Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218732
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112218732.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovanet a.s.,
Záhradnícka 151,821 08 Bratislava, IČO: 35765143, zast. Perspecta Legal, s.r.o., Tomášikova 23/C, 821
01 Bratislava, IČO: 35872900, proti odporkyni: H. Y., bytom Y. XXX/XX, B., prechodne bytom K. G. 7,
XXXX D., švajčiarsko, o zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

S. je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 51,47 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 18,93 eur od

27.6.2009dozaplatenia,zosumy16,27eurod25.7.2009dozaplatenia,zosumy16,27eurod26.8.2009
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 333,62 eur istiny s príslušenstvom,
titulom neuhradených telefonických služieb a zmluvnej pokuty.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mal doručené, neúčasť
neospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával v jeho neprítomnosti.

Odporkyňa uviedla, že uzavrela zmluvu o pripojení a nezaplatila za služby, pretože nemala financie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením sa so zmluvou o pripojení, s
faktúrami, s odstúpením od zmluvy, s všeobecnými podmienkami 2. strana a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru:

Na základe Zmluvy o pripojení č. CD109010864801, z 08.01.2009, predmetom ktorej bolo zriadenie

a poskytovanie elektronických komunikačných služieb poskytol navrhovateľ odporkyni elektronické
komunikačné služby. Faktúrou č. 69140484 zo dňa 12.6.2009, splatnou dňa 26.6.2009 fakturoval
odporkyni sumu 18,93 €, faktúrou č. 69165609 zo dňa 10.7.2009, splatnou dňa 24.7.2009 fakturoval
odporkyni sumu 16,27 €, faktúrou č. 69190683 zo dňa 11.8.2009, splatnou dňa 25.86.2009 fakturoval
odporkyni sumu16,27 €, faktúrou č. 69215749 zo dňa 11.9.2009, splatnou dňa 25.9.2009 fakturoval
odporkyni sumu 282,15 € titulom pokuty. Odporkyňa neuhradila cenu za poskytnuté služby, v

zúčtovacom období, ktoré si navrhovateľ spolu so zmluvnou pokutou spolu vo výške 333,62 eur uplatnil.
Navrhovateľ listom z 27.08.2009 odstúpil od zmluvy o pripojení a to vzhľadom na to, že eviduje dlh
odporkyne vo výške 155,77 eur.Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa §53 ods. 4, písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Pod sankciou, ktorá má postihovať spotrebiteľa a ktorá je uvedená v

písmene k), má zákon na mysli najmä zmluvnú pokutu (§ 544 až
§ 545a ). Zmluvnú pokutu možno
v spotrebiteľskej zmluve dojednať iba za nesplnenie zmluvnej povinnosti a nie
pre prípad odstúpenia od zmluvy. Jej výška musí byť úmerná povahe povinnosti,ktorej splnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Zmluvné dojednania o neprimerane
vysokej zmluvnej pokute zákon považuje za neprijateľné. Okrem toho ustanovenie
§ 545a OZ oprávňuje súd
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa §545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Novým ustanovením sa zavádza oprávnenie pre príslušný súd, a to posúdiť výšku zmluvnej
pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej
povinnosti, druhým výška škody. Súd môže postupovať obdobne, ako je tomu i v Obchodnom
zákonníku , čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť.

Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa
Občianskeho,aleiObchodnéhozákonníka,akoajpodľaktoréhokoľvekinéhozákona,vyhovujúcavyššie
uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď
súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že
každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči

povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti
subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon
neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej
sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto formálna rovnosť
je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a spolu s ňou vznikla k

prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je rovnosťou nerovných.
Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a
spoločenskej pozície právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám
a podobne.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich

ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá

je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej
charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského
práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi",
či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných
zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie
medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o

využitie alebo zneužitie výhodného postavenia. Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH nazývanej aj
"ekvivalencie" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho
úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä:- v hrubom nepomere, či už
vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo
v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené)

obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky
berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých mravov, hoci pre špecifické účely ochrany
spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.

Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. V
zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto

používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto
definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne
je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície,
bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho

konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho
subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými
mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
na základe, ktorej vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytovať elektronické komunikačné služby

odporkyni, za poskytovanie ktorých bola odporkyňa povinná hradiť cenu podľa cenníka platných služieb
na základe vyúčtovania. Odporkyni boli za poskytnuté služby fakturované sumy vo výške 18,93 eur,
faktúrou splatnou dňa 26.06.2009, suma 16,27 eur - faktúrou splatnou dňa 24.07.2009, suma 16,27
eur - faktúra splatná dňa 25.08.2009. Zmluvnú pokutu si vyčíslil za porušenie právnej povinnosti vo
výške 282,15 eur. Z týchto dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný v časti

zaplatenia sumy 51,47 eur. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd mu
ju nepriznal, nakoľko súd považoval dojednanie zmluvnej pokuty za nepreukázané, jej výška nie je
uvedená v zmluve ani vo všeobecných podmienkach, navrhovateľ nezdôvodnil uplatnenie zmluvnej
pokuty, ani nepreukázal, že bola obsahom zmluvy alebo podmienok. Súd zároveň uvádza, že jej výška
je neprimerane vysoká v pomere k celkovému dlhu odporkyne a v súlade s ust. § 53 Občianskeho a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov súd návrh vo zvyšku zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nad 9 % zamietol.

Zároveň súd navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania s poukazom na § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb. a
§ 517 ods. 1,2 OZ odo dňa po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom navrhovateľom uplatnený úrok z
omeškania nezodpovedá zákonnej úprave platnej pre občianskoprávne vzťahy, nakoľko výške úrokov z
omeškania je daná nariadením vlády č. 87/95 Zb. a nemožno ich dohodnúť nad zákonnú úpravu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. tak, že prevažne úspešnej odporkyni
náhradu nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli ( neúspech 15 %, úspech 85 %, celkový úspech
70 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.