Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5Er/1459/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411210426
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6411210426.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad
Hronom, IČO 30807484, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, proti povinnému: TYREX - stav
s.r.o., IČO 36520870. L. Exnára 4, 969 00 Banská Štiavnica, vedenej pod sp. zn. EX 2037/2011, súdnym
exekútorom: Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P.O.Box 199, 974 01 Banská
Bystrica, o vymoženie 557,35 eur, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,31 eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora poverením č. 5613 040183* zo dňa 30.08.2011
vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, č.k. 700-2610338108-GC04/08 zo

dňa 12.05.2008 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a súčasne si
súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,31 eur vrátane DPH. Návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie bol zaslaný oprávnenému na vyjadrenie a oprávnený uviedol, že so zastavením
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasí, nakoľko povinný dňa 03.02.2012 uhradil
časť sumy a má za to, že disponuje finančnými prostriedkami a exekútor môže pokračovať vo

vymáhaní pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie sa veriteľ dostáva
do nevýhodného postavenia tým, že nastáva plynutie premlčacej lehoty a v prípade nadobudnutia
akéhokoľvek majetku po zastavení už môže byť predmetná pohľadávka premlčaná a súd exekúciu
opätovnezačatúzastavíazároveňsaoprávnenývystavujerizikuúhradytrovnovozačatéhoexekučného
konania.

Súdny exekútor reagoval na nesúhlas so zastavením exekúcie a uviedol, že z vykonaného šetrenia je

zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné
uspokojiť vymáhaný nárok. Neexistuje základný materiálny predpoklad k vykonaniu exekúcie, a to
exekvovateľný majetkový substrát vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor zdôraznil, že nemajetnosť
povinného je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať ex offo
a v predmetnej exekúcii nie sú pochybnosti o nemajetnosti povinného. Súdny exekútor poukázal
na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 17CoE 236/2010-131: „za tohto stavu je ďalšie

pokračovanie v exekučnom konaní v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V konečnom dôsledku,
predmetné zastavenie exekúcie v časti nevymoženej pohľadávky nie je procesnou prekážkou, ktorá by vbudúcnosti bránila oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný nadobudne
majetok alebo príjem spôsobilý na exekúciu.“

Súd vyzval súdneho exekútora na zaslanie exekučného spisu EX 2037/2011 za účelom preverenia

šetrení o nemajetnosti povinného a rozhodnutia o trovách exekúcie. Súdny exekútor doručil tunajšiemu
súdu dňa 14.02.2014.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/

EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného

dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia

tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte

hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie

exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak

je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom
pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia

orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor
oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením
exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v
spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP,

nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom
prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného
skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi

priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov
exekúcie v celkovej výške 42,76 eur + 20% DPH (8,55 eur).

Uvedená odmena predstavuje :

a) úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur najmenej však 33,19 eur + 20% DPH = 39,83 eur (§ 14 ods. 1,
ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v
exekučnom konaní, zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a platiteľa mzdy
povinného.

b) náhradu hotových výdavkov v sume 9,57 eur + 20% DPH = 11,48 eur (8,87 eur poštovné, 0,70 eur

poplatok za súčinnosť banky v zmysle § 22 citovanej vyhlášky).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o trovách exekúcie tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,

a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).