Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225671
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112225671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Jany Urbanovej, vo veci starostlivosti o maloletého C. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. nad M., N. D. č. XXX/X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky Ing. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. nad M.,
N. D. č. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom v D. a otca T.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., Ul. K. č. X/XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/322/2012-392
zo dňa 30. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/322/2012-392 zo dňa 30. 01. 2015 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal otca dieťaťa prispievať zvýšeným výživným pre
maloletého C. A., nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX zo sumy 1 350,00 Sk (44,81 Eur) na sumu
105,00 Eur mesačne a od 01.09.2014 na sumu 120,00 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom pre maloletého C. A. za obdobie od
01.09.2012 do 31.01.2015 vo výške 1 815,00 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po
60,00 Eur, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa pod následkom straty
výhody splátok. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 25.09.2007

č. k. 15P/302/2006-112 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.01.2008 č. k.
6CoP/63/2007-135 v časti určeného výživného pre maloletého C. A..

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
od času posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k takej zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov konania, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho, než naposledy určeného výživného v roku
2007. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z toho, že od posledného času sa matke
dieťaťa zvýšil príjem, vzdelanie, pribudla jej vyživovacia povinnosť a býva s priateľom v spoločnej

domácnosti. Maloleté dieťa je staršie o viac ako 7 rokov, čím došlo k nárastu jeho oprávnených potrieb
a tiež aj životných nákladov. Pokiaľ sa týka otca dieťaťa, jeho príjem sa taktiež zvýšil, avšak len pokiaľ
pracuje. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Býva stále s matkou v spoločnej domácnosti. V roku
2010 pracoval vo firme CARVEL s. r. o. ako robotník s čistým príjmom asi 350,00 Eur. Pracovný pomer
rozviazal sám. V tomto roku mal príjem z brigády v Taliansku asi 1 500,00 Eur. Od decembra 2010
do začiatku marca 2011 bol bez práce. Od marca 2011 do 04.08.2014 pracoval ako operátor výroby s
čistým príjmom asi 550,00 Eur, pracovný pomer mu predĺžili. Pracovný pomer bol skončený uplynutím

doby, na ktorú bol uzavretý. Otec sa ale spoliehal na to, že mu pracovný pomer znova predĺžia, čosa ale nestalo. Za mesiac 08/2014 a 09/2014 mu boli vyplatené nemocenské v celkovej výške 897,70
Eur. Od 24.09.2014 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a je mu vyplácaná dávka 570,00 Eur
mesačne. S poukazom na uvedené okresný súd konštatoval, že otcov príjem (aj keď prerušovaný

obdobiami nezamestnanosti) sa oproti roku 2008 zvýšil. Naviac, tento úmyselným zavinením prišiel o
vodičské oprávnenie, čo má taktiež vplyv na jeho uplatnenie na trhu práce. Maloleté dieťa od roku
2007/2008 je fyzicky aj psychicky vyspelé. Je logické, že jeho výdavky vzrástli a to najmä nástupom na
základnú školu. Nemožno opomenúť ani prudký vývoj medzi prvým a tretím ročníkom základnej školy,
s čím je spojený samozrejme nárast výdavkov. Matka podrobne popísala výdavky dieťaťa od 09/2012,

ktoré otec nespochybnil. Vyčíslila ich na sumu cca 215,00 Eur (pravidelne sa opakujúce výdavky).
Matka samozrejme má aj nepravidelné výdavky, napr. zakúpenie okuliarov za 100,00 Eur v roku 2013.
Tiež zabezpečuje dieťaťu bývanie a iné jeho oprávnené potreby. Zabezpečuje mu osobnú starostlivosť.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že aj keď je otec v súčasnosti
nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti 570,00 Eur mesačne, o prácu sa aktívne nezaujíma.
Nechce si hľadať prácu na internetových stránkach, ktoré mu odporučil úrad práce. Taktiež nemá záujem

osloviť svojho otca, aby ho zamestnal bez relevantného dôvodu. Otec dieťaťa je pasívny, nesnaží sa
rekvalifikovať, naviac stratil oprávnenie viesť motorové vozidlá z dôvodu spáchania priestupku. Otec
dieťaťa je pritom zdravý, má prax a vychádzajúc z doterajších zamestnaní, preto okresný súd ustálil
jeho potencionálny príjem na sumu 500,00 - 550,00 Eur mesačne. Dlhy otca sú irelevantné. Výživné má
totiž prednosť pred nimi. Otec si musí svoje výdavky usporiadať tak, aby si riadne a včas mohol plniť

vyživovaciu povinnosť. Okresný súd preto výraznejšie upravil (zvýšil) výživné od 01.09.2012, pretože
od určenia výživného uplynulo k 01.09.2012 takmer 5 rokov a maloleté dieťa je v období prudkého
vývoja, kedy sa náklady na uspokojovanie potrieb zvyšujú každý rok. Preto súd zvýšil výživné aj od
01.09.2014, keď zohľadnil zvýšenie nákladov za dva roky. S poukazom na zvýšenie výživného od
01.09.2012 do 31.08.2014 na sumu 105,00 Eur mesačne a od 01.09.2014 naďalej do budúcna na sumu

120,00 Eur mesačne, okresný súd ustálil aj nedoplatok na zameškanom výživnom, ako rozdiel medzi
doposiaľ stanoveným výživným a novourčeným. Nedoplatok na výživnom (so započítaním preplatku
5,51 Eur) povolil otcovi dieťaťa pri aplikácií ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) splácať v splátkach, ktorých výšku ako aj podmienky zročnosti stanovil vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie. Nesúhlasil s
ustanovením potencionálneho príjmu na sumu 500,00 až 550,00 Eur mesačne. Túto sumu označil v
súčasnosti za nereálnu. Zopakoval, že jeho finančná situácia je kritická. Je momentálne nezamestnaný,

žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je na invalidnom dôchodku a jeho aktuálny príjem je dávka
v nezamestnanosti 320,00 Eur, pričom základné mesačné výdavky otca dieťaťa sú 282,00 Eur. Ďalšie
nevysporiadané záväzky cca 5 000,00 Eur. Odvolateľ nesúhlasil s konštatovaniami prvostupňového
súdu, že si nechce hľadať prácu, je pasívny a nechce sa rekvalifikovať, opak je pravdou, vždy sa snažil
zamestnať. Posledné zamestnanie stratil nie z vlastnej viny. Zamestnávateľ nepredĺžil zmluvy veľkému

počtu zamestnancov. Nové zamestnanie si otec dieťaťa intenzívne hľadá, absolvoval preskúšanie a
získalvodičskýpreukaz.Zamestnanieuotcaužniejemožné,pretožeprestalpodnikaťajenadôchodku.
Svoje vyživovacie povinnosti si otec dieťaťa vyrovnal a od roku 2010 ich riadne a načas plní. V prípade
získania zamestnania je pripravený zvýšiť platby výživného.

Matka dieťaťa v podanom vyjadrení zo dňa 27.02.2015 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zdôraznila najmä, že otec
o syna neprejavuje žiaden záujem, nekupuje mu žiadne darčeky, predmety osobnej potreby. I napriek
tomu, že otec má len základné vzdelanie, neprejavuje žiadnu snahu zlepšiť si postavenie na trhu práce
formou rekvalifikácie, resp. inými kurzami. Otec dieťa aj napriek tomu, že bol prepustený zo zamestnania
si prácu aktívne nehľadá, a to i napriek tomu, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému

C.. Jeho pasivitu pri riešení vzniknutej situácie potvrdzuje i to, že zo strany príslušného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny mu boli ponúknuté voľné pracovné miesta, avšak tieto boli odmietnuté so
slovami, že on takúto podradnú prácu nebude vykonávať. Nezodpovednosť otca dieťaťa je potvrdená i
tým, že sa v minulosti dopustil priestupku na úseku dopravy, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, čo malo za následok odobratie vodičského preukazu. Odvolateľov zdravotný stav je dobrý a

preto neexistuje žiadna reálna preukážka, ktorá by mu bránila v nájdení si zamestnania.Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 02.03.2015 taktiež odvolací súd žiadal, aby napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., v odvolacom
konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Prispievaťnavýživusvojichdetíjezákonnoupovinnosťouobidvochrodičov,aaksitútopovinnosťrodičia
neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni

svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákon
o rodine“).

Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Nový zákon
tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených
od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov,

siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím
konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania,
zárobku a majetkového prospechu.

V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej
povinnýdosahujenižšípríjem,ďalejmôžeísťoprípad,keďbezzávažnéhodôvoduukončípodnikateľskú
činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu
k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie
pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v

dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii.

Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd
pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania,
príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním
pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty

v prípade vzdania sa majetkového prospechu.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o
neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sarozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie
či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní

celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek
dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného
a pod.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - otec dieťaťa, ako aj v
písomnom vyjadrení matka dieťaťa konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132

O.s.p. a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. S týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým tak tvorí jeden celok).

Porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase

vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel aj odvolací súd k záveru, že došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho, než naposledy určeného výživného.

Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací súd uvádza, že naposledy
bola výška výživného na maloletého C. určená pred viac ako 7 rokmi , a to 1.350,- Sk (44,81 Eur).
Od uvedené času matke nepochybne vzrástli všetky druhy výdavkov na dieťa (§ 78 ods. 1 zákona o

rodine). Doposiaľ stanovené výživne je len o necelých 20 Eur vyššie ako tzv. minimálne výživné (27,13
Eur), ktoré musí platiť každý bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti. Aj keď sa matke dieťaťa zvýšil
príjem a získala vzdelanie, na druhej strane jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec dieťaťa je v
súčasnosti nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti 570,00 Eur mesačne.

Pokiaľ je povinný nezamestnaný (tak ako v prejednávanej veci), skúmajú sa dôvody takéhoto stavu,

situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného
pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr.
bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a
priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek,
získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd považoval v danom prípade za správny
záver prvostupňového súdu, že otec dieťaťa sa o prácu aktívne nezaujíma. Vezmúc v úvahu aj
ďalšie skutočnosti preto okresný súd pri svojom rozhodovaní tiež správne pri posudzovaní celkových
schopností a možností povinného rodiča vychádzal z jeho potencionálneho príjmu v sume 500 - 550 Eur
mesačne, t.j. takého ktorý by dosahoval pokiaľ by pracoval.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že otec dieťaťa neuviedol žiadne také
okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
Všetky ním produkované tvrdenia (o tom, že je nezamestnaný bez príjmu z pracovného pomeru, tiež
o nevysporiadaných záväzkoch) boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere,
zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané otcom dieťaťa
v podanom odvolaní odvolací súd tiež dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov má prednosť,
pred inými výdavkami, ktoré rodič má (§ 62 zákona o rodine). Svoje výdavky preto musí rodič maloletého

dieťaťa vynakladať tak, aby si zároveň mohol vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plniť.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len,
že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna
logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo
v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa

k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu
vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a
presvedčivý právny záver o dôvodnosti podaného návrhu na zvýšenie výživného.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zodpovedá všetkým požiadavkám
kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so
všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom
odôvodnil. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

odvolateľa.

Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .