvetliť ako namietame nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si
žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z
ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie

neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať na súde až po
uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Napriek opakovaným

výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré

Ministerstvo spravodlivosti SR zaslalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená iba všeobecná
odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátum, kedy
sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či

boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej
ujmy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám

požiadal. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej

lehote uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, pričom
podľa § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku ide o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmierov nimi schválených. Pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný
zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a §

41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností,
ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s

ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
K tvrdeniu žalobcu o nesprávnosti postupu exekučného súdu zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia tým, že exekučný súd prekročil svoju právomoc keď opätovne preskúmaval exekučný titul,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok, poukázal žalovaný na rozhodnutia tak Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vnútroštátny

súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalúpovahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho
za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o
návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho

vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. O náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody konajúci súd vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
iba v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v

právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania

a teda žalovaný vzťahom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu' prieťahov v konaní za preukázanú.
Žalovaný k uplatnenej materiálnej škode uviedol, že žalobca nepreukázal

existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne
preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií.

Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha,
nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež
nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu
škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.
Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mal poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj

príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho
názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy,

čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 19.10.2012 č. k . 8NcC/71/2012 - 13 bola právna vec prikázaná na

ďalšie konanie na Okresný súd Levice.

Súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorého zastupoval prítomný právny zástupca a v neprítomnosti
žalovaného, ktorý neúčasť ospravedlnil, netrval na odročení pojednávania a súhlasil s rozhodnutím v
jeho neprítomnosti. K veci sa písomne vyjadril.

Súd sa oboznámil s podanou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, so spisom

Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/524/2010, listinným dôkazom - znaleckýmposudkom číslo 1/2013 predloženým žalobcom, výsluchom žalobcu a dokazovaním zistil tento skutkový
stav :

Na Okresnom súde Nitra sa viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti

povinnému C. D., o vymoženie 1 470 eur pod sp. zn. 11Er/524/2010. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 09.12.2009 sp. zn. SR 20430/09, právoplatný 04.10.2010,
vykonateľný 07.01.2010. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
1500 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 02.06.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 %
ročne od 06.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 324, 21 eur, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
došla na súd 15.07.2010 ( nie 08.06.2010, ako to žalobca v žalobe uvádzal ).

Uznesením Okresného súdu Nitra z 12.01.2011 č. k. 11Er/524/2010 - 10, právoplatné 24.03.2011,
bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z toho
podstatného dôvodu, že spotrebiteľská zmluva na základe ktorej sa plnenie vymáha obsahovala
neprijateľné podmienky. Uznesením z 19.12.2011, právoplatným 25.05.2012, č. k. 11Er/524/2010 - 17

bolo exekučné konanie zastavené.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Okresného súdu Nitra v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s o zmene niektorých zákonov.

Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 6687, 86 eur, ktorá suma predstavuje náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zo Zmluvy o úvere, a nemajetkovú ujmu 1337, 57 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
ktorá mu vznikla tým, že ako podnikateľ poskytuje krátkodobé pôžičky na určitú dobu, podľa toho
plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze vrátia v určitom čase a určitej výške.

Keďže súd znemožnil vrátenie týchto prostriedkov, malo to dosah na podnikateľskú činnosť žalobcu,
znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky.

V žalobnom návrhu, v písomnom doplnení žaloby z 20.03.2014 a prednesom na pojednávaní žalobca
podľa názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s. p. čoho sa domáha, voči
komu a z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa domáha z toho

dôvodu, že zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie stratil žalobca možnosť
domôcť sa vrátenia tej finančnej čiastky, ktorú poskytol dlžníkovi spolu s príslušenstvom, čo predstavuje
jeho škodu a tým, že sa mu ako podnikateľovi v určitom čase a určitej výške požičané peniaze nevrátili,
zasiahlo to jeho podnikateľskú činnosť, znemožnilo jeho podnikanie. Nesprávny úradný postup vidí v
tom, že exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie postupoval spôsobom

odporujúcim zákonu, keď bez legálnych predpokladov založil svoju právomoc na zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda boa
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledokpostupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona ( v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)

Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie

poverenia, účinnom od 01.06.2010 do 31.12.2011 (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podkladec/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej

zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom v čase od 01.06.2010 do 31.12.2011),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak

ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26zák. č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa neskúma.

Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, nakoľko žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 15.07.2010. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia
samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo
žalovaný poukázal, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota

márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany

oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia

na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 15.07.2010 a súd žiadosť zamietol
12.01.2011. Podstatné však je, že v čase podania žiadosti k súdu bol s účinnosťou od 01.06.2011
novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bol v § 41 ods. 2 písm. d/ uvedený rozhodcovský rozsudok
akoexekučnýtitul.Podľanázorusúduneobstojínázoržalobcu,žerozhodcovskýrozsudokjeexekučným
titulompodľa§41ods.2písm.i/Exekučnéhoporiadku,keďvčasepodaniažiadostioudeleniepoverenia
bola účinná už novela Exekučného poriadku, pre danú vec § 41 ods. 2 písm. d/. Komentár k § 44

ods. 2 Exekučného priadku potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať
podľa písmena d/. Z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od
01.06.2011 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe

rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti
exekúcie. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Súd rozhodoval v čase, keď zákon
neukladal súdu rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote.

Neobstojí ani to tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne postupoval, keď v exekučnom konaní skúmal, či sú
splnené podmienky na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci,
aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, posudzoval opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu

vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej
strane podľa žalobcu existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na druhej strane však existencia rozhodcovského
rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú
škodu ako aj nemajetkovú ujmu.

Naopak, súd postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke,
pretože o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku

účinného od 01.06.2011, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu skúmať
tak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť poverenie na
vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. V danom prípade bol
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či
tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia, ( Zmluva o

úvere ) neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi,
alebovrozporesozákonom.VtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnamnožstvorozhodnutíNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene
a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní
( napr. 3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ).

Znalecký posudok číslo 1/2013 vyhotovený dňa 24.06.2013 s názvom „ rozhodcovské konanie v
spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie „ predložený žalobcom na pojednávaní súd považuje
za jeden z listinných dôkazov. Podľa obsahu ide o právny rozbor problematiky rozhodcovských konaní v
spotrebiteľských sporoch. Takýto listinný dôkaz, resp. závery v ňom prijaté, sú pre vytvorenie právneho
záveru súdu v tom - ktorom spore bezpredmetné, nakoľko súd sám po vykonaní dôkazov vec právne

posúdi a v zmysle príslušných ustanovení zákona rozhodne.Súd žalobu s poukazom na uvedené zamietol, nakoľko má za to, že žalobca nepreukázal, že v
danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej
výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak,

bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
postupoval v zmysle zákona a vo

veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi
skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Pokiaľ tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal,

nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatnej rozhodcovskej
doložky ) dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí
prekážku veci rozsúdenej. Nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla

žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.