Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/422/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203386
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813203386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,

Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, ČR, IČO: 26429705, právne zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti žalovanému G. V., O.. XX. XX.
XXXX, V. L. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 900,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 900,01 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne: zo sumy 900,01 Eur od 05. 04. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, zo sumy
900,01 Eur od 23. 05. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
3,-Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 202,34 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi

žalobcu, to všetko v mesačných splátkach po 20,-Eur, splatných do konca toho-ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd návrh na predtlačenom formulári podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady ES č. 861/2007 zo dňa 11. 07. 2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu
sporu (ďalej Nariadenie), ku ktorému priložil zmenku.

V návrhu žalobca uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 20. 05. 2010 na zmenkovú sumu 900,01 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 05. 04. 2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená

dňa 20. 05. 2010 (dátum vystavenia) na sumu 900,01 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25 % denným úrokom od 05. 04. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,-Eur, pričom na
zmenkovú sumu uhradil 0,-Eur a na úroky uhradil 0,-Eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou
"bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému, aby do troch dní odo dňa doručenia
rozsudku zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 900,01 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne: zo
sumy 900,01 Eur od 05. 04. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, zo sumy 900,01
Eur od 23. 05. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,-Eur a
žiadal nahradiť trovy konania.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkouhodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí žalovanému v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14
dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia žalovaný odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Žalovanému bol doručený návrh, ku ktorému sa vyjadril tak, že žije zo starobného dôchodku, čo činí
253,06 Eur. Jeho manželka poberá tiež starobný dôchodok vo výške 328,70 Eur. Z toho platia 1-izbový
byt vo výške 227,32 Eur. Platia aj iné záväzky a na lieky mesačne 70,- až 80,-Eur. Zároveň platia
mesačne aj nedoplatok za ročné vyúčtovanie po 20,-Eur Mestskému úradu Rožňava. Obaja sú ZŤP a
manželka potrebuje celodennú starostlivosť. Na živobytie im nezostáva. Nepopiera, že je dlžný. Má už

71 rokov a bohužiaľ teraz si uvedomuje, že nebankové spoločnosti sa obohacujú na úkor dôchodcov,
keď za pôžičku žiadajú 50 - 100 % úrok.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive A a
akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia žalobcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty
sa odošlú do 14 dní od doručenia. Žalobca je povinný odpovedať na akúkoľvek protipohľadávku do 30

dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede žalovaného alebo žalobcu v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky,

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľačl.19Nariadenia,pokiaľtoto nariadenieneustanovujeinak,európskekonanievoveciachsnízkou
hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd posudzoval nárok žalobcu podľa zákona zmenkového a šekového (zák. č. 191/1950 Sb.).

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo
zmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenovej

sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka a videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť i lehotu
dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 cit. zák. Majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28. 04.
2009, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením

sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená. Zmenka je cenným papierom vydaným v
zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a
čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,

nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti
majiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.Stýmpotomsúvisíajdôkazná
povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá
mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka
bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo

sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému
bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu.
Ak však nebola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí
dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň
hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť

nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju
vyplní nesprávne, príp., že ju nadobudol ne preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť
voči pôvodnému majiteľovi remitentovi kauzálne námietky. Pri vystavení blankozmenky nie je možné
ručiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v
rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku naplatenie označenej osobe predložiť. Zmenku

je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju
ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák.
upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto
zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie
od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenia, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu

vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 ZZŠ. V zmenke predloženej
žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla určené

dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť
určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vstavenia zmenky. Zo
Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa zmenková
suma určí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods. 1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods. 2 Zákona zmenkového
a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do

zaplatenia, t. j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového

vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z toho dôvodu môže žalovaný ako priamy dlžník
namietať voči žalobcovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou
charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie
základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi
námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce
sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v
čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č.

285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu

zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so
zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu
neplatnosť zmenky.

Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového tak, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože

aplikácia ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné
ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by
prichádzala do úvahy len v prípade posudzovania vzťahu žalovaného ako dlžníka k pôvodnému
majiteľovi zmenky, voči ktorému jedine by mohol žalovaný vznášať kauzálne námietky takéhoto obsahu,
ktorého opodstatnenosť by musel preukázať, čo však neurobil.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto
nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Potovosťou
s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Je to výlučne žalovaný, kto je povinný tvrdiť na

svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak
má v tomto smere povinnosť tvrdenia žalovaný, potom má podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú
povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je žalobca, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a

nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom

postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a

či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky protipovinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by

musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Zo zmenky predloženej žalobcom súd (overená fotokópia v spise, originál v úschove OS Rožňava) zistil,
že žalovaný vystavil dňa 20. 05. 2010 v Rožňave blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal.
Na zmenke je uvedené, že žalovaný má zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. 900,01 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 05. 04. 2011. Splatnosť bola dohodnutá

"bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu bez uvedenia dátumu. Pretože žalovaný
za zmenku nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu, žalobca si uplatnil voči nemu zaplatenie zmenkovej sumy
vrátane dohodnutého úroku 0,25 % zo zmenkovej sumy, aj zákonný úrok 6 % a odmenu. Zmenka
indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Súd
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, podľa návrhu žalobcu.

O možnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uloženú povinnosť v splátkach súd rozhodol podľa § 160
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O možnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na jeho osobné,
sociálne a majetkové pomery.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných a účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

vo výške 54,-Eur a nákladov právneho zastúpenia v sume 148,34 Eur s DPH v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z.z. (ust. § 10 ods. 1), špecifikované: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
jeden úkon 51,45 Eur bez DPH, písomné podanie na súd (návrh), jeden úkon 51,45 Eur bez DPH, 2 x
paušálna náhrada 7,81 Eur bez DPH, spolu trovy konania 202,34 Eur.

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania právnemu zást. žalobcu súd rozhodol podľa § 149 ods.

1, O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods.1O.s.p.v odvolaní sa mápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42 ods. 3O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.