Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/335/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713201033
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5713201033.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: G. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., J. XA/X, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Y., J. N. X/A,
za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 502,55 Eur s

príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine z 12. júna 2013
sp. zn. 9C/105/2013-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 502,55 Eur, ktorá
pozostáva z istiny 392,16 Eur, riadneho úroku 1,09 Eur, úroku z omeškania 100,67 Eur a ostatného

príslušenstva 8,63 Eur. Odporca v priebehu konania proti uplatnenému nároku vzniesol námietku
premlčania, pričom Dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.5.2012
považoval za neplatnú. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola dňa 22.5.2006 uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol odporcovi
zriadený účet na poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov s povoleným prečerpaním, s
účinnosťou od 1.2.2006. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.5.2012

je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom
táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné
ustanovenie. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplynulo, že odporca sa zaviazal zaplatiť svoj záväzok vo výške
392,16 Eur v mesačných splátkach, pričom výška splátky bola uvedená 30,- Eur a dátum prvej splátky
dňa 30.6.2012. V bode 2 uvedenej dohody odporca uznal záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi vo výške
392,16 Eur a náklady na inkasné konanie vo výške 75,38 Eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy,

čo do právneho dôvodu a výšky na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom SL SP, číslo
zmluvy 352408464, bez uvedenia dňa uzatvorenia. Vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch obsahuje
bod 3 označený ako „Forma splatenia záväzku.“ Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností
dospel k záveru, že podľa § 558 Občianskeho zákonníka nedošlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky,
keď navrhovateľ nepreukázal, že v čase uznania dlh ešte trval. Na navrhovateľovi bola povinnosť
preukázať existenciu dlhu. Z obsahu listinných dôkazov, ktoré súdu predložil, súd ich považoval za

nedostačujúce a nepreukazujúce ním tvrdenú okolnosť. Poukazoval len na existenciu písomnej Dohody
o uznaní dlhu, avšak jeho existenciu v čase uznania nepreukázal, pričom bolo jeho povinnosťou tento
dlh preukázať vzhľadom k tomu, že odporca nevedel o premlčaní, preto nemá jeho uznávací prejav
za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného
dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť a ktorú možno racionálne očakávať

od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi, alebo vovšeobecnej rovine v dobrej viere uplatňovanej v jeho oblasti činností. O trovách konania rozhodol podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal

nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom pri výklade ustanovení § 110 ods. 1 a § 558
Občianskeho zákonníka. Dňa 14.5.2012 odporca podpísal Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej odporca uznal svoj záväzok voči nemu vzniknutý zo
zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 22.5.2006 so Slovenskou sporiteľnou, a.s., vo
výške 392,16 Eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky zaviazal sa zaplatiť svoj záväzok. Dohoda

spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má
písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh
zaplatiť. Ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby dlžník mal v
čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva
nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť

dlžníka, že uznal premlčané právo. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej
premlčacejdoby,tedaprávnyúčinokspojenýsuznanímpráva,ktorýpredpokladá§110ods.1druháveta
Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie a plynutie pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej
desaťročnej premlčacej doby. Okresný súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v
Občianskom zákonníku, keď úplne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v Občianskom zákonníku,

a to uznanie práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj uznanie záväzku v zmysle
§ 558 Občianskeho zákonníka. Posúdenie platnosti Dohody a v jeho súlade s normami na ochranu
spotrebiteľa sa musí opierať o logickú a dôvodnú úvahu, nepostačuje konštatovanie, že si spotrebiteľ
podpísaním predmetnej Dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o zákonný následok
uznania dlhu. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Uviedol, že v súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené
v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu ku všetkým
ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku sú ustanoveniami špeciálnymi
a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske

spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. V uvedenom rámci je potrebné pri správnej
interpretácii aplikácie ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať
z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie
tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Keďže medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a medzi ním bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v praxi to znamená,

že obchodný zákon sa môže uplatňovať len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom
zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Z toho následne vyplýva, že aj otázka premlčania sa
posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ je pri uzatváraní Dohody bez akýchkoľvek
pochybností v postavení dodávateľa, preto súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu kontrole
v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Predĺženie premlčacej

doby navrhovateľ odvodzuje s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka (čo zodpovedá obsahu
dojednaní podľa formulára „Dohody“, napr. bod 3.1 posledná veta), resp. s poukazom na ust. § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka, čím súčasne navrhovateľ chce získať výhodu právnej domnienky existencie
dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore tým, že nemusí preukázať vznik dlhu a jeho
výšku v čase uznania. Tu je potrebné zdôrazniť, že pôvodné právne tituly takmer v každom prípade,

ktoré navrhovateľ uplatňuje na súde, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prípadne podľa nového zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom
k preformulovanému obsahu Dohody môže mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle
dlžníka zodpovedá jej obsahu. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté
do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody.

Formulácia uznania dlhu je predtlačená na všetkých dohodách bez ohľadu na to, či je dlh v čase uznania
premlčaný alebo nie. Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná zmluvná podmienka
v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou neplatnosťou (§
53 ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka). Dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a
uznaní záväzku je preto možné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Dohoda ako právny úkon je

pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniamispotrebiteľského práva neplatná. Taktiež je podstatné pre posúdenie, kedy je namieste zaradiť uznávací
úkon povinnej osoby pod ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ a kedy pod ust. § 558 OZ. Domnieva sa, že
ust. § 558 OZ je vo vzťahu k ustanoveniu § 110 ods. 1 druhá veta OZ ustanovením špeciálnym a jeho

aplikácia je namieste vždy, keď sa jedná o uznanie práva spočívajúceho v povinnosti zaplatiť peňažné
plnenie, ktoré je v čase uznávacieho prejavu dlžníka premlčané.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúceho z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 502,55 Eur, ktorá pozostáva z istiny 392,16 Eur, úroku z úveru vo výške 1,09 Eur, úroku
z omeškania 100,67 Eur a ostatného príslušenstva 8,63 Eur. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy
navrhovateľ odvodzoval od uzavretia zmluvného vzťahu medzi odporcom a právnym predchodcom

navrhovateľa - Slovenskou sporiteľnou, a.s. na základe zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu v prospech odporcu. Zároveň medzi uvedenými zmluvnými
stranami bola uzatvorená aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 2.6.2006. V priebehu
konania odporca prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ
vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú vzhľadom k tomu, že medzi ním a odporcom

bola dňa 14.5.2012 uzatvorená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na
základe ktorej v zmysle podmienok uvedených v § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
došlo k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a uzavretím Dohody začala plynúť nová
desaťročná premlčacia doba. Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný na právnom
posúdení veci, že navrhovateľ v zmysle podmienok uvedených v § 558 Občianskeho zákonníka

existenciu dlhu nepreukázal, pričom to bolo jeho povinnosťou, keďže odporca nevedel o premlčaní,
preto nemá jeho uznávací prejav za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá. Zo strany
navrhovateľa sa jednalo o nekalú obchodnú praktiku pri uzatváraní Dohody. Umiestnenie textu o
vedomosti premlčaného dlhu zo strany navrhovateľa bolo porušením odbornej starostlivosti vo vzťahu
k spotrebiteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný

pre neexistenciu zákonných podmienok uvedených v § 558 Občianskeho zákonníka (uznanie dlhu)
vo vzťahu k podmienkam uzatvorenej Dohody zo dňa 14.5.2012. Uvedený záver okresného súdu je
predčasnýavovzťahuknedostatkuriadnehoodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduprivyhodnocovaní
výsledkov vykonaného dokazovania k jednotlivým dôkazom ako aj ku zistenému skutkovému stavu, aj
nepreskúmateľný.

Okresný súd správne vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi odporcom a právnym predchodcom
navrhovateľa ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď na jednej
strane vystupoval právny predchodca navrhovateľa a na strane druhej odporkyňa ako spotrebiteľ,
spĺňajúc všetky atribúty vyžadované zákonom pre tento právny vzťah. Túto skutočnosť ani účastníci
nerozporujú. Navrhovateľ však poukazuje, že ako postupník nemá postavenie dodávateľa. S týmto

názorom navrhovateľa nemožno súhlasiť. Navrhovateľ ako postupník vstúpil do všetkých práv a
povinností jeho právneho predchodcu a bez ohľadu na postúpenie pohľadávky všetky práva a
povinnosti zmluvných strán ostali zachované. Právny vzťah medzi účastníkmi je naďalej spotrebiteľským
právnym vzťahom a v danom prípade okresný súd postupoval správne, keď právny vzťah podrobil
skúmaniu z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak, ako je upravená v normách spotrebiteľského práva.

Podľa názoru krajského súdu však okresný súd pri hodnotení neplatnosti, resp. neprijateľnosti právnych
úkonov z hľadiska ochrany spotrebiteľa vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Ochrana spotrebiteľa vychádza z postulátu, že v prípade, keď na jednej strane zmluvy vystupuje
profesionálny a skúsený dodávateľ, ktorý má často dominantné postavenie na trhu, zamestnáva
skúsených právnikov, disponuje neobmedzenými zdrojmi, na druhej strane sú to spotrebitelia, ktorí často

nepoznajú právne prostredie, do ktorého vstupujú a uzatvárajú zmluvy len z času na čas, nedisponujútakými zdrojmi, aby mohli na uplatnenie svojich práv viesť dlhotrvajúce a nákladné súdne spory, na
vyrovnanie tejto faktickej nerovnováhy slúži právna úprava zakazujúca používanie nerovnovážnych,
teda neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a povinnosť súdu prihliadať na neplatnosť

a neprijateľnosť dotknutých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti.

Účelom ochrany spotrebiteľa však nie je zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové
vzťahy, do ktorých vstupuje. Okresný súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa zakotvenej v
Občianskom zákonníku, keď úplne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v Občianskom zákonníku,
a to uznanie práva v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj uznanie záväzku v zmysle

ust. § 558 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc pritom iba z domnienok, ktoré riadne neodôvodnil.

Pokiaľ okresný súd vyhlási zmluvnú podmienku alebo aj celú zmluvu (dohodu) za neplatnú,
takýto záver sa musí opierať o logické a presvedčivé odôvodnenie, v danom prípade to konštatovať
nemožno.

V plnom rozsahu sa možno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, že inštitút uznania
práva zakotvený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitút uznania záväzku zakotvený v

§ 558 Občianskeho zákonníka sú odlišné právne inštitúty, ktoré sa môžu čiastočne aj prelínať,
vyvolávajúvšakodlišnéprávnenásledkyavyžadujúsplnenieodlišnýchnáležitostí.Použitieobochtýchto
hmotnoprávnych inštitútov nie je vylúčené v spotrebiteľských veciach.

V zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak

právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo. Ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rovnaký režim, ako pre práva priznané právoplatných
rozhodnutím, sa vzťahuje na premlčanie uznaného práva. Účinky prerušenia premlčania má však len
uznanie dlhu týkajúce sa ako dôvodu dlhu, tak jeho rozsahu. S písomným uznaním práva čo do dôvodu

a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej
premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia. Z ust. § 110 ods. 1 OZ nevyplýva, že by nebolo možné
uznať už premlčaný dlh, teda inak povedané uznanie premlčaného dlhu nie je v tomto smere viazané na
vedomosť dlžníka o tom, že dlh je premlčaný (R 51/1968). Okolnosť, že s uznaním dlhu nemožno spájať

účinky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka, ak dlžník o premlčaní v čase uznania nevedel, je v
danej veci pre účely posúdenia premlčania bezvýznamná. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný,
hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre
právne úkony (§ 34 OZ), musí spĺňať náležitosti uvedené v § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Uznanie práva sa
musí urobiť predovšetkým v písomnej forme a musí sa týkať ako jeho dôvodu, tak aj jeho výšky. Prejav

vôle o uznaní práva musí byť určitý a zrozumiteľný.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 14.5.2012 (č.l. 7 spisu)
takéto jednostranné vyhlásenie žalovanej, že uznáva právo vo forme záväzku - dlhu voči právnemu
predchodcovi navrhovateľa, ktoré je dostatočne vymedzené čo do dôvodu a výšky, obsahuje, bola
uzatvorená v písomnej forme. Toto vyhlásenie žalovanej vyvolalo účinky pretrhnutia premlčacej doby

v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od splatnosti jednotlivých dohodnutých splátok
začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba na vymáhanie nároku.

Vzhľadom na uvedené právny záver prvostupňového súdu, na ktorom postavil zamietnutie nároku
navrhovateľa, je nesprávny.

To, že vyhlásenie žalovanej v dohode o uzavretí splátkového kalendára o uznaní dlhu spĺňa podmienky

pretrhnutie premlčacej doby a plynutie novej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 Občianskehozákonníka, nemusí zároveň znamenať, že bola uzatvorená platná dohoda o uznaní záväzku v zmysle
ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktorej účinkom, okrem uznania dlhu z hľadiska dlhu a dĺžky
premlčacej doby, je fikcia, že dlh v dobe uznania trval.Tá je závislá na posudzovaní iných

podmienok, ako v prípade aplikácie ust. § 110 ods. 1 OZ. Rovnako je tu predpísaná písomná forma a dlh
musí byť určený čo do dôvodu a výšky a obsahovať vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh. V prípade
premlčaného dlhu je však podmienkou, aby dohoda vyvolala vyššie uvedené následky, vedomosť toho,
kto dlh uznal, o jeho premlčaní. Z textu dohody však takéto vyhlásenie dlžníka možno vyvodiť.

To, či toto vyhlásenie dlžníka je v súlade s ochranou spotrebiteľa tak, ako ju zákon priznáva, môže byť

predmetomposudzovaniazostranysúdu.Musísavšakopieraťologickúadôvodnúúvahu,nepostačuje,
že si spotrebiteľ uvedeným vyhlásením zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o zákonný
následok uznania záväzku. Podstatné však je, že či pri uzatváraní dohody bola porušená
rovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.

V súvislosti s úvahami o prípadnom narušení rovnováhy je však potrebné zaoberať sa určitosťou a
zrozumiteľnosťou textu, síce formulárovej dohody, doručenej však spotrebiteľovi zo

strany dodávateľa, do jeho domáceho prostredia, kde možno predpokladať dostatok času oboznámiť sa
s textom dohody pred jej účinnosťou. Neplatnosť, resp. neprijateľnosť zmluvného dojednania nemohla
spôsobiť samotná nevedomosť spotrebiteľa o právnych následkoch uznania záväzku v zmysle ust. §
558 Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov nesprávneho právneho posúdenia krajský súd napadnutý rozsudok zrušil

a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd je viazaný vysloveným právnym názorom krajského súdu, že k premlčaniu záväzku
žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku nedošlo. Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne
prejednať a rozhodnúť o uplatnenom nároku vychádzajúc zo všeobecných princípov a zásad ochrany
spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitného zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .