Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242542
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, V. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyŽilina,bytomumatky,detirodičovmatka:F.I.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, I., právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom I., F. X a otec: P.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Sabinou Hodoňovou, advokátkou
so sídlom I., F. Z. XX, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 30P/420/2011-552 zo dňa 25. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vychádzal zo
zistenia, že naposledy bolo o výživnom otca rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 30P/420/2011-305 zo dňa 26.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k.
8CoP/33/2013-398 zo dňa 26.04.2013 tak, že mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
Z. sumou 145 Eur mesačne a mal. V. sumou 55 Eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2011. Následne
porovnal okolnosti pre určenie výživného v čase uvedeného skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
vydania napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že nebola preukázaná taká zmena pomerov na

strane otca, ktorá by odôvodňovala zmenu (zníženie) jeho vyživovacej povinnosti. Otec podal návrh na
zníženie výživného už 3 mesiace po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v predchádzajúcom konaní o
jeho vyživovacej povinnosti. Všetky skutočnosti, ktoré v tomto návrhu uviedol však existovali už v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Ten vychádzal z potencionality príjmov otca a uviedol, že pokiaľ by
otec vyvinul väčšie úsilie, mohol si zabezpečiť vyšší príjem, než aký v súčasnej dobe dosahuje. Napriek
tvrdenej nepriaznivej finančnej situácii si založil novú rodinu, má ďalšie dieťa, teda mal si byť vedomý
toho, že bude musieť plniť aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí

zdôraznil, že budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší
život,pretojenevyhnutné,abysvojezáväzkyapovinnostidokázalvždyazakaždýchokolnostísplniť.Pri
rozhodovaní vychádzal z potrieb maloletých detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a určené
výživné zohľadňuje len základnú mieru ich nevyhnutných potrieb. Matku považoval za osobu, ktorá
dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, predovšetkým
osobnou starostlivosťou, ale aj finančne.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko v prejednávanej veci ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho
zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Z. výživným vo výške 100 Eur
mesačne a mal. V. vo výške 30 Eur mesačne. Poukázal nato, že k podaniu návrhu na zníženie výživného
došlo nielen z dôvodu, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť, ale zásadne sa zmenili majetkové
pomery v jeho domácnosti. Manželka prestala v júli 2013 poberať materskú a začala poberať iba

rodičovský príspevok v zákonnej výške a rodinné prídavky. Od podania návrhu do podania odvolania
ubehlo už takmer 12 mesiacov, mal. L. má 20 mesiacov. V čase podania návrhu ju matka ešte dojčila a
na jej starostlivosť nebolo potrebné vynakladať vyššie výdavky, aktuálne sa náklady na jej osobu výrazne
zvýšili. Ďalej uviedol, že výška jeho príjmu je cca 416 Eur mesačne. Ide o pracovný pomer na dobu
neurčitú a vzhľadom k osobe jeho zamestnávateľa mu nehrozí, že by mohol o zamestnanie prísť. V
jeho schopnostiach nie je možné zabezpečiť si lepší príjem a vzhľadom na momentálnu situáciu od

neho ani nemožno očakávať, že dá svojmu zamestnávateľovi výpoveď a začne si hľadať lepšie platené
zamestnanie. Navyše výživné uhrádza prostredníctvom súdneho exekútora, čím sa jeho mesačné
náklady zvyšujú. Matka maloletých disponuje vyššou sumou na pokrytie potrieb domácnosti ako on.
Samanikdynepracovala,nepracujeainýmspôsobomsanesnažízabezpečiťsizvýšeniesvojichpríjmov.
Tým, že maloletá Z. je aktuálne v školskom zariadení a navštevuje aj školskú družinu má matka väčší

časový priestor, aby si zabezpečila potrebný príjem.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a zotrváva na stanovisku, ktoré prezentoval pred okresným súdom.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že ani kolízny opatrovník, ktorý sa vyjadroval k žalobnému návrhu neodporučil

ani len dočasne znížiť výživné na maloleté deti. Zdôraznila vážny zdravotný stav maloletej Z., ktorá sa
nemôže stravovať ako bežný človek, keďže má intoleranciu na lepok, znížením výživného by došlo k
ohrozeniu jej osoby.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova - § 159
ods. 3 O.s.p.. Táto základná procesná zásada je prelomená ustanovením § 78 ods. 1 veta prvá Zákona
o rodine č. 36/2005 Z. z., podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je teda zmena

pomerov. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je
neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej
povinnosti,šlobyvlastneoneprípustnépreskúmavanieareparáciuprávoplatnéhosúdnehorozhodnutia.Otec v podanom odvolaní zdôrazňoval, že k zmene pomerov na jeho strane došlo narodením dcéry
L. I., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka M. I. v júli 2013 prestala poberať materskú a začala poberať
rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Narodenie dieťaťa a príjem manželky otca bral prvostupňový

súd do úvahy v čase svojho posledného rozhodovania o výživnom a s prihliadnutím na uvedenú
skutočnosť určil aj výšku výživného. Krajský súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že tieto
okolnosti boli zohľadnené v čase predchádzajúceho rozhodovania prvostupňového súdu o vyživovacej
povinnostiotcaaaktuálnenanenemožnoprihliadaťakonanovéskutočnosti,ktorémajúvplyvnazmenu
pomerov na strane otca. Potom sú správne závery okresného súdu, že nedošlo k takej zmene pomerov,

ktorábyodôvodňovalazmenudoterajšiehorozhodnutiaovyživovacejpovinnostiotca.Zároveňpovažuje
krajský súd za potrebné zdôrazniť, že zdravotný stav mal. Z., ktorá trpí cukrovkou a intoleranciou na
lepok v podstatnom rozsahu zvyšujú náklady na uspokojovanie jednej zo základných životných potrieb
a to stravovanie. Táto skutočnosť má podstatný vplyv na výšku rozsahu vyživovacej povinnosti oboch
rodičov a to nielen zvýšenou osobnou starostlivosťou, ktorú jej zabezpečuje matka, ale aj zvýšenými
nákladmi na stravu vo vzťahu k ostatným „zdravým“ deťom, voči ktorým má otec vyživovaciu povinnosť.

Odvolacia námietka otca, že výživné uhrádza prostredníctvom súdneho exekútora, čím sa zvyšujú jeho
mesačné náklady, nie je dôvodná. K úhrade výživného týmto spôsobom došlo nepochybne z dôvodu, že
dobrovoľnéplnenievyživovacejpovinnostiuloženejrozhodnutímsúdunebolovykonávanézostranyotca
riadne. Pokiaľ muselo dôjsť k súdnej exekúcii, táto skutočnosť nemôže byť „poľahčujúcou“ okolnosťou
pre určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti.

Vychádzajúc z týchto záverov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmaval aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania a dospel k záveru, že v
tomto prípade je rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho
konania došlo k rovnakej procesnej situácii, v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj
bez návrhu, v prípade ktorého podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.