Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513200972
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513200972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia, v právnej veci navrhovateľa S. U., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v W. Q. č. XXX proti odporcom v 1. rade V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
v V. na T. ul. č. XX a v 2. rade S. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v L. W. F. na F. ul. č. XX, v konaní
o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie č.k. 11C 9/2013 - 41 zo dňa 13.08.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného pre
navrhovateľa zo strany odporkyne v 1. rade a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť prispievať na výživu

navrhovateľa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima vždy do konca každého kalendárneho
mesiaca počnúc dňom 21.01.2013. Dlžné výživné za obdobie od 21.01.2013 do 13.08.2013 vo výške
181,21 Eur povolil každému z odporcov splácať v mesačných splátkach a to odporkyni v 1. rade po 5
Eur mesačne do konca bežného mesiaca a odporcovi v 2. rade po 20 Eur mesačne do konca bežného
mesiacaspolusbežnýmvýživnýmpodnásledkomstratyvýhodysplátok.Vyslovil,žežiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa v 1. rade odvolanie proti výrokom rozsudku o určení
výživného pre navrhovateľa z jej strany a dlžnom výživnom. Namietala, že súd prvého stupňa pri určení

výživného nezohľadnil jej životnú situáciu a skutočnosť, že je bezdomovkyňa, žije na ulici a jej jediným
príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur. Po zaplatení výživného jej ostane len suma
30,37 Eur, čo je život a zdravie ohrozujúca situácia. Uviedla, že vzhľadom na svoj vek a životnú situáciu
si nedokáže nájsť zamestnanie. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v 1. rade uviedol, že trvá na podanom návrhu.

Odporca v 2. rade sa k odvolaniu odporkyne v 1. rade nevyjadril.

Výroky rozsudku o určení výživného pre navrhovateľa zo strany odporcu v 2. rade a dlžnom výživnom
neboli odvolaním odporkyne v 1. rade napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom

preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k určeniu výživného pre plnoleté dieťa zo strany odporkyne

v 1. rade a dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. §
62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa až do času

kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, a to bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové
pomery v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a
doplnení niektorých zákonov). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je teda každý rodič povinný
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, a to aj v prípade, keď nemá žiaden

príjem. Z tohto dôvodu je nedôvodná odvolacia námietka odporkyne v 1. rade týkajúca sa nedostatku
finančných prostriedkov, pretože je bezdomovkyňa a žije na ulici. Súd prvého stupňa preto správne a
zákonne rozhodol o bežnom výživnom pre navrhovateľa zo strany odporkyne v 1. rade, správne určil
výšku dlžného výživného a spôsob jeho zaplatenia, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.