Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 30, 2011

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/89/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210212012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2011:2210212012.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa :

P. P., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matky P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XXX, a otca W. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. č. XX, o zníženie výživného otcovi na mal. dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa podal dňa 10.8.2010 na Okresný súd Dunajská Streda návrh na zníženie
výživného k mal. Martinovi zo sumy 165,97 eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne. Uznesením č.k.
8P/38/2010-46 zo dňa 21.9.2010 Okresný súd Dunajská Streda preniesol svoju príslušnosť na Okresný

súd Skalica. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.10.2010. Predmetná vec napadla na Okresnom
súde Skalica dňa 9.11.2010.

Otec svoj návrh odôvodnil tým, že výživné určené rozsudkom OS v Dunajskej Strede zo dňa 12.11.2008
č.k. 12C/95/2008-37 vo výške 5000,-Sk bolo stanovené v dobe pri rozvode, keď mal príjem primeraný
možnostiam platiť výživné v dohodnutej výške. V tom období však netušil, že matka dieťaťa vzala všetky
finančné prostriedky patriaca do BSM, zariadenie domu a nevrátila ani finančné prostriedky, ktoré išli z
jeho podnikateľskej činnosti na spoločný účet, ku ktorému mu zrušila dispozičné oprávnenie. Uvedeným
konaním mu spôsobila značné finančné problémy, na základe ktorých sa dostáva do omeškania s

platením výživného, pričom matka maloletého podáva opakovane trestné oznámenia pre neplatenie
výživného. Otec nechcel požiadať o zníženie výživného domnievajúc sa, že sa jedná o stav prechodný a
vbudúcnostibudeschopnýdohodnutúčiastkuplatiť.Matkavšaknezanechalanasebažiadnytelefonický
ani iný kontakt, aby s ňou mohol vzniknutú situáciu riešiť, naopak neumožňuje mu ani stýkať sa so svojim
synom, nakoľko na poslednej známej adrese v F. P. č. XXX sa nezdržuje. Otec ďalej uviedol, že okrem
zníženia príjmov mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. O. P., nar. X.XX.XXXX, ktorá žije
v jeho spoločnej domácnosti.

Otec na svojom návrhu trval.

Matka sa k návrhu vyjadrila písomne dňa 13.9.2010 s tým, že s návrhom otca nesúhlasí. Je toho názoru,

že otec je naďalej schopný platiť výživné napriek tomu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Matka
uviedla, že so synom býva u rodičov, pracuje v A. Skalica ako zdravotná sestra, pričom študuje 3. ročníkVysokej školy zdravotníckej v Skalici. Maloletý od poslednej úpravy spred 2 rokov vyrástol a náklady
na jeho potreby sa zvýšili. Otec maloletého zavádza, ak tvrdí, že nemá z čoho žiť. Matka ďalej uvádza,
že nie je pravdou, že by zobrala všetky financie, ktoré spoločne nadobudli. Účty boli spoločné a v čase

rozvodu boli financie na nich spotrebované. Uhradili sa z nich otcove dlhy, pričom otec maloletého si z
nich zakúpil rôzne veci na podnikanie a osobnú potrebu. Tieto financie v podstate zostali jemu a nie jej.
Po odchod zo spoločnej domácnosti jej nedovolil vziať si z domu ani jej a synove osobné veci. Všetko
si musela kúpiť sama, vrátane zariadenia, na čo jej požičali jej rodičia. Otec podniká na živnosť vo
viacerých oblastiach, má príjmy z účasti na obchodných spoločnostiach a hoci jeho daňové priznanie

znie na nízku čiastku, v skutočnosti sú jeho príjmy iné. Matka tiež uviedla, že otcovi nebráni v styku s
maloletým P., naopak otec sa o syna nezaujíma.

Kolízny opatrovník maloletého žiadal návrh otca zamietnuť.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas,
tento svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že jeho osoba je v meste Skalica zo strany rodiny odporkyne
ohrozená, pričom súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Keďže boli splnené podmienky dané

v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, oboznámením sa
so spisom Okresného súdu Dunajská Streda 12C/95/2008, vyjadreniami otca i matky, potvrdeniami o
zárobkoch matky, správami ÚPSVaR Senica, výpisom z obchodného registra, daňovým priznaním otca

za rok 2009, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/95/2008-37 zo dňa 12.11.2008 súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností k mal. tak, že mal. P. sa zveril do osobnej starostlivosti matke a otec sa zviazal platiť na

výživu mal. P. sumu 5000,-Sk (165,97 eur) mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec je oprávnený sa stretávať s mal. P. každú párnu
sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2008. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z toho, že
matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.780,-Sk a prídavok na

dieťa vo výške 540,-Sk. Maloletý P. bol v celodennej starostlivosti matky. Otec v čase poslednej úpravy
výživného bol živnostníkom, dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 60.000,-Sk netto.

Otec sa k veci písomne viackrát počas konania vyjadril. V písomnom podaní zo dňa 25.12.2010 okrem
iného otec uvádza, že na adrese F. P. č. XXX nikoho nenašiel, pričom zistil, že uvedená nehnuteľnosť je
v ponuke na predaj vo viacerých realitných agentúrach, ktoré mu poskytli informáciu, že v nehnuteľnosti

nikto nebýva, lebo majitelia sa rozviedli, všetci sa odsťahovali a rodinný dom je prázdny a ponúkaný
na predaj. Otec je živnostníkom, v podaní poukazuje na skutočnosť, že matka maloletého zobrala po
opustení domácnosti všetky peniaze z účtov, ktoré patrili do BSM. Na hypotekárny úver nezaplatila ani
jednu splátku, tento spláca od samého začiatku sám, a toto už nevládze splácať vo výške 1000,- eur
mesačne sám. Matka maloletého pozabudla, že aj ona je spoludlžník a na uvedený úver neprispieva

ani cent. To, že si bývalá manželka nemohla zobrať svoje veci z domácnosti nie je pravda, táto chodila
opakovane pre veci a zobrala nielen veci, ktoré nadobudli spoločne, ale aj veci, ktoré patrili do jeho
výlučného vlastníctva. Sústavne chodila a odvážala veci keď nebol doma, čo bolo už neúnosné a
za asistencie polície spísali zoznam naložených vecí. Taktiež zobrala zlaté šperky, jeho zlatý prsteň
od starého otca s monogramom GL, zlatú retiazku, zlaté obrúčky. Bývalá manželka nepriniesla do

manželstva nič, nikde nepracovala, naopak mala dlhy, ktoré opakovane za ňu uhrádzal. Pokiaľ ide o
stretávania sa s mal. P., matka nebýva v mieste kde udáva a preto sa mu zatiaľ nepodarilo skontaktovať
so synom.

V písomnom podaní súdu doručeného dňa 19.1.2011 otec čestne prehlasuje, že spoločnosť I. D. a.s.
mu nikdy nevyplatila žiadnu odmenu, spoločnosť je nefunkčná a konateľ podal návrh na jej zrušeniesúdom. matka jeho druhého dieťa poberá iba rodičovský príspevok, inú príjem nemá. medzi výdaje
na domácnosť patrí : elektrina 60,- eur, kúrenie 60,- eur, strava 150,- eur, leasing 70,- eur a ostatné
výdaje ako lieky, plienky, ošatenie a pod. 50,-eur. Mesačná splátka na hypotekárny úver 1000,- eur. Otec

poukazuje, že hypotekárny úver je spoločný záväzok obidvoch, pričom bývalá manželka nezaplatila
žiadnu splátku a vzhľadom na jeho príjmy nie je schopný úver platiť sám. Dom je v dražbe.

V písomnom podaní súdu doručeného dňa 28.3.2011 otec okrem iného uvádza, že súd svojim
nekonaním ho uviedol do situácie, že stále má určené výživné, ktoré nie je schopný platiť, súd nevzal
do úvahy ani jeho jenu námietku, napr. miestnu príslušnosť, nevrátenie jednak firemných jednak z

úveru finančných prostriedkov zo strany odporkyne, doklady o dražbe nehnuteľnosti. Ospravedlnil svoje
neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa konala v jeho neprítomnosti. Všetky požadované doklady
súdu predložil, okrem daňového priznania za rok 2010, ktoré nemá zatiaľ spracované. Môže však
ubezpečiť, že ani v roku 2010 sa jeho finančná situácia nezlepšila. Mrzí ho však, že napriek jeho snahe
na základe následkov vyvolaných odporkyňou, nemôže na syna poskytovať výživné vo výške akej chcel.
Upozorňuje, že so synom sa nestýka z dôvodu, že nevie kde sa s matkou zdržuje.

Z výsluchu matky súd zistil, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Naposledy bola výška
výživného upravená rozsudkom OS Dunajská Streda č.k. 12C/95/2008 zo dňa 20.11.2008. Pri rozvode
sa s otcom mal. dohodli, že bude prispievať na výživu mal. P. sumou 5.000,- Sk mesačne, pričom
pôvodne požadovala, aby platil výživné vo výške 10.000,- SK, no otec navrhoval výšku 5.000,- Sk a
bola ochotná sa na takejto výške dohodnúť. Na dohodu pristúpila aj keď to bola veľmi malá suma z

príjmov, ktoré otec maloletého vtedy dosahoval, ale bola ochotná sa dohodnúť, lebo chcela mať od neho
pokoj. Jeho príjmy boli však často krát vyššie ako 60 000 Sk mesačne. Matka s mal. P. býva u svojich
rodičov na adrese F. P. č. XXX. Jedná sa viac izbový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve jej
rodičov. Nie je pravdou to, čo otec uvádza vo svojich viacerých vyjadreniach, že by mal byť tento dom
na predaj a že tam nikto nebýva. V spoločnej domácnosti bývajú jej rodiča, matka a mal. P.. Nikto iný tu

s nimi nebýva. Matka svojim rodičom na chod domácnosti prispievam sumou 100,- až 150,- € mesačne.
Bohužiaľ nie je v jej finančných možnostiach, im prispievať viacej. Medzi jej ostatné výdaje patrí strava
cca 200,- € mesačne, v čom je zahrnutá aj strava na mal. P., ďalej cestovné do zamestnania vo výške
cca 100,- € mesačne. Matka uviedla, že študuje 3. ročník VŠ zdravotníckej, pričom za školné platí 750,-
€ ročne. Taktiež má naďalej výdaje na platenie poistenia vo výške 40,- € ročne na príves, ktorý je síce

písaný na ňu, ale je to príves, ktorý používa otec maloletého na podnikanie, je u otca doma na dvore.
Matka uviedla, že má vedomosť o tom, že rodinný dom v ktorom spoločne s otcom maloletého bývali je
momentálne v dražbe. Tento dom sa predáva za sumu cca 4,5 milióna Sk. Podľa jej názoru otec mal. P.
zámerne nesplácal hypotéku, aby sa to dostalo do tohto štádia. Určite to nie je z toho dôvodu, že by na
to nemal financie. Ona mala záujem uvedenú situáciu s ním riešiť, viac krát sa snažila s ním telefonicky

spojiť, no on ju vždy zruší. Odmieta s ňou akúkoľvek komunikáciu. Matka je zamestnaná v A. X. ako
zdravotná sestra, jej priemerný mesačný zárobok činí 469,77 € netto. Poberá prídavky na dieťa vo výške
22,01 €. Iné príjmy nemá.

Z výsluchu matky súd ďalej zistil, že mal. P. v minulom roku chodil do materskej škôlky v Skalici, no keďže
tu stále plakal, zo škôlky ho odhlásila. Vzhľadom k tomu, že je potrebné, aby navštevoval predškolské

zariadenie podala žiadosť o jeho prijatie do materskej škôlky v F. P.. Tu by mal nastúpiť v septembri
2011. So starostlivosťou s mal. P. jej pomáha jej matka. Jej Matka je dôchodkyňou, otec je taktiež už v
dôchodkovomveku,aleeštepracujeakoA.vX..Pokiaľideonákladynamal.P.jedenmesiacjetoviacej,
iný mesiac menej. Na stravu minie mesačne cca 200,- eur, ďalšie výdaje sú spojené s oblečením. Mal P.
sa zaujíma najmä o šport. Medzi jeho koníčky patrí hokej a futbal. Matka mu zakúpila potrebnú výstroj

na hokej, ako prilba, korčule a hokejku, čo ju vyšlo cca 70,- €. Mal. P. zatiaľ hokej hráva len rekreačne,
nevie či ho prihlási aj do hokejovej triedy, nakoľko hokej je veľmi finančne náročný koníček a sama by
to finančne neutiahla. Z tohto dôvodu ho zrejme prihlási na futbal, ktorý je finančne menej náročný. Mal.
P. taktiež veľmi dobre lyžuje. Počas zimných mesiacov boli na dovolenke na zimnej lyžovačke. Zakúpila
mu potrebné vybavenie lyže 2.100,- Sk, topánky 700,- Sk, prilba 500,- Sk s tým, že dovolenku na ktorú

nemala financie, jej celú hradili rodičia. S mal. P. chodieva aj na rôzne výlety, mesačne ju tieto výdaje
vychádzajú cca 50,- €. Zdravotný stav mal. P. je dobrý.

Z výsluchu matky súd ďalej zistil, že otec sa o mal. P. absolútne žiadnym spôsobom nezaujíma. Od
augusta 2008 čo sa rozišli a ona odišla bývať k rodičom, ho otec nebol navštíviť ani jeden krát. Neposlal
mu ani žiadnu pohľadnicu, žiadny darček ani k meninám, ani k narodeninám, ani na Vianoce. Otcovi jeveľmi dobre známa skutočnosť, kde sa s mal. P. nachádzajú, vie že bývajú u jej rodičov v F. P.. Nie je
pravdou to čo on vypisuje vo svojich podaniach, že ich nemôže nikde nájsť a že nevie, kde má svojho
syna.Matkauviedla,žekedykoľvekbyprišielzamal.P.,onamuumožnímsasnímstretnúť.Veďdokonca

ona bola tou, ktorá pri rozvode navrhovala, aby mal otec s mal. P. neobmedzený styk a to z toho dôvodu,
že si uvedomovala, že je veľmi pracovne vyťažený. V tej dobe vzhľadom na nízky vek mal. P., sa však
dohodli na úprave styku každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu. Matka uviedla, že je ochotná
kedykoľvek by prišiel otec za mal. mu umožniť styk s mal. P.. Otec však o mal. P. nejaví žiadny záujem.
Mal. P. k nemu nemá vybudovaný citový vzťah, za otcom sa nepýta. U mal. P. zostalo zafixované to,

ako ju jeho otec zbil, keď ešte žili v spoločnej domácnosti a ako mu zničil autodráhu. Dokonca svojho
otca mal. P. oslovuje ako ujo. Pokiaľ ide o platenie výživného otec jej dlhodobo na výživu mal P. ničím
neprispieva.Podalaajtrestnéoznámenie,bolajodsúdenýtrestnýmrozkazomOSSkalicapreneplatenie
výživného na podmienečný trest. Voči trestnému rozkazu si otec podal odpor a dňa 18.3.2011 jej nabehlo
na účet suma 180,- € od O. W., čo je jeho družka a hodinu pred hlavným pojednávaním jej nabehlo
na účet 1000,- € od jeho brata H. P.. Uvedené sumy jej boli zrejme poslané ako úhrada na dlžnom

výživnom zo strany otca. Nevie prečo jej to neposlal priamo otec maloletého. Matka uviedla, že pôvodne
ani nechcela na neho podávať trestné oznámenie, jeho absolútny nezáujem a neplatenie výživného
dlho znášala, ale skutočne už nemala na výber, nakoľko len z jej príjmu nedokázala už uniesť jej a
P. náklady. Matka sa nevedela vyjadriť k príjmom otca, neviem či sa skutočne dostal do finančných
ťažkostí, ale pokiaľ stále podniká v tých oblastiach v ktorých podnikal, tak otec maloletého musí mať

vysoké príjmy. Podnikal oblasti záhradníctva, taktiež v rodinnom dome bola zriadená prevádzka, a to
hotel pre psov. V čase pred rozvodom v roku 2008 mala byť údajne kúpená záhradná škôlka v P., na
ktorú požadoval 400.000,- Sk. Ďalej mal obchod rozličný tovar, venoval sa výkopovým prácam, predaju
palivového dreva, taktiež chovu rýb v X., kde mal prenajatý rybník. Pred Vianocami pri výlove rýb bol
z tohto príjem vo výške 700.000m,- Sk za 1 mesiac. Otec ma. P. sa už počas ich spolužitia správal k

svojím finančným záväzkom veľmi nezodpovedne. Pokiaľ sa aj vyskytli nejaké povinnosti platiť odvody
a podobné veci, tieto povinnosti ho absolútne nezaujímali, vždy hovoril, že on pre štát robiť nebude a
finančné záväzky musela mať na starosti ona, aby boli vôbec uhradené. Do jeho firmy záhradníctva
investovali veľa peňazí, bolo zakúpených veľa vecí, napr. veľký bager UNC za 350 000,- Kč, kosačky,
zdvíhacie vozíky, motorové píly, štvorkolesová kosačka za 60 000,- Sk. Všetky tieto veci kupovali v

hotovosti, s financiami nebol vôbec žiadny problém. Matka ďalej uviedla, že pokiaľ otec má skutočne
finančné problémy, prečo neprišiel na súd vysvetliť finančnú situáciu, ako je možné že sa z ničoho nič
dostal do problémov, alebo prečo jej nezavolal, neoznámil jej, že má finančné problémy. Ona by bola
ochotnásasnímdohodnúť,pokiaľbyzaňouprišiel,rozumnesasoňouporozprávalavšetkojejvysvetlil.
Keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, tak sa jej vyhrážal, že jej bude znepríjemňovať život a že sa

postará, aby jej mal. P. zobrali. Keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, jeho firma bola zabehnutá,
všetky jeho aktivity bežali a nebol náznak žiadnych problémov. Matka poukazuje tiež na skutočnosť, že
aj účty za telefón boli často krát 10 000 až 15 000 Sk, nikdy nebol problém takéto sumy platiť.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej správy z
prešetrenia pomerov v domácnosti matky. Poukazuje na riadnu starostlivosť matky o mal. P., prešetrili

pomery v domácnosti matky, pričom neboli zistené žiadne nedostatky. Zníženie výživné nie je v záujme
mal. P., taktiež poukazuje na to, že sa otec nedostavil na pojednávanie, kde by mal možnosť vysvetliť
ním uvádzané skutočnosti. Skutočnosti uvádzané otcom, ako aj jeho konanie sa javí ako účelové a s
poukazom na jeho finančné možnosti navrhuje výživné nechať v stanovenej výške a návrh na zníženie
výživného zamietnuť.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa A. X. matka dosahuje priemerný mesačný príjem (za obdobie 03/2010
až 02/2011) vo výške 469,77 eur netto. Matka pracuje v A. X. od 1.9.2009 ako zdravotná sestra, svoje
povinnosti si plní veľmi zodpovedne, problémy sa nikdy nevyskytli. Doplňuje si na vlastné náklady
vysokoškolské vzdelanie Bc. ošetrovateľstva.

Z daňového priznania predloženého otcom za rok 2009 súd zistil, že otec dosiahol čistý ročný príjem pri

zohľadnení príjmov a výdavkov vo výške 229,01 eur.Daňové priznanie za rok 2010 otec súdu nepredložil s tým, že v písomnom podaní zo dňa 24.3.2011
uviedol, že toto nemá zatiaľ spracované. Môže však ubezpečiť, že ani v roku 2010 sa jeho finančná
situácia nezlepšila.

Z výpisu obchodného registra súd zistil, že otec pôsobí v dozornej rade spoločnosti I. D. a.s., X. X, W..
Súd vyzval uvedenú spoločnosť, aby oznámila súdu, či otec poberá príjem (odmenu) v súvislosti s jeho
členstvom v dozornej rade spoločnosti. Súdna zásielka sa však súdu vrátila nedoručená s poznámkou,
adresát je neznámy. Otec svojim písomným podaním zo dňa 19.1.2011 oznámil, že čestne prehlasuje,
že uvedená spoločnosť mu nikdy nevyplatila žiadnu odmenu, spoločnosť je nefunkčná a konateľ podal

návrh na jej zrušenie súdom.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec podniká pod obchodným menom W. P. - X., s
miestom podnikania XXX XX P. XX, IČO: 31212841. Predmetom podnikania : Hotel pre psov, realizácia
a údržba záhrad, pomocné stavebné práce, maloobchod, veľkoobchod.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica mal súd preukázané, že matke bolo vyplatená suma
105,40 eur ako nemocenské za 02/2011 a suma 97,10 ako ošetrovné za 12/2010.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 28.3.2011, týkajúcej sa prešetrenia
pomerov v domácnosti matky súd zistil, že matka býva s maloletým P. na adrese F. P. č.XXX v spoločnej
domácnosti u starých rodičov maloletého. Jedná sa o viacizbový rodinný dom, ktorý je v ich osobnom
vlastníctve. Matka s mal. P. majú k dispozícii dve izby, ostatné priestory užívajú spoločne so starými
rodičmi dieťaťa. Izby matky sú zariadené ako spálňa a detská izba. Domácnosť je udržiavaná v poriadku

a čistote. Mal. P. je zdravý. V minulom roku chodil do matesrke školy v skalici, v septembri by mal
nastúpiť do materskej škôlky v F. P.. matka je zamestnaná v A. X., pracuje na zmeny, v čase jej
neprítomnosti so starostlivosťou pomáhajú rodičia. Otec podľa vyjadrenia matky výživné neposiela, má
vysokýnedoplatok,rodičiaspolunekomunikujú,otecsadlhodoboodieťanezaujímažiadnymspôsobom.
dieťaťu nekupuje žiadne darčeky ani k sviatkom. Šetrením pomerov bolo zistené, že starostlivosť matka

zabezpečuje riadne.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje

podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté deti a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou
zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §

78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými
pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého
času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata

zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane
oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeňškolského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,

od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie
a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na
ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s
deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich

detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na
zníženie výživného nebol dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá neodôvodňuje zníženie
výživného pre maloletého P.. O výživnom pre maloleté dieťa bolo naposledy rozhodované rozsudkom
OkresnéhosúduDunajskáStredač.k.12C/95/2008-37zodňa12.11.2008.Nastranemaloletéhodieťaťa

prišlo k zmene pomerov v tom, že je vekovo straší, od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako
dva roky. Maloletý P. už aj medzi tým navštevoval materskú škôlku v Skalici, odkiaľ ho matka musela
odhlásiť z dôvodu zlej adaptácie maloletého, nakoľko tento stále v škôlke plakal. Vzhľadom však na vek
maloletého a potreby navštevovať predškolské zariadenie, je tento už prihlásený do materskej škôlky v
Popudinských Močidľanoch, kam by mal nastúpiť v septembri. Nástupom mal. P. do materskej škôlky

nepochybne vzrastajú náklady na jeho výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby
a celkový všestranný vývoj maloletého. Je potrebné uviesť, že nástup do škôlky je dôležitou súčasťou
všestranného,zdravéhoapriaznivéhovývojamaloletéhodieťaťa,akoajdôležitousúčasťoupredškolskej
prípravy a jeho príprava je v tomto smere nevyhnutná. Na strane maloletého oproti predchádzajúcej
úpravy výživného pribudli koníčky. Maloletý sa venuje športu, má záujem predovšetkým o hokej a

futbal, taktiež lyžovanie. Matka mu zakúpila potrebnú výstroj na hokej, ako prilbu, korčule, hokejku,
tiež lyžiarsku výstroj, čo je dosť finančne náročné a matke s uvedenými nákladmi museli vypomáhať jej
rodičia. Z dôvodu nedostatku financií bude musieť matka maloletého P. zrejme prihlásiť len na futbal,
prihlásenie mal. Martina do hokejovej triedy by zrejme finančne neuniesla.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Na strane

matky nastala zmena pomerov v tom, že táto je zamestnaná v A. X., jej priemerný mesačný príjem
činí 469,77 eur netto. Pri poslednej úprave výživného bola matka na materskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 4.780,-Sk mesačne. Teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch.
Matka si ďalej dopĺňa vzdelanie tým, že študuje Vysokú školu sv. Alžbety Skalica, 3. ročník. odbor
ošetrovateľstvo. Matka býva naďalej s maloletým P. u svojich rodičov, čo mal súd preukázané jednak

vyjadrením samotnej matky, taktiež správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti
matky. Súd taktiež prihliadal na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. P. a v
poskytovaní starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky.

Na strane otca nastala zmena pomerov v počte vyživovacích povinností, nakoľko otcovi pribudla jedna
vyživovacia povinnosť k mal. O. P., nar. X.XX.XXXX. Otec momentálne žije v spoločnej domácnosti

s mal. O. a jeho družkou, rodinný dom je však v dražbe pre neplatenie hypotekárneho úveru, ktorý
je spoločným záväzkom oboch rodičov. Otec naďalej podniká. Tento je stále živnostníkom, podniká
pod obchodným menom W. P. - X., XXX XX P. 41. Predmetom podnikania je hotel pre psov, realizácia
a údržba záhrad, pomocné stavebné práce, maloobchod a veľkoobchod. Kým pri poslednej úprave
výživného otec dosahoval príjem priemerne vo výške 60.000,-Sk mesačne netto. Dnes podľa jeho

vyjadrenie takéto príjmy nedosahuje a súdu predložil na preukázanie jeho príjmov daňové priznanie za
rok 2009. Z daňového priznania predloženého otcom za rok 2009 súd zistil, že otec dosiahol čistý ročný
príjem pri zohľadnení príjmov a výdavkov vo výške 229,01 eur. Jediný preukázaný čistý ročný príjem otca
tak činí sumu 229,01 eur. Na prepočet na jednotlivé mesiace by to znamenalo, že otec mal čistý príjem
vo výške 19,08 eur mesačne. Nevyhnutné výdaje na domácnosť (ako elektrina, kúrenie, strava, leasing,

lieky, plienky, ošatenie a pod.) pritom otec vyčíslil na sumu 390,- eur mesačne (pozn. bez výživného a
splátok hypotekárneho úveru 1000,- eur, ktorý otec podľa jeho vyjadrenia nie je schopný splácať a je to
záväzok oboch rodičov). Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade reálnosti jeho príjmov, by otec nebol
schopný platiť ani pravidelné nevyhnutné mesačné náklady tak, ako ich vyčíslil. Nevyhnutné výdaje ktoré
otec uviedol (nerátajúc ani hypotekárny úver a výživné, ktoré nie je podľa jeho vyjadrenia schopný platiť)

ďaleko presahujú jeho preukázané mesačné príjmy. Súd vyzval otca v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine,aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu (ak takéto má), ďalej
predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si

rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima. Súd má za to, že otec si nesplnil tzv. edičnú povinnosť, t.j.
povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie jeho celkových majetkových pomerov. Súd má za
to, že na strane otca nebola splnená podmienka preukázania svojich príjmov v súlade s ustanovením
§ 63 Zákona o rodine a preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného

príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (čo predstavuje sumu 3.707,60 eur). Ďalej
súd poznamenáva, že i napriek tomu, že povinnosť podať daňové priznanie za rok 2010 mal otec do
31.3.2011, mohol sa otec zúčastniť hlavného pojednávania konaného dňa 30.3.2011 a priniesť toto
daňové priznanie za rok 2010 na pojednávanie. Naviac v prípade, keď samotný otec sa domáha zníženia
výživného, nemusel tento čakať s podaním daňového priznania na posledný možný deň, ale malo byť
predsa v jeho záujme predložiť daňové priznanie čo najskôr, resp. aspoň deň pred uplynutím lehoty na

jeho podanie. Na druhej strane otec vo svojom písomnom vyjadrení ubezpečil, že jeho finančná situácia
sa ani v roku 2010 nezlepšila. Otec sa na hlavné pojednávanie nedostavil s odôvodnením, že sa cíti byť
ohrozený zo strany rodiny matky maloletého dieťaťa. Súd len poznamenáva, že bolo predovšetkým v
záujme otca dostaviť sa na pojednávanie a vysvetliť súdu dôvody tak značného poklesu v jeho príjmoch
a preukázať celkové majetkové pomery. Na druhej strane však súd zároveň poukazuje na skutočnosť,

že otec sa viackrát písomne vo veci vyjadril. Otec i matka sa vo svojich vyjadreniach rozchádzajú
predovšetkým v nedoriešených majetkových veciach týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (či už nesplácanie spoločného hypotekárneho úveru, nevrátenie finančných prostriedkov, kto
komučozobralprirozchode,výberhotovostizospoločnýchúčtovapod.),vtejtosúvislostibysivšakmali
obidvaja rodičia uvedomiť, že svoje nedoriešené majetkové spory nie je možné prenášať na maloleté

dieťa. Nie je predsa prípustné, aby z týchto dôvodov bol narušený princíp, že dieťa sa má podieľať na
životnej úrovni svojich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vzal do úvahy taktiež skutočnosť, že
otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, neposiela ani darčeky k sviatkom, od odchodu zo spoločnej
domácnosti ho ani raz nenavštívil. Je potrebné v záujme maloletého P., aby sa rodičia pri vzájomných
nezhodách odosobnili a neprenášali svoje nedoriešené spory aj do vzájomných vzťahov k maloletému

P.. Otec viackrát uviedol vo svojich vyjadreniach, že sa s maloletým nestýka, nakoľko nemá vedomosť
o tom, kde sa matka s mal. P. nachádza, s tým, že na adrese uvádzanej matkou nikto nebýva. Aj z tohto
dôvodudalsúdpreskúmaťbytovéasociálnepomeryvdomácnostimatky,pričomÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny v Senici zistil, že matka s maloletým P. na uvedenej adrese býva. Z týchto dôvodov nebolo
možné prihliadnuť na skutočnosti uvádzané otcom prečo sa s maloletým nestýka.

Súd mal v konaní síce preukázanú zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, tak ako
vyššie popísal (na strane matky nárast v jej príjmoch, na strane otca pribudla jedna vyživovacia
povinnosť ) no s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane mal. P. sa nejedná o podstatnú zmenu
okolností odôvodňujúcu znížiť výživné. Pri rozhodovaní o výživnom súd vzal do úvahy aj zvýšené
náklady na zabezpečovanie potrieb maloletého, zvýšené výdavky na jeho výživu, životné náklady

primerané veku, osobné potreby, záľuby a všestranný vývoj maloletého P., ako aj možnosti a schopnosti
otca. Súd má za to, že otec je i naďalej po preskúmaní nových pomerov schopný platiť výživné vo
výške 165,97 eur mesačne, pričom takto zachovaným výživným bude realizované právo maloletého i
naďalej sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a bude ním zabezpečená možnosť, aby maloleté
dieťa optimálne rozvíjalo predovšetkým svoje schopnosti, vlohy a záľuby. Tak ako už súd uviedol, nie

je prípustné, aby bol narušený princíp, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov
tým, že títo sa nevedia dohodnúť na majetkových záležitostiach ohľadom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, popr. neúmerným preberaním záväzkov a pod. Súd má za to, že otec je s
ohľadomnajehomajetkovépomery,schopnostiamožnosti,schopnýplatiťvýživnénamal.P. vuvedenej
výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak

aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady súvisiace
s prípravou do predškolského zariadenia a záľuby, ktoré sa u maloletého upravili. Zmena pomerov na
strane otca, matky i maloletého P. pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje
zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)