Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/827/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712211802
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712211802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. L. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXXX/X, proti odporcovi: Stanislav Baranka - AUTOSERVIS, s miestom
podnikania Kláštor pod Znievom, D. Kužela 244, IČO: 37 758 403, právne zastúpený JUDr. Pavlom
Gombíkom, advokátom so sídlom v T., W. X, o zaplatenie 922,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin z 5. júna 2014, sp. zn. 10C/47/2013-128, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .

N a r i a ď u j e opravu rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania účastníkov vo vyčíslení
výšky náhrady trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 59,49 Eur k rukám

JUDr. Pavla Gombíka, advokáta so sídlom v T., W. X, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 922,19 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi trovy konania, ktorých výšku vyčísli do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru,
že navrhovateľ nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu uplatnenej zodpovednosti za vady veci
v zmysle § 655 ods. 1, § 652 v spojení s § 631 Občianskeho zákonníka v konaní nepreukázal. Z
hľadiska hodnotenia skutkových okolností vyvodil, že navrhovateľ nepreukázal, že po kúpe motorového

vozidla v roku 2010 alebo o rok neskôr v roku 2011 odporca vykonal na osobnom motorovom vozidle
navrhovateľa značky Audi A4S4, evidenčné číslo MT-083CP navrhovateľom tvrdené servisné práce
(opravu) a to výmenu oleja, filtrov, čelného skla, zadných tlmičov a v konaní uplatnenej výmeny ramien
prednej nápravy. Výsluchom účastníkov, ale aj vypočutých svedkov navrhnutých navrhovateľom a
odporcom na pojednávaní bolo zistené, že koncom júna roku 2010 došlo zo strany navrhovateľa ku kúpe
osobnéhomotorovéhovozidlaznačkyAudiA4S4odsvedkaT.L.,pochádzajúcehozJ.,ktorýbolzároveň
aj servisným klientom odporcu, pričom k sprostredkovaniu kúpy (podaniu informácie o predaji tohto

motorového vozidla) došlo zo strany odporcu L. W., ktorý bol známym tak navrhovateľa, ako aj odporcu.
K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi svedkom T. L. (predávajúcim) a matkou navrhovateľa (Z. W.) došlo dňa
08.06.2010, pričom podľa presvedčenia súdu, skutočným vlastníkom predmetného motorového vozidla
(zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním veci) sa stal navrhovateľ a nie jeho matka. Z uvedeného dôvodu
považoval preto predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj keď
predmetné motorové vozidlo po kúpe bolo pristavené pred rodinným domom odporcu v X. a následne
aj v roku 2011 po poruche motorového vozidla, keď bolo dotiahnuté na odťahovom vozíku svedkom L.W., žiadny z vypočutých svedkov navrhnutých navrhovateľom nepotvrdil, že by odporca na predmetnom
motorovom vozidle nejaké servisné práce v zmysle tvrdenia navrhovateľa vykonával. Pokiaľ aj odporca
v priebehu konania tvrdil, že ak motorové vozidlo v roku 2010 bolo pristavené v X. po jeho kúpe a

myslel si, že vlastníkom tohto motorového vozidla je pán W., ktorý si ho aj opravoval, nebolo vyvrátené
tvrdenímnavrhovateľa,akoajvypočutýchsvedkov.Tvrdeniamnavrhovateľasícenasvedčovalavýpoveď
svedka W., ktorý uviedol, že odporca s navrhovateľom sa mali dohodnúť na oprave motorového vozidla
v júni 2010 a mala byť vyplatená záloha 600 Eur, ale táto bola spochybnená výpoveďami svedka I.,
ktorý si nevšimol prítomnosť navrhovateľa pred domom odporcu v X. a svedkov Z. W. a L. P., ktorí

pracovali na stavbe v X.. Za pochybnú považoval aj výpoveď svedka D., ktorý si s odstupom štyroch
rokov vedel spomenúť na skutočnosť, že videl motorové vozidlo navrhovateľa stáť na dvore odporcu
v X. v roku 2010, hoci nevidel pri ňom stáť odporcu. Žiadny zo svedkov nepotvrdil skutočnosť, že by
odporcu videli vykonávať servisné práce na predmetnom motorovom vozidle tak po kúpe v roku 2010,
ako aj po poruche motorového vozidla (na motorovej časti) v roku 2011, keď v tejto súvislosti odporca
udával, že iba sprostredkoval opravu motorového vozidla v autoservise Miroslava Ižipa v Turčianskych

Tepliciach. Navrhovateľ v súvislosti s podaným návrhom, ani v priebehu konania nepredložil listinný
dôkaz preukazujúci skutočnosť, že medzi ním a odporcom vznikla dohoda o oprave motorového vozidla
v lete roku 2010, prípadne v čase poruchy motorového vozidla v roku 2011 a že by zo strany odporcu boli
namontované vadné ramená prednej nápravy, ako aj vadné vykonanie servisnej činnosti. Z uvedených
dôvodov, keďže navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní tvrdenia o tom, že

medzi ním a odporcom vznikol právny vzťah - zmluva o oprave a úprave veci v zmysle § 631 a § 652 a
nasl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ sa dôvodne nemohol domáhať uplatnenia zodpovednosti za
vady - opravy veci v priebehu roku 2012 (v záručnej dobe). Keďže navrhovateľ nepreukázal podmienky
vyplývajúce zo zodpovednosti za vady opravenej veci, ani nároku na náhradu škody, ktorá by mala
vzniknúťvpríčinnejsúvislostisúdajnýmvadnýmvykonanímopravy,návrhnavrhovateľavcelomrozsahu

zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol,
že ako je zrejmé zo spisového materiálu, svedkovia, ktorí boli na pojednávaní vypočutí, jednoznačne
potvrdili vedomosť o tom, že jeho motorové vozidlo bolo u odporcu v servise a boli na ňom vykonané
opravy. Svedkovia vypočutí na pojednávaní, ktorí boli navrhnutí odporcom, vypovedali nepravdivo.

Skutočnosť neopravenia motorového vozidla odporcom v roku 2012 bola nahlásená na OO PZ SR
v Martine, čo zostalo okresným súdom nepovšimnuté. Vznáša námietku zaujatosti proti sudkyni
Okresného súdu v Martine JUDr. Márie Gazdačkovej, keďže sa až po pojednávaní dozvedel, že
jej manžel MUDr. R. je spolupracovník MUDr. U., ktorý je s odporcom v príbuzenskom vzťahu. Z
tohto dôvodu spochybňuje vyhodnotenie skutkového stavu okresným súdom (sudkyňou) vo vzťahu k

výpovediam svedka D., Ing. W., R., J., W. a najmä svedka L. a W., ktorí jednoznačne potvrdili, že jeho
motorové vozidlo bolo opravované odporcom aj v roku 2010.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Počas celého konania nebolo preukázané, že by osobne alebo prostredníctvom iných osôb opravoval
osobné motorové vozidlo navrhovateľa v celom časovom rozpätí od roku 2010 až do roku 2012.

Telefonický kontakt medzi ním a navrhovateľom sa uskutočnil až v roku 2012, keď navrhovateľ od
neho žiadal bez právneho titulu vykonanie záručnej opravy. Navrhovateľ svoju nedôveryhodnosť
potvrdil aj podpisom na doručenom odvolaní, ktorým sa snažil priblížiť alebo napodobniť podpis L. W.,
ktorý podpísal kúpnu zmluvu v roku 2010. Zároveň žiadal, aby odvolací súd neprihliadal na doplnenie
odvolania navrhovateľa zo dňa 21.08.2014 po uplynutí lehoty na odvolanie. Žiadal rozsudok okresného

súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Zákonná sudkyňa vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti v odvolacom konaní uviedla, že jej manžel
MUDr. Y. R. je síce neštátny zubný lekár v Martine, a je samostatne zárobkovo činná osoba, ale nie je jej
známe, že by bol spolupracovníkom MUDr. U., ktorého nepozná. Vo vzťahu k predmetu prejednávanej
veci uviedla, že jej manželovi nie sú známe skutočnosti týkajúce sa jej rozhodovacej činnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností (§ 132 O.s.p.)
správne dospel k záveru, keď návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností
a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava súčasne
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkov a ukladá im
označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1)

a dôkaznú povinnosť. Ku splneniu týchto povinností je zaviazaný každý účastník konania. V sporovom
konaníjeúčastníkkusplneniutejtopovinnostinútenývzáujmeprejednaniavecipredovšetkýminštitútmi,
ktoré súdu slúžia k príprave pojednávania. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia teda nesie ten účastník, ktorý uvedené
povinnosti v potrebnom rozsahu nesplnil.

V prejednávanej veci, ako správne konštatoval okresný súd, ak chcel byť navrhovateľ v uvedenom
sporovom konaní úspešný, z hľadiska skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu na začatie konania
(§ 79 ods. 1) bolo jeho povinnosťou preukázať, na základe dôkaznej iniciatívy v zmysle § 120 a
nasl. Občianskeho zákonníka, že medzi ním a odporcom vznikla zmluva o oprave a úprave veci
v zmysle podmienok uvedených v § 652 a § 656 Občianskeho zákonníka. Ak by navrhovateľ v

konaní preukázal, že takýto právny vzťah medzi ním a odporcom vznikol, následne mohol uplatňovať
nároky zodpovednosti za vady za vykonanú opravu v zmysle podmienok uvedených v § 653 až
655 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska uvádzaných skutkových tvrdení, že vykonanou opravou boli
namontované vadné ramená prednej nápravy ako nový náhradný diel, v takom prípade navrhovateľ
mohol žiadať o bezplatné odstránenie vady a výmenu vadnej veci za novú vec, na ktorú sa vzťahuje 24

mesačná záručná doba. Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil žiadny písomný doklad o tom, že
odporca prijal do opravy jeho osobné motorové vozidlo značky Audi A4S4, evidenčné číslo MT083CP v
roku 2010 a že predmetom opravy motorového vozidla bola tvrdená výmena oleja, filtrov, čelného skla,
zadných tlmičov a výmena ramien prednej nápravy. Zo strany navrhovateľa nebol predložený taktiež
žiadny doklad o tom, že za vykonanú opravu bola navrhovateľovi vyplatená cena opravy. Taktiež je

potrebné súhlasiť s vyhodnotením skutkových okolností okresným súdom, že vypočutí svedkovia na
pojednávaní jednoznačne nepotvrdili, že by videli odporcu na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa
konkrétne uvádzané servisné práce v skutočnosti aj vykonávať. Vypočutí svedkovia sa len vyjadrovali
sprostredkovane ku skutočnosti, že videli síce osobné motorové vozidlo u navrhovateľa v rodinnom
dome o odporcu v X. tak v roku 2010, ako aj v roku 2011 a 2012, ale konkrétne k dojednaniu prípadného

zmluvného vzťahu o vykonaní opravy veci, sa vyjadriť nevedeli. Len svedok L. W. uvádzal, že v roku
2010 mal odporca pre navrhovateľa na jeho motorovom vozidle ním uvádzané opravy auta vykonávať,
avšak uvedený svedok taktiež potvrdil, že nebol prítomný pri rozhovore, v ktorom by navrhovateľ
informoval odporcu o problémovosti nejakého náhradného dielu. Uvádzané tvrdenia navrhovateľomnepotvrdzujú ani telefónne výpisy predložené v priebehu konania, keďže sa jedná o komunikáciu medzi
navrhovateľom a odporcom z roku 2012.

Krajský súd nepovažoval za dôvodnú vznesenú námietku zaujatosti odporcu voči zákonnej sudkyni

Okresného súdu Martin JUDr. Márii Gazdačkovej tvrdiac, žejej manžel je spolupracovník MUDr. U., ktorý
je s odporcom v príbuzenskom vzťahu. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne, jej manžel vedie zubnú
ambulanciusám,nemážiadnychzamestnancovanikolegov,mimodvochzamestnankýň,ktorésúzubné
sestry a nie je jej známa skutočnosť, že by spomínaný MUDr. U. bol jeho spolupracovníkom a že by
tento mal byť v príbuzenskom vzťahu s odporcom. Vo veci sa necítila byť zaujatá, keďže účastníkov a

ich zástupcov pozná len z prejednávaného sporu.

Krajský súd uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú.

Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1/ najneskôr na
prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčení ide alebo do 15 dní, odkedy sa mohol
dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Z podania navrhovateľa nie je zrejmé, na základe akých okolností sa dozvedel o zaujatosti JUDr. Márie

Gazdačkovej až po tom, keď bolo rozhodnuté vo veci samej. Navrhovateľ vo svojom podaní vôbec
neozrejmil o aký vzťah „spolupracovníka“ MUDr. U. a MUDr. Y. R. (manžela sudkyne) sa jedná a či
uvedená skutočnosť (ak by bola pravdivá), ktorá mohla zasiahnuť do rozhodovacej činnosti sudkyne,
ktorá inak aj pri vzťahoch kolegiálnosti (známosti a bežných priateľských vzťahov), má byť vo svojom
rozhodovaní nestranná a nezávislá. V danej veci, pokiaľ navrhovateľ vzniesol námietku proti zákonnej

sudkyni až v štádiu odvolacieho konania, bez uvedenia relevantných skutočností, na základe ktorých by
mohol byť zákonný sudca v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
krajský súd uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže okresný súd na základe vykonaného dokazovania
zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. vo vzťahu k tvrdeným

skutočnostiam navrhovateľa uvádzaných v návrhu, a pokiaľ návrh navrhovateľa z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci
samej ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd podľa § 222 ods. 3 v spojení s § 164 O.s.p. nariadil vykonať opravu rozsudku okresného
súdu vo výroku o trovách konania, v ktorom absentuje špecifikácia vyčíslenia priznaných trov konania

odporcovi (okresný súd prevzal do výroku písomného vyhotovenia rozsudku výrok zo zápisnice o
vyhlásení rozsudku - poznámka odvolacieho súdu).

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli vykonaním úkonu
právnej pomoci jeho právnym zástupcom JUDr. Pavlom Gombíkom - vyjadrenie k podanému odvolaniu

zo dňa 02.10.2014, keď podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov, advokátovi za vykonaný úkon právnej služby prináleží odmena vo výške
51,45 Eur + 8,04 Eur režijný paušál. Trov odvolacieho konania v celkovej výške 59,49 Eur navrhovateľ
zaplatí k rukám právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.