Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208279
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313208279.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4,
Humenné, IČO: 36 497 649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom Kukorelliho
1505/50, Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, Humenné, IČO:
36 514 918, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom Kukorelliho 58, Humenné, o
zaplatenie396,-eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduHumenné

zo dňa 30.1.2014 č. k. 11Cb/46/2013-55, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania.

Vo zvyšku r u š í uznesenie súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné uznesením č. k. 11Cb/46/2013-55 súdne konanie zastavil. Ďalej rozhodol

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania 366,43 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 40,-
eur, čo predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 23,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 302,93 eur na
účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 396,- eur titulom vykonania prepravy spolu
s príslušným úrokom z omeškania, vrátane náhrady paušálnych nákladov spojených s vymáhaním

pohľadávky. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný s tým, že žalovaná
suma 396,- eur bola zaplatená poukázaním sumárnej platby 2.300,- eur dňa 10.6.2013.

Žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť pri istine 285,40 eur, resp. ďalším podaním
aj zvyšok 110,60 eur, pretože zo strany žalovaného bola zaplatená dlžná suma. Preto okresný súd s
poukazom na § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté
podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Pre zaplatenie dlžnej pohľadávky žalovaným žalobca musel zobrať žalobu

späť, preto žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 366,43 eur. O paušálnej
náhrade 40,- eur bolo rozhodnuté podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb..

Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie žalovaný. V prvom rade vytýka nedostatočné
zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Naviac, súd vykonal neúplné dokazovanie a následne
nesprávne právne rozhodol. Štatutári účastníkov sa dohodli na splácaní dlhu od apríla 2013 mesačne
po 2.300,- eur. Preto žalovaný zaslal čiastku 2.300,- eur na účet žalobcu dňa 10.6.2013. Aj keď žalovaný

so späťvzatím žaloby nesúhlasil, tak je toho názoru, že žalovaný riadne a včas podľa dohody zaplatil
dlh. Žaloba podaná žalobcom je predčasná a rozporuje dohode účastníkov. Keď žalobca nepreukázaldôvodnosť žaloby na zaplatení istiny 396,- eur, nemá právo ani na príslušenstvo pohľadávky. Žalobca
zobratím žaloby späť zapríčinil zastavenie konania a je povinný znášať trovy konania a nahradiť
žalobcovi 261,49 eur na trovách právneho zastúpenia.

Zástupca žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. K žiadnej
dohode účastníkov nedošlo, pričom žalovaný zaslal len e-mailovú komunikáciu, ktorá sa skôr týkala
aktuálneho prehľadu faktúr. Žalovaný namieta, že neboli vypočutí štatutárni zástupcovia účastníkov.
Štatutár žalovanej spoločnosti sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní, pretože bol mimo územia
Slovenskej republiky. Aj iné obdobné spory účastníkov prebiehali bez účasti štatutára žalovanej

obchodnej spoločnosti. Preto námietky žalovaného nie sú dôvodné. Žiada potvrdiť uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
konania. Vo zvyšku je potrebné uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 396,- eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia dvoch

prepravných faktúr č. 20130232 na 168,- eur so splatnosťou 26.4.2013 a č. 20130235 na sumu 228,-
eur so splatnosťou 26.4.2013. Boli doložené medzinárodné nákladné listy, ktoré potvrdzujú vykonanie
prepravy na trase B. - X. a späť. Žaloba bola podaná dňa 30.5.2013. Žalovaný namietal podanie žaloby
s poukazom na to, že dlh bol zaplatený vykonaním úhrady čiastkou 2.300,- eur dňa 10.6.2013 a z
tejto sumy malo byť aj zaplatených žalovaných 396,- eur. Doložené CMR svedčia o vykonaní prepravy,

pričomcenaúčtovanážalobcomčodovýškyadôvodunebolazostranyžalovanejobchodnejspoločnosti
rozporovaná. Spor bol v tom, či vykonané prepravy boli zaplatené v lehotách splatnosti, resp. či žaloba
bola podaná predčasne. Žalovaný sa odvolal na individuálnu dohodu štatutárnych zástupcov účastníkov
o tom, že vykonané prepravy budú zaplatené po 2.300,- eur mesačne od apríla 2013. Cena za prepravu
nebola rozporovaná a podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. dopravcovi prislúcha

dohodnutá odplata, ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na
obsah záväzku dopravcu. Preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za vykonanú prepravu, ale spor
bol v tom, či žalobca mohol využiť ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ak má veriteľovi
splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je
splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok

najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Zo strany žalovaného nebolo osvedčené platné uzavretie
dohody o zmene splatnosti faktúr, len žalovaný platil dlžné prepravy mesačnými platbami po 2.300,-
eur, ale bez určenia, ktoré prepravy uhrádza. Potom žalobca mohol využiť ustanovenie § 330 ods. 1
Obchodného zákonníka a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že pri čiastočnom plnení
peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Žalobca využíval svoje právo a započítaval platby vykonané žalovaným na skôr zročné záväzky, tak ako
to vyplýva z doložených komparácií na č. l. 80 spisu. Naviac, faktúry č. 20130232 a 20130235 neboli
v súpise faktúr na úhradu z e-mailovej komunikácie účastníkov (č. l. 78 spisu), pretože tam uvádzané
faktúry na úhrady pri poslednej faktúre mali splatnosť do 1.4.2013. Sporné faktúry sú s lehotou splatnosti
až po tomto dátume (1.4.2013) a neboli súčasťou návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 9.876,-

eur. Keď žalovaný nepreukázal z e-mailovej komunikácie uzavretie dohody o zmene lehoty splatnosti
záväzkov, preprava bola vykonaná a nebola zaplatená, pričom žalovaný postupne uhrádzal mesačne po
2.300,- eur bez určenia, ktoré záväzky z prepravy plní, potom žalobca mohol na základe ustanovenia
§ 330 ods. 1 Obchodného zákonníka započítavať platby na skôr zročné záväzky. Platba žalovaným
2.300,- eur dňa 10.6.2013 nemohla byť započítaná na faktúry z predmetu sporu a až následná úhrada

2.300,- eur dňa 10.10.2013 mohla byť v rozsahu 285,40 eur započítaná na časť dlhu z predmetu sporu.
Preto žalobca zobral žalobu späť v časti 285,40 eur. Po ďalšej úhrade 2.300,- eur dňa 12.11.2013 bol
zobratý aj zvyšok nároku žalobcu na sumu 110,60 eur. Po vykonaní úhrady žalovaným, keď žalobca
započítal platby na faktúry z predmetu sporu, zanikol predmet sporu na zaplatenie prepravy a žalobca
zobral žalobu späť.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil. Podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p., navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie
nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po
právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Keďže žalovaný nemal vážne dôvody pre to, aby súd

nemohol zastaviť konanie v časti, pretože prepravy už boli zaplatené, čo medzi účastníkmi nie je sporné,
tak aj prípadný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti
nie je dôvodom na to, aby okresný súd nemohol zastaviť konanie v časti, resp. celkom, ako to urobil
uznesením z 30.1.2014, keď po zaplatení prepravných úkonov, odpadol predmet sporu účastníkov.
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o zastavení

konania. Vo zvyšku je potrebné zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa.

Okresný súd rozhodoval o náhrade trov konania a zaplatení 40,- eur ako paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky na zaplatenie. Nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vyplýva z § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z.z., kde výška
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c v ods. 1 zákona je 40,-
eur. Paušálna náhrada 40,- eur nepredstavuje náhradu trov konania, je osobitným hmotnoprávnym

nárokom, o ktorom má súd rozhodovať rozsudkom, a nie uznesením. Ak súd vo veci rozhodol
uznesením, že zastavil konanie a ďalej rozhodoval o náhrade trov konania vrátane paušálnej náhrady
40,- eur, došlo k pochybeniu, ak o merite veci o zaplatení 40,- eur paušálnej náhrady nákladov, rozhodol
uznesením,nierozsudkom.PretoKrajskýsúdvPrešoverušíuzneseniesúduprvéhostupňaopovinnosti
žalovaného zaplatiť 40,- eur paušálnej náhrady nákladov a trovy konania a v rozsahu zrušenia vec vracia

okresnému súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.