Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614211534
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614211534.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. P. E., A..
X.X.XXXX Y. P.. X. E., A.. X.X.XXXX, E. W. J. E. Y. N. O. E. Ú. F., X. Q. Y. H. F., F. D., T. H., P. T. E., A..
XX.X.XXXX, W. J. X/XX, F. Y. E. P. E., A.. X.XX.XXXX, W. N. XXX/XX, X. Š.S. v konaní o návrhu otca
na zvýšenie výživného a o návrhu matky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a.

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. značka 15P/70/2011 - 36 zo dňa 18.1.2012
a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany matky na maloletého P. E., A.. X.X.XXXX zo sumy 80 Eur
mesačne na sumu 150 Eur mesačne a na maloletú X. E., A.. X.X.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na
sumu 150 Eur mesačne na obe deti počnúc od 23.6.2014, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k
rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné za obdobie od 23.6.2014 do 30.11.2014 zo strany matky na maloletého P. v celkovej

výške 368,67 Eur a na maloletú X. v celkovej výške 368,67 Eur je matka povinná uhradiť k rukám otca
do 40 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa podaním zo dňa 23.6.2014 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhal, aby súd
zvýšil výživné zo strany matky na mal. P. na sumu 200,--Eur a na mal. X. na sumu 200,--Eur počnúc

od septembra 2013.

Svojnávrhodôvodniltým,žeodposlednejúpravy výživnéhodošlokzásadnejzmenepomerovnastrane
detí, kedy navštevovali Základnú školu v X. Š., teraz P. navštevuje II. ročník Strednej zdravotníckej školy
Š. O. Q. D., Y. X. navštevuje I. ročník gymnázia sv. C. Y. Q. D..

Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2014 matka vyslovila nesúhlas s návrhom otca a zároveň vzniesla
protinávrh spísaný priamo do zápisnice , v zmysle ktorého žiadala, aby súd zveril obe maloleté deti do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v dvojtýždňových intervaloch tak, aby deti boli pri nej

v čase, keď je doma a v čase, keď je v H., aby boli u otca.Uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní tunajší súd spojil konanie o návrhu matky na
zverenie mal. P. Y. P.. X. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s vecou o návrhu otca na
zvýšenie výživného na mal. P. Y. P.. X. zo strany matky na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod

sp.zn. 16P/186/2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi matky, otca, maloletých detí , svedka P. E. a výpoveďou poverenej
zamestnankyne kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými
spismi na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Otec vo svojich výpovediach zotrval na svojom podanom návrhu. Uviedol, že v súčasnosti býva s deťmi
naďalej u svojich rodičov a to už 9 rokov potom, čo mu boli deti zverené. Matka mala upravený styk

s deťmi stretávať sa s nimi každý párny víkend v roku, avšak toto svoje právo vôbec nevyužívala a
nevyužíva aj preto podal návrh na zvýšenie výživného. Asi pred troma mesiacmi matka volala mal.
P.Š. a oznámila mu, že si podá návrh na striedavú starostlivosť, ktorú však v skutočnosti ani nechcela
vykonávať, ale mať ju len papierovo s tým, že by o deti sa naďalej staral on a ona by si mohla uplatniť
prídavky na deti v H.. Túto skutočnosť oznámila aj jemu osobne za účasti dcéry X. pred Kauflandom,

kedy mu povedala, že pokiaľ nebude súhlasiť s tým, aby deti boli papierovo zverené jej, pričom by sa
o ne naďalej staral on tak aby si mohla uplatniť prídavky na deti, takže podá návrh na ich zverenie do
striedavej osobnej starostlivosti. K svojim príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že naďalej poberá
výsluhový dôchodok a naďalej pracuje pre agentúru B. X..H..E.., na polovičný úväzok za odmenu cca.
130 Eur mesačne. Tiež poberá prídavky na obe deti. Toho času po smrti svojho otca sa stal v 1/3

spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý s deťmi obývajú a to na základe dedičskej dohody uzavretej v
dedičskom konaní po otcovi. Potvrdil, že je vlastníkom osobného motorového vozidla, avšak toto vozidlo
podľa jeho vyjadrenia v skutočnosti zakúpili jeho rodičia. Koľko stálo to však uviesť nevedel. Jedno auto,
ktoré bolo písané na neho toho roku predali a k doloženým peniazom z tohto auta sa kúpilo toto druhé
auto. Tiež potvrdil, že je spoluvlastníkom rozostavaného rodinného domu v X. Š., ktorý začal stavať

ešte po rozvode, avšak vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov ho nedokončil. Deti toho času
navštevujú stredné školy. Potvrdil , že má na ne tie výdavky, ktoré obe školy súdu uviedli vo svojich
správach. V rámci svojej doplňujúcej výpovede dodal, že má tiež náklady na cestovné na obe deti vo
výške 40 Eur spolu. Obom deťom dáva týždenne vreckové a to po 3,50 Eur na každé z nich. Raz za 2
mesiacekupujeP.Ú.ajnáplňdotlačiarne,ktorástojí30Eur.PokiaľideoP.tensanezúčastnilturistického

kurzu, ktorý mal absolvovať, nakoľko nemal finančné prostriedky a to isté bolo aj u dcéry X.. Keďže
syn má problémy so zrakom zakúpil mu tlačiareň, aby si mohol skriptá tlačiť doma vo veľkosti písma,
ktorú potrebuje. Tlačiareň stala 45 Eur a náplň do tlačiarne stojí 30 Eur. Obe deti od poslednej úpravy
výživného nosili zubné strojčeky, avšak toho času už ich nenosia, iba chodia na kontroly k lekárke. Do
domácnosti kde bývajú otec prispieva sumou 180 Eur mesačne. Spláca tiež pôžičku spoločnosti Quatro

v sume 135 Eur mesačne, ktorú mali ešte v čase spoločného manželstva. Tiež uhrádza deťom internet v
sume 11,85 Eur mesačne. Návrh na zvýšenie výživného, ktoré žiadal od septembra 2013, nepodal skôr
preto , lebo chcel počkať kým deti budú mať 16 resp. 17 rokov, nakoľko na minulých pojednávaniach,
kedy matka mala právneho zástupcu, ktorý súdu predkladal hŕbu faktúr o tom, aké drahé veci mala
matka deťom zakúpiť v tom čase, nechcel deti ťahať po súde a nechať ich vypočúvať, avšak teraz pokiaľ

by matka niečo také tvrdila vzhľadom na vek detí, tieto sa už dokážu k tomu vyjadriť. Poprel, že by
matka bola s deťmi v telefonickom kontakte. Podľa jeho vyjadrenia nepíše im ani raz do mesiaca, ani
im nevolá a ani nie je s nimi v kontakte počas sviatkov. K príjmom matky uviedol, že podľa jeho zistení
pokiaľ osoba pracuje ako opatrovateľka v zahraničí pre agentúru, tak jej príjem sa pohybuje vo výške
65 - 75 Eur na deň. Uvedené skutočnosti si zisťoval cez agentúry. Podľa jeho výpočtov by v skutočnosti

matka mal v čistom mala zarábať okolo 710 Eur mesačne, čo by súhlasilo aj s tým potvrdením, ktoré
predložila. Tiež podľa jeho vedomostí, dopravu do miesta bydliska opatrovateľky hradí rodina a aj keby
bol jej príjem 700 Eur v hrubom, tak matke nemôže zostávať len 450 Eur ale suma 533 Eur. Poukázal
tiež na skutočnosť , že matka si mala kúpiť holobyt za 70 000 Eur, pričom v Poprade sa byty predávali
v tom čase za 45 000 Eur a za takú cenu sa v súčasnosti predávajú aj zariadené byty. Nič tiež nebráni

matke v tom, aby si prerušila splátky úveru, ktoré spláca v sume 200 Eur mesačne, tak ako to aj on
urobil v minulosti pri jeho vyživovacej povinnosti, ktorú mal.

Matka vo svojich výpovediach uviedla, že toho času býva v byte v F. so svojim synom P.. Uvedený syn
je plnoletý a študuje v 2. ročníku na Vysokej škole vojenskej v D. P.. Uvedený byt je v jej výlučnomvlastníctve. Motocykel, ktorý vlastnila bol minulého roku predaný za sumu cca. 800 Eur. Naďalej pracuje
v H. ako opatrovateľka. Podľa jej výpovede v priemere mesačne jej z hrubého príjmu ostáva suma 450
Eur v čistom. Počas jej pobytu v H. ubytovanie a stravu jej uhrádza rodina. Cestovné na Slovensko a

späť do H. si hradí z hrubého príjmu, ktorý poberá v H. a ktorý je cca. 700 Eur mesačne. V H. si tiež
uhrádza sociálne a zdravotné poistenie a to štvrťročne vo výške 599 Eur za štvrťrok. Iné výdavky v
H. nemá. Pokiaľ ide o jej prácu v H. každý jej turnus trvá 14 dní, teda presne dva týždne s tým, že
sa môže predĺžiť v prípade ak niektorá z kolegýň potrebuje záskok. Na uvedené turnusy sa pritom
nastupuje vo štvrtok príslušného týždňa a vracia sa o dva týždne vo štvrtok. Posledné turnusy sa však

striedali v utorok. Pokiaľ ide o jej výdavky na Slovensku, platí si inkaso v sume 150 Eur mesačne,
spláca hypotekárny úver v sume 200 Eur mesačne, ktorý si brala na zakúpenie bytu, ďalej uhrádza
telefón v sume 50 Eur mesačne. Okrem mal. detí P. Y. X. už inú vyživovaciu povinnosť nemá, nakoľko
syn P., ktorý s ňou býva je sebestačný a na vysokej škole poberá minimálnu mzdu. Na obe deti od
poslednej úpravy výživného týmto neprispela žiadnym plnením nad rámec bežného výživného a to ani
pri príležitosti ich sviatkov a Vianoc. Naposledy sa s deťmi stretla v máji, resp. júni 2013 na birmovke

syna, kde mu aj odovzdala darček v hodnote 100 Eur. Následne mala vlastný program, avšak keď ich
večer prišla navštíviť, tak bola na dvore otca urážaná a vyháňaná otcom. Od tohto obdobia s deťmi
bola v kontakte cez telefón a so synom sa stretla raz a to niekedy keď išiel zo školy. Podľa jej tvrdení
aj pri minulom pojednávaní ohľadne zvýšenia výživného si ju ako matku obe deti žiadali . S deťmi sa
na tému striedavej starostlivosti rozprávala len na parkovisku a to konkrétne so X.. Poprela , že by

chcela deti do striedavej osobnej starostlivosti len kvôli peniazom, v skutočnosti chcem byť naozaj s
nimi. S P. sa na túto tému rozprávala cez telefón. Dcére X. to povedala na parkovisku, keď tam bola
s otcom, avšak dcéra sa k tomu nevyjadrila. Obe deti k sebe pozvala, aby videli ako býva a aký má
byt. Priznala , že s deťmi nie je často v kontakte , telefonicky raz do mesiaca. Deti v škole nenavštevuje
preto, lebo ju syn P. jasne požiadal, aby nechodila do školy, z akého dôvodu, to jej však neuviedol. K

výhradám otca maloletých ohľadne výšky jej príjmu uviedla, že v H. nepracuje pre žiadnu agentúru, ale
si tam našla prácu sama, preto je jej príjem taký, ako je uvedené na faktúrach, ktoré predložila súdu. Od
týchto súm je potrebné odčítať sumu 100 Eur mesačne na cestovnom, ktoré musí vynakladať z vlastných
prostriedkov. Tiež poukázala na to, že v prípade súm, ktoré uvádzal otec maloletých detí a ktoré majú
ponúkať agentúry, každej agentúre sa musí uhrádzať tiež poplatok, pričom ten sa môže pohybovať vo

výške 50 Eur z každej výplaty alebo môže ísť o jednorázový poplatok. Uviedla, že je 100 % presvedčená,
že pokiaľ by otec súhlasil so striedavou starostlivosťou a ak by jej v tomto pomohol, tak aj deti by so
striedavou starostlivosťou súhlasili.

Mal. X. vo svojej výpovedi uviedla, že má veľmi dobrý vzťah s otcom. S mamou nemá žiaden vzťah.
Teraz je v 2. ročníku na strednej škole , pričom mama sa o ňu nezaujímala odkedy bola piatačka. Je

pravdou, že chodila sa do školy pýtať na jej výsledky, ale inak sa s ňou nekontaktovala. Ani teraz sa
s ňou mama nekontaktuje, ak tak prezváňa len bratovi. Jedine na narodeniny zvykla jej poslať smsku,
aj to však už v poslednom čase nerobila. Ona povedala mame , že nemá záujem o kontakt s ňou, tak
možno aj preto sa s ňou táto nekontaktuje. Mama jej nezvykla vôbec telefonovať, nezvykla ju ani prísť
navštíviť. Maloletá sa vyjadrila, že nechce byť zverená do striedavej starostlivosti, keďže celý čas žili

s ockom. Ona v tom nevidí žiaden zmysel, keďže mama doteraz o ňu neprejavovala žiaden záujem.
Podľa maloletej , je tento návrh matky len reakcia na to, že otec podal návrh na zvýšenie výživného.
Podľa jej názoru ona by sa v skutočnosti o nich nestarala, brala by len peniaze z H. a podľa nej oni by
tie peniaze ani nevideli. Potvrdila, že požiadala triednu učiteľku, aby táto neposkytovala o nej informácie
jej matke. Bolo to preto, lebo kým bola na základnej škole matka chodila sa pýtať na jej výsledky, jej to

však pripadalo, len, že sa chcela ukázať pred učiteľmi, že má o ňu záujem, lebo zvyčajne sa matka pred
učiteľmi rozplakala, jej to však robilo dosť problém. Kým bola menšia, mama si ju zvyčajne nechala
zavolať do riaditeľne, kde sa tvárila k nej milo, milo ju oslovovala, avšak pritom, keď sa stretli na ulici,
matka ju vôbec nedokázala pozdraviť, rovnako tak, sa k nej neprihlásila, keď boli v kostole, príp. keď
bola v X. Š.. Ona pani učiteľku najprv žiadala o to, aby neposkytovala informácie o nej mame smskou,

lebo v tom čase bola v H., žiadala o to preto, aby mama nerobila také cirkusy, ako to bolo na spomínanej
základnej škole a ona aby sa necítila trápne, lebo na tejto škole má dobrý kolektív. Následne to triednej
potvrdila takto aj ústne, lebo táto si ju dala zavolať, či to naozaj bolo z jej hlavy. Potvrdila, že sa s mamou
stretli pred Kauflandom v F., keď bola ona s otcom nakupovať a mama im tam začala vysvetľovať niečo
o striedavej starostlivosti, na čo ona matku dôrazne upozornila, aby im dala pokoj a odstúpila od auta,

lebo chcú odísť. Vtedy jej mama mala uviesť, že pri tejto striedavej starostlivosti ani k nej nebudú musieť
chodiť, že na základe nej ona potom bude dostávať nejaké peniaze z H. a že tieto by im potom onadávala. Ona vtedy matke aj povedala, že akú ona chce striedavú starostlivosť, keď má teraz 16 rokov, za
chvíľu bude dospelá a doteraz sa o nich nezaujímala. Podľa jej výpovede v poslednom období od mamy
nedostala nijaké veci alebo peniaze, nanajvýš nejakú smsku aj tie v poslednom období už neposielala,.

Posledná vec , ktorú dostala od mamy , to bolo v 3. ročníku na základnej škole po tom, čo jej vyčítali,
že im nič nedáva. Vtedy ich zobrala do obchodu a kúpila jej a bratovi korčule. Matka ju nikdy nevolala
navštíviť jej byt a ona tam ani nikdy nebola . Vie len, že bratovi telefonicky hovorila o tom, že aká
je izba v tomto byte, že je údajne zelená, aby to vedel popisovať, keby prišli ľudia zo sociálky. Mama
vraj spomínala čosi o obývacej stene, sedačke, kde čo je umiestnené. Poprela, že by im otec bol býval

zakazoval stretávať sa s matkou. Naopak v minulosti ich aj vozieval pred jej dom, aj keď oni nechceli,
aby jej oni sami povedali, že k nej nechcú ísť. Jej samotnej sa nechcelo k matke chodievať, lebo to
bývalo v piatok podvečer a mala iné plány.

Mal. P. vo výpovedi uviedol, že nechce byť zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov a chce
naďalej ostať u otca. Pokiaľ ide o jeho vzťah k rodičom, s otcom býva a má s ním dobrý vzťah, pokiaľ
ide o mamu, s ňou nemá žiaden vzťah, keďže táto ho od birmovky nevidela. Birmovku mal niekedy

na konci 1. ročníka strednej školy. Podľa jeho názoru, matka ich chce do striedavej starostlivosti len
kvôli peniazom, nakoľko vtedy, keď s ním posledne telefonicky rozprávala spomenula, že keď bude mať
striedavú starostlivosť na papieri, dostane z H. nejaké peniaze. Pokiaľ ide o jeho kontakty s mamou, táto
mu akurát na meniny poslala smsku, inak sa nekontaktujú. Osobne sa s ňou naposledy stretol na už
spomínanej birmovke. Mama mu tiež telefonuje , ale on jej telefóny nezdvíha. Ako často mu matka takto

vola nevedel upresniť. Pokiaľ ide o to, či od matky v poslednom období dostal nejaké vecné či finančné
plnenia, k tomu uviedol, že posledný dar , ktorý od nej dostal bola Biblia a náramok, ktoré dostal na
spomínanej birmovke. Matku nikdy nebol navštíviť v jej byte , len mu táto pri ich poslednom telefonáte
oznámila, že bude súd, a že keď chce ísť k nej, že by mal vedieť popísať, ako to u nej vyzerá. Vtedy
mu telefonicky popísala svoj byt.

Aj on poprel, že by im otec býval zakazoval stretávať sa s matkou.

Svedok P. E. vo svojej výpovedi uviedol, že matka maloletých detí v poslednom období chodí domov
v pravidelných dvojtýždňových intervaloch, stalo sa však niekedy, že musela zastúpiť kolegyňu a tak
bola v H. dlhšie. On samotný prebýva na internáte a domov chodieva na víkendy, niekedy však zostáva
na internáte aj počas víkendov. V ich domácnosti v byte matky maloletých sa nachádzajú základné

veci bežnej potreby ako postele a pod., čo tam chýba je napr. konferenčný stolík. Podľa jeho vedomostí
uvedená domácnosť sa čiastočne zariaďovala z peňazí, ktoré matka brala na neho v H., a časť peňazí
jej požičala jej mama. On samotný na domácnosť niekedy prispieva, niekedy nie, niekedy je to 50 Eur, v
každomprípade,keďtrebaniečokúpiťdodomácnosti,taktokúpiasnažísamatkemaloletých pomáhať,
On je poberateľom minimálnej mzdy, ktorú poberá zo školy. Pokiaľ ide o internát, stravu, tie má zadarmo,

neplatí si žiadne školné, nanajvýš si zakupuje nejaké skriptá, tiež si však uhrádza lyžiarske kurzy príp.
letné sústredenia z vlastných peňazí. Zimné sústredenie, ktoré by mali absolvovať, by malo stáť okolo
100 Eur. Ďalšie náklady, ktoré má, sa týkajú poplatkov za telefón a internet v sume 57 Eur mesačne,
a v minulosti, kým neboli cesty zadarmo , si aj uhrádzal cestovné domov, čo vychádzalo cca okolo 40
Eur mesačne. Matka maloletých mu nedáva žiadne vreckové alebo iné finančné plnenia, akurát zvykne

nakúpiť keď je doma do ich spoločnej domácnosti. S nevlastnými súrodencami nie je v kontakte, tí sa
od neho dištancujú, nanajvýš je v kontakte s mal. P.Ú..

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej prostredníctvom poverenej zamestnankyne
odporučil návrh matky na striedavú starostlivosť vzhľadom na výpovede maloletých detí zamietnuť a v
prípade návrhu otca na zvýšenie výživného, odporučil výživné zvýšiť zohľadniac odôvodnené potreby

maloletých detí.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15P/70/2011 mal súd preukázané, že rozsudkom sp.zn.
15P/70/2011-36 zo dňa 18.1.2012 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 13P
6/2007-116 zo dňa 11.9.2007 tak, že súd zvýšil výživné matky na mal. P. zo sumy 900,- Sk na
sumu 80,- Eur a na mal. X. zo sumy 900,- Sk na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré matka bola povinná

platiť do rúk otca vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred od 1.2.2012, a zároveň súd návrh otcav prevyšujúcej časti zamietol. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania otca v odvolacom konaní
potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v O. sp.zn. 7CoP/156/2012-59 zo dňa 29.11.2012.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu sp.zn. 15P/70/2011-36 vyplynulo, že súd tak rozhodol

potom, čo zistil , že matka má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, pracuje ako
opatrovateľka v H. s mesačným príjmom 494 Eur, a že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére
z prvého manželstva, má už v súčasnosti len dve vyživovacie povinnosti, poberá výsluhový dôchodok
vo výške 436,60 Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že na strane maloletých
detí nastali zmeny, keď v čase rozhodovania o výživnom maloleté deti navštevovali 1. stupeň základnej

školy, matka vtedy bola zaviazaná platiť výživné vo výške 900,-Sk (30 Eur) na každé dieťa mesačne
a v čase vyhlasovania tohto rozsudku sp.zn. 15P/70/2011-36 už navštevovali 2. stupeň základnej školy
a od 1.1.2010 matka hradila mesačne na každé dieťa výživné vo výške po 50 Eur. Pri rozhodovaní súd
tiež zohľadnil skutočnosť, že matka má tri vyživovacie povinnosti, otcovi už zanikla tretia vyživovacia
povinnosť, z uvedených príčin súd návrhu otca čiastočne vyhovel a zvýšil výživné matke na maloleté
deti vo výške na sumu 80 Eur mesačne na každé dieťa. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol

s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa dobrovoľne vzdal služobného miesta a svoje rozhodnutie
odôvodňoval tým, že svojim maloletým deťom chce poskytovať osobnú starostlivosť. Podľa zákona o
rodine, rodičia majú zabezpečovať výživu svojim deťom podľa možnosti a schopnosti, na strane otca
bola takáto možnosť, otec sa jej dobrovoľne vzdal, preto v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku tiež vyplynulo, že v čase tohto rozhodnutia otec tiež pracoval 10

hodín brigádnicky s mesačným príjmom z tejto činnosti vo výške 80 Eur. Bol vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX O..Ú.. X. Š. v celosti a s deťmi býval v rodinnom dome u svojich rodičov,
ktorým mesačne prispieval na úhradu nákladov vo výške 100 Eur a podľa jeho výpovede mesačne
splácal dva úvery a to splátkou vo výške 266 Eur a splátkou vo výške 133 Eur. Matka už v tom čase
bola vlastníčkou trojizbového bytu v Poprade, ktorý podľa jej výpovede zakúpila v cene 70 000 Eur a

v ktorom žila spolu so svojim synom P., A.. XX.X.XXXX, ktorý pochádzal z iného vzťahu. Z daňového
priznania predloženého matkou z H. za rok 2010, vyplynulo, že matka mala ročný príjem vo výške 12
865,43 Eur, výdavky 5 146,17 Eur , rozdiel medzi príjmami a výdavkami činil sumu 7 719,26 Eur, čo
mesačne predstavovalo ako príjem sumu 643,27 Eur. Z potvrdenia o príjme matky zo 14.4.2011, mal súd
preukázané , že príjem matky bol mesačne 494 Eur. Matka poberala rodinný prídavok na jedno dieťa

vo výške 22,54 Eur mesačne. Podľa správy OR PZ Dopravného inšpektorátu D., súd zistil, že matka
bola vlastníčkou motocykla od 19.7.2010 zn. O. Z., B..Č.. X.-XXXAE, otec bol vlastníkom motorového
vozidla zn. X. Y. X,X S. XMS, B..Č.. D. XXXAO. X. P.. T., P.. P. Y. P.. X. boli zdravé , akurát mal. P. nosil
okuliare, bol dizlektik a mal stále problémy s učením. Raz ročne potreboval okuliare, ktoré mu otec
zakúpil v cene cca 150,- Eur. Simona v tom čase už navštevovala Základnú umeleckú školu.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletých detí podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
F.,F.D.z15.8.2014otecsdeťminaďalejbývavštvorizbovomrodinnomdome,ktorýjevspoluvlastníctve
jeho rodičov. S deťmi má k dispozícii dve izby , ostatné priestory užívajú spoločne. Hygiena domácnosti
a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni. Otec prispieva na náklady na domácnosť sumou 150,--Eur
mesačne a tiež na stravu.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR poberá naďalej výsluhový dôchodok , toho času vo výške
450,82 Eur mesačne. Podľa správy Y.H. B. X..H..E.. otec pre nich pracuje na základe dohody o
pracovnej činnosti, pričom za obdobie od 16.1.2014 do 30.6.2014 dosiahol celkový čistý príjem vo výške
822,54 Eur čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 137,09 Eur. Podľa správy OR PZ Dopravného
inšpektorátu D., je od 26.3.2014 vlastníkom motorového vozidla zn. Volkswagen X. , B..Č.. D. XXXAV,

pričom do 10.6.2014 bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. X. Y. X,X S. XMS, B..Č.. D.
XXXAO. Podľa jeho výpovede uvedené nové vozidlo bolo zakúpené jednak z peňazí za odpredaj
motorového vozidla SEAT a jednak z peňazí od jeho rodičov. Naďalej je vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov zapísaných na D. Č.. XXXX O..Ú.. X. Š. Q. I. , Y. F. D. Č.. XXXX, XXX, XXX XXX,
XXXX, XXXX, XXXX , XXXX, XXXX Q. F. O..Ú.. X. Š. je spoluvlastníkom pozemkov v príslušných

spoluvlastníckych podieloch a podľa LV č. XXX pre k.ú. X. Š. spoluvlastníkom rodinného domu a s nímsúvisiacich pozemkov , kedy uvedené spoluvlastníctvo nadobudol v rámci dedičského konania . Podľa
jeho výpovede je tiež naďalej vlastníkom rozostavanej stavby - rodinného domu.

MatkamaloletýchnaďalejpracujevH.akoopatrovateľka.Z daňovéhopriznania zarok2013,vyplynulo,

že v uvedenom roku dosiahla celkový ročný príjem vo výške 9.525,--Eur , pričom mala celkové výdavky
vo výške 3.810,--Eur , ktoré si uplatnila percentuálnou sumou, kedy z týchto výdavkov podľa uvedeného
daňového priznania mala preukázateľne zaplatené poistné vo výške 1.962,46 Eur. Z potvrdení o príjme
predložených matkou mal súd preukázané že táto mala dojednaný príjem vo výške 50,--Eur na deň ,
pričom dňa 9.1.2014 jej bola za obdobie od 2.1.2014 do 15.1.2014 vyplatená suma 700,-- Eur, dňa

7.2.2014 zaobdobieod30.1.2014do12.2.2014suma700,--Eur,dňa9.3.2014 zaobdobieod28.2.2014
do 12.3.2014 suma 700,-- Eur, dňa 3.4.2014 za obdobie od 27.3.2014 do 9.4.2014 suma 700,-- Eur,
dňa 30.4.2014 za obdobie od 24.4.2014 do 7.5.2014 suma 700,-- Eur, dňa 30.5.2014 za obdobie
od 22.5.2014 do 4.6.2014 suma 700,-- Eur, dňa 26.7.2014 za obdobie od 19.6.2014 do 2.7.2014
suma 700,-- Eur, dňa 4.8.2014 za obdobie od 24.7.2014 do 6.8.2014 suma 700,-- Eur a dňa 6.8.2014
za obdobie od 21.8.2014 do 10.9.2014 suma 1050,-- Eur. Podľa LV č. XXXX F. O..Ú.. F. je naďalej

vlastníčkou trojizbového bytu v F., ktorý podľa predloženej kúpnej zmluvy č. A/12 zakúpila ako holobyt
za sumu 70.000,--Eur . Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny F. z 14.11.2014 vyplynulo, že
jej domácnosť je vkusne a účelne zariadená. Náklady na domácnosť hradí matka vo výške cca 150,--
Eur mesačne. V spoločnej domácnosti s ňou žije aj dospelý syn, ktorý je študentom vysokej vojenskej
školy v D. P.. Syn na náklady matke neprispieva , avšak finančne jej vypomáha. V domácnosti by mali

mal. deti k dispozícii samostatnú izbu. Podľa správy E. F. T. G. D., P. W. Q.O. P. N.. O. Z., B..Č.. X.-
XXXAE, a to do 30.9.2013. Podľa jej výpovede uvedený motocykel predala za sumu cca. 800 Eur. V
súčasnej dobe už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keďže jej syn P., toho času už dospelý, ktorý s
ňou žije v spoločnej domácnosti, má svoj vlastný príjem.

Podľa správy Zdravotníckej školy Š. O. N. XX.X.XXXX P.. P. bol v školskom roku 2013-2014 žiakom

II.MB triedy uvedenej školy, pričom celkové náklady spojené s návštevou v uvedenej škole za uvedený
školský rok predstavovali sumu 479,--Eur. Náklady na školský rok 2014-2015 na maloletého škola
vyčíslila na sumu 549,-Eur na celý školský rok.

Podľa správy Gymnázia sv. C. Y., D. P.. X. ukončila školský rok 2013/2014 s vyznamenaním a
s priemerom 1. Náklady spojené so štúdiom na tejto škole u maloletej pre školský rok 2013-2014

predstavovali náklady na učebné pomôcky v sume 50,--Eur, poplatok za ZRPŠ v sume 20,--Eur, náklady
na športové oblečenie na hodiny TV a prezúvky v sume cca 50,--Eur, výdavky na koncerty, divadelné
predstavenia a pod. v priebehu školského roka cca 20,--Eur. Maloletá sa nezúčastnila lyžiarskeho kurzu ,
ktorý stál 120,--Eur a nestravuje sa v školskej jedálni, kde inak stravné stálo okolo 30,--Eur. V školskom
roku 2014-2015 je pre žiakov naplánovaný cykloturistický kurz v cene 50,--Eur , resp. turistický v cene

20,--Eur.

Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny F., F. D. z 15.8.2014 otec mal. P. uhradil na
začiatku školského roka príspevok škole v sume 30,--Eur. Maloletý sa stravuje doma, nakoľko finančné
prostriedky nedovoľujú otcovi mu uhrádzať stravu v škole. Otec synovi uhrádza cestovné do školy v
sume 20,--Eur mesačne a taktiež mu zakupuje kredit na telefón v sume 7,--Eur mesačne. V škole sa

tiež skladajú na stužkovú v sume po 10,--Eur mesačne. Minulý rok synovi zakupoval okuliare v sume
150,--Eur. Mal. X. otec na začiatku školy uhradil príspevok škole v sume 30,--Eur. Aj dcéra sa stravuje
doma. Cestovné do školy u dcéry predstavuje sumu 20,--Eur mesačne. Tiež je zakúpil kredit na telefón
v sume 7,--Eur mesačne. Dcéra navštevovala Základnú umeleckú školu , odbor hudobný , kde bol ročný
poplatok v sume 70,--Eur ročne a cestovné do tejto školy v sume 10,--eur mesačne. V júni 2014 uvedené

štúdium ukončila a otec mal zvýšené výdavky spojené s výrobou tabla a koncoročnou rozlúčkou v sume
100,--Eur. Počas prázdnin bola na študijnom pobyte v H. - G. , s čím mal otec zvýšené výdavky v sume
400,--Eur . Jej zdravotný stav je dobrý.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od

1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.Podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom matky, na zverenie mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Vykonaním dokazovaním a to predovšetkým výpoveďami maloletých detí dospel k
názoru, že návrhu matky na zverenie mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie
je možné vyhovieť.

Na to , aby dieťa mohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v prvom
rade potrebné aby aspoň jeden z rodičov prejavil záujem o takúto formu osobnej starostlivosti o dieťa a
samozrejme tiež to, aby na strane oboch rodičov boli dané predpoklady, že títo sú schopní zabezpečovať
osobnú starostlivosť o dieťa. V danom prípade návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti podala matka a teda je osvedčený záujem aspoň zo strany jedného z rodičov o takúto

formu výchovy o detí.

Následne súd hodnotil prínos striedavej starostlivosti pre maloletých z hľadiska ich záujmov, tak ako
to predvída ust § 24 ods. 4 Zákona o rodine , predovšetkým so zameraním na citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. V rozhodujúcej miere prihliadol na samotný názor detí na ich

zverenie do takejto formy osobnej starostlivosti.

Obe deti sú už toho času blízko veku dospelosti, kedy mal. P. bude mať 18 rokov dňa 7.1.2015, teda za
niečo vyše dvoch mesiacov. Momentom dosiahnutia plnoletosti otázka povinnej osobnej starostlivosti
o neho sa statne bezpredmetnou. Mal. X. v apríli 2015 bude mať 17 rokov. Obe deti sa pred súdom
jasne a zreteľne vyjadrili proti ich zvereniu do striedavej osobnej starostlivosti a jasne deklarovali svoj

postoj zotrvať u otca a svoj negatívny postoj k matke. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
vzťahy medzi nimi a matkou sa vôbec nerozvíjajú, matka nevyvíjala žiadnu snahu o zintenzívnenie styku
s nimi a nepreukázala ani žiadnym iným konaním , že jej záujem o detí je skutočný. Vzhľadom na vek
detí je súd toho názoru, že je tu na mieste už rešpektovať ich názor a vychádzajúc z toho následne aj
posudzovať návrh matky.

Súd preto jej návrh zverenie oboch mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.

Pokiaľ šlo o návrh otca na zvýšenie výživného súd dospel k záveru , že návrhu je potrebné vyhovieť,
aj keď nie v plnom rozsahu.

Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých
vychádzal tunajší súd v rozsudku sp.zn. 15P/70/2011-36 zo dňa 18.1.2012 . Táto podstatná zmena

pomerov nastala ako na strane maloletých detí , tak aj na strane jeho oboch rodičov. Zmena pomerov
na strane maloletých spočívala v tom, že títo sú v súčasnosti už žiakmi strednej školy oproti pôvodnej
úprave , kedy navštevovali len základnú školu. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky
maloletých, ktorej odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi P..Pokiaľ ide o mal. P.Š. Y. P.. X. , v ich prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto
postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na
takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia

sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy
sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom
medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň,

obuv,nájomnézabytatiežpotrebysúvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadieťaťa,rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Náklady na maloletých objektívne vzrástli a to ako v súvislosti s ich výdavkami na školu, tak aj pokiaľ ide
o bežné výdavky na oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc
zreteľ na ich vek najmä pokiaľ ide o mal. X.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v §
78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného
dieťaťajepovinnývždyprihliadaťajnavývojživotnýchnákladov,ktorýnastalodposlednejúpravy,ktorou

bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku
2011, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletých stúpli a preto súd musel
brať zreteľ aj na túto okolnosť.

Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým

reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

V tomto smere pokiaľ ide o matku maloletých, tejto sa príjem od poslednej úpravy výživného výrazne
nezmenil, Podľa rozsudku sp.zn. 15P/70/2011-36 pri poslednej úprave výživného matka dosahovala

príjem cca 643,27 Eur. Podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahla celkový ročný príjem vo
výške 9.525,--Eur , pri účtovaní percentuálnych výdavkov vo výške 3.810,--Eur , z ktorých ale ako
preukázateľný výdavok bola osvedčená len suma zaplateného poistného vo výške 1.962,46 Eur. Čoho
sa mali týkať prípadne ďalšie výdavky účtované v percentuálnej sume 3.810,--Eur matka nepreukázala.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine , súd neberie do úvahy

výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu,akýbypovinnýdosiahol,akbytietovýdavkynerealizoval.Inýmislovamisúdprihodnotenípríjmov
matky vychádzal z toho že jej príjem za rok 2013 po odpočítaní úhrad poistného predstavoval sumu
7.562,54 Eur za rok 2013 ( t.j. 9,525,---1962,46 Eur) , čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 630,21

Eur. Matke pritom ubudla vyživovacia povinnosť.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj
reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky a jej životný štandard, ktorý si udržuje,
a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletým sa nedostáva osobnej starostlivosti zo strany matky, a tiež
berúc aj príjmové a osobné pomery na strane otca, a tiež skutočnosť , že maloleté deti sú toho času

už žiakmi strednej školy, súd ustálil výšku súčasného výživného na maloletého P. Y. A. P. X. a to na
každého z nich na sumu 150,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 23.6.2014, teda odo dňa, kedy otec podal návrh na
zvýšenie výživného na súd. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania

návrhu, teda od 1.9.2013 tak ako sa toho dožadoval otec maloletých. V tejto súvislosti poznamenáva,že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od
oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ

však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie
výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu,
súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby,
ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení
uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane otca, ktorý

mala vedomosť o podstatných zmenách pomerov na strane maloletých detí už dlhší čas, nezistil, a
preto návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2013 do 22.6.2014 zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého P. na sumu 150,--Eur mesačne
a na maloletú X. takisto na sumu 150,--Eur mesačne za obdobie od 23.6.2014 vznikol matke do dňa
rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.6.2014 do 30.11.2014 na každé
z týchto detí po 368,67 Eur, ktoré sumy súd zaviazal matku uhradiť k rukám otca do 40 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného
na každé z týchto detí za mesiace júl 2014 až november 2014 vrátane vo výške 150,--Eur mesačne
a sumy pomernej časti určeného výživného za mesiac jún 2014 zodpovedajúcej 8 dňom uvedeného
mesiaca (t.j. za obdobie od 23.6.2014 do 30.6.2014), čo u každého z detí predstavovalo sumu 26,67 Eur
(t.j.150,--Eur/30dníx8dní).Keďžematkanakaždézdetízaobdobie mesiacovjún2014ažnovember

2014 vrátane podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov uhradila pôvodne určenú sumu mesačného
výživného vo výške 80,--Eur, súd prihliadol na tieto úhrady, pričom za mesiac jún 2014 z takto matkou
uhradeného výživného ešte odrátal sumu 58,67 Eur na každé z detí ako pomernú čiastku pôvodne
určeného výživného zodpovedajúceho 22 dňom z mesiaca jún 2014 na každé z detí (t.j. obdobie od
1.6.2014 do 22.6.2014 a teda výpočet uvedenej sumy je : 80,--Eur / 30 dní x 22 dní ). Následne súd

dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na každé z maloletých detí (t.j.
26,67 Eur +58,67 Eur +5x 150,--Eur - 6x 80,-- Eur).

Uvedenézaostalévýživnébolotaktovyčíslenék30.11.2014,nakoľko splatnosťjednotlivýchopakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
november 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)