Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712222226
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712222226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: H.

Q., T..Q.., F. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, A. X, XXX
XX X., zast. opatrovníkom Q. Z., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie sumy 378,17
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 137,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne z dlžnej sumy 137,17 eur od 22.04.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 241 eur s príslušenstvom zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 378,17 eur s

príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so žalovaným
uzavrel dňa 02.11.2010 Zmluvu o pripojení č. T. a toho istého dňa Dodatok k Zmluve o pripojení.
Na základe predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala využívať
telekomunikačné služby. V zmysle uzavretého dodatku odpredal žalobca žalovanému telekomunikačné
zariadenie Q. M. Y. Y. F..

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných
v období od 11/2010-03/2011 čím porušil zmluvné povinnosti. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku
dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 137,17 eur a z nároku na zaplatenie

sumy 241 eur z titulu náhrady škody.

Žalobca uviedol, že škoda vo výške 241 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že
získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal
používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 02.11.2010 č. T., dodatkom k
zmluve o pripojení 02.11.2010, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných telekomunikačných
služieb, pokusom o pokonávku zo dňa 07.04.2011 a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobcauzavrelsožalovanýmdňa02.11.2010 Zmluvuopripojenía DodatokkZmluveopripojení,ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a toho istého dňa aj dodatok k tejto zmluve.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 11/2010- 03/2011,
čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedených zmlúv. Žalobca preto pokusom o pokonávku
zo dňa 07.04.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho
na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluvám (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o

elektronických telekomunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 3 písm. c/ zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b/, e/ zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od

zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti
alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

poskytovať žalovanému telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj dodatok,
na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného
telefónu a záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Žalovaný napriek
využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa

v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
137,17 eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu
s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 22.04.2011, nakoľko v zmysle pokusu o pokonávku zo dňa
07.04.2011 mal žalovaný uhradiť pohľadávku najneskôr do 21.04.2011.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 241 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že žalobca
po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty bolo vyhlásené za neprípustné pre
jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie A. Q. V. X. Q.. I.. XCo XX/XXXX je tu daná podľa §
53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie
týchtozmluvnýchpokút, jedanáviazanosťostatnýchsúdovvyhlásenímzmluvnejpokutyzaneprijateľnú,

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 241 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu
vzniknutú porušením povinností žalovaného.

Žalobca poukazuje na článok III bod 3.7 dodatku, podľa ktorého „účastník vyhlasuje, že si je vedomý,

že mobilný telefónny je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode

2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)“.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za

škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu,
atoprotiprávnyúkonžalovaného.Vychádzajúczoskutkovéhovymedzeniažaloby,žalobcanepreukázal,
že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dvadsiatich štyroch mesiacov. Pri tomto závere

súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti
a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy
zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo
zánikom účastníka.

Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia služieb) - spoločnosť
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6
Všeobecných podmienok je zmluva uzatvorená dňom jej podpísania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie

písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu
poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,

čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny
zanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýžalobcombolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napríkladpodmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením

jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného

v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej
škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej
ceny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 241 eur s príslušenstvom
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 137,17 eur a žalovaný v časti zaplatenia sumy 241 eur.
Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobou zo dňa 27.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 378,17 eur s

príslušenstvom a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1

O.s.p.).