Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112011316
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112011316.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Viery

Pňačekovej a Ing. Dagmar Jančiovej v trestnej veci proti P. F., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 písm. e/ Trestného
zákona, dňa 13.2.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. F. M. Ý. P. R. G. R., narodený X.X.XXXX X. U., trvale bytom X. F. Č. XX, okres Veľký Krtíš, prechodne
bytom V., U. H. Č. XX, H. U. F. alebo V. U. H. Č. XX H. L. F., nezamestnaný, vo väzbe v Ústave na výkon
väzby a výkon trestu odňatia slobody v Nitre od 28.2.2012 do 21.11.2013,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 28.2.2012 v Leviciach v čase od 18.00 hodiny do 20.45 hodiny po návrate poškodenej R. P.,

narodenej X.X.XXXX, do bytu na O. H. Č. XX X. G., túto fyzicky napadol tak, že ju silno udieral päsťami
do oblasti hlavy predovšetkým tváre, hrudníka, brucha, chrbta, horných končatín a škrtil ju, pretože
poškodenámunechcelapovedať,kdebolaaprečosadomovvrátilatakneskoroavdôsledkutohtoútoku
jej spôsobil zranenia a to zlomeninu chrupkovej časti nosa s výtokom krvi z nosa, viacpočetné krvné
výrony na tvári, hrudníku, chrbte, oboch ramenách, v bedrovej oblasti vpravo a spôsobil jej vnútorné
poranenia a to krvný výron v mäkkých pokrývkach lebečných v temenno-spánkovej oblasti vľavo,
zakrvácanie do spánkového svalu obojstranne, viacpočetné pomliaždenia a zakrvácania do svalstva
chrbta a hrudníka, zlomeninu hrudnej kosti, viacpočetné sériové zlomeniny rebier obojstranne, krvný

výron v pohrudnici obojstranne, pomliaždenie pľúc obojstranne, masívne zakrvácanie do brušnej dutiny,
trhlinu sleziny, pomliaždenie až rozdrvenie pravého laloka pečene a zakrvácanie do zapobrušnicového
priestoru,kožnúodreninunabradeobojstranneskrvnýmvýronom,akoajkrvnývýronnakrku,zlomeninu

- 2 - 1T/90/2012 - 628

horného rohu štítnej chrupky vľavo, zakrvácanie do svalstva krku v oblasti štítnej chrupky, krvný výron
pod sliznicou hltana a hrtana, v dôsledku ktorých zranení poškodená R. P. zomrela v Leviciach dňa
28.2.2012 o 20.45 hodine,

t e d a :iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa 145 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona, s poukazom na § 138

písm. c/ Trestného zákona a § 139 písm. e/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.)

z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d/ Tr. zák.,
nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho súd do výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2(dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. je obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody povinný
oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať, osobne sa hlásiť
v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta trvalého bydliska príslušnému orgánu

vykonávajúcemu ochranný dohľad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť titulom náhrady škody poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava na účet vedený v štátnej pokladnici č. účtu:
000000-7000221542/8180, VS: 1205014301, KS: 0058, sumu 57,19 eura.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú F. U., narodenú XX.X.XXXX, bytom U. - M., B.

H. Č. XXXX/XX s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej F. U.,
výsluchom svedkov W. R., U. B., V.. U. P., R. V.O., W. Y., D. Š., výsluchom znalcov P.. K. V., U.. P. T., U..
W. X., U.. E. M., prečítaním svedeckej výpovede L. M., prečítaním znaleckých posudkov C.. P. P.É. P..,

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho
spisového materiálu.

Obžalovaný P. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný so spáchania skutku, ktorý mu je
kladenýzavinuvobžalobe.Kuskutkuuviedol,žedňa28.2.2012sazobudilvskoršíchrannýchhodinách,
zapol si telku, lebo spával v obývačke. Asi po hodine, hodine a pol, až dvoch hodinách videl, že nebohá

poškodená pani P. vstala a išla do kuchyne. Po pár minútach išiel za ňou do kuchyne. Vie, že následne
išla von so psom a nebola dlhšie vonku ako hodinu. V tom rozmedzí prišla za ním R. a pýtala sa ho kam
išla babka. Povedal jej, že išla s M.. Potom sa aj R. išla naraňajkovať. Keď prišla babka z vonku sám jej
urobil kávu, ale odmietla ju a išla do svojej izby. Izbu mala vedľa obývačky. Následne jej R. zobrala kávu
do izby, išla za ňou a tam v izbe sa rozprávali. Išiel do obývačky, zapálil si cigaretu a pozeral televízor.

Následne okolo 12.00 hodine ju R. poslala kúpiť nejaké mäso na obed. Trvalo jej to nejakú pol hodinu.
Potom ako došla z vonku, zobral mäso a začal robiť obed. R. sa s ňou rozprávala a babka mala v pláne
ísť venčiť psa. Moc sa o to nezaujímal. Išla si potom ľahnúť, lebo R. povedala, že M. už bol vonku.
Pripravoval obed a to mu trvalo asi dve hodinky. Babka vstala, zobrala M. a išla von. Ešte stihol zakričať,
aby nebola vonku dlho, lebo obed je hotový. Ani nestihol dopovedať a už zatvorila dvere. Keď sa vrátila,

najedla sa. Potom čo sa najedli on a R., zvyšok obedu začal odkladal, aby mala aj babka. R. odišlado izby a on sa vrátil do obývačky, zapol televízor a niečo pozeral. Po pár hodinách, mohlo byť 17.00
hodín, prišla R., či došla babka, lebo ju nevie nájsť. Povedal jej, že sa prechádzajú alebo možno sú u
W.. Bývala u nej alebo u inej známej, ktorá sa volá X.. R. zobrala mobil a volala W., opýtala sa či tam je

babka alebo mamička, nevie ako jej to presne povedala. Z toho čo jej povedala, vyplynulo, že v ten deň
ju videla len ráno pred obchodom, ale u nej v tento deň nebola. Už sa strachoval aj on sám a išiel do
izby. R. bola pevne rozhodnutá, že ju pôjde hľadať. Začala sa obliekať, dala si kožuch, čižmy a všetko
ostatné a povedala, že ju ide hľadať a kým ju nenájde sa nevráti domov, že jej robí starosti, nech počká.
Išiel do obývačky k notebooku, lebo si chcel stiahnuť nejaký film. Ani to nestihol, už sa otvorili dvere a

prišla R.. Vypol notebook, išiel na chodbu. R. sa vyzliekala a povedala, že videla prichádzať babku. Keď
bola vyzlečená, prišla babka a povedala „ahojte, vy ste tu“. Aj on aj R. sa jej spýtali kde bola. Povedala,
že sa zdržala s M. H. W.. Povedali jej prečo im klame, že vedia, že u W. nebola. Povedala, že ako môžu
vedieť, že tam nebola, tak jej povedali, že volali W.. Babka povedala, že ona neverí. Zobral mobil, vytočil
W., pani R. a povedal babke aj R. nech zmĺknu, že to dá na odposluch. Prestali sa rozprávať, zapol
odposluch a už bolo počuť zvonenie. Opýtal sa pani R. to, čo aj R., či u nej v ten deň bola a či nevie kde

je. Povedala, že ju videla maximálne ráno, ale u nej nebola a ani nevie, kde je. Poďakoval jej a obrátil sa
na babku a povedal jej: „ no, vidíš“. Odpovedala mu niečo v tom zmysle, že no a čo. Začala sa postupne
vyzliekať. Povedal jej: „babka kde si bola, povedz

- 4 - 1T/90/2012 - 630

pravdu, sama dobre vieš, že nič z toho nebude, mne je to jedno a aj R.. Začala sa vyzúvať, vyzliekala si aj

kožuch a vytiahla si z topánky občiansky preukaz. Pýtal sa jej na čo jej je občiansky preukaz. Povedala,
že boli s M. pred obchodom a dostali pokutu. R. hneď vykríkla: „ bola si na polícii“. Babka povedala, že
nie. Jeho sa pýtala, že či jej na to nič nepovie. Odpovedal jej: „ či bola alebo nebola, ja to mám v piči,
je to tvoja mater, mne je to jedno, rob si ty s ňou poriadky, mňa to netrápi“. Ako jej to povedal, išiel do
obývačky, do svojej izby. Babka išla do svojej izby a tam zostali otvorené dvere. On si dvere privrel a

dal si tam fotelku, lebo tam bola poškodená kľučka, aby jednoducho dvere zostali zatvorené, aby sa do
toho neplietol. Zapol si telku, dal si to hlasnejšie. Počul nejaké hlasy z vedľajšej izby, ale si pomyslel,
že to nie je jeho starosť, nech si to riešia oni samy. Za pár minút prišla za ním R. do izby, odsunula si
fotelku a volala ho vedľa do izby. Prišiel vedľa do izby a babka bola už mimo. Začal ju preberať, nech sa
preberie. Nereagovala, tak zakričal na R., nech mu ide pomôcť, že studená voda by jej mohla pomôcť.

Chytil babku na ruky a pocikala sa mu na tepláky a na tričko čo mal na sebe. Zobral ju do kúpeľne, položil
ju do vane a prúdom studenej vody jej išiel po čele, po krku a pleciach. Vytiahol jej protézu a skúsil,
či nemá zapadnutý jazyk. Jazyk zapadnutý nemala. Zavolal R., aby zobrala protézu. Skúsil či dýcha
a dýchala. Povedal jej aby doniesla tlakomer, nech zistí či má pulz. Priniesla ho. Odmeral tlak a pulz.
Bol prekvapený, že má normálny tlak a je v bezvedomí. Pulz mala tiež. Snažil sa ju vytiahnuť z vane a

volal aj R., aby mu pomohla, ale sa ani nepohla, tak sa snažil ju vytiahnuť sám. Mala nohy zapletené
v hadici na sprchu. Nevšimol si to, ako ju ťahal, vyšmykla sa mu z rúk a padla, udrela si hlavu o múrik,
ktorý bol vedľa vane. Zľakol sa na to. Rýchlo jej odmotal hadicu, rýchlo ju zdvihol a dal ju medzi dvere.
Povedal R., nech mu donesie mobil. Dala mu ho, vytočil W. M., ktorý pracuje v nemocnici v Bratislave,
ale v ten deň bol v Leviciach, tak mu skúšal zavolať. Nevie, či nebral telefón alebo ho mal vypnutý. Zložil,

vytočil mamu, povedal jej, že babka je v bezvedomí. Na to dostala hysterický záchvat, z akého dôvodu
je babka v bezvedomí a tak jej zložil. Vytočil 155, vedel jednu vec, že keď povie, že nedýcha, tak sanitka
hneď príde. Dispečerke povedal svoje meno, telefónne číslo, adresu, meno danej osoby a povedala,
že sanitku posielajú. Povedal jej, že bola napadnutá a zložil. Sem a tam pobehoval a čakal, R. stála na
chodbe. Začalo mu dopínať čo sa deje. Kopol do skrinky čo bola vedľa neho. Povedal, že sa ide pozrieť

von či neprišla sanitka, či nestoja dole. Išiel dole, bol tam 2 -3 minúty. Opäť vytočil 155, lebo žiadna
záchranka nešla. Zdvihla mu iná dispečerka, ktorá o tom nevedela. Znovu jej všetko zopakoval. Opýtala
sa ho, či je pri nej. Povedal, že nedýcha a je pri nej teta. Otvoril si vchod a behom vybehol po schodoch.
Vošiel do bytu, Alena bola pri babke. Vošiel do bytu, zapol odposluch na mobile, reprák. Dispečerka mu
povedala, aby jej dal umelé dýchanie a masáž srdca. Skontroloval znova či dýcha a vtedy už naozaj

nedýchala. Povedala, že ich bude navigovať. Tridsať stlačení a dva vdychy. Začal robiť masáž srdca a
umelé dýchanie ako ho navigovala. Počítal a ona počítala zároveň s ním. Vtedy začala s ňou rozprávať
R. o niečom, ale nevnímal to. Na tretíkrát, ako do nej vdýchol, ten vzduch vošiel do neho a povracal
sa. Bolo mu špatne zo všetkého. Vedľa bolo WC, tak sa vyvracal. R. stále niečo hovorila, rozprávala
sa. Utrel si ústa a pokračoval ďalej. Tomu predchádzalo to, že ju mali dať do stabilizovanej polohy a

vtedy z nej vytiekli zvratky. Následne začal s umelým dýchaním a masážou srdca. Potom sa stalo to čopovedal, že sa povracal. O chvíľu prišli zo zdravotnej služby. Otvoril im dvere, vošli dnu a prebrali to od
neho. Pokračovali v masáži srdca a umelom dýchaní. Zavolali R., aby jej dala nižšie nohavice, on vošiel
do kuchyne. R. prišla do kuchyne za ním. Zobral ryšavého kocúra, bol to jej obľúbenec. Išiel k babke a

položil jej ho pod ruku. Po pol minúte dispečeri povedali, aby odstúpil, aby išiel na bok.

- 5 - 1T/90/2012 - 631

Vrátil sa do kuchyne. Tam sa jasne povedalo toľko, že ak zomrela na infarkt, že nech sa povie to, že z
vonka prišla tak ako prišla, ak nie, nech sa to povie na neho. To bol rozhovor s R. V.. V tej dobe, dá sa
povedať, že mal rozbehnutých viac vecí okrem tohto prípadu, a nevedel si predstaviť ako by to zvládol
sám. Jednoducho povedal, nech sa to povie ne neho, že ona bude v tom nevinne. Ona mu povedala,

že viac ako päť rokov nedostane v žiadnom prípade, že mu bude posielať peniaze do väzby, že mu
nič chýbať nebude. Keď boli dohodnutí, že všetko sa povie na neho, išiel von. Všimol si, že policajný
príslušník stojí vo dverách. Obul sa išiel dole von. Následne prišla kriminálna polícia, všetko čo mal pri
sebe mu zobrali, dali ho do auta a zobrali na kriminálku. Zobrali ho hore. Tam bol vyšetrovateľ, s ktorým
sa už predtým stretol. Začal vytvárať enormnú snahu, aby sa dozvedel čo sa tam stalo. Okolo 04.00

hodine bol už veľmi unavený a tak skončili s výsluchom. Zaspal, ale o chvíľu ho zobudili a dali do CPZ.
Dozvedel sa, že je tam aj R.. Na druhý deň prišiel znovu hore do pracovne. Vyšetrovateľ si ho zobral
na paškál. Povedal mu, že aká bola predbežná pitva a aby povedal čo sa tam udialo. Tak mu povedal
druhý variant, na ktorom sa dohodli, že R. s tým nič nemá, je v tom nevinne, že nech ju pustia. Nech jej
to povie. Potom prišlo do miestnosti veľa vyšetrovateľov a začala výpoveď. Bolo mu povedané, že R.

vypovedala, že to bol on. Tak vypovedal ďalej. Pýtali ho či ju škrtil, povedal, že nie, či ju kopal, povedal,
že nie. Či ju udieral, povedal, že áno. Koľko úderov jej dal, povedal, že nevie. Koľko bolo útokov, povedal,
že tri. Povedal, že R. vošla za ním do izby dva alebo trikrát, snažila sa ho dostať od nej, nepodarilo sa
to. Jednoducho nevedel čo robil. Spísali zápisnicu, ktorú podpísal. Dali mu kávu, cigaretu a vzniesli mu
obvinenie pre zločin zabitia.

S R. V. sa pozná od roku 2009. V tom období boli v mileneckom vzťahu, žili spolu. Do Levíc sa
nasťahovali v roku 2011 a žili v spoločnej domácnosti s nebohou. R. mala svoj príjem, babka mala svoj
dôchodok a on mal tiež nejaké aktivity a to dávalo ich príjem. R. pracovala v Slovenskom rozhlase, ale
potom ju prepustili. Ešte aj keď sa presťahovali do Levíc pracovala v Slovenskom rozhlase až neskôr ju
prepustili. Keď pracoval prispieval na domácnosť on, tak isto prispievala aj R.. Čo sa týka zvierat, mačiek

a psíka, prispievala babka. Často chodievala von, hlavne so psíkom, párkrát bola vonku s ním a párkrát s
R.. Vonku zvykla byť pol hodinu, hodinu a keď bolo pekne tak aj dve hodiny. V tento deň bola vonku viac
ako dve alebo tri hodiny. Presný čas nevie. Keď vzal pani P. do rúk nevidel na nej žiadne zranenie. Nič
si nevšimol. Jemu nič nepovedala. Počul rozhovor v susednej izbe, ale bolo mu to jedno, nechcel mať s
tým spoločné, že sa hádajú lebo keď sa pohádali, vždy si to odskákal on. Hádka trvala pár minút. Nevie

o čom sa hádali, neregistroval to. Počul zvýšené hlasy, preto to požadoval za hádku. Zranenia pani P.
spôsobila R. V.. Mohlo sa stať, že ako ju oživoval, keď jej dával masáž srdca, že jej praskli rebrá, ale
vtedy to nepočul. Počul jej praskať rebrá, keď jej dávali masáž srdca záchranári. Nenapadol ju, vyčítal
jej maximálne toľko, že kde bola. Vyčítal jej to preto, lebo to bola osoba, ktorá mala 76 rokov, išla von
so psom a už v minulosti jej bola volaná záchranka z toho dôvodu, že bolo podozrenie na kolaps srdca.

Mal preto strach. Keď bola v minulosti takto dlho vonku, priviedli ju domov dvaja policajti, lebo jej bola
zavolaná záchranka z dôvodu podozrenia na srdcový kolaps. Bola v poriadku tak ju policajti doviedli
domov. Najviac čo bola vonku boli dve hodiny, nie viac. Stalo sa, že išli von aj on alebo R. a vtedy boli
vonku aj dlhšie. V minulosti jej strelil facku, lebo bola opitá. Spadla na zem, začala ho biť a kopať, preto
jej strelil facku, aby sa ukludnila. Aj to nahral na mobilný telefón, čo bolo jeho šťastie, lebo o niekoľko dní

prišli do bytu príslušníci kriminálnej polície, odviedli ho na políciu a bol vypočúvaný vyšetrovateľkou v
Leviciach. Jej túto nahrávku ukázal. V prípravnom konaní pri prvej výpovedi bol na neho vyvíjaný nátlak
a pri druhej

- 6 - 1T/90/2012 - 632

výpovedi mal problém vypovedať, lebo tam bolo prítomných najmenej šesť osôb, nie ako je to uvedené

v zápisnici, že boli dvaja.Rozdiel medzi výpoveďami z prípravného konania a z hlavného pojednávania odôvodnil tak, že už vo
svojej vysvetlil prečo vypovedal v prípravnom konaní tak, ako vypovedal. To čo vypovedal v prípravnom
konaní nie je pravda, to bolo dohodnuté s R., že sa povie v prípade, že babka nezomrela na infarkt.

Na tejto výpovedi sa dohodli v kuchyni, keď poškodenú oživovali záchranári. Bolo podozrenie, že pani
P. chodí žobrať. Za toto je stíhaná R. V. a on je v tej trestnej veci svedok. Vyšetrovateľ sa priamo pýtal
na to, lebo vedel, že chodí von, vedel, že pije alkohol s bezdomovcami. Nikdy ju neposlal žobrať. Vždy
dostala najesť. Veľakrát sa stalo, že prišla domov opitá a mala rozbité koleno alebo nos. Je pravda, že
následne ju nepustili von. Dnes uviedol, že babku udrel raz a v prípravnom konaní uviedol, že babku

udrel trikrát. Dnes to povedal z toho dôvodu, že si uvedomil, že ak sa chce z tohto dosť von, tak musí
hovoriť pravdu. Nepodieľal sa na napadnutí poškodenej.

Medzi poškodenou a R. V. boli neustále konflikty. R. sa nepáčilo to, čo aj jemu, že babka pila. R. sa
nepáčilo, že babka skladovala veci v skrini, ktoré nenosila. Konflikty boli za psa, za nákupy, za chovanie.
Potiaže boli zato, že išli do Bratislavy a nechali ju celý deň tam. Po návrate babka spala a nedostali
sa do bytu. Raz po takomto konflikte bol aj vypočutý na polícii pre porušenie nočného kľudu. Vtedy sa

chcel pobaliť a odísť, ale ona to jednoducho nedovolila. Stalo sa, že prešli takého hádky aj do fyzických,
medzi poškodenou a R. V.. S R. V. sa spoznal cez internet. Matka bola v tom čase nezamestnaná
a hľadali východisko. Ona vtedy povedala, že jej vie zohnať prácu, ale potrebuje sa s nami stretnúť.
Prišla, zoznámila s matkou, s ním a dala mu peniaze a cigarety. Povedala, že sa stretnú a vie matke
dohodiť prácu v nemocnici na Antolskej ulici, lebo tam má známe, ktoré pre ňu urobia hocijakú službičku.

Medzi ním a R. V. bol milenecký vzťah a druh a družkou sa stali pár mesiacov po jeho vzatí do väzby.
R. V. mu ponúkla spoluprácu v jej aktivitách. Jednalo sa o pár projektov a mala sa získať finančná
čiastka na zaplatenie týchto projektov. V tej dobe urobil chybu, že tomu dôveroval. V tom období podpísal
kúpnopredajnú zmluvu na nehnuteľnosť a vystupoval v tom vzťahu ako jej synovec, splnomocnenec jej
firmy. Vedel o čo ide. Pod vzťahom druha a družky si predstavuje, že ide o určitý vzťah. Žili v partnerskom

vzťahu, žili v jednej domácnosti, žili aj sexuálne spolu. Boli v obyčajnom partnerskom vzťahu a až po
jeho vzatí do väzby išla na matriku a dala potvrdiť, že sú druh a družka. Podľa neho znamená byť
druhom a družkou byť partnermi, žiť v jednej domácnosti a nebyť manželmi, žiť v spoločnej domácnosti,
zdielať spoločné peniaze, spoločnú posteľ a tak ďalej. Pred vzatím do väzby to bolo tak, spoločne bývali,
spoločne hospodárili, spoločne spávali. Bol na nej závislý a všetko čo sa týkalo jej osoby, bolo dobré.

Poškodená F. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o spolunažívaní obžalovaného a jej mamičky vie
málo. Vie, že jej sestra, R. V., prišla o bývanie. Nevie v akom vzťahu bola s pánom F. a ani ju to nikdy
nezaujímalo. Vie, že matka ju prijala ako svoju dcéru. Dcéra mala problémy, preto jej otvorila svoje dvere
a skončilo to tak, ako to skončilo. Matku navštevovala veľmi sporadicky. Keď bývala s ňou sestra a
obžalovaný, tak tam bola raz, ale obžalovaný tam nebol. Možno tam ešte nebýval. Sestra sa k matke

nasťahovala asi dva roky pred skutkom. Sestra bola zamestnaná v Slovenskom rozhlase a viac nevie.
Asi bola nezamestnaná, keď prišla o bývanie. Moc sa nestýkali. Ona je od nej o jedenásť rokov staršia
a keď bola malá, ona už odišla z domu. Rozdielne životy mali, málo sa spolu stretávali. Matka mala
dôchodok. Posledný rok sa sťažovala na sestru. Sestra jej

- 7 - 1T/90/2012 - 633

sľubovala, že tam bude len dovtedy kým si niečo nevyrieši a už to bolo dlho. Mama bola zvyknutá byť
celý život sama, mala toho dosť. Bola dosť samotárska. Nemala nervy na takéto, lebo sestra stále riešila
svoje problémy. Posledný polrok, tým že sestra prišla o prácu a nemala kde bývať, boli tam obrovské
finančné problémy. Sestra mala obrovské dlžoby. Nevie konkrétne čo, lebo sa o to nezaujímala. Každý si
za svoj život zodpovedá sám. Oni zneužívali mamu. Chcela vyplatiť byt, kupovala stravu a už to prišlo do

takých extrémov, že ona ich živila. Mama si sem tam vypila, ale nebolo to tragické. Nebola alkoholička.
V roku 2011 bola u nich na Veľkú noc a vtedy hovorila, že ju sestra obviňuje, že pije, ale ona bola úplne
normálna. Na to všetko čo prežívala, bola v pohode, nezistila, že by mala nejaké zlé zmýšľanie alebo,
že by nevedela o čom hovorí. Matka bola sebestačná v domácnosti a čo sa týka mobility primerane k
svojmu veku. So psíkom chodievala von a niekedy sa zdržala vonku aj dlhšie. Rada sa túlala po prírode.

Sestra vie ľudí zmanipulovať. Keď sa s ňou budete rozprávať ona je veľmi milá, je sčítaná, pôsobí veľmi
inteligentne a uveríte jej čokoľvek. Je to taký typ, že sa vie odprezentovať. Obžalovaného nepozná,
nemôže povedať aký to je človek, pre ňu je to cudzí chalan, ale je presvedčená, že v tom trestnomčine, ktorý urobil nebol sám. On bol tá ruka, ktorá udrela, ktorá to urobila, ale hlava bola jej sestra.
Nevie čo spolu mali, možno mu raz v živote pomohla a on s jej cítil byť vďačný alebo zaviazaný. Ona ho
zmanipulovala. Raz spolu s obžalovaným telefonovala a vtedy mu povedala: je to stará sprostá žena,

utekaj rýchlo od nej“. Nevie o tom, že mama chodila po žobraní, nepovedala jej to. Dozvedela sa to až
z novín. Vie, že z jej sestry by to vystalo, donútiť ju k tomu. Mama si kúpila jednoizbový byt v G. O. F.
H. Č. XX. O ten byt prišla v dražbe, lebo jej vnučka X. V. si vybavila na babkin byt hypotekárny úver a
jednoducho ten úver nebol splácaný, preto mama o byt prišla. Nevedela uviesť komu patril byt, v ktorom
sa stal skutok. Tam boli asi podnájme.

Svedkyňa W. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poznala nebohú R. P. desať až jedenásť rokov.
Zoznámili sa na ulici, keď venčili psíkov. V rodinnom vzťahu neboli. Vie čo sa jej prihodilo. V ten deň,
keď sa to stalo, ráno ju stretla. Išla so psíkom do obchodu a ešte ju poprosila, aby jej podržala psíka, že
mu ide kúpiť salámu. Psíka jej podržala, vyšla von a chvíľu išla s ňou. Naraz sa zastavila a povedala,
že sa musí vrátiť k obchodu, lebo si musí niečo vybaviť. Vtedy ju videla naposledy. V ten deň poobede,
okolo šiestej volala jej dcéra, či je u nej maminka. Povedala jej, že tam nie je a u nej ani nebola. Potom

asi o hodinu volal obžalovaný a pýtal sa či nie je u nej babka. Povedala mu, že už jeho partnerke, teda
jej dcére povedala, že nebola u nej. Až na druhý deň počula čo sa jej stalo. Obžalovaného poznala iba
zbežne, stretli sa tri - štyrikrát. Dcéru tiež poznala, stretli sa viackrát, lebo keď chodila z Bratislavy aj ona
chodievalasopsíkomnaprechádzku,taksastretli.PoznalajucezpaniP..Sobžalovanýmsaprechádzali
asi trikrát so psíkmi a asi trikrát volal k nej a hľadal pani P.. Pani P. bola dobrosrdečná, príjemná pani.

Občas sa stretli a prišla k nej na kávu. Detaily o jej rodine nevedela. Poznali sa cez tých psíkov. Potom
neskôr sa chodila posťažovať. Sťažovala sa, že jej zobrali peniaze, že musela ísť požičiavať peniaze
a hovorila vždy v množnom čísle. Nevie či to bol obžalovaný alebo jej dcéra. Povedala: „zamkli ma,
nemohla som ísť von“. Párkrát prišla s tým, že obvinený ju udrel. Mala modrinu na tvári, nomokel alebo
mala odtrhnutú náušnicu. Vtedy povedala, že P.. Všetko pozná len z jej rozprávania. S tými mladými sa o

tom nebavila. Počula, že chodila žobrať. To hovorili známi psičkári, že od bárskoho pýtala peniaze, lebo
sabálaísťdomov,ženemápeniaze.Potomhovorili,žestojípredobchodnýmdomomatampýtapeniaze

- 8 - 1T/90/2012 - 634

nielen od známych. Jej povedala že ju poslali zohnať peniaze, vždy hovorila v množnom čísle, preto
nevie, kto ju posielal pýtať peniaze.

Svedok U. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval na Obvodnom oddelení PZ v Leviciach
a toho času pracuje na Obvodnom oddelení PZ v Kalnej nad Hronom. 28.2.2012 ešte pracoval na
Obvodnom oddelení PZ v Leviciach. S odstupom času si spomína, že boli vyslaní na Ulicu M. V., kde
ich mala čakať staršia pani. Po príchode tam, sa s ňou skontaktovali, pani im povedala aký má problém
a išla s nimi na Obvodné oddelenie. Nespomína si ako sa pani volala, bola to staršia pani. S odstupom

času si nespomína na jej meno a priezvisko. Mala problémy s dcérou a jej priateľom. Spomínala, že
ju posielajú z domu von, aby priniesla peniaze a keď nedonesie, tak ju zbijú. Nespomína si či im to
povedala na ulici alebo na oddelení. Bol prítomný pri výsluchu a kolega P. spisoval zápisnicu o trestnom
oznámení. Po spísaní zápisnice pani zobrali na to miesto, kde sa s ňou stretli. Ako sa pani sa správala
si už nespomína. Oznámenie preverovali tak, že pani vypočuli, konzultovali to s nadriadenými a oni tak

rozhodli, aby spísali zápisnicu o trestom oznámení a riešiť sa to bude na druhý deň. Spomínala svoju
dcéru a jej priateľa, ale nespomína si na ich mená. Povedala, že priateľ je oveľa mladší od jej dcéry.
Nejavila známky, že by bola pod vplyvom alkoholu. Nevyložili ju doma, lebo ona ich poprosila, aby ju
vyložili na tom mieste, kde sa stretli. Jej adresu vedeli. Nespomína si z akého dôvodu požiadala, aby ju
nevyložili doma. Trestné oznámenie sa rozhodla podať sama. Na tele tejto pani si na oddelení nevšimol

žiadne zranenia, lekárske ošetrenie nepotrebovala. Vtedy bola ešte bez známok zranenia. Poškodenú
odviezli tam, kde ju vyzdvihli. Konzultovali celú vec so svojimi nadriadenými a oni takto rozhodli.

Svedok V.. U. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2012 pracoval na Obvodnom oddelení PZ v
Leviciach. Dňa 28.2.2012 nevykonávali služobný zákrok. Boli privolaní staršou pani pri COOP Jednotu,
na Ulici M. V., že chce oznámiť svoje týranie. Zobrali ju na oddelenie a tam ju začali vypočúvať k veci.Ako sa pani volala si už nepamätá. ona im uvádzala skutočnosti a podľa toho postupovali ďalej. Bližšie si
pamätá, že uvádzala, že jej dcéra s druhom ju nútia chodiť žobrať pred potraviny a po Leviciach a zoberú
jej všetky peniaze vrátane dôchodku. Ako náhle sa niekomu s tým zdôverí, dostane bitku. Povedala,

že už raz alebo dvakrát sa to stalo. A v podstate uviedla, že sa bojí aj teraz a prosila ich, aby to ďalej
nerozširovali. To sa nedalo a začalo sa to riešiť. Vypočúvali ju na Obvodnom oddelení. Žiadali, aby pani
zostala u nich a pôjde sa na miesto. Jeho priamy nadriadený rozhodol inak, aby pani pustili domov a na
druhý deň sa tomu budú venovať. Bolo to po pracovnej dobe, medzi 17.00 hodinou až 18.00 hodinou.
Kolega ju odviezol, asi do tesnej blízkosti bydliska. Nemá presne vedomosť, kde ju vyložil. Nepamätá si,

či mala preukaz totožnosti. Chodila so psom, a žobrala, že pre neho potrebuje jedlo. Bola zima. Na tvári
nemala zranenie. Pýtali sa jej či potrebuje ošetrenie, ale odmietla ošetrenie. Rozpor vo výpovedi týkajúci
sa odvezenia poškodenej po výpovedi vysvetlil tak, že majú veľa prípadov a už si presne nepamätá ako
to bolo. Dnes nevie či bol v tom aute alebo nebol. Zdá sa mu, že v aute nebol, ale nevie to na sto percent.
Vo výpovedi sú jeho vlastné slová, vyšetrovateľ mu nehovoril čo má povedať. Výsluch s poškodenou
trval vyše hodiny a bol na oddelení. Nemala na sebe nič s krátkym rukávom. Bolo jej vidieť len ruky a

tvár. Nevie či mala pri výsluchu vyzlečený kabát. Nevie z akého dôvodu odmietla lekárske vyšetrenie.

- 9 - 1T/90/2012 - 635

Svedkyňa R. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že využíva svoje zákonné právo nevypovedať, pretože
je trestne stíhaná pre § 208 Trestného zákona a týka sa to jej nebohej matky. V súčasnosti prebiehajú
procesné úkony v tejto trestnej veci a svojou výpoveďou by si mohla zhoršiť postavenie obvinenej v

trestnej veci, v ktorej je stíhaná. Prečítaná bola jej výpoveď, ktorú učinila pred vyšetrovateľom dňa
14.5.2012. Vyšetrovateľovi uviedla, že dňa 28.2.2011 bol v ich domácnosti pokoj a policajti ani neprišli,
lebo už ju poznali a vedeli, že si to vymýšľa. 28.2.2012 bola pohodová nálada, ráno niečo po 8.00 hodine
sa zobudila a mamička doma nebola. Po hodine sa vrátila domov a povedala jej, že bola na prechádzke.
Potom sa rozprávali, že čo budú variť a matka jej povedala, že má známu v mäsiarstve, že prinesie

mäso. Odišla pre mäso, vrátila sa a bola pohoda. P. spal. Medzi 14.00 hodinou až 15.00 hodinou matka
odišla von so psom. Dlho nechodila napriek tomu, že bolo sychravo. V podvečer, keď sa začalo stmievať,
začala byť nervózna, lebo sa bála o svojho yorkshira, aby neprechladol. P. povedala, že ju ide hľadať.
Obliekla sa a vyšla von. Ešte v činžiaku, na schodoch videla, že matka už ide domov. Povedala, že bola
u pána C. a nakoniec sa ukázalo, že pán C. bola polícia. P. si babku zavolal a spýtal sa jej: „kde si

bola“. Babka si išla ľahnúť. Keď prišla do izby, P. nebol pri notebooku, ale stál pri babke, pri jej posteli.
P. sa jej opakovane pýtal, kde bola. Slušne sa snažil komunikovať, ale keď zistil, že kabát mala suchý,
tak naznačil policajtov, či nebola tam. Vtedy nastal stav, kedy P. stratil nervy a bol v stave „dočasného
pomätenia zmyslov“, prejavil sa ako býk v aréne. Videla, že sa k niečomu schyľuje a P.Ľ. povedala: „čo
si kokot, čo robíš“. Babka bola na posteli, raz sedela, raz ležala, potom ju P. prevrátil na posteľ, bol

pomätený a použil neskutočnú silu. Nastal u neho stav zlyhania nervov a ako k nemá prišla, tak veľkou
silou ju odsotil medzi skriňu a roh dverí. Vstala, odsotil ju z izby, tlačil ju von. Matka vtedy ležala na
posteli, bola voľná, nevolala na ňu. P. bol zavretý v izbe s matkou a ona zostala pred dverami bez kľučky
a bez mobilu. Bolo okolo 18.10 hodiny. Niečo sa tam dialo, bol tam nejaký krik. Toto trvalo pár sekúnd.
Zrazu sa otvorili dvere na izbe a P. kričal na ňu: „poď sem rýchlo, musíš mi pomôcť“. Raz videla ako ju

udrel, keď ju sotil na zem. Ako a kam ju udrel presne nevedela. P. kričal na babku, aby sa prebrala a na
ňu aby mu pomohla. P. babku preniesol do kúpeľne a tam ju položil do vane, prefackal ju a hovoril jej, že
jej kúpi víno. Potom jej povedal, aby mu podala tlakomer. Keď matka ležala vo vani mala tlak okolo 140,
takže žila. P. potom rýchlo volal M., ale ten mu nebral mobil. Potom P. zavolal záchranku, tam povedal,
že babka nedýcha. P. ju oživoval a mal na linke aj záchranku a oživoval ju za ich asistencie. P. jej dával

masáž srdca ale dýchanie z úst do úst odmietol, tak to robila ona. Riadili sa pokynmi zdravotníckeho
personálu. P. vedel, že je zle, buchol do skrinky a povedal: „ja som ju zabil“. Potom volala jeho mama a
jej povedala: „P. zabil moju mamu“ a ona jej na to povedala: „zasa si ho neustriehla“. P. ako vyťahoval
mamu von z vane za ruky a ako ju ťahal, tak sa mu nejako vyšmykla a buchla si hlavu. Všetko tomu
nasvedčovalo, že P. bude mamu biť, ale nevedela tomu zabrániť, lebo sa to dialo za zavretými dverami

a nevidela to.SvedkyňaW.Y.nahlavnompojednávaníuviedla,ženevyužívasvojezákonnéprávoavtrestnejveciproti
jej synovi vypovedať bude. K veci uviedla, že jej syn bol ako dieťa hravý, pravdovravný, bol najmladší so
štyroch súrodencov, bol čestný a ťažko sa v živote presadzoval medzi priateľmi v škole. V období, keď

deti prežívajú svoje dospievanie v rodinnom kruhu, tak jemu sa rodina rozpadla, čo ho ťažko zasiahlo a
aj ho poznačilo. Jednoznačne sa zmenil, keď odišiel k pani V.. Odišiel s jej súhlasom. Bývali v Bratislave,
v Petržalke, kde sa aj zoznámila s pani R. V.. Poznali sa dlhšiu

- 10 - 1T/90/2012 - 636

dobu, asi polroka, navštevovala ich. Riešili určité vzťahové otázky. Spoznala sa s ňou cez svojho syna,
ktorý sa s ňou zoznámil cez internet. V tom čase jej syn navštevoval strednú školu v Banskej Štiavnici.

Odišiel k nej bývať asi v máji roku 2009, s tým že mal mať dvojtýždňovú prax a po nej sa mal vrátiť
domov. Ona mu mala poskytnúť ubytovanie a prax mal mať v Bratislave, čo mu sľúbila, že mu vybaví,
s tým že potom zaplatia za syna stravu a ubytovanie. Na základe tohto dohovoru pustila syna k pani V..
Po dvoch týždňoch sa situácia zmenila a jej syn sa rozhodol, že zostane u pani V. a z ničoho nič prerušil
s nimi kontakt. Začal sa chovať zvláštne, nemohla sa k nemu priblížiť, bál sa a rozprával zvláštne veci,

že ju (mamu) nechce, nechce byť s nimi, že mu je s nimi zle, nemá čo jesť a nemá také oblečenie ako
mu poskytla pani R.. Dosť ju to zarazilo, lebo si uvedomila, že bol vychovávaný úplne inak. Pochádzal
dá sa povedať, že skôr zo strednej spoločenskej vrstvy. I keď boli viacpočetná rodina, stavali rodinný
dom, čo na tú dobu bolo dosť odvážne. Mala štyri deti, starala sa o domácnosť a stíhala aj ďalšie veci,
ako vzdelávať sa a prácu. Manžel mal stále stabilnú prácu. V čase, keď syn odišiel k nej, stretávali sa

len občas, v byte v Petržalke, ktorý mala prenajatý s deťmi, s toho dôvodu, že bývali v obci X.M. F.. Bola
to malá dedinka, bolo to dosť neprístupné. Dochádzala za prácou do zahraničia alebo ak bola možnosť
tak na Slovensku a keď boli v Bratislave ľahšie sa im preklenulo toto obdobie, pretože už manžel v tom
čase intenzívnejšie žil so svojou priateľkou. Deti ešte nemali ukončené stredoškolské a vysokoškolské
vzdelanie, rozhodla sa, že zostane s nimi a všetko spraví preto, aby školu dokončili a pomôže im ako

sa bude dať. Celá rodina držali spolu až na P.. Spolunažívanie s pani V. malo na syna negatívny vplyv.
Zmenil sa, pretože odišiel v takom veku, že sa dal dosť ovplyvniť silnejšou osobou. Bol dosť labilný, lebo
sa mu nedarilo v škole, bol skoro rok chorý, takže nechal sa jednoducho ovplyvniť. Postavil sa proti nej,
s tým že zostane bývať u V.. Skočilo to, tak ako to skočilo. Určité obdobie nemali s ním žiadny kontakt.
Chcel sa s mini, podľa jeho slov kontaktovať, ale sa bál, že sa budú na neho hnevať. Zamestnala sa v

Bagete, v podniku, ktorý je v Bratislave, kde robila výslovne len nočné, kvôli tomu, či ho nestretne, či sa
netúla po Bratislave, či nie je bezdomovec. Nesúhlasili s tým, aby tam zostal. Povedal im jednoducho,
že nemôže od nej odísť, potom nakoniec sa priznal, že ju má rád. To ju zaskočilo a tomu neverila, lebo
keď išiel k nej na ten dvojtýždňový pobyt, tak pani R. povedala, aby sa o neho starala ako o vlastné
dieťa, ako o oko v hlave, že sa mu nesmie nič stať, že ho má veľmi rada, že jej na ňom veľmi záleží, aby

sa netúlal po nociach, lebo vyrastali s režimom, že nočné vychádzky od určitej hodiny boli zakázané aj
u dievčat aj u neho. Keď išiel von, musel nahlásiť kde ide a s kým ide, jednoducho ho museli poznať
a vedieť kedy sa vráti. Tiež boli proti cigaretám, ktoré vtedy hojne užíval, ale dostával ich od pani R..
Bola proti tomu a to tiež bol dôvod, pre ktorý bol proti nej. Keď sa stretli rozprávali sa, zdôveril sa jej,
povedal, aby stála pri ňom. Kým bol u nich, dostával vreckové a snažili sa ho financovať. Keď bol u pani

R., tak mu niečo zo začiatku dávala a neskôr ho zapojila do obchodov, ktoré mala. Nie so všetkým bola
oboznámená. Mali nejaké spoločné veci. Vie, že sprostredkovali prenájom bytov. Poznala aj mamičku
pani V.. Zoznámila sa s ňou, keď prišla na návštevu už do druhého bytu, v ktorom bývali v Leviciach.
Neboli na tom dobre aj napriek tomu, že tam boli finančné príjmy, lebo peniažky vracali. Boli hladní a
boli tam aj mačky, takže sa to delilo medzi ľudí a zvieratá. Boli pernamentne hladní, nevychádzalo im to

všetko. Vie že mali značné potiaže s ľuďmi, ktorým boli dlžní peniaze a tí ľudia im to dávali aj pociťovať.
Vie to od syna, ktorý jej to povedal a tiež jej povedal, že keby sa čokoľvek stalo, aby to povedala. Bola
tam z nedele na pondelok a v utorok bol už syn zatvorený, bol obvinený. Spoznala ju (R. P.) v
ten večer v nedeľu. Podali si ruku. Pani bola veľmi, veľmi

- 11 - 1T/90/2012 - 637

chudučká. Málo jedávala, niekedy ani vôbec nejedla, z toho čo vie. A aj v ten deň, keď prišla odmietla
jesť, išla rovno do svojej izby. Meškala aj hodinu, neprišla vôbec vtedy, keď povedala, že príde domov.Prišla opozdene a vie, že sa obaja o ňu báli, že čo je s ňou. Keď prišla bola pomerne hlučná, tak ju
vnímala. Vyzerala, že je v slušnom stave. Bola čistá, bola oblečená. Takto ju videla naživo. Videla ju aj
natočenú,keďsynžilsňouvtomprvombyte,kdesasčastioňuajstaral.Ukázaljejčonatočilnamobilný

telefón, lebo mal neustále nejaké problémy. Natočil ju vtedy, keď vyvádzala, že ako to je, lebo tvrdila,
že to nie je pravda. Ako to tam skutočne bolo to nevedela. Sú to nepríjemné veci. Bola tam v nedeľu
a spala na pohovke, na ktorej spával syn. V pondelok ráno odchádzala z Levíc aj s pani V.. Chcela so
sebou zobrať aj syna, ale on to odmietol. Chcela ho zobrať, pretože počula, ale nevedeli o tom ani jeden
ani druhý. Mali medzi sebou potýčku, ktorá nebola dobrá a pani V. jej synovi povedala: „ty si ma ešte

zapamätáš, ty ešte uvidíš !“. Vrátila sa a volala syna so sebou, povedala mu, že ešte má peniaze, aby
mu zaplatila lístok. Cítila, že to nie je v poriadku. Po ceste sa upokojila a v Bratislave sa s pani V. rozišli
na K. ulici. Pani V. jej mala zavolať večer, či došla v poriadku, či je všetko v poriadku, či je P. v poriadku,
lebo celú noc sedel na stoličke medzi mačkami. Mačka kotila mladé a on jej pomáhal a aby nebehala
po kuchyni a po drese. Pani R. spala s mamičkou v spálni, kde mal pôvodne spať jej syn, ale stará pani
ho odtiaľ v noci vyhodila, že tam nemá čo chodiť, že tam nesmie chodiť. Kričala, bolo to počuť. On nato

odišiel a hovoril jej, aby bola ticho, že je tu jeho mama a spí na jeho posteli. Ona mu povedala, že ju to
nezaujíma, aby vypadol, že vie, že tam nesmie chodiť a prečo to v deň porušil. Pred zatknutím svojho
syna hovorila v pondelok večer telefonicky s pani V., ktorá jej povedala, že jej syn spí, že je všetko v
poriadku, ale zdala sa jej nejaká uplakaná, usmoklená. Takto ju vnímala. V utorok jej povedala, že sedia
v aute s P., že ich vezú policajti, že P. je zatknutý, že zabil jej mamičku. Dostala hysterický záchvat,

začala ziapať, čo jej to za vulgárnosť hovorí, čo zas vyparatili, o čo kráča, čo sa robí a že tomu neverí a
chcela Palina k telefónu. Syn jej do telefónu povedal, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje. Viac s ním
nehovorila. Ešte si pamätá, že syn jej volal doobeda, bolo to cez deň, lebo bola doma a syn jej povedal,
že babke je zle, že nedýcha. Toto bolo cez deň a večer volala pani V., že je zatknutý. Na otázku čo všetko
spravila pre to, aby sa jej neplnoletý syn po dvoch týždňoch vrátil od pani V., uviedla, že spravila všetko,

ale nechcel ísť. Bála sa, že ho viac neuvidí, preto súhlasila, aby tam zostal. Konzultovala toto aj s jeho
otcom a ten povedal, že už je dospelý. V jej očiach bol dieťa a stále je dieťaťom, je nezrelý. Za to, čo
sa stalo synovi, do určitej miery nesie zodpovednosť aj ona sama a cíti sa byť vinná z toho dôvodu, že
sa niečo stalo. Niečo, čo nezvládla. Sled udalostí, ktoré nasledovali, bol aký bol. V roku 2009 ochorela
jeho sestra U., diagnostikovali jej leukocitózu. Dostali sa z toho a keď ju viezla jedno ráno na kontrolu,

tak dcéra dostala na mobil nejaký zvláštny nahratý rozhovor. Nevie čo to všetko malo byť, zasiahlo ju to
a spanikárila. Išlo o to, že dcéra tomu nerozumela, lebo nebola na to pripravená. Cestovali trojebusom.
Počula nahratý hlas dvoch mužov, s ktorých jeden druhému hovoril, že ju musí odstrániť. Druhý povedal,
že s tým nesúhlasí, že sú tam štyri deti a že on sa na to nedá. Ten prvý povedal, že jeho to nezaujíma, že
aj decká, že všetko musí vyzerať dôveryhodne, že nikto nesmie mať tušenie a že všetko musí vyzerať,

že chyba sú oni. Potom to vypla. Spanikárila a od vtedy kontroluje všetkých, deti aj syna vo väzení či je
v poriadku. Posledný byt, v ktorom býval syn, bol na prízemí. Byt bol čistý a do ruky jej skočila mačička,
ktorú synovi darovala pred tromi rokmi a spoznala ju. Synova izba sa poriadne zavrieť nedala, potom
bola babkina izba. Na dverách jej izby bola kľučka z vonku vybratá. Potom bola ďalšia izba, kde boli
mačky. Tá bola trochu špinavá, lebo tie zvieratá boli väčšinou tam. Kúpeľňa

- 12 - 1T/90/2012 - 638

a WC boli čisté, neboli tam kľučky, len také okrúhle držiaky. Čo ju zarazilo, bolo to, že videla na internete
videozáznam z bytu, kde údajne bol spáchaný trestný čin, ale komentár nesedel s tým, čo sama videla.
Bola aj v babkinej izbe, R. jej ukázala, že tam bol prevezený ich nábytok z prvého bytu. Babka mala
čisto, že musí mať komfort. Zdalo sa jej, že aj postele boli inak umiestnené ako si to pamätá, keď tam

bola. Zarazená bola, že keď sa robila obhliadka miesta činu, že po nej tam nič nezostalo, i keď tam v
noci spala, napríklad hygienické potreby.

Svedok D. Š., vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Levice, na hlavnom pojednávaní uviedol, že P.
F. v čase vznesenia obvinenia sa nachádzal v cele predbežného zaistenia, kde mu bolo doručené
uznesenie o vznesení obvinenia za zločin zabitia. Bol vyzvaný, či si bude voliť obhajcu, nakoľko má

na to právo. V tom čase ešte neboli splnené podmienky na povinnú obhajobu, lebo sa nejednalo o
obzvlášť závažný zločin. Obhajcu si nezvolil. Bol vyrozumený o úkone a bol predvedený do kancelárie
vyšetrovateľa na výsluch. Vypovedal spontánne, kludne, podrobne ku skutku. Nenamietal, že nebol
účastný skutku, skutok podrobne popísal. Na základe komparácií a znaleckého posudku z odborusúdneho lekárstva, korešpondovala jeho výpoveď so závermi znaleckého posudku, čo nebolo možné
skôr vedieť ako bol vypracovaný znalecký posudok. Neboli žiadne prejavy emócií, bol pokojný, kludný.
Bol tam samozrejme prejav nejakého roztrasenia alebo nervozity, čo je normálne pri takýchto trestných

veciach, ale pokojne sedel a vypovedal spontánne sám. Bola tam prítomná ďalšia osoba pri výpovedi.
Boli mu kladené otázky. Výsluch prebiehal štandardným spôsobom. Po poučení, ku ktorému sa vyjadril,
viedol obžalovaný monológ a následne mu boli kladené otázky, ku ktorým sa vyjadril v plnej miere. Keď
sa oboznámil so zápisnicou, tak ju podpísal po skončení. Potom samostatné prejavy stresu prišli po
zmene právnej kvalifikácie zo zabitia na zločin vraždy. Nastal kolotoč sťažností a námietok. Vypovedal

ku skutku podrobne, do detailov. Čo sa týka jeho obrany, nepamätá si, že by sa nejako vyviňoval, bol
uzrozumený, že svoju osobu usvedčil, bol si toho vedomý, aj svojho konania, aj svojich následkov. Na
otázky obžalovaného svedok uviedol, že dokumentuje, to čo svedok vypovedá, nemá právo zasahovať
do výpovede svedkov a R. V. bola vypočutá ako každý iný svedok. Má možnosť položiť otázky svedkovi.
Obžalovaný bol poučený o jeho práve nevypovedať bez advokáta, je to v poučeniach. Pred podpisom
si obžalovaný zápisnicu prečítal a na znak súhlasu ju podpísal. Škrabance, modriny a iné zranenia na

tele R. V. pravdepodobne zdokumentované neboli, aký by bol dôvod ich dokumentovať, keď skutku
nebola účastná, ako obžalovaný uvádzal. Obžalovaný viackrát uvádzal, že R. V. nebola skutku účastná.
Obžalovaného opakovane vyzývali, či to tak bolo alebo nebolo, no obžalovaný zotrval na tom, že to bolo
tak, ako je uvedené vo výsluchu obvineného. Pokiaľ obžalovaný zmenil svoju výpoveď alebo priebeh
skutku ako stal, tak to je jeho obrana. Pani V. v tom čase bola priateľkou obžalovaného, s vysokým

vekovým rozdielom. Charakterizoval by ju tak, že môže byť manipulatívna, ako každá iná osoba, ktorá
má vzťah k osobe o tridsať rokov mladšej. Obžalovaný mal k nej rešpekt. Nepamätal si či pri výsluchu
obžalovaného dňa 29.2.2012 bolo prítomných viac osôb ako zapisovateľka a prítomná osoba. Prítomná
je pri podpise jedna osoba a určite bol strážený príslušníkmi kriminálnej polície. Znalec nie je oprávnený
vykonávať dôkazy. Zo spisu nevyplýva, že by sa skutku dopustila R. V., na tom obžalovaný zotrval.

Výpoveď obžalovaného korešponduje s výpoveďou R. V. a takisto aj so závermi znaleckého posudku,
preto nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedkyne R. V.. Nevyhovel žiadosti obžalovaného o znovu
vypočutie, pretože bol vypočutý za prítomnosti

- 13 - 1T/90/2012 - 639

obhajcu v čase vzatia do väzby. Nemal žiadny dôvod, skutok bol iba jeden. Vyjadril sa podrobne, bez

pochybností, nebol tam žiadny rozpor, medzi výpoveďou obžalovaného, znaleckým posudkom alebo
výpoveďousvedkaalebopoškodenej.Následnebolvypočutýpredsúdom.Kuzmeneprávnejkvalifikácie
skutku na vraždu došlo podľa pokynu krajského prokurátora.

Znalkyňa z odboru psychológie P.. K. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobnostný profil
obžalovaného v čase vyšetrenia bol taký, že obžalovaný bol dvadsať ročný, slobodný muž, doteraz

netrestaný, so základným vzdelaním, pričom prognóza zvládnutia minimálne stredoškolského vzdelania
bola výborná, to znamená, že mal na to, aby strednú školu zvládol, ale boli na to iné dôvody, pre ktoré
strednú školu nedokončil. Pochádza z neúplnej rodiny, pričom do jeho šestnásteho roku bola rodina
funkčná, kde bol vychovávaný skôr hyperprotektívne z dôvodu najmladšieho dieťaťa v rodine, pričom sa
na výchove podieľali aj tri staršie sestry, pre ktoré bol miláčikom. Tu by zdôraznila tú hyperprotektívnu

výchovu. To je taká výchova, že v podstate všetko môže a nič nemusí. Autoritou v rodine bol vždy
otec. Obvinený sa nikdy nezmieril s tým, že otec opustil rodinu pre mimomanželský vzťah, pričom
matke vytýkal, že dovolila otcovi odísť. Vinil otca, že si našiel iný vzťah a na druhej strane vinil z
toho aj matku. Od vtedy otca nekontaktoval. Po neúspešnom opakovanom pokuse stredoškolského
štúdia, opustil rodinu a išiel žiť mimo bydliska. Jeho psychosexuálny vývoj bol značne ovplyvnený

skutočnosťou, že od svojich sedemnástich rokov až do času vyšetrovania, žil s o tridsať rokov staršou
ženou, pričom dovtedy mal iba dve detské lásky. Lásky do sedemnásteho roku sa nazývajú detské lásky.
Táto skutočnosť poznačila jeho psychosociálny vývin, hlavne osvojovanie si prirodzených sociálnych
pozitívnych a etických foriem správania sa a začleňovania sa do spoločnosti. Ďalej uviedla, že z
pozorovaní a z dojmov z dnešného pojednávania chce povedať, že keď vyšetrovala obvineného, to

bolo po skutku dva alebo tri mesiace, tak dnes tu videla celkom iného človeka ako vtedy. Správanie
je úplne iné. Družka mu bola náhradou matky, keď opustil rodinu v období puberty, keď absolútne
nie je ukončený psychosociálny sexuálny vývin osobnosti a jeho správanie je tým aj dnes poznačené.
Jeho základnú osobnosť je možno psychologicky charakterizovať bez porúch. V čase vyšetrenia a ajdnes dominuje u neho neurotizácia, ktorá bola dekompenzovaná, to znamená je že v rozbehu ako
neliečené duševné ťažkosti, ktoré vyplývali z rozporov v jeho prirodzenom osobnostnom základe a
psychosociálnych vplyvov z obdobia pred spáchaním skutku. To znamená, že ten psychologický terén je

dobrý, nie je patologický, ale ten vývin, ktorý je najkritickejší v živote každého človeka a chlapci prežívajú
pubertu omnoho kritickejšie ako dievčatá a aj neskoršie dozrievajú, v tom čase mal zdeformované
preberanie všetkých vzorov správania. Aj dnes je na ňom vidieť, že nemá ukončený psychosociálny a
sexuálny vývin, lebo sa nedokáže vyjadriť čo je to družka, čo je to milenectvo, nemá v tom úplne jasno.
Nikdy neholdoval alkoholu ani psychotropným látkam. Ich vyhýbaniu sa odôvodnil tým, že od malička

trpel hyperaktivitou, ktorá sa však nepreukázala vyšetrením. Hyperaktivita je porucha pozornosti s
psychomotorickým pudom. Jeho konanie pred činom a po čine je možné charakterizovať ako necielené,
náhodné, bez silného afektu, skôr vyprovokované okolím, ktorému sa prispôsoboval. Na záver svojej
výpovede na pojednávaní uviedol, že bol závislý na pani V. a to bolo jediné výstižné z toho vzťahu.
Trestný čin bol vykonaný medzi 19-tou a 24-tou hodinou v dome obete ale aj páchateľa, lebo žili pod
jednou strechou, bez použitia vražedného nástroja, len vlastnou silou, pričom poranenia nájdené na

obeti, mala k dispozícii celý vyšetrovací spis, teda aj pitvu a osobne konzultovala aj s patológom, nie sú
adekvátne somatickej konštitúcii páchateľa.

- 14 - 1T/90/2012 - 640

Obvinený nepoužil žiadne krycie ani maskovacie konanie, skôr sa snažil oživiť obeť aj napriek masívnej
averzívnej reakcii, ktorú popísal vo výpovediach a aj dnes na hlavnom pojednávaní, že sa povracal. Toto

tvrdenie je určite pravdivé. Nezistila žiadny primárny motív skutku, to znamená, potlačené predpolie.
Potlačené predpolie je obdobie tesne pred skutkom a pár dní pred skutkom. To znamená, že to
nebolo plánované, čo naznačuje aj okamžité priznanie skutku a následná ľútosť aj s odstupom času
pri vyšetrení. Vo vzťahu k obeti ihneď prejavil emočne nabitú ľútosť nad utrpením obete, čo bolo aj pri
výsluchu na pojednávaní. Obeťou bola žena vo veku vyššej staroby, matka jeho družky, s ktorou žil v

spoločnom byte asi rok, s ktorou otvorené konflikty popisoval, že nikdy nemal. Toto je skôr subjektívna
informácia. Konflikty boli skôr sprostredkovane cez dcéru obete. Podiel obete na vzniku kriminogénnej
situácie by mohlo byť zistenie, že obeť pred skutkom kontaktovala políciu, čo v obvinenom vzbudzovalo
strach a nevôľu už aj z minulosti, čo potvrdil aj dnes. V čase jeho vyšetrenia nemala zistené, že by
mal nejaké konflikty zo zákonom, s políciou, v súvislosti s obeťou. V čase pred skutkom bol obvinený

veľmi ovplyvniteľný po každej stránke. To zdôvodnila tým neukončeným pubertálnym vývinom. Tam sa
to zabrzdilo práve tým neadekvátnym životným štýlom po tých sedemnástich rokoch. Ten životný štýl,
ktorý začal viesť totiž nie je adekvátny osobnosti, ktorá nemá ukončený psychosociálny emočný vývin.
Je to taká postpubertálna, hranične pubertálna osobnosť. V bežnom živote sa to prejavovalo tak, že je
nezrelý emočne, sociálne, nestojí si za svojim, nehodnotí to čo bude o týždeň o mesiac, nepredpokladá,

žije teraz a tu. To je také jednoduché vyjadrenie: teraz a tu. Nepredpokladá následky, ktoré budú ďalej, čo
sa bude ďalej diať a keď sa na niekoho upne až bezhraničná dôvera, bez akéhokoľvek kritického postoja
alebo kritického nazerania. Jeho správanie bolo teraz a tu, nebolo dlhodobo plánované. Zisťovanie
toho predpolia, čo objasňovala, to je proces zisťovania z celého spisu, celá anamnéza, ale nič také
nezistilaanezistilavyšetrenímaniagresivitu.Jehovystupovaniednesjearogantné,bezúcty,bezpokory,

obyčajnej ľudskej pokory, podľa toho čo tu predviedol. V čase vyšetrenia bol ubitý, depresívny. Zase sa
u neho prejavila ovplyvniteľnosť. Určite v prostredí, v ktorom sa nachádza, je pod vplyvom takého, čo
ho štengruje, pichá do neho, navádza ho, študuje závery, ktoré si vzťahuje na seba. To je zlé, lebo u
neho, nie je do dnešného dňa ukončený psychosociálny sexuálny vývin. Je „veľký rozhýčkaný fracek“.
Vo svojom posudku navrhla vyšetrenie družky obžalovaného na vierohodnosť jej výpovede preto, lebo

keď zbierala anamnestické údaje, každé jedno jeho slovo sa opieralo: R., R., R., R.. V jednom momente,
strašne plakal, povedal, či nikoho nenapadlo, že to mohlo byť aj nejako inak. Vtedy mu položila otázku,
ktorá možno ani nebola vhodná, či babku zabila R.. Ihneď z neho vyletela spŕška: „ako to viete“. Preto
si to dovolila navrhnúť. Každá jedna rozprava o čomkoľvek sa opierala o R., s takou láskou, ako nikto
dávno nehovoril o žene. Pri troch otázkach mala poznačené, že je odpovedal: „R. by to povedala takto“,

čo je netypické. Na otázku: „čo mu R. sľúbila, keď to celé zoberie na seba“ odpovedal: sľúbila mu
peniaze, veľa peňazí. Tiež tie osobnostné vlastnosti, že je ovplyvniteľný, ľahko manipulovateľný a je
závislý konkrétne na tejto osobe. Pri vyšetrení sa vyjadroval aj ku skutku a je to uvedené na strane 16
a 17 znaleckého posudku. On ani pri vyšetrení sa nebránil, že to nespáchal. Lámala ho aby bol sám
sebou, že už je veľký chlapec, aby bol sám sebou. On stále zotrvával v tom a stále tvrdil, že ho ona

zabezpečí finančne. On ešte v čase vyšetrenia tej žene úplne dôveroval, bol tou ženou opantaný. Eštekeď ho vyšetrovala stále pretrvávala tá jeho závislosť na nej, preto sa skôr nebránil, že to neurobil. Bol
úplne ňou posadnutý. Psychická závislosť bola umocnená sexuálnou závislosťou. Zmena výpovede by
sa dala vysvetliť tak, že komunikuje, navštevuje ho jeho obhajca, uvedomuje si svoje priority, lebo väzba

je sociálne a emočne náročné

- 15 - 1T/90/2012 - 641

prostredie. K zmene výpovede ho mohlo viesť aj uvedomenie si následkov za tento čin. Pre
obžalovaného je každý deň basy tragédia v jeho prežívaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2013
na otázku s ktorým patológom konzultovala skutočnosť, že zranenia na tele nebohej poškodenej nie sú
adekvátne somatickej konštitúcii páchateľa uviedla, že teraz to nevie povedať. Ak by to vedela, tak by

si to pripravila. Pozrela by to vo svojej kartotéke. Celú ju so sebou nemá. Nemôže si to pamätať, lebo je
to dávno a konzultuje s rôznymi odborníkmi. Bol to patológ, ktorý bol podpísaný v spise. Nevie na akom
dokumente bol podpísaný. Nestretli sa, hovorili telefonicky. Nič bližšie nevie k tomu povedať, v profile
to má zaznamenané, že zranenia na tele nebohej poškodenej nie sú adekvátne somatickej konštitúcii
páchateľa. To jej povedal ten patológ, s ktorým telefonicky hovorila.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, U.. P. T., na hlavnom pojednávaní uviedol,
že popis vonkajších poranení je podrobne uvedený v nálezovej časti posudku a tieto sú aj doplnené
fotodokumentáciou, ktorá bola priložená ako príloha k znaleckému posudku. Vonkajšiu obhliadku
mŕtvehotelaR.P.vykonalidňa29.2.2012spoločnesU..E.M..Užprivonkajšejobhliadkeboloevidentné,
že na tele sa nachádzajú známky vonkajšieho mechanického násilia, ktoré poukazovali na možné

zavinenie smrti druhou osobou. Vykonali pitvu a vnútorná obhliadka potvrdila ich predpoklad. Pri pitve
zistili, že bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo - krvácavý šok pri rozsiahlych poraneniach tela
s masívnym zakrvácaním do brušnej dutiny, tam našli až 2,5 litra krvi. Pri vonkajšej obhliadke zistili
výtok krvi z nosa, zlomeninu nosa, krvné výrony na tvári, brade, krku, hrudníku, chrbte a ramenách
a v bedrovej oblasti. Kožná odrenina brady obojstranne. Okrem toho tam boli iné menšie poranenia.

Ďalej zistili známky po odbornom zdravotníckom zákroku. Pri vnútornej obhliadke zistili krvný výron v
mäkkých pokrývkach lebečných obojstranne. Išlo o zakrvácanie do spánkového svalu, ktorý sa ďalej
šíril do temennej oblasti. Ďalej tam boli viaceré pomliaždenia a krvné výrony svalstva chrta a hrudníka,
zlomenina hrudnej kosti, obojstranne zlomeniny rebier, zakrvácanie pod pohrudnicou, v oblasti krku
zlomenina horného rohu štítnej chrupky vľavo, zakrvácanie do svalstva krku v oblasti štítnej chrupky,

krvný výron pod sliznicou hltana a hrtana. Na vnútorných životne dôležitých orgánoch tam išlo o
pomliaždenie pľúc obojstranne a v dutine brušnej pomliaždenie až rozdrvenie pravého laloka pečenie,
trhlina sleziny. V bruchu sa nachádzalo 2.500 ml krvi. Ešte bolo zakrvácanie v zápobrušnicovom
priestore. To boli porania, ktoré zistili na tele poškodenej mŕtvej ženy. Keď vychádza z pitevného nálezu,
tieto porania poukazovali na účinok tupého aktívneho násilia, ktoré bolo produkované tupým predmetom

o menšej kontaktnej ploche a opakovane. Opakovane a prihliadnuc na to, že tam došlo až k rozdrveniu
časti pečene, usudzujú, že násilie účinkovalo až veľkou intenzitou. Pôsobilo stredne veľkou až veľkou
intenzitou, pretože tam boli rozsiahle porania aj iných vnútorných orgánov. Boli tam zlomeniny rebier,
pomliaždenie pľúc a tiež zlomenia štítnej chrupavky a zlomenina nosných kostí, čo sú poranenia, ktoré
vznikajú pôsobením násilia väčšou až veľkou intenzitou. Vzhľadom na lokalizáciu poranení, tento tupý

predmet o menšej kontaktnej ploche pôsobil na oblasť hlavy, tváre, hrudníka, brucha, chrbta a horných
končatín. Charakter predmetu, aký to mohol byť, tak s veľkou pravdepodobnosťou mohlo ísť o päsť,
o koleno, o lakeť. Prihliadnuc k vyšetreným okolnostiam, keď jedna svedkyňa vypovedala, že videla
ako dotyčný mal udierať poškodenú babku R. P., tak malo to byť päsťou a mal na nej kľačať kolenom.
Takže tieto poranenia mohli byť takýmto spôsobom spôsobené, teda opakovanými údermi päsťou a

takisto aj prikľaknutím a zatlačením kolenom. Pokiaľ ide o postupnosť týchto poranení, tak iba na základe
pitevného nálezu nie je možné sa

- 16 - 1T/90/2012 - 642

k tomu vyjadriť, pretože známky vitality boli približne rovnaké, s výnimkou poranení, ktoré určili ako
staršie, tri až päť dní a nemajú súvislosť s daným skutkom. Okrem toho tam pôsobil predmet o užšej

kontaktnej ploche a prihliadnuc na rozsah a charakter poranení, ktoré zistili na krku, ktoré sa mohli udiaťdusením, pritlačením krku prstami ruky. Tam bol horný rožtek chrupavky a keď došlo k stlačeniu pravou
rukou ku chrbtici smerom zľava dozadu, vtedy mohlo dôjsť k zlomenine horného rohu štítnej chrupavky.
Ostatnéprstytiežtlačilioprotikrkuatakistoajdlaň.Tambolozakrvácanievmäkkýchtkanivách.Vnútorný

nález vysvetlil príčinu smrti, pretože tu boli veľmi závažné poranenia ako je pomliaždenie pľúc a najmä
trhliny vnútrobrušných orgánov a to trhliny sleziny a pečene. Z trhlín týchto orgánov došlo k roztrhnutiu
ciev a odtiaľ k masívnemu zakrvácaniu do dutiny brušnej, čo viedlo k masívnej strate krvi z krvného
riečišťa a spoločne s ostatnými poraneniami v celkovom rozsahu k úrazovo-krvácavému šoku a v
krátkom čase k bezprostrednej smrti poškodenej. Je možné zistiť, že k zraneniu došlo rukou, na ktorej

bol prsteň, ak dôjde k poraneniu, ktoré na to poukazuje. V danom prípade nezistili také poranenia, o
ktorých by sa to mohlo jednoznačne povedať. Nemôže vylúčiť, že mohol mať prsteň pri úderoch, lebo
telo bolo pokryté ošatením. Tam, kde bolo telo pokryté ošatením to povedať nemôže a pokiaľ ide o
tvár, tak to mohlo byť v oblasti brady. Našli sa tržné rany, ale to nie je jednoznačné, že mal na ruke
prsteň. Mohol mať prsteň. Evidentne sa nenašli také zranenia. Mali k dispozícii aj vyšetrovací spis a
výpovede podozrivého, ktorý uvádzal, že mal opakovane udierať poškodenú päsťami a ten nález, ktorý

zistili pri pitve nasvedčuje tomu, že išlo o opakované tupé násilie. Nepočítali to presne, vzhľadom na
splývavý charakter týchto krvných podliatin, krvných výronov. Teraz, keď má pred sebou pitevný nález
a vidí ako to vyzeralo na tvári, krvný výron na nose, krvný výron v oblasti obočia, na brade vpravo a
vľavo, to znamená, že na tvár je to minimálne štyrikrát. Ďalej je tu oblasť hrudníka, kde je viacero krvných
výronov, takže minimálne to bolo päťkrát na oblasť hrudníka. Potom tam bola oblasť brucha. Keď to

celkom zoberieme, tak minimálne desaťkrát ten útok tupého premetu účinkoval. Presne koľkokrát, sa
vyjadriť nevie, lebo došlo ku krvácaniu do mäkkých tkanív a k splývaniu jednotlivých poranení. Ak ide o
pád, tak telo väčšinou smeruje na plošnú podložku, čo predmet o veľkej kontaktnej ploche. Keď písali o
mechanizme vzniku poranení, tak písali, že išlo účinok predmetu, nešlo o kontaktnú plochu. Iba, ak by sa
na podlahe nachádzal nejaký predmet, ktorý by mal menšiu kontaktnú plochu. Znalcovi boli predložené k

nahliadnutiu prstene, ktoré mal mať v čase skutku na prstoch obžalovaný. Znalec po ich prezretí uviedol,
že prstene sú hladké, bez kamienkov, jeden aj druhý, to znamená, že je veľmi ťažko sa vyjadriť, či
ruka bola opatrená aj prsteňom alebo bola bez prsteňa. Obhliadol prstene a zistil, že ide o dva prstene,
hladké, bez opatrenia očkom alebo vyčnievajúcou časťou, to znamená, že tieto prstene mali podobný
charakter ako je charakter ruky a z toho dôvodu nepredpokladá, že by mohli vzniknúť nejaké typické

poranenia, ktoré by poukázali na udretie ruky s prsteňom. Ak by mal prsteň očko alebo výčnelky, tak
by mohli zistiť poranenia, ktoré by charakterizovali a poukazovali by, že by mohol mať dotyčný prsteň v
čase úderov na prste. Tieto prstene, ktoré obhliadol, by nezvyšovali intenzitu útoku. Krvné výrony mali
splývavý charakter, ten charakter jednotlivých poranení bol veľmi podobný. Išlo predovšetkým o krvné
výrony a iné poranenia, ktoré poukazovali na účinok tupého násilia. Takže, ak by dve osoby alebo viacej

osôb účinkovalo takým podobným rovnakým spôsobom, tak to nevedia rozlíšiť. Pokiaľ by jedna osoba
útočila iným predmetom, vtedy by mohli výsledok predpokladať. Nevylučuje, že mohol na telo pôsobiť
aj viac ako jeden útočník. P.. V. nekonzultovala s ním žiadne otázky, možno s U.. E. M..

- 17 - 1T/90/2012 - 643

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, U.. E. M., na hlavnom pojednávaní uviedol,

že P.. V. znalecký posudok neposkytol, ani jej ho neukázal. Osobne za ním nebola. Telefonicky si
nepamätá, že by ho kontaktovala. Osobne s ňou o tejto trestnej veci nehovoril. Pani P.. V. nepozná,
nič mu jej meno nehovorí. Ak by zavolala telefonicky a niečo chcela, tak by jej informácie telefonicky
neposkytol, pretože je viazaný mlčanlivosťou. Nepriniesla žiadne uznesenie, že je pribratá do konania
ako znalkyňa. K záverom znaleckého posudku dospeli po vzájomnej porade s U.. T. a plne sa ich

pridržiava.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, U.. W. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že
jeho úlohou bolo spolu s kolegom zistiť, či existuje nejaká súvislosť medzi psychopatológiou, teda
prítomnosťou nejakého duševného ochorenia a motívom spáchania trestného činu. Mali zistiť alebo
vylúčiť prítomnosť duševnej poruchy alebo choroby v inkriminovanom čase, ktorá by mala vplyv na

rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Menovaného vyšetrili a na základe psychiatrického vyšetrenia
nezistili prítomnosť pravej duševnej poruchy alebo choroby v medicínskom slova zmysle. Konštatovali
istú osobnostnú abnormitu, ktorá sa prejavuje emočnou nestabilitou, impulzivitou a nezrelosťou. Vpravom slova zmysle nejde o duševné ochorenie, ktoré by malo vplyv na rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti a preto konštatovali, že pobyt obvineného na slobode nie je so psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný a neodporučili mu uloženie ochranného liečenia. Ku skutku sa vyjadroval tak,

že ho súvisle opísal, časovo správne lokalizoval. Nebola tam žiadna patológia asociačného systému
spomienok a vybavovania priebehu deja, ktorý sa stal v priebehu skutku. Myslenie bolo zachované
bez porúch vnímania, bez nepriameho duševného ochorenia. Chýba patický - patologický motív tohto
správania, ktorý by mohol podmieniť duševnú chorobu, keby išlo o náhle, nelogické, osobnosti cudzie
správanie, ktoré by bolo chorobne podmienené, ktoré by nebolo očakávané alebo očakávateľné v

situácii, v ktorej sa vtedy menovaný ocitol. K záveru, ktorý je uvedený v psychopatologickom rozbore
dospeli na základe toho, že sa podrobne pýtali obžalovaného čo vtedy prežíval, ako sa cítil, aké boli jeho
hlavné city v tom čase, ktorý bezprostredne prebiehal v čase skutku. Čo sa v ňom kopilo, aké bolo jeho
emočnéprežívanietesnepredtým,akodošloksamotnémuskutkuaabysirozpomenulnatúsituáciuaké
to boli emócie, aby to popísal. Či to bol hnev, úzkosť, napätie, bezmocnosť a z toho pocity krivdy. Celé
toto emočné obdobie vedel pekne popísať, ako sa cítil, než došlo k spáchaniu skutku. Nebolo to niečo

nelogické alebo niečo také, na čo by si nevedel spomenúť čo emočne prežíval. Chronológia toho skutku,
ako vypovedal obvinený, hovorí o tom, že to správanie bolo prerušované, bolo logické, čiže tie procesy
prebiehali po sebe. Začal ten útok, bol prerušený, vo výpovedi popisoval kde bol útok prerušený a potom
zase prerušený, keď si uvedomil, že babka chrčí. Sú tam dve - tri prerušenia a celá logická náväznosť
až po to, kedy si uvedomil, že ide o život a dokázal kontaktovať príbuzného a zavolať záchranku. Toto,

aké bolo jeho rozpoloženie, zistili na základe vyšetrenia. Chceli zistiť, aká tam bola nálada, či nebola
patická - patologická nálada, či tam nebol nejaký patologický - patický afekt, prítomnosť inej duševnej
poruchy, ktorá by spočívala v tom, že emócie, hlavne tie vyššie emócie by boli patologické a situácii
neadekvátne. To by bolo duševné ochorenie vážne a išlo by o psychózu. Mohlo by tam byť tesne pred
skutkom alebo v čase skutku neprimerané sýtenie emócií, reaktivita emočná a potom spomínanie na to

ako to emočne spracúva, by mohlo byť paradoxné alebo by mohlo byť také neadekvátne, k tejto situácii
nevhodné. Bolo primerané k tej životnej situácii, v ktorej sa ocitol. Opisoval to tak, ako sa mohol cítiť
bezprostredne pred spáchaním skutku.

- 18 - 1T/90/2012 - 644

Hysterianstvo sú rysy osobnosti. Prejavuje sa nedostatočnou schopnosťou empatie, zvýšeným

egocentrizmom, labilnou afektivitou, emotivitou, často sú to sklony k impulzívnemu správaniu,
detailizovaniu, k zabiehaniu, k zdrobneninám, býva často prevaha javenia sa pred bytím. Nie je to
duševné ochorenie, to sú osobnostné rysy. Dĺžka vyšetrenia závisí od motivácie osoby a od toho koľko
je to nevyhnuté pre znalcov, koľko potrebujú pre vylúčenie duševnej choroby a koľko je probant ochotný
spolupracovať, vypovedať k veci a nezachádzať do nepodstatných detailov. Často to býva limitované

človekom, ktorý má byť vyšetrený. Často to býva prerušované, ak je snaha o nejakú agreváciu, simuláciu
duševného ochorenia. Niekedy je spojené s neochotou alebo odpovedaním, zabiehaním do nejakých
nepodstatností alebo požiadavkami zo stany vyšetrovaného, aby spĺňali znalci aj psychoterapeutický
rozmer, čo musia zásadne odmietnuť. Časovo vyšetrenie trvá koľko je to nevyhnutné pre znalcov, aby
boli jednoznačné diagnostiky. Časovo by to nelimitoval. Hodnotia iba duševné ochorenie, majú zistiť či

bol duševne zdravý a prečo spáchal skutok. Sám obžalovaný vie, že nebol duševne chorý. Konštatovali,
že obžalovaný trpí brachiálnou verbálnou agresivitou, na základe skúmania a analýzy spisu, keď
došlo ku skutku, výpovede samotného obžalovaného, výpovede jeho družky a okolností. Vystupovanie
obžalovaného jasne potvrdilo, že sú tam prejavy emočnej nestability. Psychickými problémami môže
každý trpieť isté životné obdobie, keď má opakovane nejaké tiesnivé situácie a môže sa s tým vyrovnať,

ale to nedáva podklad k tomu, aby sa ten človek správal agresívne alebo protispoločensky. To nesúvisí
s týmto. Obžalovaný nie je duševne chorý, čo preukazujú aj osobnostné prejavy obžalovaného, ktoré
dokazuje aj na hlavnom pojednávaní. Psychologický posudok je iný, nie lekársky posudok. Vzhľadom ku
skutku,ktorýsastal,akohoobžalovanýpopísalaemócie,ktoréprežívalpredjehospáchaním,agresívne
prejavy do toho zapadajú. Úplne presne logicky to obžalovaný opísal vo svojej výpovedi. Sú tam známky

brachiálnej agresivity, keď popisuje päste, facky, ako prestal a pokračoval. To sú prejavy agresivity.

Zo záverov prečítaného znaleckého posudku C.. P. P. PhD., znalca z odboru toxikológie, vyplýva, že
vo vzorkách odobratej krvi pri pitve mŕtveho tela nebohej R. P. bola stanovená negatívna koncentráciaetylalkoholu v krvi. Nebola zistená ani prítomnosť iných prchavých toxických látok, omamných látok,
liekov a drog.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, odvetvia

kriminalistickejbiológieagenetickejanalýzy,vyplýva,žeskúmalidvanásťpredloženýchstôpaichúlohou
bolo z predložených stôp izolovať a analyzovať DNA. Zo stopy číslo 1- ster z krku nebohej R. P., bola
izolovaná DNA, ktorá bola analyzovaná v DNA systéme na určenie pohlavia a v 15-tich STR systémoch.
Z výsledkov analýzy vyplýva, že neúplný DNA profil bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu
zaisteného zo stopy číslo 1 - ster z krku nebohej R. P., pochádza od osoby mužského pohlavia. DNA

analýzou bolo dokázané, že pôvodcom biologického materiálu zaisteného zo stôp číslo 3a-1 - oter v
oblasti goliera trička, číslo 3a-2 - oter z oblasti prednej strany trička a číslo 3a-3 oter z povrchu teplákov v
prednej časti, je osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „F. P., narodený X.X.XXXX,
bytom X. F. Č. XX“. Osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „F. P., narodený
X.X.XXXX, bytom X. F. Č. XX“ je ako pôvodca mužského biologického materiálu v stope číslo 1 - ster z
krku nebohej R. P. a v zmiešanej biologickej stope číslo 3a-4 - oter z povrchu nohavíc v prednej časti,

vylúčená.

- 19 - 1T/90/2012 - 645

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave z odboru
kriminalistiky, odvetvia daktyloskopie, vyplýva, že odtlačky prstov a dlaní označené ako P. F., narodený
X.X.XXXX a R. V., narodená XX.X.XXXX, ktoré im boli predložené na skúmanie, boli porovnané so

zbierkou daktyloskopických kariet a so zbierkou daktyloskopických stôp z doposiaľ neobjasnených
prípadov, pričom zhodnosť zistená nebola.

Súd na základe vykonaného dokazovania, mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku
tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Súd spáchanie skutku obžalovaným mal preukázané jeho
doznaním v prípravnom konaní a tiež ostatnými vykonanými dôkazmi. Obžalovaný v prípravnom konaní

vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom priznal spáchanie skutku a podrobne popísal, že bol nahnevaný,
lebo poškodená R. P., matka jeho družky R. V., ktorú volal babka, sa nevrátila načas domov. Popísal,
že po príchode poškodenej R. P. domov, do bytu, ktorý spoločne užívali, išla do svojej izby a on išiel
za ňou, pretože bol zvedavý čo sa stalo, lebo jej neveril, nakoľko nikdy so sebou nebrala občiansky
preukaz a teraz ho mala so sebou. Mal podozrenie, že bola na polícii. Prišiel k nej, k posteli, kde ležala

a vyzvedal od nej kde naozaj bola. Poškodená jeho otázky ignorovala, neodpovedala mu na ne. Znovu
a znovu sa jej pýtal kde bola, lebo mu bolo podozrivé, že mala so sebou občiansky preukaz. Povedala,
že bola u kamarátky a tak telefonicky zistil, že u kamarátky W. nebola. To v ňom produkovalo hnev, sralo
ho to, bol veľmi vytočený, že mu klamala. Stále jej opakoval, že chce počuť pravdu, nech neklame a
ona stále opakovala, že neklame. V tom mal pocit, že by porozbíjal celý byt a začal kričať. Prišla tam

R. (svedkyňa V.), ale tú z izby poslal preč a zavrel sa s babkou v izbe. Prišiel k posteli a opäť chcel
počuť pravdu. Ona mu odpovedala, že hovorí pravdu. To ho tak vytočilo, že ju dvakrát udrel. Stál nad
ňou, zovrel päsť pravej ruky a ako ležala, tak ju päsťou z celej sily udrel do oblasti spodku hrudníka a
brucha a hneď nato ju tou istou rukou udrel do je pravej ruky, v hornej časti. Babka zakričala na R., ale
tú opäť z izby vyhodil. Prišiel opäť k babke a začal ju biť päsťami oboch rúk z celej sily. Udrel ju viackrát,

bol plný hnevu, ale koľkokrát ju udrel presne nevedel. Bol veľmi nahnevaný a udieral ju do hrudníka
niekoľkokrát, vždy veľmi silno a vždy päsťou. Potom sa od bolesti na posteli začala otáčať, tak ju začal
päsťami udierať do chrbta. Ona sa nebránila. Potom prestal a babka povedala, že bola na polícii. To
ho nahnevalo ešte viac a prišiel ďalší nával veľkého hnevu a znovu ju začal päsťami udierať z celej
sily do ramien, do hrudníka, do spodku chrbta a do brucha. Znovu pribehla R. a počul, že babka chrčí.

Dňa 2.3.2012 bol vypočutý sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Levice a jemu uviedol, že sa
pridržiava svojej výpovede pred vyšetrovateľom, vypovedal sám, spontánne a dobrovoľne, k výsluchu
nebol nútený. Svoje konanie úprimne ľutuje. Dvakrát bol vypočutý po zmene právnej kvalifikácie skutku
na obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona sudkyňou
pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra. Ani na jednom z týchto výsluchov nič na svoju obranu

neuviedol, vyjadril sa iba k dôvodom a trvaniu väzby. Na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2013 vyhlásil,že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe a k skutku nevypovedal. Až
na hlavnom pojednávaní dňa 19.4.2013 uviedol, že skutok nespáchal on, nebol v izbe, kde sa to stalo,
bola tam s babkou iba R.. Keď prišiel vedľa do izby, babka bola už mimo. Popísal ako jej poskytol prvú

pomoc a volal záchranárov. Napriek tomu, že poprel spáchanie skutku, z vykonaných dôkazov mal súd
preukázané, že ho spáchal. V prípravnom konaní, bol priamo

- 20 - 1T/90/2012 - 646

usvedčený zo spáchania skutku výpoveďou svedkyne R. V.. R. V. v prípravnom konaní popísala udalosti
po návrate svojej matky domov dňa 28.2.2012 rovnako ako aj sám obžalovaný. Uviedla, že P. si babku
zavolal a pýtal sa jej kde bola. Babka si ľahla a keď prišla do izby, videla že P. stál pri jej posteli a

opakovane sa jej pýtal, kde bola. Keď zistil, že má suchý kabát, tak naznačil, či nebola na polícii a vtedy
nastal stav, kedy P. stratil nervy a bol v stave dočasného pomätenia zmyslov. Prejavil sa ako býk v aréne.
Videla, že babka raz sedela, raz ležala na posteli, potom ju P. prevrátil na posteľ a keď prišla k nemu, tak
ju veľkou silou odsotil von z izby. Niečo sa tam dialo a trvalo to pár sekúnd. Zrazu sa otvorili dvere na izbe
a P. kričal, aby mu išla pomôcť. Na babku kričal, aby sa prebrala. Potom volal W. M., ktorý je zdravotník,

ale mu nezdvihol, tak zavolal záchranku. P. vedel, že je zle, lebo buchol do skrinky a povedal, že babku
zabil. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a nevypovedala. Uviedla, že je
trestne stíhaná pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a týka sa to
jej nebohej matky. V súčasnosti prebiehajú procesné úkony v tejto trestnej veci a svojou výpoveďou by
si mohla zhoršiť postavenie obvinenej v trestnej veci, v ktorej je stíhaná. Po prečítaní jej výpovede z

prípravného konania uviedla, že zápisnica bola napísaná tak, ako vypovedala. Obžalovaný bol nepriamo
usvedčený zo spáchania skutku výpoveďami svedkov W. R. a D. Š.. Svedok D. Š. uviedol, že vypočúval
vtedy obvineného P. F.. Obvinený si obhajcu nezvolil, bol vyrozumený o úkone a bol predvedený do
kancelárie vyšetrovateľa na výsluch. Vypovedal spontánne, kludne, podrobne ku skutku. Nenamietal,
že nebol účastný skutku, skutok podrobne popísal. Neboli u neho žiadne prejavy emócií, bol pokojný,

kludný. Bol tam samozrejme prejav nejakého roztrasenia alebo nervozity, čo je normálne pri takýchto
trestných veciach, ale pokojne sedel a vypovedal spontánne sám. Výsluch prebiehal štandardným
spôsobom. Po poučení, ku ktorému sa vyjadril, viedol obžalovaný monológ a následne mu boli kladené
otázky, ku ktorým sa vyjadril v plnej miere. Keď sa oboznámil so zápisnicou, tak ju po skončení podpísal.
Samostatné prejavy stresu prišli po zmene právnej kvalifikácie zo zabitia na zločin vraždy. Nastal kolotoč

sťažností a námietok. Ku skutku vypovedal podrobne, do detailov. Bol uzrozumený, že svoju osobu
usvedčil, bol si toho vedomý, aj svojho konania, aj svojich následkov. Obžalovaný viackrát uvádzal,
že R. V. nebola skutku účastná. Obžalovaného opakovane vyzývali, či to tak bolo alebo nebolo, no
obžalovaný zotrval na tom, že to bolo tak, ako je uvedené vo výsluchu obvineného. Obžalovaný mal k
nej rešpekt. Nevyhovel žiadosti obžalovaného o znovu vypočutie, pretože bol vypočutý za prítomnosti

obhajcu v čase vzatia do väzby. Nemal na to žiadny dôvod, skutok bol iba jeden. Obžalovaný sa k
nemu vyjadril podrobne, bez pochybností, nebol tam žiadny rozpor, medzi výpoveďou obžalovaného,
znaleckým posudkom alebo výpoveďou svedka alebo poškodenej. Následne bol vypočutý pred súdom.
Svedkyňa W. R. uviedla, že v ten deň, keď sa to stalo, ráno stretla poškodnenú. Išla so psíkom do
obchodu, že mu ide kúpiť salámu. Psíka jej podržala, poškodená vyšla von a chvíľu išla s ňou. Naraz sa

zastavila a povedala, že sa musí vrátiť k obchodu, lebo si musí niečo vybaviť. Vtedy ju videla naposledy.
V ten deň poobede, okolo šiestej volala jej dcéra, či je u nej maminka. Povedala jej, že tam nie je a u
nej ani nebola. Potom asi o hodinu volal obžalovaný a pýtal sa či nie je u nej babka. Povedala mu, že
už jeho partnerke, teda jej dcére povedala, že nebola u nej. Až na druhý deň počula čo sa jej stalo. Pani
P. bola dobrosrdečná, príjemná pani. Občas sa stretli a prišla k nej na kávu. Potom neskôr sa chodila

posťažovať. Sťažovala sa, že jej zobrali peniaze, že musela ísť požičiavať peniaze a hovorila vždy v
množnom čísle. Nevie či to bol obžalovaný alebo jej dcéra. Povedala: „zamkli ma, nemohla som ísť von“.
Párkrát prišla s tým, že obžalovaný ju

- 21 - 1T/90/2012 - 647

udrel. Mala modrinu na tvári, nomokel alebo mala odtrhnutú náušnicu. Vtedy povedala, že to bol P..

Počula, že chodila žobrať. To hovorili známi psičkári, že od hocikoho pýtala peniaze, lebo sa bála ísť
domov, že nemá peniaze. Potom hovorili, že stojí pred obchodným domom a tam pýta peniaze.Jednoznačne bol zo spáchania skutku obžalovaný usvedčený znaleckým posudkom znalcov z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva U.. P. T. a U.. E. M.. Závery znaleckého posudku
potvrdil na hlavnom pojednávaní U.. P. T.. Z nich vyplýva, že už pri vonkajšej obhliadke tela nebohej R. P.

bolo evidentné, že na tele sa nachádzajú známky vonkajšieho mechanického násilia, ktoré poukazovali
na možné zavinenie smrti druhou osobou. Vykonali pitvu a vnútorná obhliadka potvrdila ich predpoklad.
Pri pitve zistili, že bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo - krvácavý šok pri rozsiahlych poraneniach
tela s masívnym zakrvácaním do brušnej dutiny. Pri vonkajšej obhliadke zistili výtok krvi z nosa,
zlomeninu nosa, krvné výrony na tvári, brade, krku, hrudníku, chrbte a ramenách a v bedrovej oblasti.

Kožná odrenina brady obojstranne. Okrem toho tam boli iné menšie poranenia. Pri vnútornej obhliadke
zistili krvný výron v mäkkých pokrývkach lebečných obojstranne. Išlo o zakrvácanie do spánkového
svalu, ktorý sa ďalej šíril do temennej oblasti. Ďalej tam boli viaceré pomliaždenia a krvné výrony svalstva
chrta a hrudníka, zlomenina hrudnej kosti, obojstranne zlomeniny rebier, zakrvácanie pod pohrudnicou,
v oblasti krku zlomenina horného rohu štítnej chrupky vľavo, zakrvácanie do svalstva krku v oblasti
štítnej chrupky, krvný výron pod sliznicou hltana a hrtana. Na vnútorných životne dôležitých orgánoch

tam išlo o pomliaždenie pľúc obojstranne a v dutine brušnej pomliaždenie až rozdrvenie pravého laloka
pečene, trhlina sleziny. V bruchu sa nachádzalo 2.500 ml krvi. Ešte bolo zakrvácanie v zápobrušnicovom
priestore. Tieto porania poukazovali na účinok tupého aktívneho násilia, ktoré bolo produkované tupým
predmetom o menšej kontaktnej ploche a opakovane. Prihliadnuc na to, že tam došlo až k rozdrveniu
časti pečene, usudzujú, že násilie účinkovalo až veľkou intenzitou. Pôsobilo stredne veľkou až veľkou

intenzitou, pretože tam boli rozsiahle porania aj iných vnútorných orgánov. Boli tam zlomeniny rebier,
pomliaždenie pľúc a tiež zlomenia štítnej chrupavky a zlomenina nosných kostí, čo sú poranenia, ktoré
vznikajú pôsobením násilia väčšou až veľkou intenzitou. Vzhľadom na lokalizáciu poranení, tento tupý
predmet o menšej kontaktnej ploche pôsobil na oblasť hlavy, tváre, hrudníka, brucha, chrbta a horných
končatín. Charakter predmetu, aký to mohol byť, tak s veľkou pravdepodobnosťou mohlo ísť o päsť, o

koleno, o lakeť.

Prvá výpoveď obžalovaného korešponduje nielen s výpoveďou svedkyne R. V. ale aj s ďalšími
vykonanými dôkazmi. Sú to hlavne zápisnica o obhliadke miesta činu a k nej obrazový záznam, znalecké
posudky a výpovede znalcov. Súd uveril pravdivosti prvej výpovede obžalovaného, ktorú učinil pred
vyšetrovateľom, pretože v nej obžalovaný podrobne popísal ako sa skutok stal a súd má zato, že ak

by obžalovaný skutok nevykonal, tak by nemohol takto detailne jeho priebeh popísať. V tejto výpovedi
priznal, že s útokom na telo poškodenej prestal až vtedy, keď poškodená začala chrčať. Vtedy si
uvedomil, že je zle. V súlade s prvou výpoveďou obžalovaného, je výpoveď svedkyne R. V., tiež je v
súlade so zápisnicou o obhliadke miesta činu a hlavne so závermi znaleckého posudku znalcov z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva U.. P. T. a U.. E. M.. Zranenia, ktoré znalci našli

na tele nebohej R. P., korešpondujú s útokom, ktorý na jej telo popísal obžalovaný vo výpovedi pred

- 22 - 1T/90/2012 - 648

vyšetrovateľom. Zranenia na hlave, hrudníku, bruchu a chrbte poškodenej poukazovali na účinok tupého
aktívneho násilia, ktoré bolo produkované tupým predmetom o menšej kontaktnej ploche a opakovane.
Tieto poranenia, podľa vyjadrenia oboch znalcov je možné spôsobiť päsťou, kolenom alebo lakťom.

Obžalovaný priznal, že na telo poškodenej útočil opakovane, celou silou päsťou. Všetky zranenia
nájdené na tele poškodenej vykazujú známky vitality, teda boli spôsobené za jej života. V súlade s
jeho prvou výpoveďou z prípravného konania je aj jeho výpoveď zo dňa 16.4.2012, ktorú učinil vo veci
trestného stíhania za zločin týrania blízkej a zverenej osoby vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ,
Odbore kriminálnej polície v Leviciach pod ČVS: D.-XXX/OVK-G.-XXXX, kde uviedol, že v G. O. O.B.

H. Č. XX, býval do dňa 28.2.2012, nakoľko v tento deň usmrtil pani P. za čo je momentálne vo väzbe.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie U.. W. X. R.
U.. U. F. vyplýva, že obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Z
výpovede znalca U.. X. z hlavného pojednávania vyplýva, že obžalovaný v čase skutku vedel rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel a mohol svoje konanie aj ovládať. Konštatovali

u obžalovaného istú osobnostnú abnormitu, ktorá sa prejavuje emočnou nestabilitou, impulzivitou anezrelosťou. Nejde o duševné ochorenie, ktoré by malo vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Chronológia toho skutku, ako vypovedal obvinený, hovorí o tom, že jeho správanie bolo prerušované,
bolo logické, čiže tie procesy prebiehali po sebe. Začal útok, bol prerušený, vo výpovedi popisoval

kde bol útok prerušený a potom zase prerušený, keď si uvedomil, že babka chrčí. Sú tam dve - tri
prerušenia a celá logická náväznosť až po to, kedy si uvedomil, že ide o život a dokázal kontaktovať
príbuznéhoazavolaťzáchranku.Hysterianstvo,ktoréuobžalovanéhozistili,súrysyosobnosti.Prejavuje
sa nedostatočnou schopnosťou empatie, zvýšeným egocentrizmom, labilnou afektivitou, emotivitou,
často sú to sklony k impulzívnemu správaniu, detailizovaniu, k zabiehaniu, k zdrobneninám, býva často

prevaha javenia sa pred bytím. Nie je to duševné ochorenie, to sú osobnostné rysy. Konštatovali,
že obžalovaný trpí brachiálnou verbálnou agresivitou, na základe skúmania a analýzy spisu, keď
došlo ku skutku, výpovede samotného obžalovaného, výpovede jeho družky a okolností. Vystupovanie
obžalovaného jasne potvrdilo, že sú tam prejavy emočnej nestability. Vzhľadom ku skutku, ktorý sa stal,
ako ho obžalovaný popísal a emócie, ktoré prežíval pred jeho spáchaním, potvrdzujú agresívne prejavy.
Sú to známky brachiálnej agresivity, keď popisuje päste, facky, ako prestal a pokračoval. To sú prejavy

agresivity. Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že obžalovaný v čase spáchanie skutku
bol príčetný, teda plne zodpovedný za svoje konanie.

Znalkyňa z odboru psychológie, P.. K. V. zmenu výpovede obžalovaného vysvetlila tak, že obžalovaný
nemá ukončený psychosociálny a sexuálny vývin. Jeho konanie pred činom a po čine je možné
charakterizovať ako necielené, náhodné, bez silného afektu, skôr vyprovokované okolím, ktorému sa

prispôsoboval. To znamená, že to nebolo plánované, čo naznačuje aj okamžité priznanie skutku a
následná ľútosť aj s odstupom času pri vyšetrení a vo vzťahu k obeti ihneď prejavil emočne nabitú
ľútosť nad utrpením obete. Jeho správanie bolo teraz a tu, nebolo dlhodobo plánované. Pri vyšetrení
sa nebránil, že to nespáchal. Stále tvrdil, že ho R. V. zabezpečí finančne. Ešte v čase vyšetrenia tej
žene úplne dôveroval, bol tou ženou opantaný, ešte stále pretrvávala jeho závislosť na nej, preto sa skôr

nebránil, že to neurobil. Bol úplne ňou posadnutý. Psychická závislosť bola umocnená

- 23 - 1T/90/2012 - 649

sexuálnou závislosťou. Zmena výpovede by sa dala vysvetliť tak, že komunikuje s inými, navštevuje ho
jeho obhajca, uvedomuje si svoje priority, lebo väzba je sociálne a emočne náročné prostredie. K zmene
výpovede ho mohlo viesť aj uvedomenie si následkov za tento čin.

Súdmalnazákladevykonanéhodokazovaniapreukázané,žesmrťpoškodenejR.P.nastalaúmyselným
konaním obžalovaného, tak ako ho popísal sám obžalovaný a potvrdili ho znalci z odboru zdravotníctva
a farmácie, z odvetvia súdneho lekárstva, U.. P. T. R. U.. E. M.. Obžalovaný poprel priamy úmysel usmrtiť
poškodenú. Súd mal preukázané, že zranenia, ktoré bezprostredne viedli k smrti R. P., ktoré znalci
našli pri pitve, sa nachádzali na jej hlave, hrudníku, bruchu a orgánoch uložených v hrudnej a brušnej

dutine. Jednoznačne ide o dôležité orgány ľudského tela o čom sú uzrozumené aj osoby nemajúce
zdravotnícke vzdelanie. Obžalovaný aj keď popiera, že by chcel spôsobiť poškodenej smrť vedel, že
opakovanými silnými údermi na jej hlavu, hrudník a brucho päsťami, jej smrť spôsobiť môže. Vedel
a poznal vek a aj zdravotný stav poškodenej, pretože s ňou býval v spoločnej domácnosti. Aj matka
obžalovaného, svedkyňa W. Y.Á., vo svojej výpovedi uviedla, že poškodená bola útlej postavy, veľmi

chudučká. Záver, že obžalovaný konal v úmysle nepriamom teda, že vedel, že svojim konaním môže
poškodenej spôsobiť smrť, mal súd preukázaný aj pohnútkou, ktorá viedla obžalovaného k spáchaniu
tohto skutku. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia a aj výpovede svedkyne R. V. mal podozrenie, že
poškodená R. P. bola na polícii a jeho potreba zistiť túto skutočnosť ho viedla k agresívnemu správaniu
voči poškodenej. Obžalovaný vzhľadom na skutočnosť, že poškodená už viackrát pred dňom skutku

oznamovala polícii nevhodné, neslušné a agresívne správanie voči jej osobe zo strany obžalovaného
a jeho družky R. V., túto situáciu nezvládol a fyzicky, surovým spôsobom zaútočil na poškodenú,
tak ako je vyššie popísané a spôsobil jej smrť. Túto pohnútku obžalovaného potvrdila aj znalkyňa z
odboru psychológie P.. K. V., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že podiel obete na vzniku kriminogénnej
situácie mohlo byť zistenie obžalovaného, že obeť pred skutkom kontaktovala políciu, čo v obvinenom

vzbudzovalo strach a nevôľu už aj z minulosti, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní. Znalci psychiatri
jednoznačne uviedli, že vystupovanie obžalovaného jasne potvrdilo, že sú u neho prejavy emočnejnestability, impulzivity, nezrelosti a brachiálnej agresivity. Skutočnosť, keď popisuje päste, facky, ako
prestal poškodenú biť a pokračoval, sú prejavy agresivity.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, aj v ich súvislostiach, na základe vyššie uvedených

zistených skutočností, konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
145 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona
a § 139 písm. e/ Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný iného úmyselne usmrtil
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe. Zranenia, ktoré obžalovaný
poškodenej úmyselne spôsobil a viedli bezprostredne k jej smrti, vznikli za života poškodenej a boli jej

spôsobené surovým a trýznivým spôsobom. Podľa vyjadrenia znalcov porania poukazovali na účinok
tupého aktívneho násilia, ktoré bolo produkované tupým predmetom o menšej kontaktnej ploche a
opakovane. Prihliadnuc na to, že tam došlo až k rozdrveniu časti pečene, násilie účinkovalo stredne
veľkou až veľkou intenzitou, pretože tam boli rozsiahle porania aj iných vnútorných orgánov a to
pomliaždenie pľúc obojstranne a trhlina sleziny. Na základe týchto skutočností

- 24 - 1T/90/2012 - 650

súd konanie obžalovaného vyhodnotil, že čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to surovým a
trýznivým spôsobom. Nebolo pochýb o tom, že poškodená bola osobou chránenou podľa § 139 písm.
e/ Trestného zákona, nakoľko bola osobou vyššieho veku. Vek poškodenej bol obžalovanému známy,
nakoľko žili v spoločnej domácnosti.

Obrana obžalovaného, že skutok nespáchal, je v rozpore s ostatnými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané a vyhodnotené tak ako je vyššie uvedené. Na preverenie obrany obžalovaného
súd predvolal ako svedka vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, D. Š., ktorý ho vypočúval
po vznesení obvinenia. Svedok uviedol, že obžalovaný vypovedal dobrovoľne a spontánne. Nenamietal,
že nebol účastný skutku, skutok podrobne popísal. K tej časti obrany obžalovaného, že v čase skutku
a aj zadržania mal na prstoch rúk prstene, sa vyjadril znalec U.. P. T.. Uviedol, že je možné zistiť, že k

zraneniu došlo rukou, na ktorej bol prsteň, ak dôjde k poraneniu, ktoré na to poukazuje. V danom prípade
nezistili také poranenia, o ktorých by sa to mohlo jednoznačne povedať. Obhliadol prstene a zistil, že ide
o dva prstene, hladké, bez opatrenia očkom alebo vyčnievajúcou časťou, to znamená, že tieto prstene
mali podobný charakter ako je charakter ruky a z toho dôvodu nepredpokladá, že by mohli vzniknúť
nejaké typické poranenia, ktoré by poukázali na udretie ruky s prsteňom. Tieto prstene, ktoré obhliadol,

by nezvyšovali intenzitu útoku. Obranu obžalovaného čiastočne potvrdzovala znalkyňa P.. K. V., keď
uviedla, že trestný čin bol vykonaný medzi 19-tou a 24-tou hodinou v dome obete ale aj páchateľa,
lebo žili pod jednou strechou, bez použitia vražedného nástroja, len vlastnou silou, pričom poranenia
nájdené na obeti osobne konzultovala aj s patológom, ktorý jej povedal, že nie sú adekvátne somatickej
konštitúcii páchateľa. Nevedela však uviesť s ktorým patológom toto konzultoval. Súd znovu, tak je aj

vyššie uvedené konštatuje, že takéto závery znalkyne P.. K. V. nemôže hodnotiť ako relevantné, nakoľko
nespadajú do kompetencie jej znaleckej činnosti. Znalec nie je oprávnený hodnotiť vykonané dôkazy a
vyjadrovať sa k hodnovernosti vykonaných dôkazov. Obrana obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená
vykonaným dokazovaním.

Obžalovanýzmiestatrvaléhobydliskaniejehodnotený,pretožesaužviacrokovvobcinezdržiava.Dom

a aj ostatné nehnuteľnosti v obci predali. Pred spáchaním skutku bol dvakrát oznámený a aj postihnutý
pre priestupok. Súdne trestaný doposiaľ nebol.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý
upravuje zásady ukladania trestov. Súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Trestného
zákona, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého.

Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. S prihliadnutím na závažný,
ničím nenapraviteľný následok konania obžalovaného ale aj na všetky okolnosti celého prípadu uložil
obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby a to trest odňatia slobody v trvaní 20(dvadsať)rokov nepodmienečne. Do výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia, pretože jeho konanie kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin.

Na dovŕšenie nápravy obžalovaného mu súd uložil aj ochranné opatrenie v podobe ochranného dohľadu

v trvaní 2(dva) roky, ktorý bude povinný vykonávať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Bude
jeho povinnosťou oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať,
osobne sa hlásiť v určených lehotách

- 25 - 1T/90/2012 - 651

a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, príslušnému orgánu vykonávajúcemu ochranný
dohľad.

Súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. Bratislava, na účet vedený v štátnej pokladnici č. účtu: 000000-7000221542/8180, VS: 1205014301,
KS: 0058, vo výške 57,19 eura. Nebolo pochýb, že túto škodu im obžalovaný spôsobil úmyselným
konaním a nebolo pochýb ani o výške spôsobnej škody. Sú to náklady spojené so zdravotníckou
starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá poškodenej nebohej R. P..

Súd poškodenú F. U. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože
si nárok na náhradu uplatnila riadne a včas, ale nepredložila súdu doklady potrebné na rozhodnutie o
výške škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,

do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.