Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/736/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221642
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 4.540,45
Euro, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 4.540,45 Euro titulom škody ( 756,74 Euro nemajetková ujma + 3783,71 Euro majetková škoda )
a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.apovinným:X.D..V žalobeuviedla,žesúdnyexekútorpredložilnávrhžalobkyne

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti
došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o
nej v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z.
exekučný súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
až dňa 19.8.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia , čo znamená, že k

rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 431 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že
nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej
vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods.
2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu komplexne preskúmal exekučný titul metódou,
ktorámuv rámcizverenejprávomociakoexekučnémusúduneprináležía tedaprekročilmierumožného

rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu
zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo
veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd
však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny ato bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným
odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne

relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty
ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva právne účinky a však je
z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne

rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej
vznikla škoda nasledovne:

1. Majetková škoda v sume 3783,71 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže
nastať tiež akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 756,74 Eur t.j. 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou)

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a pojednávanie
žiadal odročiť z dôvodu kolízie pojednávania s iným pojednávaním na Okresnom súde Prešov

a Okresnom súde Bratislava II., s poukazom na to, že žalobkyňa trvá na jeho osobnej účasti na
pojednávaní .Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože
zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu (tým viac, že splnomocniteľ
v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu).
Súd vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného

konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho
žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože
žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo

by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi
v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,
neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi
okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky

nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu
prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania
takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná
lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve),
preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona
č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa
exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala

na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s
rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci

a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplnoodrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a

výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu xerokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky č.k 6Er/742/2010 hlavne žiadosti exekútora o udelenie poverenia uznesenia zo dňa 24.8.2010
6Er/742/2010 - 8 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 15.7.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: X. D. o vymoženie 804,27 Euro s prísl.
Dňa 24.8.2010 vydal exekučný súd uznesenie č.k. 6Er742/2010-8, ktorým žiadosť exekútora zamietol.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 756,74 Euro nemajetková ujma

a 3783,71 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej
tvrdenia jej mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky
ako exekučného súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.

Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012 na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy vkonaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.v znení účinnom k 27.9.2012

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)

Podľa §-u 41ods.1 a 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa §-u 44 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne

možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .

Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako

súhrn príčin , ktoré viedli určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým

zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie ( o žiadosti

exekútora na vydanie poverenia ) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov
v konaní. Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP , v čase začatia
predmetnej exekučnej veci, jednoznačne vyplýva, že 15 dňová lehota neplatí ( a to ani na vydanie
poverenia),akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad). V predmetnej exekučnej veci
exekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Na základe vyše uvedených súd
uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zákona 514/2003 Z.z. zo strany exekučného súdu
- Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp.zn. 6Er /742/2010 uskutočnený nebol , preto v
dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni

žiadna škoda nemohla vzniknúť.

Súd zdôraznene poukazuje na to, že samotný prípadný nesprávny úradný postup (v
danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol
o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote a bez
zákonného oprávnenia preskúmal predložený exekučný titul ) bez ďalšieho nemá za

následok vznik práva na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §
9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobca musí označiť a preukázať škodu a ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila ,
avšak nepreukázala, preto neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku a to ani na
náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Súd, podľa žalobkyne, by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď
žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súduneprináleží . Žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok
a tým zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti tohto uznesenia. Z pohľadu zákona č.514/2003 Z.z.
výklad zákona - prípadne aj nesprávny - vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v jeho rozhodnutí

nie je možné považovať za nesprávny úradný postup . Navyše , keď výklad zákona bol pojatý do
rozhodnutia exekučného súdu, mohlo by ísť prípadne ( pri splnení všetkých zákonných predpokladov )
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym súdnym rozhodnutím a to podľa §-u 6 Zákona
č.514/2003 Z.z. V danom prípade však ani zodpovednosť za škodu spôsobenú neprávnym súdnym
rozhodnutímnemohlavzniknúťatopreto,lebo právoplatnérozhodnutieexekučnéhosúduo zamietnutí

žiadosti o vydanie poverenia , (ktorým mala byť žalobkyni škoda spôsobená škoda ) , nebolo zrušené
ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že
v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/742/2010 nedošlo ani k nesprávnemu
úradnémupostupuaninebolovydanénesprávnesúdnerozhodnutie. Súddodáva,ževexekučnejveci,v
ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Podľa názoru konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn.

6Er/742/2010 vykonal zákonný postup , keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či
oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul ( teda zisťoval či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať spornú vec a skúmal či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky) . Exekučný súd a v predmetnej veci takto skúmal, či oprávnenou

predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul a pri riešení tejto otázky nebol viazaný
tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Takýto postup exekučného súdu bol považovaný za
správny a súladný so zákonom aj viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydanými v iných exekučných veciach .

Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonne predpoklady

vznikužalovanejpodľazákonač.514/2003Z.z.,pretožalobuakonedôvodnúv celomrozsahuzamietol.

Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol
o jej žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo

doručené uznesenie súdu zo dňa 24.8.2010 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby
na súd, trojročná premlčacia doba neuplynula.

Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem
toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na

exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je
nedôvodná,pretožežalobkyňav žalobeuviedlapodstatnénáležitostinávrhunzačatiekonaniapodľa§-
u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny
dôvod (náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť by nebol namieste postup
súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie

žaloby nie však jej odmietnutie.

Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty

v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd
vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.Súd dodáva, že žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala o veci vydať medzitýmny rozsudok ( podľa §-u 152
ods.2 OSP ) . Súd však bol toho názoru, že v tejto veci nie je dôvod na postup podľa §-u 152 ods.2
OSP , preto v tomto rozsudku s týmto návrhom žalobkyne sa ani nezaoberá.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.