Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1037/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113226994
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113226994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa M. M., bytom T. Y.
XXXX/X-XX, U., práv. zast. JUDr. Z. F., advokátkou so sídlom C. XX/X, U. proti odporkyni C. M., trvale
bytomG.S.R.XX/X,T.S.,práv.zast.JUDr.M.I.,advokátomsosídlomK.XX,T.S.,ozrušenievýživného
na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa i odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 1. júla 2014, č.k. 11C/160/2013-64, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určená
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.11.2009, č.k. 18C/149/2009-66 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.02.2010, č.k. 19Co/3/2010-82 z r u š u j e s účinnosťou
od 23.09.2013.

Navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil výživné zo strany navrhovateľa ako otca na odporkyňu
ako plnoletú dcéru zo 165 eur mesačne na sumu 85 eur mesačne s účinnosťou od 23.09.2013, vo
zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči
odporkyni, pretože táto je schopná sama sa živiť. Okresný súd prijal záver, že odporkyňa doposiaľ nie je
schopná sama sa živiť, keďže naďalej študuje magisterské vysokoškolské štúdium a až jeho ukončenie

bude možné považovať za ukončenie prípravy na budúce povolanie. Dôvodom pre zrušenie vyživovacej
povinnosti nebola podľa okresného súdu skutočnosť, že odporkyňa si príležitostnou prácou zarába.
Najmä táto skutočnosť však bola dôvodom na zníženie výživného, ktoré návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti v sebe zahŕňa, a preto okresný súd výživné nezrušil, ale iba znížil. Vychádzal pri tom zo
zistení, že priemerný príjem odporkyne je cca 20.800 Kč mesačne (cca 770 eur) a je ním možné pokryť
časť životných potrieb odporkyne vyčíslených na cca 11.050 Kč mesačne (cca 410 eur). Ďalej vychádzal
zozistení,žematkeodporkynesazvýšilpríjemocca250eur,novzrástlajejajvyživovaciapovinnosťvoči

bratovi odporkyne, ktorý sa stal vysokoškolákom. Na druhej strane, t.j. u navrhovateľa došlo k zvýšeniu
príjmu o cca 45 eur a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej dcére nar. v roku 2011. Okresný súd
právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala zmeniť
napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že pokiaľ sa navrhovateľ podaným
návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, nebolo možné rozhodnúť o jej zníženítak ako to urobil okresný súd, pretože tým bolo rozhodnuté mimo návrhu. Okresnému súdu tiež vyčítala,
že pri svojom rozhodovaní zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči maloletej dcére nar.
2011, no vôbec nezistil príjem matky tohto dieťaťa, v dôsledku čoho nie je zrejmé, v akom rozsahu má

navrhovateľ uvedenú vyživovaciu povinnosť.

Odvolanie proti rozsudku podal tiež navrhovateľ, ktorý navrhoval jeho zmenu tak, že návrhu bude v
celom rozsahu vyhovené a jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni bude zrušená. Napadnutému
rozsudku vyčítal, že zamestnanie odporkyne v pracovnom pomere na dobu neurčitú s príjmom cca 850
eur mesačne nevyhodnotil ako danosť schopnosti sama sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

Okresný súd zamestnanie odporkyne nesprávne vyhodnotil iba ako brigádnickú prácu, a jej príjem ako
postačujúci iba na čiastočnú úhradu výdavkov odporkyne. Pritom tieto výdavky odporkyne boli v konaní
preukázané vo výške cca 400 eur mesačne. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov prvostupňového
i odvolacieho konania.

Odporkyňavosvojomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľazotrvalanasvojichstanoviskáchasodvolaním
navrhovateľa sa nestotožnila ani len čiastočne.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne zotrval na svojich stanoviskách. Nesúhlasil s
odporkyňou, že o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti by nebolo možné rozhodnúť jej znížením,
no trval na tom, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože
odporkyňa je schopná sama sa živiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné

rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho
zrušenie ani potvrdenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Pre vec zásadnú otázku nastolil svojim odvolaním navrhovateľ, ktorý v odvolaní namieta nesprávne
právne posúdenie otázky schopnosti dieťaťa živiť sa samo, ako rozhodujúcej okolnosti pre zánik

vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa uvedeného
ustanovenia je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Nesprávne právne posúdenie ako odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je
mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú

na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danom prípade použitím ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu, pri výklade schopnosti dieťaťa živiť sa samo však toto ustanovenie
nesprávne vyložil. Napriek zistenému pracovnému pomeru odporkyne dohodnutému na dobu neurčitú
s príjmom vo výške priemernej mzdy zamestnancov v hospodárstve ČR, nepovažoval odporkyňu za

schopnú samostatne sa živiť, pretože sa vysokoškolským magisterským štúdiom pripravuje na svoje
budúce povolanie. Samotná príprava na budúce povolanie však súčasnú danosť schopnosti samostatne
sa živiť nevylučuje, iba ich súbeh nie je v praxi obvyklý. Spravidla študenti vysokých škôl dosahujú popri
štúdiu taký príjem, ktorým pokryjú iba časť svojich výdavkov a naďalej ostávajú odkázaní na výživné zo
strany rodičov. Pokiaľ sú však schopnosti dieťaťa také, že už popri štúdiu dosahuje príjem, z ktorého

je schopné plne uspokojiť všetky svoje životné náklady, vrátane štúdia, je táto schopnosť sama o sebe
dôvodom zániku vyživovacej povinnosti zo strany rodiča bez ohľadu na to, či sa dieťa ešte štúdiom
pripravuje na budúce povolanie.

Pretože okresný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť nerozhodol správne, keď vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zamestnanej v pracovnom

pomere na dobu neurčitú s príjmom dosahujúcim výšku priemernej mzdy nezrušil, bolo potrebné jehorozhodnutie zmeniť a vyživovaciu povinnosť zrušiť, ku dňu podania návrhu, kedy tu už boli okolnosti
majúce za dôsledok jej zánik. V dôsledku tejto zmeny rozhodnutia bolo nadbytočné zaoberať sa
odvolacími dôvodmi uplatnenými odporkyňou, pretože za danej situácie neboli spôsobilé privodiť iné

rozhodnutie súdu.

Navrhovateľovi úspešnému v prvostupňovom i odvolacom konaní krajský súd náhradu trov konania
nepriznal, pretože ju nevyčíslil v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., ani mu žiadne trovy konania zo
spisu nevyplývali.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .