Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712215727
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3712215727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu: Mgr.
Ivan Nosál, podnikateľ s miestom podnikania Námestie slobody 1402, 020 01 Púchov, IČO: 119 375 64
proti odporcovi: Ladislav Jánošík, podnikateľ s miestom podnikania Okružná 1422/8, 020 01 Púchov,
IČO: 334 879 28, v konaní o zaplatenie 14.916 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/16/2013-41 zo dňa 1. augusta 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 14.916 Eur s
príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

596,27 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili dňa 01.12.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému 5.350
Eur, ktoré sa mu žalovaný zaviazal vrátiť do 31.12.2010. Podľa zmluvy peňažnú sumu 5.350 Eur
žalovaný prevzal od žalobcu pred podpisom zmluvy, pričom pôžička bola dohodnutá ako bezúročná
do splatenia v termíne do 31.12.2010 a pre prípad oneskorenej úhrady pôžičky si zmluvné strany

dohodli sankčný postih z omeškania 33 Eur denne, ktorý by pri nedodržaní splatnosti prináležal veriteľovi
počnúc dňom 16.05.2010. Žalobca ako veriteľ si proti žalovanému na základe predmetného dojednania
uplatňoval sankčný postih - zmluvnú pokutu vo výške 14.916 Eur, lebo žalovaný mu pôžičku vrátil až
dňa 27.03.2012. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v dôsledku omeškania žalovaného s vrátením
pôžičky sa dostal on sám do finančných problémov, ktoré musel riešiť pôžičkou v sume 3.000 Eur od M. a
úverom z VÚB vo výške 10.000 Eur. Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvého stupňa vzhľadom
k postaveniu účastníkov konania ako podnikateľov, z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Pri výklade pojmu „sankčný postih z omeškania“ postupom podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. dospel k
názoru, že nakoľko „sankčný postih z omeškania“ sankcionoval nesplnenie povinnosti vrátiť peňažnú
sumu, išlo o dohodu o úroku z omeškania. Konštatoval, že dohoda o úroku z omeškania 33 Eur denne,
čo predstavuje 12.045 Eur ročne, teda 225,14%, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
s poukazom na ust. § 265 Obch. zák., a výkon takého práva nepožíva právnu ochranu. Preto žalobcovi
priznal úrok z omeškania len v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., a to 9% ročne, čo za
obdobie od 01.01.2011 do 27.03.2012 ( teda za 452 dní ) predstavuje 596,27 Eur, a vo zvyšnej časti

žalobu zamietol. Vychádzal pritom z toho, že ak k omeškaniu došlo 01.01.2011, žalobcovi patrí 8% -ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky uplatňovanú k
01.01.2011, teda o 1%. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žalobca
bol vo veci úspešný len čiastočne.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil,
lebo vo veci konal a rozhodol zaujatý sudca a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v
ktorom o jeho žalobe spravodlivo a nestranne rozhodne iný, nezaujatý sudca. Uviedol, že predvolanie
na pojednávanie prevzal dňa 31.07.2013, avšak skutočnosti týkajúce sa zaujatosti sudcu Mgr. Libora
Kysuckého, spísané v podaní zo dňa 14.08.2013 doručeného prvostupňovému súdu dňa 15.08.2013, sa

dozvedel do 14.08.2013. Zdôraznil, že vedomosť o dôvodoch zaujatosti sudcu Mgr. Libora Kysuckého v
čase pojednávania na súde prvého stupňa nemal, ale námietku zaujatosti, ktorou sa súd prvého stupňa
vôbec nezaoberal, vzniesol skôr, než rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Odvolací súd vec prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy,
bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním
napadnutého rozhodnutia nariadený súd

(§ 16 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná vec bola na pojednávanie a rozhodnutie pridelená náhodným
výberom sudcovi prvostupňového súdu - Okresného súdu v Považskej Bystrici Mgr. Liborovi Kysuckému
dňa 06.05.2013, ktorý dňa 12.07.2013 určil termín pojednávania na 01.08.2013. Pojednávania dňa
01.08.2013 sa zúčastnili žalobca i žalovaný, z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že boli poučení o
možnosti vzniesť námietku zaujatosti zákonného sudcu podľa § 15 a) O.s.p. a tiež boli poučení v zmysle

ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o označení a produkovaní dôkazov najneskôr do vyhlásenia dokazovania za
skončené. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ďalej vyplýva, že účastníci zákonného sudcu nenamietli,
vo veci vypovedali po poučení v zmysle § 131 O.s.p. a vykonanie ďalších dôkazov nenavrhli. Zákonný
sudca po výsluchu účastníkov a vykonaní dokazovania oboznámením obsahu listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci vyhlásil rozsudok.

Dňa 15.08.2015 podal na súde prvého stupňa žalobca námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi,
ktorú odôvodnil tým, že sudca Mgr. Libor Kysucký nemá rovnaký pomer k účastníkom konania, lebo
odporca a otec sudcu boli spolužiaci a M., od ktorej si žalobca požičal peniaze, je sesternicou sudcu,
s ktorou neudržiava dobré rodinné vzťahy. Na výzvu prvostupňového súdu doplnil žalobca námietku
zaujatosti písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2013, v ktorom uviedol, že o dôvodoch

zaujatosti sa dozvedel dňa 14.08.2013, sťažnosť na zaujatosť sudcu podal priamo na súd 15.08.2013
pred vyhlásením rozsudku, a aj napriek tomu sa s ňou nikto nezaoberal v zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote, naopak, vo veci bol vyhlásený rozsudok. Z vyjadrenia zákonného sudcu Mgr. Libora Kysuckého
k vznesenej námietke zaujatosti vyplýva, že sa vo veci necíti byť zaujatý, účastníkov konania nepozná,
nemá vedomosť o tom, či žalovaný a jeho otec boli spolužiaci, pričom jeho otec zomrel v roku 1994.

Pokiaľ ide o M.. Q. M., táto je jeho sesternicou, avšak táto skutočnosť nijako neovplyvnila jeho pomer
k účastníkom.

Odvolací súd po zistení, že námietka zaujatosti proti zákonnému sudcovi bola vznesená žalobcom až
po rozhodnutí vo veci (teda nie pred vyhlásením rozsudku, ako to tvrdil žalobca), skúmal dôvodnosť
uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. §

221ods.1písm.g)O.s.p.adospelkzáveru,ženastranezákonnéhosudcuniejeexistenciažiadnejtakej
okolnosti, ktorá by ho v zmysle ust. § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci
vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska§14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie
je možné odôvodniť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu
nemôžu byť úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že otec sudcu a žalovaný boli spolužiaci, a to naviac

za situácie, keď túto okolnosť žalobca vôbec ničím nepreukázal a podľa vyjadrenia zákonného sudcu
jeho otec zomrel viac ako 15 rokov pred uzatvorením zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Ani skutočnosť, že M.. Q. M., (ktorá žalobcovi požičala peniaze) je sesternicou zákonného sudcu, sama
o sebe nič nevypovedá o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom konania a k prejednávanej veci a
nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov

odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, poskytol
účastníkom dostatok priestoru na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom, poučil ich o možnosti označiť
a predložiť ďalšie dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132
O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že sankcia - úrok
z omeškania, dojednaná pre prípad omeškania s vrátením peňažného záväzku vo výške 225,14% ročne

nemôže v zmysle ust. § 265 Obch. zák. požívať právnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že takýto
výkon práva je nielen v rozpore s poctivým obchodným stykom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

Rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti
uplatnených úrokov z omeškania zamietnutá, niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§219

ods. 2 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.