Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203759.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XX, o
vymoženie 1.638,83 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/508/2014-13 zo dňa 7. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti
na § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)
a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovský súd priznal v danom prípade zákonom
nedovolené plnenie plynúce zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré
oprávnenému nevznikol nárok. Oprávnený nemohol vôbec zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru
zmenkou, preto sú akékoľvek úvahy o tom, že zmenkový právny vzťah je vzťahom abstraktným, a teda
nezávislým na hlavnom právnom vzťahu, zbytočné. Pre úplnosť okresný súd konštatoval, že aj pokiaľ by
zákon výslovne nezakazoval veriteľovi zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou a šekom,

išlo by o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to najmä s poukazom na
povahu zmenkového a šekového práva. Okrem toho rozhodca de facto zaviazal povinnú aj k povinnosti
zaplatiť príslušenstvo úveru, a to napriek tomu, že úver sa podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Prvostupňový súd tiež poukázal aj na fakt, že exekúciu nebolo možné vykonať aj z dôvodu, že
rozhodcovský rozsudok doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť, keďže nebol doručený povinnej do
vlastných rúk, ako to vyžaduje zákon (§ 47 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade exekučný súd

prekročil rámec právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd môže preskúmavať
predložený exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či súsplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa
opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že

rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu
(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom neodvolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka

znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Odvolateľ okrem toho namietal, že k
právnemu názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až v podanom odvolaní. Mal tiež za to,
že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže tvrdil,

že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré súd pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Takisto vyjadril nesúhlas s výkladom ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal okresný súd.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p..

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu

rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu
právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda
môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom

prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok
vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť
pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s
dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má
exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýtopostup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemal
dôvod odchýliť.

Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne

prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný
súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí použil príslušné zákonné ustanovenia a vyložil ich tak, že tu nie je
možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský súd opomenul aplikovať
ustanovenia zakazujúce zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Podrobná argumentácia
odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v zákonnej forme a že tu bolo nesprávne

aplikované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, neobstoja, nakoľko na takýchto
záveroch okresný súd svoje rozhodnutie nezaložil. Odvolateľ neprezentoval konkrétne výhrady k
úsudku prvostupňového súdu, že tu nebolo dodržané znenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch, resp. že rozhodcovský rozsudok nebol riadne doručený. Odvolacie námietky sa nijako
nedotkli podstaty prvostupňového rozhodnutia. Preskúmavanie napadnutého rozhodnutia nad rámec

vznesených odvolacích námietok nebolo prípustné (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preto krajský súd nemal
inú možnosť ako uznesenie okresného súdu potvrdiť. Ak odvolateľ namietal, že boli porušené jeho
procesné práva, nakoľko sa mohol k myšlienkovému postupu exekučného súdu vyjadriť až v podanom
odvolaní, krajský súd dodáva, že v danom prípade (keďže nešlo o rozhodnutie vo veci samej)
bolo oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu z hľadiska obsahového

neobmedzené (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v celom rozsahu
predmetompreskúmaniadruhostupňovýmsúdom,zktoréhodôvodu,boliprávaúčastníkanaspravodlivý
proces plne rešpektované.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.