Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/314/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112220755
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112220755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova ul.č. 11, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom v Bratislave, Žabotova ul.č. 2/B, proti odporcovi: A.
P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., zastúpeného opatrovníkom JUDr. Danielou Mončekovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 85,95 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2013, č. k.
13C/28/2013-52, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal
zo strany odporcu zaplatenia sumy 85,95 eur s príslušenstvom a o trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ uplatnený nárok odvodzoval od zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi dňa 1.7.2008 pod č. 0690483002 o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom
účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie

na ťarchu osobného účtu. Na tento účel poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky,
ktoré mohol odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti
zmluvy takto prečerpal sumu vo výške 65,64 €. Keďže nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o
čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky, navrhovateľ dňa 2.3.2011 odstúpil
od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval odporcu na zaplatenie
sumy 85,95 €, pozostávajúcej z istiny 65,64 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 20,31 € v
súlade s výpisom z účtu peňažného ústavu. Navrhovateľ uviedol, že sankčný úrok z omeškania si

uplatňuje z uplatnenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Žiadal tiež zaplatenie 9% úroku z omeškania zo sumy 65,64 € od 3.3.2011
do zaplatenia. Odporca ani jemu ustanovený opatrovník sa vo veci písomne nevyjadrili.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 18.12.2012, č.k. 22Ro/357/2012-33, avšak z dôvodu
nemožnosti jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk, bol tento zrušený a vzhľadom k tomu, žeodporca sa nachádza na bližšie nezistenom mieste, súd mu pre konanie ustanovil opatrovníka. Súd
dňa 23.10.2013 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne
vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., ( keďže ide o

drobný spor, hodnota ktorého neprevyšuje sumu 1.000,- eur). Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p.
bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise a po
zistení, že účastníci uzavreli dňa 1.7.2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, na základe ktorej sa banka zaviazala pre odporcu otvoriť a viesť bežný účet, pričom súčasťou
tejto zmluvy nebola dohoda o poskytovaní služby povoleného prečerpania na daný skutkový stav

aplikoval ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že v zmluve o bežnom účte môže
byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 OBZ prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k
platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (ide o tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného
vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do
mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu úverového rámca. Vznik uvedenej kombinácie

bežného a úverového účtu však musí byť medzi stranami dohodnutý. Z predloženej zmluvy o bežnom
účte však vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom nebolo dohodnuté poskytnutie povoleného
prečerpania na jeho účte, nakoľko v časti zmluvy, ktorá sa týka služby povolené prečerpanie bolo
pri čl. I. bod 4 zaškrtnuté políčko „NIE“ pri označení „Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o
poskytovaní služby Povolené prečerpanie“. V zmluve v časti, ktorá sa týka služby Povolené prečrpanie

na osobnom účte sa ďalej uvádza: „v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní
služby PP bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na
účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby PP. Výšku a účinnosť debetného
limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie
výpisov.“ Z uvedeného vyplynulo, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že službu Povolené prečerpanie

poskytol odporcovi na základe zmluvy zo dňa 1.7.2008, nie je pravdivé a preukázané, pretože odporca
o poskytovanie takejto služby nepožiadal, pričom ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, na
základe akého úkonu odporcu, mu bola poskytnutá služba povolené prečerpanie. Rovnako nebolo
preukázané tvrdenie navrhovateľa o posudzovaní z jeho strany predložených dokladov (bez bližšej
špecifikácie) s vyhodnotením, že odporca mal splniť podmienky pre poskytnutie debetného limitu,

ako ani žiadosť odporcu, ktorá je predpokladom na vznik úverového vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcom v súvislosti so zriadením bežného bankového účtu pre odporcu. Ďalej prvostupňový súd
s poukazom na čl. VI. bodu 4 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 01.07.2008 za poskytovanie produktov/služieb, v zmysle ktorého je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov ktoré účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy,

ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka a na čl. III. bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok,
v zmysle ktorého ak účet dosiahne debetný zostatok tento nadobúda charakter nepovoleného debetu, v
prípade ktorého vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou
na vyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v
bankou stanovenej lehote, pričom nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje

za podstatné porušenie zmluvy o účte, pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite
splatnou vrátane príslušenstva, banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči
banke a tiež má právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu prípadne
účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku, v odôvodnení
uviedol, že z oznámenia banky zo dňa 1.6.2010 (č.l. 11) vyplýva, že výška debetného zostatku ku dňu

31.10.2009 na účte mala byť 21,66 € z listu banky zo dňa 22.2.2011 (č.l. 10) (ktorým banka odstúpila
od uzavretej zmluvy zo dňa 1.7.2008) vyplýva, že odo dňa 31.10.2009 bol na účte odporcu vykazovaný
debetný zostatok, ktorého aktuálna výška mala byť 62,08 €. Aký skutočný debetný zostatok vznikol na
účte dňa 31.10.2009 zo žiadnych dôkazov navrhovateľa nevyplýva a tiež nemožno ustáliť ako k vzniku
debetného zostatku došlo. Keďže súdu neboli poskytnuté skutočnosti (ani vo forme tvrdení, ani vo forme

dôkazov), na základe ktorých by mohol mať súd preukázaný vznik nepovoleného debetného zostatku,
kedy tento nepovolený debetný zostatok vznikol a taktiež v akej výške, nemožno posúdiť oprávnenosť a
dôvodnosť zúčtovaných úrokov či poplatkov ani ustáliť, aké úroky či poplatky boli odporcovi účtované
navrhovateľom, z akého dôvodu je navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu zaplatenie žalovanej
sumy, a čo túto tvorí (resp. čo tvorí samotnú istinu, pretože poskytnutie služby „povolené prečerpanie“,

bankounebolopodľapredloženýchdôkazovvykonanénažiadosťodporcu,pričompravdepodobneistinu
tvoria poplatky banky, zúčtované na ťarchu účtu v zmysle čl. VI. bodu 4 zmluvy zo dňa 1.7.2008, ktoré
neboli vôbec špecifikované, pričom aj tvrdenia o výške debetného zostatku sa nezhodujú. Záver súdu
o pravdepodobnosti, že istinu tvoria poplatky banky, zúčtované na ťarchu účtu odporcu, vyplýva zpredloženého výpisu z č.l. 13, kedy odporcovi boli zúčtované úroky vo výške 0,97 € (o aké úroky a z
akej sumy boli vypočítané nebolo možné posúdiť z dôvodu nedostatku tvrdení navrhovateľa), a položka
Balík Výhoda+ vo výške 2,55 €. Uvedená položka „Balík Výhoda+ vo výške 2,55 €“ by mala predstavovať

asi poplatok za vedenie účtu, ktorého dôvodnosť v tejto výške z predloženého sadzobníka poplatkov
nevyplýva. Pre absenciu skutkových tvrdení a neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom súd
návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že odporcovi ich náhradu ako plne úspešnému účastníkovi nepriznal, nakoľko tomuto žiadne nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ

prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuažiadalodvolacísúd ojehozrušenie avráteniesúduprvého
stupňa na ďalšie konanie s tým, že uplatnil zároveň náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29
eur vzniknutých mu z titulu trov právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,čímuplatnildôvododvolaniauvedený
v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., tiež že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Poukázal na to, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb zo dňa 01.07.2008 sa zaviazal navrhovateľ pre odporcu zriadiť rastový osobný účet, pričom
podľa čl. VII. bod 2 zmluvy majiteľ účtu vyhlásil, že obdržal tiež Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len „VOP“), ktoré sú súčasťou zmluvy a ktoré sa zaväzuje dodržiavať. V súvislosti s VOP poukázal na
ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje v ods. 1, že časť obsahu zmluvy možno určiť

aj odkazom na VOP, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim
zmluvu známe, alebo k návrhu priložené, pričom ide o ustanovenie kogentné a nie je možné ho meniť
dohodou zmluvných strán. Vychádzajúc tak z čl. I. bod 3, čl. I. bod 7, čl. III. bod 23 VOP, ktoré
boli súčasťou uzatvorenej zmluvy účastníkmi konania, je navrhovateľ oprávnený si za poskytovanie
bankových produktov a úkonov s nimi súvisiacich účtovať poplatky podľa aktuálneho sadzobníka

poplatkov banky v platnom znení, pričom sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená
s porušením, resp. neplnením ustanovenia zmluvy vrátanie VOP zo strany klienta. Ak účet dosiahne
debetný, teda záporný zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný
zostatok na účte nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného
debetu zašle banka klientovi upomienku s požiadavkou na jeho vyrovnanie a v prípade, ak si klient túto

povinnosť nesplní, považuje sa to za podstatné porušenie zmluvy, pohľadávka banky z nepovoleného
debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na
ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. prekročenie povolenie
prečerpania, má banka právo uplatniť úročenie debetu nepovoleného prečerpania a následne takýto
úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi

uvedený v sadzobníku. Ďalej poukázal na čl. III. bodu 37 VOP, v zmysle ktorého je banka oprávnená
od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient
dosiahol nepovolenýdebetavlehote stanovenejbankoutentonevyrovnal. Vdanejveciodporcaporušil
zmluvu a VOP, a to tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok vo výške 21,66 eur, ktorý
nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III bodu 23 VOP, a preto navrhovateľ v súlade s

čl. III bodu 37 VOP listom zo dňa 01.06.2010 vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku
v lehote do 20 kalendárnych dní odo dňa vystavenia predmetnej výzvy, pričom ho upozornil na sankčný
poplatok vo výške 20% ročne v súlade so sadzobníkom poplatkov a VOP a tiež bol odporca upozornený
na možnosť postupovať v súlade s VOP, t. j. pristúpiť k zrušeniu účtu a následnému súdnemu vymáhaniu
pohľadávky. Keďže odporca na túto výzvu nereagoval, dňa 22.02.2011 došlo k odstúpeniu od zmluvy

navrhovateľom z dôvodu, že od 31.10.2009 je na odporcovom účte vykazovaný debetný zostatok,
ktorého výška bola 62,08 eur, pričom bol súčasne vyzvaný na jeho úhradu, keďže odporca tento znova
neuhradil, prišlo dňom 02.03.2011 k tzv. vyrovnaniu zostatku zatvoreného účtu vo výške 65,64 eur. Tiež
poukázal na to, že v zmysle ním citovaného článku III. bod 23 VOP má v danom prípade nárok na
sankčný poplatok (ktorý podľa časti E depozitné produkty - ostatné produkty bodu 1.E.4. sadzobníka

poplatkov predstavuje 20% ročne do 30.06.2012, 28% ročne od 01.07.2012), z čoho vyplýva, že
mu vznikol nárok na 20%ný sankčný poplatok zo sumy 65,64 eur od 03.03.2011 (deň nasledujúci po
vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku) do 30.06.2012 a 28%ný sankčný poplatok zo sumy
65,64 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, napriek čomu si však navrhovateľ uplatňoval sankčný poplatok
z vyčíslenej istiny iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného

zostatku, t. j. od 03.03.2011 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorého výpočet
špecifikoval ako 20% ročne zo sumy 65,64 eur od 03.03.2011 do 30.06.2012 vo výške 17,40 eur a28% ročne zo sumy 65,64 eur od 01.07.2012 do podania návrhu - 2,91 eur. Podľa jeho názoru, súd
nesprávne skutkovo a právne vec posúdil, keď uviedol, že nemohlo prísť k debetnému zostatku na účte
z dôvodu, že navrhovateľ a odporca si nedohodli v zmluve službu „povolené prečerpanie“, čo potvrdzuje

zaškrtnuté políčko „NIE“ v čl. I. bod 4 zmluvy. Je síce pravdou, že túto službu si účastníci zmluvného
vzťahunedohodli,neznamenátovšak,ženebolomožné,abyknepovolenémuprečerpaniu prostriedkov
na účte prišlo. Stalo sa tak na základe poplatkov za vedenie účtu podľa sadzobníka poplatkov, čo je
bežnou súčasťou bankovej praxe. Ak na akýkoľvek bežný účet nie sú doplňované finančné prostriedky,
pochopiteľne sa musí v určitom období dostať do debetu. Keďže sa odporca práve týmto spôsobom do

debetnéhozostatkudostal,bolmuúčtovanýajsankčnýpoplatok,ktoréhovýškavychádzazosadzobníka
poplatkov. Pretože bol odporca na účte dlhodobo v debete, boli mu tiež naďalej účtované všetky
poplatky v súvislosti s vedením účtu, plus uvedený sankčný poplatok v v súlade s uzatvorenou zmluvou
a tiež VOP ktoré bol tento povinný uhradiť a keďže to neurobil, prišlo k uzatvoreniu jeho účtu, čím
vznikla pohľadávka navrhovateľa vo výške 85,95 eur vrátane príslušenstva ktorá je teda kombináciou
neuhradenej sumy vo výške 21,66 eur a bankových poplatkov, tiež sankčného poplatku v období od

31.10.2009 do 03.03.2011. Spomínané bankové poplatky tvoria rôzne poplatky, ako napríklad Balík
výhoda plus, vyrovnanie zostatku zatvorenia účtu a iné, pričom systém výpočtu sankčného poplatku
je tiež v súlade so sadzobníkom poplatkov. Podľa jeho názoru, medzi účastníkmi došlo k platnému
dojednaniupovinnostiplatiťbankovépoplatkypodľasadzobníkapoplatkovasankčnýpoplatok vprípade
porušenia ustanovení zmluvy a všeobecných obchodných podmienok odporcom, čo je v súlade so

zaužívanou praxou v bankovom sektore, pričom sa odporca podpisom zmluvy zaviazal zmluvu vrátane
VOP dodržiavať. Nemožno sa tak stotožniť so záverom súdu, že nie je známe, ako navrhovateľ k
žalovanej sume dospel. Poukázal tiež na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a obsah základného práva na súdnu ochranu a z neho vyplývajúce mu právo, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky podstatou ktorého, vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je oprávnenie každého, domáhať
sa ochrany svojich práv na súde, čomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať,
aby tak právu, ktorého porušenie sa namieta, bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré
tento článok Ústavy SR vykonávajú. Podľa jeho názoru prvostupňový súd svojím rozhodnutím do tohto
jeho práva zasiahol tým, že vec nesprávne právne posúdil. V konečnom dôsledku tiež namietal, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím uplatnil
dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. .

Odporca ani opatrovníčka odporcu nevyužili svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému
odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle
ustanovenia§205ods.2O.s.p. odôvodniťlenokolnosťami,uvedenýmipodpísmenamia)-f)citovaného
zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval, vychádzajúc z jeho obsahu,

dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (vada konania
spočívajúca v odňatí mu možnosti konať pred súdom, vyplývajúca z jeho námietky o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia), podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f) (rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.
1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu
tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti
konať pred súdom), je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okremzákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola

účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Za odňatie možnosti konať pred súdom súdna prax považuje aj nedostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré nespĺňa kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktorú vadu odvolaním namietal
navrhovateľ.

Odvolací súd podrobil preskúmaniu túto navrhovateľom tvrdenú vadu uvedenú v § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenia uvedeného

odvolacieho dôvodu. Kritériá odôvodnenia rozsudku vyplývajú z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie
rozsudku je tá časť rozsudku, ktorá síce sama osebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je veľmi
významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
je správny, úplný, zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa aj

odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody poukazuje.

Podstata ďalšieho navrhovateľom uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania
dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli

účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo

použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania tiež z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov , keďže bolo zistené, že súd prvého
stupňa vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne posúdil.

V preskúmavanej veci vychádzajúc z obsahu podaného návrhu, ktorý je súčasťou spisového materiálu,

sa navrhovateľ domáhal zo strany odporcu zaplatenia sumy 85,95 eur s príslušným úrokom z omeškania
na základe skutkového tvrdenia, že účastníci uzatvorili dňa 01.07.2008 zmluvu č. 0690483002,
súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
službu "Povolené prečerpanie na osobnom účte" a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával
bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu svojho osobného účtu, na ktorý účel poskytol

navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré odporca mohol čerpať do výšky poskytnutého
debetného limitu, pretože navrhovateľ po posúdení dokladov vyhodnotil, že odporca podmienky na
poskytnutie debetného limitu spĺňa, pričom počas trvania platnosti zmluvy, takto prečerpal sumu 65,64
eur. Ďalejvnávrhutvrdil,že vzmyslezmluvyjebankaoprávnenáúčtovaťsipoplatkypodľasadzobníkov
poplatkov v platnom znení, a to na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie

služby týka a keďže odporca nedoplnil zostatok na svojom účte, minimálne o čiastku nepovoleného
debetného zostatku, zvýšeného o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov,
navrhovateľ dňa 02.03.2001 od zmluvy pre porušenie zmluvných podmienok odporcom odstúpil, vyzval
ho na zaplatenie sumy 85,95 eur, pozostávajúcej z istiny 65,64 eur a sankčného úroku z omeškania vo
výške 20,31 eur. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa zamietol

návrh navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena, spočívajúceho v povinnosti preukázať jeho
skutkové tvrdenie o tom, že mu na základe zmluvy poskytol službu povoleného prečerpania na jeho
účte, keďže v časti zmluvy, ktorej sa týka služba "Povolené prečerpanie", bolo pri článku I. bod 4
( v ktorom je táto služba upravená) zaškrtnuté políčko "NIE", čím sa nepreukázalo skutkové tvrdenienavrhovateľa uvedené v návrhu, že odporca týmto spôsobom prečerpal nárokovanú sumu 65,64 eur
a tiež pre neunesenie povinnosti tvrdenia, keďže z listinných dokladov, predložených navrhovateľom
ani jeho skutkových tvrdení uvedených v návrhu nemožno zistiť, ako k vzniku debetného zostatku, iným

spôsobom ako bolo v návrhu prišlo, pretože súdu neboli poskytnuté skutočnosti vo forme tvrdení, ani
vo forme dôkazov, na základe ktorých by bolo možné preskúmať vznik a dôvodnosť nepovoleného
debetného zostatku, kedy vznikol, v akej výške, jeho dôvodnosť, následne tiež aj oprávnenosť
zúčtovaných úrokov, poplatkov a podobne.

Vychádzajúc z ust. § 120, ods. 1 O.s.p., dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností, tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.
Povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne
a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo, alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. Dôkazná

povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak
predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom hovoríme, že účastník uniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre
účastníkov konania, pretože ak zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní,
teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom

rozhodnutí pre účastníka, ktorý v tomto smere svoje bremeno neuniesol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ v
konaní neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, ako si tiež nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, vyplývajúce
mu z ust. § 79, ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p..

Predovšetkým vo vzťahu k obsahu navrhovateľom podaného odvolania považuje za potrebné odvolací

súd uviesť, že okrem úvodného memorovania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, toto prevažnou časťou svojho obsahu nekorešponduje so skutkovými a právnymi závermi
v ňom uvedenými a v konečnom dôsledku ani so skutkovými tvrdeniami uvádzanými samotným
navrhovateľom v podanom návrhu, čo je pravdepodobne spôsobené väčším počtom typových podaní,
prostredníctvom ktorých navrhovateľ uplatňuje svoje nároky na súdoch. Takto nie je pravdivé tvrdenie

navrhovateľa, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že k debetnému zostatku na účte odporcu nemohlo
prísť, rovnako zamietajúce rozhodnutie nie je založené na spochybňovaní viazanosti odporcu ako
účastníka zmluvného vzťahu zmluvou a k nej náležiacimi VOP, rovnako tak z odôvodnenia nevyplýva
spochybnenie práva navrhovateľa vyplývajúceho mu zo zmluvy, v prípade splnenia podmienok od tejto
odstúpiť, vykonať vyrovnanie tzv. zatvoreného účtu, či účtovať odporcovi v súlade so zmluvou a VOP

sankčné úroky, či bankové poplatky vo výške stanovenej sadzobníkom, či tieto účtovať na ťarchu účtu
odporcu. Dôvod neúspechu navrhovateľa spočíval v nepreukázaní ním samotným v návrhu uvádzaných
skutkových tvrdeniach, od ktorých dôvodnosť svojho nároku odvodzoval a v neexistencii takých tvrdení,
z hľadiska ktorých by bolo možné nárok preskúmať.

Predovšetkým to bol samotný navrhovateľ, ktorý tvrdil, že vychádzajúc zo zmluvy uzatvorenej s

odporcom mu poskytol povolené prečerpanie na osobnom účte, na ktorý účel mu poskytol peňažné
prostriedky, ktoré tento mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu, ktorým spôsobom
odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal ním v konaní uplatňovanú sumu vo výške 65,64
eur ( zvyšok uplatňovanej istiny 20,31 mali tvoriť ako uvádzal ďalšie položky vyplývajúce zo zmluvy
a sadzobníka poplatkov, ktoré bližšie nešpecifikoval, v pripojených listinách sumu už špecifikoval ako

sankčný úrok). Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľovho skutkového tvrdenia, nemožno potom
považovať záver súdu prvého stupňa za iný, ako vecne správny, pokiaľ tento v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že odporca pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, že suma 65,64 eur mala byť
odporcom čerpaná na základe vzájomne dohodnutej služby "Povolené prečerpanie", na ktorý účel
navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky na jeho účet, dôkazné bremeno tento neuniesol,

teda ním uvádzaný dôvod nárokovania tejto sumy nepreukázal, keďže z obsahu zmluvy jednoznačnevyplýva (konkrétne z čl. I. bod 4 označujúceho službu povoleného prečerpania na účte odporcu),
že je tam zaškrtnuté políčko "NIE", z čoho vyplýva nepravdivosť skutkového tvrdenia navrhovateľa,
že takáto služba bola odporcovi na základe zmluvy poskytnutá a že jej využitím mal odporca z

poskytnutého debetného limitu vyčerpať prostriedky do výšky 65,64 eur, v nadväznosti na čo je správny
aj záver o nemožnosti preskúmania výšky, či opodstatnenosti uplatňovaného zvyšku istiny 20,31 eur ako
sankčného úroku viažuceho sa na tento debet, nehovoriac o nepredložení prehľadu platobnej bilancie
na účte odporcu z rozhodného obdobia, kedy tento debet podľa tvrdenia navrhovateľa mal na jeho
účte vzniknúť. Za týchto okolností súd prvého stupňa nemal žiaden relevantný dôvod, zisťovať na

základe akých skutočností (naviac navrhovateľom v prvostupňovom konaní netvrdených), kedy, v akej
výške a na základe čoho debet na účte odporcu mal vzniknúť, pretože povinnosť tvrdenia v tomto
smere v celom rozsahu zaťažovala navrhovateľa. Zamietajúce rozhodnutie nie je postavené na závere
(ako nepravdivo v odvolaní uvádza navrhovateľ), že na účte odporcu debetný zostatok vzniknúť v
žiadnom prípade nemohol. Naopak, prvostupňový súd nad rámec svojej povinnosti, napriek absencii
konkrétneho a špecifického skutkového tvrdenia navrhovateľa v tomto smere, poukázal na článok

VI. bod 4 Zmluvy o spolupráci a článok III. bod 23 Všeobecných obchodných podmienok, z ktorých
vyplýva oprávnenie banky účtovať si poplatky podľa sadzobníka a podmienky, za ktorých k vzniku
nepovoleného debetu na účte môže dôjsť a s tým spojené oprávnenie banky v spojitosti so vznikom
takéhoto nepovoleného debetu účtovať si sankčný poplatok a debetné úroky podľa sadzobníka, s
odkazom na ktoré konštatoval vzhľadom k nepreukázaniu navrhovateľovho tvrdenia o dôvode vzniku

debetu,žepravdepodobne keďženešlonaúčteodporcuopovolenéprečerpanie,uplatnenú istinutvoria
poplatky banky, zúčtované na ťarchu účtu odporcu. Odvolací súd poukazuje na to, že to bola v celom
rozsahu nečinnosť odporcu, ktorá v dôsledku nesplnenia si jeho povinnosti vyplývajúcej mu z ust. §
79,ods. 1 a § 120, ods. 1 O.s.p., ktorá mala za následok v jeho neprospech vydané rozhodnutie, pretože
tentotakvsamotnomnávrhuanevyplynulotoanizpripojenýchlistinnýchdokladovjasnýmakonkrétnym

spôsobom neuviedol, teda nešpecifikoval jednak kedy (či jednorazovo, či priebežne) mal debet o
charaktere nepovoleného debetného zostatku na účte odporcu vzniknúť (absencia skutkových tvrdení
a tiež predloženia relevantného dôkazu vo forme platobnej histórie účtu z rozhodného obdobia), v akej
výške (ak malo ísť o poplatky, tak ich charakter, dôvod účtovania, výška, kedy boli odporcovi účtované),
ako ani oprávnenosť a dôvodnosť následne zúčtovaných úrokov a ďalších poplatkov (ako uvádzal

navrhovateľ v návrhu na základný debetný zostatok sa nabaľujúcich), nehovoriac o neodstránených
rozporoch spočívajúcich v rozdielnej výške uvádzaného debetu, vyplývajúceho z pripojených listinných
dokladov, nekorešpondujúcich s výškou debetu uvedeného v návrhu (v liste banky zo dňa 01.06.2010
sa uvádza výška debetného zostatku ku dňu 31.10.2009 vo výške 21,66 eur, v liste banky zo dňa
22.02.2011 vo výške 62,08 eur a v samotnom návrhu v sume 65,64 eur). Bolo v celom rozsahu

na navrhovateľovi, aby tieto rozpory, teda dôvod a vývoj ním tvrdeného debetu zrozumiteľným a
preskúmaniu spôsobilým spôsobom nielen špecifikoval a vysvetlil, ale tiež aj hodnoverným spôsobom
preukázal. Pokiaľ si svoju povinnosť v tomto smere nesplnil, ide to na jeho ťarchu v podobe neúspechu
v tomto konaní, čo nemôže viesť k záveru o ním namietanom porušení jeho práva na súdnu ochranu
vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl.46 ods. 1 Ústavy SR.

V konečnom dôsledku za nespôsobilé privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie
vo veci nemožno považovať nové skutkové tvrdenia vyplývajúce z obsahu podaného odvolania,
prostredníctvom ktorých navrhovateľ v určitom rozsahu upresňuje z čoho má uplatnený nárok
pozostávať, pretože ide o skutočnosti v priebehu prvostupňového konania neuvádzané a na to aby na
ne bolo možné prihliadať v odvolacom konaní, nie sú splnené zákonné podmienky uvedené v ust. §

205a ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že ani v tomto štádiu nie sú spôsobilé
k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku ( pretože nemožno stále preskúmať konkrétnu skladbu,
dôvod a čas účtovania poplatkov z ktorých sa základ debetu má skladať na ktorý sa viažu ďalšie zložky
nároku, nehovoriac o preukázaní času jeho vzniku).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

ako vecne správne za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti s § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože tento
náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .