Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222388
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111222388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu TESCOMA s.r.o. so sídlom
Nimnická cesta, 020 01 Púchov, IČO 31 343 988, právne zastúpeného JUDr. J. Z., advokátom so
sídlom kancelárie O. XXXX X/A, XXX XX J., proti žalovanému Alešovi Malinovi - A.M.-HOME s miestom
podnikania Vlčkova 14, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO 17 461 154, právne zastúpenému JUDr.
E. O., advokátom so sídlom kancelárie Z. XX, XXX XX L., o zaplatenie 33 193,92 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/3/2012-160 zo dňa 29.
novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k.
36CbZm/3/2012-167 zo dňa 8.1.2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v anáhrada trov odvolacieho konania vo výške

494,33 eur, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť JUDr.
J. Z., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k.
56Zm/56/2011-11 zo dňa 9.12.2011 vydaný Okresným súdom Trenčín a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu v sume
2 258,58 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. J. Z., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33 193,92 eur so 6% úrokom od 1.01.2009 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 110,65 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný vystavil dňa 10.3.2008 zmenku bez protestu, ktorou sa zaviazal, že zaplatí žalobcovi dňa
31.12.2008 zmenkovú pohľadávku v sume 1 000 000 Sk (33 193,92 eur). Žalovaný v stanovenom
termíne, a ani doteraz zmenku nezaplatil. Žalobca predložil zmenku žalovanému na preplatenie, ktorý
jej preplatenie odmietol s odôvodnením, že nemá na jej preplatenie dostatok zdrojov.

Súd prvého stupňa vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. 56Zm/56/2011-11 zo dňa 9.12.2011,

ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 33 193,92 eur so 6% ročným úrokom
od 1.1.2009 do zaplatenia, sumy 110,65 eur ako odmeny vo výške 1/3 z 1% zmenkovej sumy a na
náhradu trov konania v sume 2 985,40 eur. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný
v zákonnej lehote námietky s odôvodnením. V námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu žalovaný namietal procesne nesprávny postup súdu, ktorý mu zaslal zmenkovýplatobný rozkaz spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, avšak bez príloh, najmä
bez kópie zmenky, a tým znemožnil, resp. sťažil žalovanému podať kvalifikované námietky. Namietal,
že osoba, proti ktorej bol vydaný predmetný zmenkový platobný rozkaz, Aleš Malina - A.M.HOME so

sídlom Vĺčkova 14, 811 04 Bratislava, IČO 17 641 154 neexistuje. Žalovaný podnikal pod obchodným
menom A.M. HOME - Aleš Malina so sídlom Vĺčkova 14, 811 04, Bratislava, IČO 17 461 154. Na
zmenkovom platobnom rozkaze teda nesúhlasí označenie žalovaného a obsahuje nesprávne IČO.
Žalovaný odoberal od žalobcu tovar v obchodnom styku, o čom svedčia faktúry, ktorými disponuje
žalobca. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným ako aj spoločnosťou, ktorej

spoločníkom a konateľom bol žalovaný, A.M. home s.r.o., resp. spoločnosťou A.M.HOME GROUP s.r.o.
so sídlom Vĺčkova 14, 811 04 Bratislava, prebiehal obchodný styk, výsledkom ktorého bola pohľadávka
žalobcu v celkovej výške 550 709,24 eur, bola táto pohľadávka zabezpečená zmenkou, ktorú pripojil
žalobca k žalobe. Táto zmenka bola z dôvodu ďalšieho priebehu obchodného styku po dohode
s oprávnenými osobami nahradená zmenkou zo dňa 23.3.2011 so splatnosťou 31.12.2011 na sumu
550 709,24 eur. Táto zmenka teda zrušila podľa dohody predchádzajúcu zmenku, ktorú však napriek

tejto skutočnosti v rozpore s dohodou žalobca predložil na súd. Zdôraznil, že zmenku, aj keď ide o
v zásade abstraktný cenný papier, ktorý sa v zásade neviaže na kauzu, treba posudzovať ako
každý iný právny úkon, treba posudzovať aj prejav vôle a úmysel vystaviteľa zmenky. Je zrejmé, že
keďže žalobca je podnikateľom, nie je možné, aby si zabezpečoval zmenkou pohľadávky, ktoré nie sú
vedené v účtovníctve. Žalovaný v predmetnej veci namietal, že v čase vystavenia

zmenky mohol záväzok žalovaného, resp. spolu s niektorou vyššie uvedených spoločností predstavovať
sumu aká bola uvedená na zmenke. Túto skutočnosť navrhoval žalovaný preukázať predložením stavu
pohľadávok žalobcu voči žalovanému, resp. voči vyššie uvedeným spoločnostiam ku dňu 23.3.2011.
Vzhľadom ku skutočnosti, že originálom predmetnej zmenky disponuje žalobca, žalovaný žiadal, aby
predložil jej kópiu a zabezpečil predloženie originálu na pojednávaní. Z opatrnosti, keďže chybou súdu

nebola k zmenkovému platobnému rozkazu pripojená kópia zmenky, žalovaný spochybnil aj pravosť
podpisu na zmenke a žiadal, aby bol z uvedeného dôvodu vykonaný posudok súdnym znalcom z odboru
grafológie. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že po vystavení zmenky uskutočnil úhrady priamo
vkladom na účet spoločnosti, pričom týmito dokladmi disponuje žalobca. Uviedol, že nie je pravdou,
že zmenka bola žalovanému niekoľkokrát predložená, avšak nikdy nebola uhradená. Podľa názoru

žalovaného žalobca nekonal v dobrej viere, keď tieto čiastkové úhrady nevyznačil na zmenke. Na
dokreslenie situácie žalovaný uviedol, že žalovaný bol so žalobcom v obchodnom styku naposledy v
roku 2005. Následne žalovaný ako spoločník a konateľ pokračoval v obchodnom styku so žalobcom
prostredníctvom spoločnosti A.M. HOME GROUP s.r.o. Žalobca disponoval údajmi žalovaného ako
živnostníka a preto boli tieto uvedené na zmenke. Žalovaný zmenkovú sumu uhradil, čo chcel doložiť

na pojednávaní dokladmi o úhradách. Žiadal, aby žalobca predložil stav pohľadávok a záväzkov ku
dňu 10.3.2008 so žalovaným. Z predmetného je zrejmé, že žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ bol
len ručiteľom za záväzky spoločnosti A.M. HOME GROUP s.r.o., ktoré boli vkladmi na účet žalobcu,
uhradené. Žalovaný tvrdil, že pri danej zmenke bola podpísaná aj dohoda o doplnení a použití zmenky,
ktorou však disponuje len žalobca, preto žiadal, aby ju predložil.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2012 považoval námietky proti zmenkovému platobnému
rozkazu za bezpredmetné, vzájomne si odporujúce a účelové. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného
vyjadril žalobca tak, že ním označené obchodné meno a miesto podnikania žalovaného je uvedené
v súlade s výpisom zo živnostenského registra Slovenskej republiky. IČO žalovaného na zmenke,
aj v návrhu na vydanie platobného rozkazuje, je uvedené správne. IČO žalovaného je nesprávne

uvedené len na zmenkovom platobnom rozkaze č. k. 56 Zm/56/2011, čo však možno pokladať za
zrejmú chybu v písaní (zámena číslic), ktorú môže súd sám odstrániť v rámci autoremedúry. V prípade,
ak žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu tvrdí, že žalobcovi nič nedlhuje,
lebo zmenku nepodpísal, nesie žalovaný dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu. Uvedené tvrdenie, že
žalovaný zmenku nepodpísal, však sám žalovaný na inom mieste v námietkach popiera, okrem iného

tvrdením, že pohľadávka zabezpečená zmenkou, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola z dôvodu ďalšieho
priebehu obchodného styku po dohode s oprávnenými osobami nahradená inou zmenkou a táto zmenka
teda zrušila podľa údajnej dohody predmetnú zmenku. A rovnako žalovaný popiera svoje tvrdenie o
neexistencii predmetnej zmenky, resp. o tom, že túto zmenku nepodpísal na inom mieste v námietkach,
keď uvádza, že žalobca nekonal v dobrej viere, keďže údajné čiastkové úhrady z dlžnej sumy nevyznačil

nazmenke ataktiežajtvrdením,žežalovanýakofyzickáosobapodnikateľbollenručiteľomzazáväzky
spoločnosti A.M. HOME GROUP s.r.o. V rozpore s uvedeným tvrdením žalovaného je aj skutočnosť,že žalovaný tvrdí, že po vystavení zmenky boli uskutočňované úhrady zo strany žalovaného, ktorý
tieto vkladal priamo na účet spoločnosti. Žalovaný o existencií predmetnej zmenky vedel, podpísal ju a
teda aj bez ďalšieho dokazovania neobstojí jeho námietka, že predmetnú zmenku nepodpísal. Tvrdenie

žalovaného, že žalovaná zmenka bola nahradená inou zmenkou na základe nejakej dohody medzi
„oprávnenými osobami navrhovateľa“ považoval žalobca za nepravdivé a o žiadnej takejto dohode
nevie. Je vecou žalovaného preukázať existenciu takejto dohody. Inak by bol žalovaný požadoval
od žalobcu vydanie alebo zničenie žalovanej zmenky. Ak žalovaný namieta, že predmetnú zmenku
nepodpísal a že zmenka nemá žiadny dôvod, je potrebné chápať túto námietku ako námietku jedinú, a

to námietku nepodpísania zmenky. Pokiaľ teda žalovaný vznáša i ďalšiu kauzálnu námietku (týkajúcu
sa zániku predmetného zmenkového vzťahu), de facto dáva jednoznačne najavo, že tak robí iba pre
prípad neodôvodnenosti jeho námietky nepodpísania zmenky v dôsledku čoho je potrebné túto námietku
vnímaťtaktiežakoúčelovú.Vovzťahukukauzálnymnámietkamplatí,žepokiaľsachcežalovanýubrániť
kauzálnou námietkou, musí tvrdiť obsah zmenkovej dohody a taktiež relevantným spôsobom preukázať
zánik kauzálneho záväzku. Takéto tvrdenie, ale nie je možné v námietkach, keď žalovaný tvrdí, že

zmenku nepodpísal. Rovnako považoval žalobca tvrdenie žalovaného, že po vystavení zmenky boli
uskutočňované úhrady zo strany žalovaného za účelové a jeho preukázanie je taktiež na samotnom
žalovanom.

V súvislosti s tvrdením žalovaného o úhradách upozornil žalobca na znenie § 39 zákona

č. 191/1950 Zb., ktorý poukazuje na právo zmenečníka domáhať sa pri čiastočnom platení, aby toto

platenie bolo na zmenke vyznačené a aby bolo o ňom vydané potvrdenie, ktoré preukazuje takéto
platenie. Ak takto zmenkový dlžník nepostupoval, dostal sa, podľa názoru žalobcu, do dôkaznej núdze.
Tvrdenie žalovaného o podpísaní dohody o doplnení a použití zmenky je v rozpore s iným tvrdením
žalobcu, že žiadnu zmenku nepodpísal, resp. že jeho podpis na žalovanej zmenke nie je jeho podpisom.
Toto tvrdenie žalovaného neobstojí aj z dôvodu, že nemohla existovať žiadna dohoda

o doplnení zmenky, nakoľko žalovaná zmenka pri jej podpise obsahovala všetky údaje a preto sa
dodatočne nikdy nedoplňovala, čo je možné nepochybne vyvodiť aj z originálu zmenky. Existenciu
zmenky žalovaný potvrdil aj uvedením tzv. kauzálnych námietok, ktoré predpokladajú existenciu kauzy.
Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky,
môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť

týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom. Pri kauzálnych námietkach
nie je možné preniesť dôkazné bremeno na žalobcu z dôvodu, že by sa tým poprel celý zmysel a účel
zmenkového a šekového zákona (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Cdo
1338/2000). Vo vzťahu k tomu, že žalovaný v námietkach voči ZPR na jednej strane uvádza námietku
voči samotnej existencii resp. neexistencii predmetnej zmenky (spochybňuje pravosť podpisu) a na

druhej strane uvádza aj tzv. kauzálne námietky, považoval žalobca za potrebné uviesť, že nie je možné
kumulovať tieto námietky vo vzťahu k jednej zmenke, t.j. nie je možné zároveň namietať neexistenciu
zmenky a zároveň aj nedostatok kauzy zmenky. Takúto dvojicu námietok je potrebné považovať
za námietku jedinú, popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky a z nej vyplývajúceho zmenkového
dlhu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 9 Cmo 65/99 ObP. ročník 2001m číslo 11,

strana 21). Z analýzy tvrdení žalovaného uvedených v námietkach vyplýva, že o existencii zmenky nie
je možné pochybovať. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol zmenkový platobný rozkaz doručený
dňa 22.12.2011 a námietky žalovaného boli súdu doručené až 16.1.2012, sa žalobca domnieval, že je
potrebné preskúmať, či žalovaný námietky doručil súdu v zákonnej lehote.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.11.2013 opätovne poukazoval na skutočnosť, že výška zmenkovej

sumy takmer identicky kopírovala výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému, čo vyplýva aj zo
stanoviska žalobcu k námietkam zo dňa 9.3.2012, resp. z príloh, kde výška pohľadávok ku dňu
vystaveniazmenkypredstavujesumu32626,47eur,keďzmenkovásumapôvodnevSKKpredstavovala
sumu 1 000 000 Sk, čo je 33 193,93 eur, čiže čiastka bola zaokrúhlená z dôvodu zjednodušenia. Na
závereprílohyjevšakuvedené„vyrovnané31.12.2009“.Uvedenúskutočnosťtvrdilžalovanýodpočiatku

a na jej preukázanie doložil žalovaný knihu bankových výpisov o úhradách, ostatné úhrady vyplývajú z
dokumentu priloženého žalobcom, kde sú uvedené skutočné úhrady s uvedením dátumov. Žalovaný bol
niekoľkokrát konateľom žalobcu utvrdzovaný, že zmenka je vyriešená, táto však bola použitá v rozpore
so skutočnosťou o jej úhrade. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pri predmetnej zmenke nie je
potrebné skúmať kauzu, nakoľko zmenka bola výlučne „garanciou“ úhrad splatných pohľadávok a nie

zmenkou platobnou, ktorá mala byť preplatená, resp. zmenkou bez kauzy, nakoľko toto postráda zmyselvystavenia zo strany žalovaného. Je evidentné, že žalobca si začal uplatňovať všetky zabezpečovacie
inštitúty, i tie, ktoré zabezpečovali už zaplatené pohľadávky. Z obchodného styku bolo zrejmé, že úhrady
dlžnej sumy sa diali bankovými prevodmi, ako aj vkladmi hotovosti na účet žalobcu. Žalovaný mal zato,

že žalobca si uplatnil zmenky svojvoľne a v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Predmetné skutočnosti
môže potvrdiť aj žalovaný, resp. jeho manželka, ktorá bola pri určitých rokovaniach prítomná.

Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 29.11.2013 po tom, čo posúdil
splnenie podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Vychádzal zo skutkových okolností, že žalovaný a
jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalovaného faxovým podaním,

doručeným súdu 29.11.2013, teda v deň pojednávania, ospravedlnil neúčasť žalovaného na tomto
pojednávaní z dôvodu, že mu jeho zamestnávateľ neumožnil účasť na pojednávaní. Právny zástupca
žalovaného tiež uviedol, že u neho stále trvá prekážka v účasti na pojednávaní, nakoľko sa mu
nepodarilo u žiadneho kolegu zabezpečiť substitúciu na pojednávaní, a to aj z dôvodu zložitosti
veci. O odročenie pojednávania nežiadal. Súd prvého stupňa vychádzal taktiež z písomného podania
doručenéhosúdufaxomdňa25.10.2013,ktorýmprávnyzástupcažalovanéhopožiadaloospravedlnenie

neúčasti žalovaného a svojej neúčasti na pojednávaní dňa 29.10.2013 (zrejme omylom chyba v termíne
pojednávania) z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným Okresným súdom Pezinok pod
sp. zn. 5C/510/2008, na ktorom mali byť vypočutí svedkovia a ide o konanie trvajúce už dlhší čas.
Súd prvého stupňa telefonickým dopytom na Okresný súd Pezinok pred pojednávaním dňa 29.11.2013
o 10,15 hod. zistil, že v spise tohto súdu sp. zn. 5C/510/2008 sa nenachádza plnomocenstvo pre

JUDr. E. O., advokáta, ktoré by ho splnomocňovalo pre zastupovanie niektorého z účastníkov na
pojednávaní, ktoré sa má konať na tomto súde dňa 29.11.2013 o 10,00 hod. a preto z tohto dôvodu
bolo predvolanie doručované priamo účastníkom tohto konania. Právnemu zástupcovi žalovaného
bolo predvolanie na pojednávanie vo veci Okresného súdu Trenčíne sp.zn. 36CbZm/3/2012 doručené
dňa 25.10.2013. Podľa názoru súdu prvého stupňa mal právny zástupca žalovaného dostatok času

na prípravu pojednávania konaného dňa 29.11.2013 i na zabezpečenie substitúcie. Právny zástupca
žalovaného v písomnom ospravedlnení neúčasti neuviedol, ani nepreukázal, kedy mu bolo doručené
predvolanie vo veci Okresného súdu Pezinok sp.zn. 5C/510/2008, teda skôr ako v tejto veci a ani to,
že zastupovanie vo veci pred Okresným súdom Pezinok neprevzal v čase, kedy už vedel o termíne
pojednávania stanovenom na deň 29.11.2013 v tejto veci. Právny zástupca žalovaného nepreukázal

dôvody, pre ktoré by nemohol udeliť substitučné plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní inému
advokátovi, a to aj s ohľadom na charakter tohto sporu, keďže ide o zmenkové konanie, pre ktoré platí
koncentračná zásada pri námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Nepreukázal tiež dôvody,
pre ktoré by nemohol zabezpečiť substitúciu v konaní sp.zn. 5C/510/2008. Súd prvého stupňa taktiež
konštatoval, že právny zástupca žalovaného mal možnosť vyjadriť a navrhovať dôkazy v tejto veci na

pojednávaní dňa 26.10.2012, ktorého sa osobne zúčastnil. Právny zástupca žalovaného bol súdom
prvého stupňa vyzvaný aj urgovaný, aby predložil súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (úhrady
na zmenku spolu so špecifikáciou stavu pohľadávky), ktoré v stanovených lehotách nepredložil. Právny
zástupca žalovaného predložil súdu prvého stupňa dňa 29.11.2013 pred pojednávaním len výpisy o
úhradách (faxom) bez riadnej špecifikácie a tvrdenia úhrad zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na to,

že vo veci bolo nariadené pojednávanie na termín 30.1.2013, ktoré bolo odročené na základe žiadosti
právneho zástupcu žalovaného z rovnakého dôvodu kolízie pojednávaní. Právny zástupca žalovaného
sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 20.2.2013, ktoré bolo z tohto dôvodu odročené bez
prejednania veci samej, pričom právny zástupca žalovaného prevzal predvolanie, ktorého doručovanie
mu bolo poštou oznámené dňa 7.2.2013 až dňa 26.2.2013. Právny zástupca žalovaného z dôvodu

kolízie pojednávaní ospravedlnil v konaní svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.9.2013, pričom tento
dôvod riadne v konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného
akceptoval a pojednávanie dňa 25.9.2013 odročil z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného.
Právny zástupca žalovaného sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 18.10.2013. V čase pojednávania
nemal právny zástupca žalovaného vykázané doručenie. Pri skúmaní doručenky právneho zástupcu

žalovaného bolo zistené, že doručenie predvolania mu bolo poštou oznámené dňa 2.10.2013, napriek
tomu si ho prevzal až dňa 21.10.2013. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil záver, že právny
zástupca žalovaného v konaní účelovo ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaniach, na ktorých sa
nezúčastnil. Žalovaný sa nedostavil ani na jedno z pojednávaní nariadených vo veci, pričom neuviedol
a nepreukázal dôvody tejto neúčasti. Na základe uvedených skutočností nemal súd prvého stupňa

preukázaný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 29.11.2013. Za takýto
dôvod nepovažoval súd ani kolíziu pojednávaní na strane právneho zástupcu žalovaného, ktorá okremtoho nebola ani riadne preukázaná. S ohľadom na priebeh tohto konania a jeho dĺžku, správanie
sa právneho zástupcu žalovaného v priebehu konania, jeho neustále ospravedlňovanie neúčasti na
pojednávaniach, mal súd prvého stupňa zato, že v tomto prípade na taký dôvod odročernia ako je

kolízia pojednávaní, ani nemožno prihliadať. Súd prvého stupňa v súvislosti so skúmaním podmienok
pre postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že pokiaľ právny zástupca žalovaného v priebehu
pojednávaniatelefonickyoznámildokancelárieOkresnéhosúduTrenčíndňa29.11.2013o10.35hod,že
sa nachádza na súde v Pezinku, kde má pojednávanie - kolízia pojednávaní a žiadal, aby vo veci nebolo
rozhodnuté, z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa jeho žiadosti o odročenie pojednávania

nevyhovel z dôvodu, že ani týmto spôsobom právny zástupca žalobca dostatočne nepreukázal dôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania, za ktorý nemožno považovať len samotnú kolíziu pojednávaní
bez toho, aby nebola preukázaná nevyhnutnosť účasti na inom pojednávaní a jeho prednosť pred
pojednávaním v tejto veci. Tieto skutočnosti neboli riadne preukázané ani predložením prvej strany
zápisnice z pojednávania vo veci sp.zn. 5C/510/2008, ktorá je iba dôkazom o tom, že sa právny zástupca
žalovaného zúčastnil pojednávania.

Na skutkový stav zistený a preukázaný vykonaným dokazovaním aplikoval súd prvého stupňa čl. I § 10
a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a § 175 ods. 1 O.s.p. a po právnom posúdení
veci dospel k záveru, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 56Zm/56/2011-11 zo dňa 9.12.2011 vydaný
Okresným súdom Trenčín je potrebné ponechať v platnosti.

Dňa 10.3.2008 vystavil žalovaný vlastnú zmenku na sumu 1 000 000 Sk, splatnú dňa 31.12.2008, v

prospech žalobcu, bez protestu, ktorej originál predložil žalobca v súdnom konaní. Žalobca predložil
súdu prvopis vyššie označenej zmenky, o pravosti ktorej nebol dôvod pochybovať. Súd prvého stupňa
vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. 56Zm/56/2011-11 zo dňa 9.12.2011,
ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.1.2012. Žalovaný podal proti tomuto zmenkovému platobnému
rozkazu námietky elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli odoslané 13.01.2012

o 23:28 hod. Dňa 13.1.2012 bol piatok. S ohľadom na hodinu doručenia námietok bola na námietkach
vyznačená súdom prezenčná pečiatka až dňa 16.1.2012 (pondelok). Súd prvého stupňa konštatoval,
že žalovaný podal námietky v zákonnej lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu v
zmysle § 175 ods. 1 O.s.p.

S poukazom na zákonné znenie § 175 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uviedol, že toto ustanovenie

neukladá žalobcovi povinnosť predložiť súdu aj fotokópiu predmetnej zmenky, ustanovuje povinnosť
predložiťprvopiszmenky.Vzmysle§79ods.2O.s.p.ježalobcapovinnýknávrhupripojiťlistinnédôkazy,
na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, pričom žalovaný sa odvolával
na prvopis zmenky, nie na jej fotokópiu. Okrem toho, žalobca mal možnosť oboznámiť sa s predmetnou
zmenkou nahliadnutím do súdneho spisu. Žalovaný v konaní neoznačil žiadne konkrétne námietky,

ktoré by nebol mohol vzniesť v zákonnej lehote z dôvodu, že mu nebola doručená fotokópia žalovanej
zmenky. S ohľadom na žalovanú sumu a charakter písomných námietok žalovaného proti zmenkovému
platobnému rozkazu je zrejmé, že žalovaný vedel v čase podania písomných námietok, ktorej zmenky sa
žalovaný zmenkový platobný rozkaz týkal. Námietku žalovaného o nemožnosti podania kvalifikovaných
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu z dôvodu nedoručenia fotokópie zmenky súdom

považoval súd prvého stupňa túto námietku žalovaného za bezpredmetnú.

Za právne nedôvodné považoval súd prvého stupňa aj ostatné námietky žalovaného týkajúce sa
nesprávneho uvedenia IČO žalovaného vo zmenkovom platobnom rozkaze, uzavretia dohody o
doplnení a použití zmenky, nahradenia zmenky, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha proti žalovanému
v tomto konaní, inou zmenkou zo dňa 23.3.2011 so splatnosťou dňa 31.12.2011 na sumu 550 709,24

eur, zabezpečenia pohľadávky zmenkou, ak je žalobca podnikateľom a pohľadávky nie sú vedené v
účtovníctve, spochybnenia, že by v čase vystavenia zmenky mohol záväzok žalovaného, resp. záväzok
žalovaného spolu s niektorou zo spoločností A.M. home s.r.o. alebo M.M.GROUP SK s.r.o. (predtým
obchodné meno A.M. HOME GROUP s.r.o.) predstavovať sumu, aká bola uvedená na zmenke, pravosti
podpisu žalovaného na zmenke a zaplatenia zmenky.Nesprávne uvedenie IČO a miesta podnikania žalovaného v zmenkovom platobnom rozkaze odstránil
súd prvého stupňa opravným uznesením č.k. 36CbZm/3/2012-167 zo dňa 8.1.2014 postupom podľa §
164 O.s.p. ako opravu chýb v písaní, pretože v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu i

na zmenke je uvedené správne IČO žalovaného podľa výpisu žalovaného zo živnostenského registra.
Konštatoval, že žalovaný žiadnym dôkazom preukázal, že žalovaná zmenka bola vystavená ako
blankozmenka v zmysle § 10 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov, ani uzavretie dohody o doplnení a použití zmenky. Napriek výzve súdu prvého
stupňa zo dňa 23.02.2012 žalobca takúto dohodu súdu nepredložil a na pojednávaní dňa 29.11.2013

prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podľa jeho vedomia žiadna takáto písomná dohoda
medzi účastníkmi konania neexistovala. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 26.10.2012 trval na tom,
že zmenková suma 1 000 000,- Sk bola už v čase podpisu zmenky žalovaným na zmenke uvedená.
Žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno na tvrdenie, že žalovaná zmenka bola nahradená
zmenkou zo dňa 23.3.2011 so splatnosťou 31.12.2011 na sumu 550 709,24 eur. Na preukázanie tejto
námietky na pojednávaní dňa 26.10.2012 navrhol výsluch žalovaného a ním označeného svedka, C.

H. - jeho manželky, uvedenia presnej čiastky zrealizovaných zabezpečovacích prostriedkov, ako aj
výšky pohľadávky aktuálnej a vedenej v účtovníctve žalobcu. Napriek výzvam súdu prvého stupňa
žalovaný nešpecifikoval jednotlivé úhrady vykonané na žalovanú zmenku. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že z predloženej knihy bankových výpisov a súpisu úhrad žalobcovi za rok 2008 nie sú zrejmé
úhrady zmenkovej sumy s tým, že platby sú uvedené za celý rok 2008, pričom žalovaná zmenka

bola vystavená 10.3.2008 a splatná 31.12.2008. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa nevykonal
na jej preukázanie ani dôkazy výsluchom žalovaného a jeho manželky ako svedkyne, nakoľko tieto
nepovažoval za spôsobilé preukázať žalovaným tvrdené skutočnosti. V prípade výsluchu manželky
žalovaného ako svedkyne súd prihliadal i na jej blízky vzťah k žalovanému, ktorý umožňuje predpokladať
jej záujem na výsledku konania, a teda znižuje jej vierohodnosť. Výsluch žalovaného ako účastníka

konania nevykonal súd prvého stupňa z dôvodu, že v kontexte hodnotenia dôkazov by išlo len o tvrdenie
žalovaného, ktoré nevyplýva z ostatných vykonaných dôkazov a ani z jeho doterajších tvrdení, podaných
prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Námietku žalovaného o nahradení žalovanej zmenky inou
zmenkou považoval súd prvého stupňa za nedostatočne konkrétnu, nakoľko nie je zrejmé, aký následok
mala mať táto skutočnosť, ktorá v konaní preukázaná nebola, na existenciu a platnosť žalovanej

zmenky a povinnosti žalovaného zaplatiť túto zmenku. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z tvrdenia
žalovaného o tom, že iná zmenka mala zrušiť žalovanú zmenku. I z tohto dôvodu bola posúdená
ako nedôvodná. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 39 zák. č. 191/1950 Zb.
o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ten, kto zmenku platí, môže
pri platení zmenky požadovať vrátenie zmenky, aby tak stiahol zmenku z obehu, aby sa už nikto

nemohol domáhať práv zo zmenky. S poukazom na čl. I § 39 zákona č. 191/1950 Zb. považoval súd
prvého stupňa za nelogické a nepravdepodobné, aby v danom prípade, aj s ohľadom na
výšku zmenkovej sumy, ak mala byť žalovaná zmenka nahradená inou zmenkou, nežiadal žalovaný
o vrátenie predmetnej zmenky, a to i cestou súdu. Takýto postup žalovaného v konaní preukázaný
nebol, čo tiež svedčí v neprospech žalovaného pri preukazovaní uvedenej námietky. Žalovaný v

námietkach proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu potvrdil obchodný styk so žalobcom,
výsledkom ktorého bola pohľadávka žalobcu v sume 550 709,24 eur, z čoho vyplýva, že žalobca
mal pohľadávky aj voči žalovanému, ktoré mohol zabezpečiť zmenkou. Za nedostatočne konkrétnu
a nedôvodnú považoval súd prvého stupňa námietku žalovaného o tom, že by v čase vystavenia
zmenky mohol záväzok žalovaného, resp. spolu s niektorou z uvedených spoločností (A.M.home

s.r.o, A.M. HOME GROUP s.r.o.) predstavovať sumu, aká bola uvedená na zmenke. Žalovaný toto
tvrdenie navrhol preukázať predložením stavu pohľadávok žalobcu voči žalovanému, resp. vyššie
označeným obchodným spoločnostiam ku dňu vystavenia zmenky, predložením stavu nezaplatených
faktúr a celkovú výšku pohľadávok žalobcu voči žalovanému, resp. vyššie uvedeným spoločnostiam
ku dňu 23.3.2011. Súd prvého stupňa v súvislosti s touto námietkou žalovaného uviedol, že nie je

zrejmé, čoho sa žalovaný touto kauzálnou námietkou domáhal, čo je jej predmetom, pretože nie je
zrejmé, ktorej zmenky sa táto námietka týka, či žalovanej, alebo inej zmenky, ktorou mala byť žalovaná
zmenka nahradená, a nie je zrejmé, či ide o námietku nedostatku kauzy alebo zániku
kauzy. Uvedené nedostatky určitosti tejto námietky nebolo možné odstrániť ani vyjadrením právneho
zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 26.10.2012 s poukazom na koncentračnú zásadu konania o

námietkachprotizmenkovémuplatobnémurozkazu.Pokiaľžalovanýnapreukázanieuvedenejnámietky
navrhol predložiť listinné dôkazy (napr. faktúry, stav pohľadávok a pod.), nie je zrejmé, aké skutočnosti
konkrétne mali byť týmito dôkazmi preukázané, teda napr. konkrétna výška pohľadávok, úhrad a pod.
Súd prvého stupňa podotkol, že dôkazné bremeno má žalovaný a nie je povinnosťou žalobcu len nazáklade nevedomosti žalovaného predkladať dôkazy na preukázanie zmenkovej sumy. Pokiaľ žalovaný
poukazoval na platby, ktoré mali byť v rámci obchodného vzťahu účastníkov konania vykonané, žiadne
úhrady riadne nepreukázal. Predložený súpis úhrad žalobcovi je len zoznamom platieb, ktoré mali vyť

zrealizované,niejevšakzrejmé,čiktomuajvskutočnostidošlo,keďženebolipredloženériadneúčtovné
doklady, napr. výpisy z bankových účtov, príp. potvrdenia o vklade. V tejto súvislosti dal súd prvého
stupňa do pozornosti skutočnosť, že obchodná spoločnosť M.M. GROUP SK s.r.o. (predtým obchodné
meno A.M. HOME GROUP s.r.o.) bola z obchodného registra vymazaná, a teda ani súd nemohol túto
spoločnosť vyzvať na predloženie všetkých faktúr a dokladov o jej úhradách v rámci jej obchodného

vzťahu so žalobcom. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu potvrdil, že žalobca
mal voči žalovanému pohľadávku v sume 550 709,24 eur, ktorú však nešpecifikoval, v dôsledku
čoho nemožno vylúčiť, že v tejto sume sú zahrnuté aj pohľadávky, ktoré zabezpečovala žalovaná
zmenka. Námietku žalovaného, ktorou žalovaný namietal pravosť jeho podpisu na žalovanej zmenke,
súd považoval za účelovú. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu pred jej
vznesenímjednoznačnepotvrdilexistenciuaplatnosťžalovanejzmenkysohľadomnajejnáležitosti,keď

trval na tom, že táto zmenka bola nahradená, resp. zrušená inou zmenkou, príp. čiastočne zaplatená.
V konaní bol predložený originál zmenky, preto súd prvého stupňa považoval nariadenie znaleckého
dokazovania a ustanovenie znalca z odboru grafológia za nadbytočný. Žalovaný v konaní nepreukázal
tvrdenie, že žalovaná zmenka bola uplatnená v rozpore s dobrou vierou, a nie je ani zrejmé, na
základe čoho takýto záver žalovaný ustálil, nakoľko žalovaný rozpor zmenky s dobrou vierou bližšie

nekonkretizoval. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu poukazoval i na
skutočnosť, že po vystavení zmenky boli uskutočňované úhrady zo strany žalovaného, ktorý tieto vkladal
priamo na účet spoločnosti, pričom týmito dokladmi disponuje žalobca, a teda nie je pravdou, čo sa
uvádza v návrhu, že zmenka bola žalovanému niekoľkokrát predložená, avšak nikdy nebola uhradená.
Od vystavenia zmenky uskutočnil žalovaný množstvo úhrad, ktoré sa však na zmenke nevyznačili a z

predmetných úhrad je zrejmé, že zmenková suma bola uhradená. Žalovaný v konaní nepreukázal, že
žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ bol len ručiteľom za záväzky spoločnosti A.M. HOME GROUP
s.r.o., ktoré boli vkladmi na účet žalobcu uhradené. Na preukázanie zaplatenia zmenky nepostačuje
predložená kniha bankových výpisov predložená žalovaným, nakoľko z tejto listiny nevyplýva, že
evidovanými platbami bola zaplatená zmenka. Dostatočným dôkazom zaplatenia žalovanej zmenky nie

je ani súpis úhrad žalobcovi, nakoľko z neho jednoznačne nevyplýva, že sa jedná o úhradu žalovanej
zmenkovej sumy, resp. o zaplatenie žalovanej zmenky. Dôkazom o zaplatení žalovanej zmenky nie je ani
saldopohľadávokazáväzkovkudňu10.3.2008,vktoréhopríloháchjeuvedené„vyrovnané31.12.2009“,
keďže tento zápis nepotvrdzuje zaplatenie zmenkovej sumy a vo vzťahu k nekonkrétnosti kauzálnych
námietok nie je zrejmé, či týmto zápisom má byť preukázaný nedostatok kauzy, jej zánik, príp. zaplatenie

zmenky, pričom žalovaný neuviedol, kedy konkrétne mala byť predmetná zmenková suma zaplatená.
Záveromsúdprvéhostupňapoukázalnarozporvtvrdeniachžalovaného,keďtvrdil,žežalovanázmenka
mala byť nahradená, príp. zrušená inou zmenkou, pretože potom nemôže prichádzať do úvahy zánik
práv zo žalovanej zmenky zaplatením zmenky. Tieto skutočnosti sa navzájom vylučujú. O náhrade trov
konania o námietkach rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a tieto priznal žalobcovi

ako úspešnému účastníkovi konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol
rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz zruší a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť trovy konania.

V prvom rade žalovaný v odvolaní namietal procesne nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý
zaslal žalovanému zmenkový platobný rozkaz spolu s návrhom žalobca na jeho vydanie, avšak bez
príloh, najmä bez kópie zmenky a tým znemožnil, resp. sťažil žalovanému podať kvalifikované námietky.
Predmetom odvolania žalovaného je aj námietka na nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorým
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa napriek objektívnym dôvodom a

splneniu podmienok podľa § 119 ods. 2 O.s.p., bezodkladne neoznámil žalovanému prostredníctvom
právneho zástupcu ako posúdil jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s
iným pojednávaním a jeho návrh o odročenie pojednávania. Poukázal na to, že v ospravedlnení bola
uvedená elektronická adresa, faxové číslo ako aj číslo telefónu právneho zástupcu žalovaného, pričom
od zaslania tohto ospravedlnenia a návrhu na odročenie pojednávania do termínu pojednávania bol

časový úsek takmer 30 dní. Žalovaný má za to, že skutočnosti, ktoré mohol súd prvého stupňa zistiť so
značným časovým predstihom, zisťoval až takmer v čase pojednávania. Tým žalovanému znemožnilpreukázať v prípade pochybnosti oprávnenosť a dostatočnosť prekážky na strane právneho zástupcu
žalovaného a uskutočnenie ďalších opatrení zo strany žalovaného pre zabezpečenie jeho kvalifikovanej
obrany na pojednávaní. Žalovaný poukázal na to, že súd prvého stupňa nevykonal navrhovaný dôkaz

výsluch svedkyne C. H. aj napriek tomu, že žalovaný mal extrémne sťaženú možnosť preukázania
pravdivosti svojich tvrdení ako aj sťaženú možnosť argumentovať ohľadne znenia zmenky tým, že súd
prvého stupňa túto zmenku v lehote na námietky nepripojil a tak znemožnil adekvátne podať námietky v
konaníjednostrannezvýhodňujúcompostaveniežalobcuavkonanípokračovalajnevykonanímjedného
z mála dôkazov, ktorým mohlo byť preukázané konanie v rozpore s dobrou vierou. V prípade ponechania

zmenkového platobného rozkazu v platnosti by bola žalovanému spôsobená škoda, keďže zmenka
zabezpečovala zaplatenie pohľadávok žalobcu, ktoré uspokojené boli, čo bolo potvrdené aj z dokladov
doložených žalobcom a žalovaným, resp. bola riešená neskoršou zmenkou, resp. záložným právom k
nehnuteľnosti, ktoré žalobca s výrazným výťažkom realizoval. Konateľ žalobcu na prvom pojednávaní
potvrdil, že vo veci pohľadávok voči žalovanému, resp. voči spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom a
konateľom, tieto sú zabezpečené výrazne nad rámec ich existencie, kde uvádza, že v tom čase bola

aktuálna výška pohľadávky cca 582 500 eur, kde predpokladaný čistý výnos z dražby nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaného je 270 000 eur a zároveň disponuje zmenkou na sumu 550 000 eur. Z uvedeného
vyplýva, že i bez zmenky je zabezpečenie záväzku žalovaného v sume cca 820 000 eur, čo je takmer
o 240 000 eur viac ako je výška pohľadávky, a to bez uplatnenej zmenky. Z tvrdenia žalobcu, že
zmenky boli vystavované ako zabezpečenie zaplatenia záväzkov z obchodného styku je zrejmé, že

tvrdenie žalovaného sa zakladá na pravde, kde neskoršia zmenka mala kopírovať popri záložnej zmluve
výšku aktuálnej pohľadávky žalobcu. V prípade úspechu žalobcu by mohol byť žalovaný zaviazaný
bez zohľadnenia výťažku z dražby nehnuteľností na sumu takmer dvojnásobnú ako je reálna výška
záväzkov žalovaného, čím by sa žalobca neprimerane obohatil. Žalovaný sa dostal do situácie, keď
už nie je vlastníkom spoločnosti A.M. HOME GROUP s.r.o. a teda nedisponuje všetkými podkladmi,

ktorými by vedel preukázať svoje tvrdenia. Logickým posúdením je zrejmé, že ak veriteľ aktualizuje
výšku pohľadávky aktualizuje aj jej zabezpečenie, čo sa udialo aj v tomto prípade. Obsah odvolania
tvoria všetky námietky žalovaného podané proti zmenkovému platobnému rozkazu vrátane jednotlivých
tvrdení a návrhov na vykonanie dôkazov tieto tvrdenia preukazujúce. Vzhľadom na totožnosť obsahu
odvolania a námietok žalovaného, odvolací súd tento obsah odvolania v odôvodnení tohto rozsudku

samostatneneuviedol,nakoľkonámietkyžalovanéhosúpodrobnéuvedenévpredchádzajúcichčastiach
tohto odôvodnenia.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním, ktoré došlo
súdu prvého stupňa dňa 25.8.2014. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol tie isté
skutočnosti ako tvrdil v priebehu súdneho konania o námietkach. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní

neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli predmetom konania pred súdom prvého stupňa a s ktorými
by sa tento súd nevysporiadal v odôvodnení rozsudku zo dňa 29.11.2013. Opätovne zdôraznil, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný od začiatku sporu vedel, že nárok žalobcu je oprávnený
a že nedisponuje dôkazmi, ktorými by vedel preukázať svoje tvrdenia, o čom svedčí skutočnosť, že
žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania a jeho právny zástupca sa účelovo nezúčastňoval

vytýčených pojednávaní a zo 6 pojednávaní sa zúčastnil len jedného pojednávania. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a žalovaného zaviazal
na náhradu trov konania v rozsahu jedného úkonu právnej služby vo výške 494,33 eur (486,29 eur +
8,04 eur režijný paušál. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcu právnemu zástupcovi žalovanému dňa
20.3.2015.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu
odvolania žalovaného, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. postupom podľa § 156
ods 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je

potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.

Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňa vykonalvovecisamejdokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonnéustanovenia ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Pre zmenu napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods.1
písm. f/ a h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.1 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. neboli v právnej veci splnené

podmienky.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého
stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré vykonal, svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutému
rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach

odkazuje.

V odvolacom konaní odvolací súd, vzhľadom na obsah odvolania žalovaného, ktorým namietal procesný
postup súdu prvého stupňa, preskúmal a hodnotil, či postupom súdu prvého stupňa v konaní došlo
alebo nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Podľa tvrdenia žalovaného k odňatiu
jeho možnosti konať pre súdom malo dôjsť tým, že súd prvého stupňa nedoručil žalovanému spolu so
zmenkovým platobným rozkazom a s návrhom na jeho vydanie, kópiu zmenky ako listiny, ktorú žalobca

predložil k návrhu, čím mu znemožnil alebo sťažil podať kvalifikované námietky a tým, že na pojednávaní
dňa29.11.2013súdprvéhostupňavecprejednalarozhodolvneprítomnostižalovanéhoajehoprávneho
zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď pred týmto pojednávaním súd prvého stupňa nedodržal postup
podľa § 119 ods. 2 O.s.p. a právnemu zástupcovi žalovaného bezodkladne neoznámil, či jeho návrh na
odročenie pojednávania akceptuje alebo neakceptuje v dostatočnom časovom predstihu tak, aby mal

žalovaný možnosť prijať opatrenia na zabezpečenie svojej obrany v konaní.

Odvolací súd v časti odvolania žalovaného týkajúceho sa námietky o nedoručení kópie zmenky,
poukazuje na znenie ustanovenia § 175 O.s.p. a na znenie § 42 ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s §
79 ods. 4 prvá veta O.s.p. Inštitút zmenkového platobného rozkazu je procesným nástrojom skráteného
súdneho konania pri rozhodovaní o zmenkových nárokoch a je upravený v § 175 O.s.p. Zmenkový

platobný rozkaz vydaný v skrátenom konaní reflektuje osobitnú povahu zmenky ako abstraktného
obligatórne listinného cenného papiera, s vyhotovením a používaním ktorého sa spája zásada
zmenkovej prísnosti. Osobitosťou tohto skráteného konania je, že žaloba musí byť doložená prvopisom
zmenky a žalobca musí navrhovať v petite vydanie zmenkového platobného rozkazu. Odvolací súd je
toho názoru, že súd prvého stupňa mal, rešpektujúc hospodárnosť konania, vyhotoviť kópiu prvopisu

zmenky na trovy žalobcu a túto kópiu doručovať žalovanému spolu s vydaným zmenkovým platobným
rozkazom a žalobou obsahujúcou v petite návrh na jeho vydanie. Žalobca po doručení prvopisu zmenky
súdu prvého stupňa (ako jedného zo základných predpokladov vydania navrhovaného zmenkového
platobnéhorozkazu)nemážiadnumožnosťvyhotoviťkópiuzmenkyvpotrebnompočtetak,abyžalovaný
dostal jej kópiu. Prípadná výzva súdu prvého stupňa na predloženie kópie prvopisu zmenky by nemala

žiadne účinky. Postup súdu prvého stupňa podľa § 42 ods. 3 posledná veta O.s.p. vyplýva v danej veci
nielen z existujúcej procesnej situácie, ale aj priamo zo slovného znenia tohto ustanovenia : ... „ súd
vyhotoví kópie na jeho trovy...“ V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného odvolací z úradnej
povinnosti skúmal, či namietaný postup súdu prvého stupňa je vadou konania podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa považuje za dôvod zmätočnosti alebo vadou

konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa tvrdenia žalovaného súd prvého stupňa v dôsledku tejto vady konania znemožnil, resp. sťažil
žalovanému podanie kvalifikovaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Preskúmaním
obsahu spisu odvolací súd zistil, a z doterajšieho priebehu konania to nepochybne vyplýva, že žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu

námietky, v ktorých namietal nielen postup súdu prvého stupňa, ale podané námietky vymedzil a
špecifikoval nielen k prvopisu zmenky predloženej v konaní, ale aj k zmenke zo dňa 23.3.2011, opísal
skutkové okolnosti vedúce k vystaveniu zmeniek. Námietky žalovaného možno vymedziť ako námietky
absolútne a námietky kauzálne vrátane námietky nedlhu. Odvolací súd konštatuje, že návrh žalobcu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu vo svojom texte obsahuje všetky údaje a náležitosti tvoriace

vystavenú zmenku (bod 1). Tento návrh mal žalovaný v priebehu plynutia zákonnej lehoty na podanie
námietok v reálnej dispozícii a preto nepochybne vedel, z akej zmenky sa žalobca domáha svojhopeňažného nároku. Nedoručenie kópie prvopisu zmenky žalovanému spolu s vydaným zmenkovým
platobným rozkazom nie je vadou konania, ktorou by súd prvého stupňa odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom a tým spôsobil dôvod zmätočnosti s následkom zrušenia súdneho rozhodnutia. Pod

inou vadou konania treba rozumieť inú vadu ako sú dôvody zmätočnosti. Nevyhotovenie kópie prvopisu
zmenky na trovy žalobcu podľa § 42 ods. 3 posledná veta O.s.p. a jej nezaslanie žalovanému spolu s
vydaným zmenkovým platobným rozkazom podľa § 79 ods. 4 prvá veta O.s.p. považoval odvolací súd
za tzv. inú vadu konania, ktorá nemala v danej veci za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdne
vymáhaniezaplateniazmenkysavyznačujekrátkymilehotamiadôslednýmuplatňovanímkoncentračnej

zásady.

Vkonkrétnejprocesnejsituáciiaskutkovýchokolnostiachnepovažovalodvolacísúdzaodňatiemožnosti
konať pred súdom ani postup súdu prvého stupňa, keď na pojednávaní dňa 29.11.2013 prejednal právnu
vec a túto rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že v právnej veci bolo na jej prejednanie nariadených niekoľko pojednávaní s
cieľom prejednať vec samú, naposledy na deň 29.11.2013 o 10,30 hod. Žalovaný prevzal predvolanie na

pojednávanie osobne dňa 29.10.2013 a 11.11.2013. Právny zástupca žalovaného prevzal predvolanie
na pojednávanie osobne dňa 25.10.2013. Toho istého dňa (25.10.2013) požiadal právny zástupca
žalovaného o ospravedlnenie z pojednávania nariadeného na deň 29.10.2013 o 10,00 hod. z dôvodu
kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Pezinok vo veci vedenej pod sp.zn. 5C/510/2008 s tým, že
na predmetnom pojednávaní majú byť vypočutý svedkovia a ide o konanie trvajúce už dlhší čas. Túto

žiadosť doložil kópiou predvolania na pojednávanie na deň 29.11.2013 o 10,30 hod. na Okresnom súde
Pezinok zo dňa 12.9.2013.

Odvolací súd preskúmal návrh právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania, predovšetkým,
či tento návrh obsahuje obligatórne náležitosti návrhu na odročenie pojednávania, ktoré boli do
Občianskeho súdneho poriadku zavedené novelou vykonanou zákonom č. 388/2011 Z.z. s účinnosťou

od 1.1.2012. Návrh na odročenie pojednávania neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 119 ods. 2 písm.
b/O.s.p.,pretožeznávrhuniejevôbeczrejmé,kedysažalovanýaanijehoprávnyzástupcaodôvodena
odročenie pojednávania dozvedeli. Naviac návrh obsahuje nesprávne uvedenie dátumu pojednávania,
z ktorého sa právny zástupca ospravedlňuje a ktoré žiada odročiť, pretože v tomto návrhu uviedol dátum
29.10.2013 namiesto dátumu 29.11.2013. Súd prvého stupňa posúdil nesprávne uvedenie dátumu ako

chybuvpísaní,pretožebolozrejmé,žeideodátum29.11.2013.Povinnosťsúdubezodkladneinformovať
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní alebo o pojednávaní upovedomení, o odročení nariadeného
pojednávania podľa § 119 ods. 4 O.s.p. vzniká v prípade, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania. Tento dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa účastník alebo jeho zástupca,
nemôže pojednávania zúčastniť, sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať

určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných dôvodov by mal
obsahovať dôvodený znak ospravedlnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku všetkým okolnostiam
konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. V ustanovení § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
a § 119 ods. 4 O.s.p. sú upravené povinnosti súdu spočívajúce v oznámení súdu ako súd posúdil
návrh účastníka konania o odročenie pojednávania a v povinnosti o odročení pojednávania informovať

účastníkov, zúčastnené osoby prípadne iné predvolané osoby, ak súd posúdi, že existuje dôležitý dôvod
na jeho odročenie. V danej veci absentuje postup súdu prvého stupňa podľa § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
pretože z obsahu spisu nevyplýva, že súd prvého stupňa oznámil právnemu zástupcovi žalobcu ako
posúdil jeho návrh na odročenie pojednávania na elektronickú adresu alebo telefón, ktoré sa nachádzali
v pravej spodnej časti tohto návrhu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd

prvého stupňa podrobne uviedol jednotlivé skutkové okolnosti a zistenia, ktoré posúdil ako významné
pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, uviedol
dôvody a úvahy týkajúce sa skutočnosti, že na strane právneho zástupcu nezistil dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania a na strane žalovaného nezistil žiaden dôvod neúčasti na pojednávaní. Zistenie
a posúdenie tejto vady konania, ktorá vo svojom dôsledku predstavuje dôvod zmätočnosti rozhodnutia

súdu, pretože porušením zákonnej povinnosti v postupe súdu dochádza k odňatiu možnosti účastníka
konaťpredsúdom,kprístupunasúdnuochranuakspravodlivémusúdnemuprocesu,znamenázrušenie
rozhodnutia súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Ide o vadu závažnú, pri ktorej nie je možné
pripustiť, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej. Zrušenie ako spôsob rozhodnutia odvolaciehosúdu v danej veci pre existenciu vytýkaného nesprávneho postupu súdu prvého stupňa neprichádza
do úvahy. Pri konštatovaní nedodržania obligatórnych náležitostí návrhu na odročenie pojednávania
podaného právnym zástupcom žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.10.2013, nevznikla súdu

povinnosť podľa § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak vo
veci konal, vykonal dokazovanie a rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 29.11.2013. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti
účastníka konania konať pred súdom a uplatniť tak procesné práva priznané účastníkovi za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. S poukazom na § 24 prvá veta O.s.p.,

§ 119 ods. 1 prvá veta O.s.p., § 101 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že otázka kolízie
pojednávaní účastníka alebo jeho právneho zástupcu ako dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania
bola opakovane riešená v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (judikát NS SR uverejnený
pod R 41/2002, uznesenie zo dňa 28.9.2011, sp.zn. 1Cdo 115/2011) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (I. ÚS 68/99 z 13.1.1999), z ktorej vyplýva, že samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu
žalovaného nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. V uznesení Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2011 sp.zn. 1Cdo 115/2011 sa zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o
žiadosti(vzneníod1.1.2012onávrhunaodročeniepojednávaniaobsahujúcehoobligatórnenáležitosti),
ako v danej veci, bolo, že od žalovaného bolo možno spravodlivo požadovať, aby si zvolil na toto
pojednávanie iného zástupcu, resp. vysvetlil (oznámil) dôvod, ktorý mu v tom bránil. Právny zástupca
žalovaného mal dostatok času na to, aby informoval žalovaného o vzniknutej kolízii ako aj o tom, že

preferuje iné pojednávanie. Z plnomocenstva, ktoré predložil v konaní právny zástupca žalovaného
dňa 12.6.2012 (číslo listu 32 súdneho spisu) nepochybne vyplýva, že žalovaný súhlasil, aby si jeho
právny zástupca ustanovil za seba zástupcu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na právny
názor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.8.2011, sp.zn. 1Cdo
100/2011. Naviac odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na zistenie súdu prvého stupňa zo dňa

29.11.2013, že v konaní pred Okresným súdom Pezinok sp.zn. 5C/510/2008, s ktorým mala nastať
kolízia pojednávaní, nebolo dňa 25.10.2013 (v čase, keď právny zástupca žalovaného podal súdu
prvého stupňa v tomto konaní návrh na odročenie pojednávania) predložené a doručené plnomocenstvo
na zastupovanie iného účastníka v inom konaní. Dňa 25.10.2013 o zastupovaní iného klienta v inom
súdnom konaní vedel len právny zástupca žalovaného a preto mal preukázať už v tomto čase, že v

udelenom plnomocenstve, príp. v zmluve, je zastúpenie právneho zástupcu iným zástupcom vylúčené.
Na posúdení dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania nič nemení ani postup súdu prvého stupňa,
ktorým dňa 29.11.2013 zisťoval účasť právneho zástupcu na pojednávaní v konaní pred Okresným
súdom Pezinok.

Námietka žalovaného o nevykonaní dôkazu podľa § 126 ods. 1 O.s.p. výsluchom svedkyne C. H. posúdil

odvolací súd ako nedôvodnú. S dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa výsluch tejto svedkyne nevykonal
sa odvolací súd stotožňuje. Svedkyňa ako manželka žalovaného má priamy majetkový záujem na
výsledku sporu v prospech žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.