Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/272/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113210819
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113210819.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom vo
Švajčiarskej konfederácii, Alpenstrasse 2, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Karadžičova 8, proti odporcovi: L. T., trvale bytom
T. I., t.č. bytom O., ul. L. B. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom

Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 200,47 eur
s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania

n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľovi s a v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 9,80 eur

prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.04.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh na začatie konania, ktorým sa pôvodný
navrhovateľ (Profidebt Slovakia s.r.o.) domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť
mu 200,47 eur spolu s príslušenstvom. Súdny poplatok za návrh navrhovateľ zaplatil vo výške 16,50
eur na základe výzvy súdu. Podaním zo dňa 07.10.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.10.2013,

vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre celé
konanie, JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča
1, na základe generálneho plnomocenstva, uloženého na správe súdu pod Spr XXX/XXXX. Dňa
06.02.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie práva
navrhovateľa, ktorého sa návrhom v tomto konaní domáha. Zároveň si vedľajší účastník uplatnil právo

na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
55,69 eur. Na základe návrhu súd dňa 11.09.2014 rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania na
strane navrhovateľa tak, že namiesto dovtedajšieho navrhovateľa na jeho miesto vstúpil do konania
súčasnýnavrhovateľ.Dňa03.10.2014bolosúdudoručenépodanienavrhovateľa,ktoréhoobsahombolo
späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Toto späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil. Zároveň požiadal
o vrátenie súdneho poplatku a poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, podľa ktorýchvedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepatrí náhrada trov konania, z dôvodu ich neúčelného
vynaloženia.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, akdôjdekspäťvzatiunávrhuskôr, nežsazačalopojednávanie,aleboakideospäťvzatienávrhu
a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného

ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie
pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia

§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov
vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak

ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v

konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcomtohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné

postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník

rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie

je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto
právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný "aparát",
teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby
jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane
odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto

účelomajexistuje.Jesamozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovať
len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov.
Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za
ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom
súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade vedľajší účastník urobil jedno
písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa, čo možno považovať,
pri kladení vyššie uvedených nárokov na vedľajšieho účastníka, za nenáročný procesný úkon. Iné, pre
konanie podstatné úkony, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania v tomto konaní vedľajší
účastník neurobil.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť. Pri skúmaní
účelnosti vynaložených trov konania na zastupovanie účastníka, či vedľajšieho účastníka advokátom, je
súdpovinnýskúmať,čiideoúčelnevynaloženétrovy.Zákonpovažujezdruženienaochranuspotrebiteľa
za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom

na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné
za každých okolností chápať ako účelné.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy
by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie

združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je. Ako je uvedené vyššie, obsahom právnej služby
poskytnutejadvokátomvedľajšiemuúčastníkovivtomtokonaníjevyjadrenieknávrhu,ktoréhopodstatný
obsah tvorila námietka premlčania.

Vyššieuvedenézáverysúdusúvsúladeajsaktuálnourozhodovacoupraxouvšeobecnýchsúdov,najmä
však Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenia 6 MCdo 9/2013, či 6 MCdo 5/2013.Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch", poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie

vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené

z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním,
zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku

navrhovateľovi, ktorý zaplatil za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur, pričom ho krátil o sumu
6,70 eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde.
Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. Rozsah v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O odvolaní
bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.