Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/218/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612206994
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4612206994.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu

JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: R. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., Q. XXXX, zastúpený JUDr. Martinom Kákošom, advokátom so sídlom Topoľčany, Bernolákova
1546/32, proti odporkyni: R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Q. XXXX, zastúpená Pavlom Trnkom,
advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
27. 01. 2014 č. k. 5C/239/2012-190, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í

tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 574,94 eura do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku Pavlovi Trnkovi, advokátovi so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Novomeského 1322/16.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,88 eura do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku Pavlovi Trnkovi, advokátovi so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Novomeského 1322/16.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudnutého za trvania manželstva s

odporkyňou, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.
02. 2010 č. k. 4C/249/2009, právoplatným dňa 02. 03. 2010. O trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 3.948,28 eura do rúk
jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 241,26 eura na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 25. 08. 2011 účastníci konania uzatvorili dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísanú JUDr. Ľubomírom Kišacom,
advokátom, podľa ktorej odporkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. úz. A. ako parc. č. 1032/1- záhrady o výmere 533 m2, parc.
č. 1032/3- zastavané plochy o výmere 150 m2 a na nej postavenom dome so súp. č. XXX, parc. č.
1032/4- zastavané plochy o výmere 58 m2 a na nej postavenej garáži so súp. č. XXX. Podľa bodu
VII. Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov („ďalej len Dohoda o vyporiadaníBSM“) sa účastníci dohodli, že z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nebude ani jeden
z účastníkov vyplácať druhému účastníkovi žiaden vyrovnávací podiel. Dňa 08. 08. 2012 navrhovateľ
písomne odstúpil od Dohody o vyporiadaní BSM z dôvodu, že túto dohodu uzavrel v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok. Opierajúc sa o ust. § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 48 ods. 1, § 49 a § 149
ods. 1-3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ predmetnú dohodu neuzavrel v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, a preto odstúpenie navrhovateľa od dohody o vyporiadaní
BSM v rámci predbežnej otázky posúdil ako neplatné. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku

č. 16/2013, vypracovaného znalkyňou MUDr. E. L., mal za to, že navrhovateľ v čase uzatvorenia
dohody bol spôsobilý na vykonanie právneho úkonu, dokázal posúdiť následky svojho konania a
dokázal svoje konanie ovládať, pričom duševná porucha navrhovateľa nemala vplyv na vážnosť jeho
vôle a rovnako nemala vplyv ani na jeho emočnú stabilitu. Navrhovateľ si tak bol vedomý možných
dôsledkov svojho rozhodnutia, nekonal v tiesni spôsobenej tlakom odporkyne. Konštatoval preto, že
účastníci konania v dohode o vyporiadaní BSM prejavili svoju slobodnú a vážnu vôľu. Ohľadne sms

správ odporkyne zasielaných navrhovateľovi uviedol, že išlo len o reakciu odporkyne na sms správy
od navrhovateľa, pričom išlo o vzájomnú výmenu sms správ vulgárneho charakteru. Poukázal tiež
na to, že práve navrhovateľ inicioval, aby odporkyňa prišla bývať do predmetnej nehnuteľnosti spolu
s deťmi a následne inicioval i spísanie dohody o vyporiadaní BSM. Naviac, navrhovateľ mal vôľu
darovať predmetné nehnuteľnosti najskôr deťom a potom odporkyni, keďže, ako uviedol navrhovateľ,

advokát ho nepoučil o možnosti zriadiť si v dohode vecné bremeno spočívajúce v jeho práve doživotne
predmetné nehnuteľnosti užívať. Úmyslom navrhovateľa tak bolo, aby predmetné nehnuteľnosti pripadli
do výlučného vlastníctva odporkyne, pričom navrhovateľ nebol ovplyvnený jeho psychickým stavom a
stavom, ktorý v ňom vyvolávali sms správy zasielané mu odporkyňou. Uzavrel, že Dohoda o vyporiadaní
BSM je platná, a teda jej existencia bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím.

Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške
3.948,28 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby po 532,77
eura (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 24. 08. 2012, vyjadrenie k návrhu zo dňa 28. 09. 2012,
účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2012 cez dve hodiny - 2 x 532,77 eura, účasť na pojednávaní dňa

30. 01. 2013, účasť na pojednávaní dňa 06. 03. 2013, účasť na pojednávaní dňa 27. 01. 2014) pri tarifnej
hodnote veci 56.000 eur ako hodnoty podielu určeného znaleckým posudkom č. 40/2013,
vypracovaného znalcom Ing. Z., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu stavby- rodinného domu so súp. č.
XXX s príslušnými pozemkami v kat. úz. A. na sumu 112.000 eur, z režijného paušálu 3 x 7,63 eura,
2 x 7,81 eura a 1 x 8,04 eura, náhrad cestovného advokáta odporkyne na pojednávanie v sume 43,92

eura a straty času v sume 104,26 eura (2 x polhodina v roku 2012 v sume 25,42 eura, 4 x polhodina
v roku 2013 v sume 52,04 eura, 2 x polhodina v roku 2014 v sume 26,80 eura), t. j. v celkovej výške
3.948,28 eura. Navrhovateľovi tiež uložil v súlade s § 148 ods. 1 OSP povinnosť zaplatiť náhradu trov
štátu, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti so zaplatením znalečného R.. E. L. na štátnych prostriedkoch
v sume 241,20 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v jeho zamietajúcej časti a
v časti náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď
zamietol jeho návrh v celom rozsahu. Namietal vierohodnosť svedkov - K. N. a K. N., keďže možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti v danom konaní a ich výpovede označil za účelové, nakoľko svedkovia sú

pod vplyvom odporkyne, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. Naviac, tvrdenia svedkyne K. považoval
za rozporné. Ďalej uviedol, že znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku nedefinovala, z akého
hľadiska posudzovala otázku tiesne a tiež neuviedla, ktoré skutočnosti majú vplyv na takýto stav, resp.
jeho príznaky a pod. Zdôraznil, že i napriek tomu, že bol liečený na úzkostno-depresívnu reakciu na
dlhodobý stres, znalkyňa u neho konštatovala neexistenciu známok tiesne, ktorú naviac vysvetľovala

ako úzkosť. Mal za to, že skutočnosť, či bola zmluva uzatvorená slobodne alebo pod vplyvom tiesne,
nie je možné skúmať len z psychiatrického hľadiska, ale predovšetkým v zmysle ust. § 49 Občianskeho
zákonníka, z hľadiska právnej teórie a súdnej praxe. V tejto súvislosti argumentoval, že tieseň možno
vymedziť ako hospodársky alebo sociálny stav osoby, ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a s takou
vážnosťou, že sa ním dá pohnúť k urobeniu právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok, čo

podporilipoukazomnadôvodyuvedenévrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Cdo
41/1996. Zdôraznil, že odporkyňa na neho pred podpisom zmluvy neustále vytvárala nátlak, v dôsledkučoho bol nútený uzatvoriť predmetnú zmluvu aj za nevýhodných podmienok. Nesúhlasil s tvrdením
súdu prvého stupňa o tom, že sms správy odporkyne boli len obrazom chronicky disharmonického
partnerského vzťahu, keď tieto sms správy boli len útržkom z ich vzájomnej komunikácie. Poukazoval

na jeho problémy s úzkostnými a depresívnymi stavmi ako reakciu na dlhodobý stres, zapríčinený práve
kvôli komunikácii s odporkyňou. Uznal, že i on jej adresoval sms správy s vulgárnym obsahom, avšak
táto skutočnosť nič nemení na tom, že odporkyňa za očividne nevýhodných podmienok nadobudla
všetok majetok, dom, auto a zariadenie. Ťaživá situácia neustálych hádok a stresov, týkajúcich sa tak
rodinných, ako i majetkových vzťahov s odporkyňou u neho objektívne existovala a je zachytená aj pri

liečbe jeho diagnózy - depresívnej reakcie na dlhodobý stres. Za nesprávne označil i rozhodnutie o
trovách konania, keď za tarifnú hodnotu veci súd prvého stupňa považoval všeobecnú hodnotu stavby
rodinného domu stanovenú znaleckým posudkom vo výške 112.000 eur. V tejto súvislosti zdôraznil, že
predmetom konania pri vyporiadaní BSM sú veci patriace do BSM podľa stavu v čase zániku BSM,
ktorý v tomto prípade nastal dňa 02. 03. 2010. V čase zániku BSM stavba ešte nebola dokončená a
skolaudovaná. Posudok, ktorý stanovuje hodnotu týchto nehnuteľností podľa stavu vyše troch rokov

od zániku BSM je na objektívne stanovenie hodnoty sporu nepoužiteľný. Kolaudačné rozhodnutie na
dom bolo vydané v roku 2011, čo preukazuje skutočnosť, že v čase zániku BSM táto nehnuteľnosť s
príslušenstvom nemohla byť v takom stavebno-technickom stave, z ktorého vychádzal znalec. Rovnako
namietal priznanie trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2012 ako dvojnásobok
tarifnej hodnoty úkonu, ktoré malo prevyšovať dve hodiny, keď zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že

toto pojednávanie trvalo od 9.30 hod. do 11.00 hod, t. j. 1,5 hodiny.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ pri uzatvorení predmetnej dohody o vyporiadaní BSM
nekonal v tiesni, čo bolo v konaní preukázané znaleckým dokazovaním, ako i výpoveďami svedkov.
Zdôraznila, že navrhovateľ v podanom návrhu konanie v tiesni zdôvodňoval práve svojim duševným

stavom, ktorý ho robil i podľa jeho vyjadrenia, labilnejším, resp. menej odolnejším na stresové situácie.
Tvrdenie navrhovateľa o nutnosti skúmania jeho hospodárskeho, prípadne sociálneho stavu v čase
uzatvorenia sporného právneho úkonu označila za účelové. Rovnako za nedôvodné označila jeho
tvrdenie o účelných výpovediach svedkov - K. a K. N.. V tomto smere uviedla, že týchto svedkov nijakým
spôsobom neovplyvňovala.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným
vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa vo veci samej nie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáha určenia, že predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vzniknutého za trvania jeho manželstva s odporkyňou sú nehnuteľnosti
v kat. úz. A., zapísané na LV č. XXXX. ako parc. č. 1032/1 - záhrady o výmere 533 m2, parc. č.
1032/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a na nich postavený rodinný dom súp. č.
XXX, parc. č. 1032/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a na nich postavená garáž
súp. č. XXX, ako i bližšie nešpecifikované hnuteľné veci a jeho následného vyporiadania tak, že

nehnuteľnosti budú prikázané do podielového spoluvlastníctva účastníkov každému v 1-ici a odporkyni
bude uložená povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie podielov bližšie nešpecifikovanú sumu do 3 dní.
Opodstatnenosť svojho návrhu založil na tvrdení o absolútnej neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM,
uzatvorenej s odporkyňou po rozvode ich manželstva pre nesplnenie zákonných predpokladov platnosti
tohto právneho úkonu a to požiadavky, aby bol učinený slobodne, bez omylu a osobou spôsobilou na

právny úkon v danom čase. Tiež na tvrdení, že od Dohody o vyporiadaní BSM účinne odstúpil podľa §
49 OZ, keď túto uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Preskúmavaným rozsudkom
súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov, ktoré
výroky sa stali po ich napadnutí odvolaním predmetom tohto odvolacieho konania. Výrok o náhrade trov
štátu pre absenciu odvolania účastníkov predmetom odvolacieho konania nie je.

Z hľadiska skutkového stavu vykonaným dokazovaním v súdnej veci bolo preukázané a medzi
účastníkmi konania ani nebolo sporné, že dňa 20. 10. 1989 uzatvorili manželstvo a toto bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05. 02. 2010 č. k. 4C/249/2009-23, ktorý nadobudolprávoplatnosť dňa 02. 03. 2010. Po rozvode manželstva odporkyňa spolu s vtedy mal. synom K. odišli zo
spoločnej domácnosti a začali žiť v prenajatom jednoizbovom byte, v ktorom bývali až do 01. 07. 2011,
kedy sa presťahovali do rodinného domu v A., s výstavbou ktorého započali účastníci konania už za

trvania manželstva a ktorý spolu s ďalšími nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu navrhovateľa tvoril
predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. Stalo sa tak na popud navrhovateľa, ktorý prejavil záujem
o obnovenie spolužitia s odporkyňou a odporkyňou bol i akceptovaný. Navrhovateľ, ktorý dlhodobo
pracuje v V., na Slovensko dochádzal 1 až 2 krát ročne, v čase pobytu na Slovensku žil spolu s
odporkyňou v spoločnej domácnosti a to až do 3. augusta 2012, keď po konflikte sa z tejto spoločnej

domácnosti odsťahoval. Dňa 25. 08. 2011 účastníci konania uzatvorili v advokátskej kancelárii JUDr.
Ľubomíra Kišaca Dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej za trvania
manželstva nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. A. a to parc. č. 1032/1 - záhrada o výmere 533 m2,
parc. č. 1032/3 - zastavané plochy o výmere 150 m2 a na nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXX a
parc. č. 1032/4 - zastavaná plocha o výmere 58 m2 spolu s garážou súp. č. XXX, tak ako tieto boli
zamerané geometrickým plánom zo dňa 29. 07. 2001 č. 226-95/2011, úradne overeným dňa 10. 08.

2011 pod číslom 375/2011 a na vyporiadaní rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa
dohodli tak, že vo výlučnom vlastníctve odporkyne zostávajú označené nehnuteľnosti, pričom z titulu
takto vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva nebude ani jeden z účastníkov dohody vyplácať
druhému účastníkovi žiaden vyrovnávací podiel. Účastníci tiež prehlásili, že touto dohodou si vyporiadali
všetok svoj majetok patriaci do BSM a nemajú voči sebe z tohto titulu žiadne nároky a dohodou považujú

svojeBSMzavzájomneadefinitívnevyporiadané(III.,IV.,VII.dohody).PodľaboduXII.dohodyúčastníci
prehlásili, že táto vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu učinenú bez akéhokoľvek nátlaku alebo omylu,
čo potvrdili vlastnoručnými podpismi. Následne na základe tejto Dohody o vyporiadaní BSM, uzavretej
účastníkmi konania, Správa katastra Topoľčany rozhodnutím zo dňa 28. 09. 2011 pod číslom V1888/11
povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k dohode označeným nehnuteľnostiam v

prospech odporkyne, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2011. Písomným podaním
zo dňa 08. 08. 2012 navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu oznámil odporkyni,
že odstupuje od Dohody o vyporiadaní BSM v zmysle § 49 OZ z dôvodu, že zmluvu uzavrel v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je upravené v ustanovení § 149 OZ. Pod pojmom
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má Občiansky zákonník na mysli usporiadanie

majetkových vzťahov medzi manželmi k veciam, ktoré boli predmetnom zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva a to podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Vychádza z toho, že vyporiadať
možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto vyporiadanie môže nasledovať až po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré ako celok zanikne podľa §148 ods. 1 OZ najneskoršie zánikom
manželstva. V ustanovení § 149 OZ sú upravené 3 spôsoby vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva a to: a/ dohodou manželov (§ 149 ods. 2 OZ), b/ súdnym rozhodnutím vydaným
na návrh jedného z manželov (§ 149 ods. 3 OZ), c/ nevyvrátiteľnou právnou domnienkou (§ 149 ods. 4
OZ), pričom podľa rozhodovacej praxe súdov možno spoločný majetok manželov vyporiadať len jedným
z týchto spôsobov vyporiadania. Právna úprava preferuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
dohodouaprávneúčinkyvypriadanianastávajúdňom,keďdošlokdohodeovyporiadaní.Nakoľkozákon

neustanovuje pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len dohoda o
vyporiadaní BSM) písomnú formu, takáto dohoda môže byť uzavretá písomne alebo ústne, môže však
byť uzavretá i konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov
smerovali zhodne k tomu, aby bolo vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak dohoda
o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá písomnú formu, manželia sú

povinní navzájom si vydať písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sú predmetom vyporiadania
nehnuteľnosti, musí mať dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nielen písomnú formu (§ 46
ods. 1 OZ), ale navyše sa vyžaduje aj jej vklad do katastra nehnuteľností (§ 149a OZ). I v prípade
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou sú manželia povinní rešpektovať ustanovenie§ 150 OZ, ktoré upravuje zásady vyporiadania tohto spoluvlastníctva súdom. Keďže vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je svojou povahou dvojstranným právnym úkonom, vzťahujú
sa preto naň i všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Preto ak dohoda o

vyporiadaní BSM trpí vadami, môže byť neplatná podľa § 37 a nasl. OZ. Neplatnosť takejto dohody
však spravidla nespôsobuje to, ak sa manželia v dohode odchýlia od zásad platných pre vyporiadanie, z
ktorého dôvodu ani dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší
podiel,prípadnenedostanenič,niejeneplatnáprerozporsustanovením§150OZ(porovnajrozhodnutie
NS SR z 31. 07. 2000 sp. zn. 22Cdo/726/1999). Od dohody o vyporiadaní BSM možno za podmienok

daných pre odstúpenie od zmluvy i odstúpiť, a rovnako tak môže byť tiež napadnutá ako odporovateľný
právny úkon. Existencia dohody o vyporiadaní BSM však bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie
súdnym rozhodnutím.

V ustanovení § 37 ods. 1 OZ sú pozitívne vymedzené podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje
za platný a tým aj účinný (schopný vyvolať právne následky). Osobitné požiadavky kladie predovšetkým
na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon preto musí byť urobený

predovšetkým slobodne a vážne (vôľová stránka) a tiež určite a zrozumiteľne (prejav konajúcej osoby).
Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami,
bez ktorých by k takému úkonu nedošlo a vážne vtedy, ak konajúci chcel svojím prejavom vôle spôsobiť
právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája. Okolnosti vylučujúce slobodu a vážnosť vôle
konajúceho musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Naproti tomu právny úkon

je neurčitý, ak je neurčitý jeho vecný obsah, pričom túto neurčitosť nemožno odstrániť a preklenúť ani
výkladom v zmysle § 35 OZ a od toho treba odlišovať nezrozumiteľnosť prejavu, ktorá znamená, že
konajúci nedosiahol jasné vyjadrenie svojej vôle pre neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Neplatnosť
právneho úkonu uvedená v § 37 ods. 1 a 2 OZ má povahu absolútnej neplatnosti, ktorá pôsobí od
počiatku (ex tunc) a priamo zo zákona (ex lege) a to bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto

dovolal, pričom súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti.

Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne (§ 49 OZ).
V súlade so svojou ustálenou judikatúrou aj s judikatúrou všeobecných súdov ústavný súd pod pojmom
tieseň rozumie taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým
spôsobom a s takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil, alebo u dvojstranných

konaní by úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí
pre ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej
dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň pritom nemožno chápať ako jednorázový akt,
ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila
úkon, ktorý by inak neurobila (porovnaj sp. zn. I ÚS 154/08). Pri tiesni priznáva zákon konajúcemu

možnosť vyvodiť z takej ,,neslobody“ príslušné právne dôsledky a to vo forme odstúpenia od zmluvy v
zmysle § 49 OZ a to za predpokladu, že je splnená aj ďalšia objektívna podmienka a to, že zmluva bola
súčasne uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach možno
hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť
nejakých ďalších podmienok a pod. Nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne exitovať v dobe

právnehoúkonu,nemôžuspočívaťvsubjektívnychpocitochdotknutejosobyaakotieseň,takajnápadne
nevýhodné podmienky je potrebné skúmať s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku
(ex tunc).

Vosvetletýchtohľadísksúdprvéhostupňavprejednávanejprávnejvecipostupoval,vovecivpotrebnom

rozsahu zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery.
Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc
postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré
výstižne, presvedčivo a vyčerpávajúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Tieto preto
odvolací súd duplicitne opakovať bude a ne v ďalšom len poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov a zároveň reagujúc i na námietky odvolateľa odvolací súd
predovšetkým upriamuje pozornosť na rozporuplné tvrdenia samotného navrhovateľa, ktorý na jednejstrane tvrdí, že v prípade sporom dotknutej Dohody o vyporiadaní BSM ide o absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu, že ju uzavrel pod nátlakom a v omyle, no na strane druhej tvrdí, že mu vzniklo právo na
odstúpenie od tejto dohody v zmysle § 49 OZ pre jej uzatvorenie v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok. Dôvodne preto odporkyňa poukazuje na vzájomnú protirečivosť týchto tvrdení, keďže ako
správne uviedla, od absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstúpiť.

Už takýto nejednoznačný postoj navrhovateľa vyvoláva dôvodné pochybnosti o opodstatnenosti jeho
tvrdení.Zasituácie,ženavrhovateľnaviacohľadnenímtvrdenéhonátlakuaomylupriuzatváraníDohody
o vyporiadaní BSM, spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť, tieto bližšie ani skutkovo neozrejmil a

na preukázanie ich existencie neprodukoval ani žiaden dôkaz v tomto smere, správne súdom prvého
stupňa nebola zistená absolútna neplatnosť sporom dotknutej dohody. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu
navrhovateľa tak následne zostalo zodpovedať na otázku, či navrhovateľ podaním zo dňa 08. 08. 2012
platne odstúpil od Dohody o vyporiadaní BSM, čoho dôsledkom by bolo jej zrušenie. Ako už bolo
uvedené, mohol tak učiniť len za kumulatívneho splnenia podmienok zakotvených v ustanovení § 49 OZ
a to v prípade, že by navrhovateľ túto dohodu uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Aj

podľa názoru odvolacieho súdu, skutkové zistenia neposkytujú bezpečný záver, že predmetná dohoda
bola uzatvorená navrhovateľom v tiesni. Avizovanú tieseň navrhovateľa totiž nemožno vyvodiť len
zo zistenia, že navrhovateľ bol liečený na anxióznodepresívnu reakciu na dlhodobý stres a to bez
zohľadneniaďalšíchvýznamnýchokolnostíaširšíchsúvislostí,ktorévyšlivkonanínajavo.Najmä,pokiaľ
zo záverov znaleckého psychiatrického posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria

a sexuológia MUDr. E. L. vyplýva, že navrhovateľ v čase učinenia tohto právneho úkonu (dňa 25. 08.
2011) z forenzného hľadiska dokázal posúdiť následky svojho konania a toto svoje konanie i ovládať,
pričom jeho duševná porucha nemala vplyv na vážnosť jeho vôle, ani na jeho emočnú stabilitu, jeho
úsudok nebol paticky pozmenený touto duševnou poruchou, bol ukotvený v realite a navrhovateľ si bol
vedomý možných následkov svojho rozhodnutia. Naviac bol to navrhovateľ, ktorý inicioval obnovenie

spolužitia s odporkyňou, ako i uzatvorenie samotnej Dohody o vyporiadaní BSM s cieľom do budúcna
zabezpečiť bývanie pre deti a odporkyňu a v čase uzatvorenia dohody vzájomný vzťah účastníkov
konania bol stabilizovaný, zdieľali spoločnú domácnosť v rámci možností a to ešte rok po uzatvorení
dohody až do augusta 2012. Rovnako tak v konaní nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz o
tom, že by odporkyňa či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle pôsobila na navrhovateľa,

najmä, že by sa mu vyhrážala samovraždou. Dôkazom toho nie je ani prepis jej sms správ určených
navrhovateľovi, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, keďže v žiadnej z týchto sms správ nie je zmienka o
jej prípadnej samovražde. Samotná vulgárnosť týchto sms-iek svedčí len o úrovni dlhodobo zaužívanej
komunikácie medzi účastníkmi konania, keď odporkyňa nimi reagovala predovšetkým na minimálne
rovnako vulgárne a osočujúce sms-ky od navrhovateľa (č.l. 99, 101 spisu). Práve naopak odporkyňa v

týchto správach prezentovala svoj ďalší nezáujem o nehnuteľnosti. Posudzujúc všetky tieto okolnosti v
ich vzájomnej súvislosti je takto odôvodnený záver, že psychický stav navrhovateľa v čase uzatvorenia
Dohody o vyporiadaní BSM nemohol na neho doliehať takým spôsobom a závažnosťou, že by ju inak
nebol uzatvoril. U navrhovateľa tak neboli splnené podmienky na odstúpenie od Dohody o vyporiadaní
BSM, v nadväznosti na čo následne potom ani nedošlo k jej zrušeniu, ktorá okolnosť následne bráni

potom vyhoveniu jeho návrhu na vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.

V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). V tejto súvislosti poznamenáva, že rozhodovanie
o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho
(sporového) konania, je upravené v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je
miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného
výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania znamená stav, pri ktorom

súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.
Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených
na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade, že mal úspech len
čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená, alebo v prípade, že úspech a neúspech súvyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).
Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak účastník má vo veci
neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania.

V danom prípade s ohľadom na výsledok konania niet pochýb o tom, že odporkyňa mala v konaní plný
úspech, keď návrh navrhovateľa bol zamietnutý. Tým bol daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov
konania pre postup podľa § 142 ods. 1 OSP a priznanie jej náhrady trov konania potrebných na účelné
bránenie jej práva proti v konaní neúspešnému navrhovateľovi. Potiaľ sa odvolací súd i v plnom rozsahu

stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, nezdieľa však už jeho názor, pokiaľ ide o výšku
ním priznanej náhrady trov konania, keď jej výpočet nezodpovedá platnej právnej úprave.

Trovy odporkyne v prvostupňovom konaní pozostávali preukázateľne z trov právneho zastúpenia, na
výpočet ktorých sa vzťahuje Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli reprezentované
odmenou advokáta stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci a počtu úkonov právnych služieb (§ 9 ods. 1

vyhlášky). I keď podľa § 10 ods. 6 vyhlášky vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú
predmetom vyporiadania, s ohľadom na skutočnosť, že v tomto konaní pre zamietnutie návrhu
navrhovateľa predmet BSM účastníkov nebol ustálený a jeho hodnota tak ani nebola zistená, bolo
potrebné základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určiť podľa § 11 ods. 1 písm. a/

vyhlášky ako 1/13-inu výpočtového základu, pretože hodnotu veci za daného stavu nie je možné vyjadriť
a bolo by ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V tejto súvislosti navrhovateľ dôvodne namietal,
že znalecký posudok znalca Ing. T., ktorým stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v kat. úz. A., je
pre účely výpočtu nepoužiteľný, nakoľko nehnuteľnosti boli ohodnotené k 26. 03. 2013, pričom k zániku
BSM účastníkov konania došlo dňa 02. 03. 2010, ku ktorému dňu je potrebné zisťovať jeho hodnotu.

Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby tak v roku 2012 činila 58,69 eura, v roku
2013 - 60,07 eura a v roku 2014 - 61,84 eura. Podľa § 13a ods. 1 písm. a,c,d/ vyhlášky právnemu
zástupcovi odporkyne patrí takto odmena za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 24. 08. 2012, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 28. 09. 2012 a účasť na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa dňa 28. 11. 2012) po 58,69 eura, za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach

pred súdom prvého stupňa dňa 30. 01. a 06. 03. 2013) po 60,07 eura a za 1 úkon právnej služby (účasť
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 27. 01. 2014) po 61,84 eura. Výška tarifnej odmeny
právneho zástupcu odporkyne v konaní pred súdom prvého stupňa takto predstavuje celkovú sumu
358,05 eura.

V zmysle § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhlášky právnemu zástupcovi odporkyne popri nároku na odmenu

patrí náhrada hotových výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2012 po 7,63 eura, 2 úkony v roku
2013 po 7,81 eura a 1 úkon v roku 2014 po 8,04 eura, t. j. v celkovej výške 46,55 eura. Naviac, v
súvislosti s účasťou právneho zástupcu odporcu na pojednávaniach na súde prvého stupňa vo vyššie
označených dňoch, keďže išlo o úkony vykonávané v mieste, ktoré nebolo jeho sídlom mu vznikol taktiež
nárok na cestovné (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky) a na náhradu za stratu času stráveného cestou

na pojednávania za každú aj začatú polhodinu (§ 15 písm. b/, § 17 ods. 1 vyhlášky). Právny zástupca
odporkyne sa zúčastnil celkovo 4 pojednávaní, čo pri ceste z Bánoviec nad Bebravou do Topoľčian a
späť predstavuje súhrnne ním uplatnené 2 polhodiny v roku 2012 po 12,71 eura, 4 polhodiny v roku 2013
po 13,01 eura a 2 polhodiny v roku 2014 po 13,40 eura náhrady za stratu času (Bánovce nad Bebravou
- Topoľčany = 1 polhodina), t. j. v úhrnnej sume 102,26 eura. Pri stanovení výšky náhrady preukázaných

cestovných výdavkov právny zástupca odporkyne postupoval v súlade so zák. č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách, ako i opatrením MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách a jeho cestovné náhrady pri použití
osobného motorového vozidla N. D. z Bánoviec nad Bebravou do Levíc a späť pri vzdialenosti 60
km, spotrebe paliva 6,6 l/100 km, cene paliva 1,525 eura/l, ako i paušálnej náhrade za 1 km jazdy

0,183 eura potom predstavovali celkovo sumu 68,08 eura. Trovy právneho zastúpenia odporkyne takto
predstavovali úhrnnú sumu 574,94 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
odporkyne podľa § 149 ods. 1 OSP a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že i v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania za
1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11. 04. 2014) po 61,84 eura a náhradu

hotovýchvýdavkov8,04eura(§15písm.a/, §16ods.3vyhlášky).Priznanúnáhradutrovodvolacieho
konania v celkovej výške 69,88 eura je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.