Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/82/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208304
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110208304.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: G. K., rod. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom L., Š. Č.. X proti odporcovi: F. K., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, XXXX M., K. v konaní
o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 26.3.2010 do 1.9.2010 po
300 EUR mesačne, spolu v sume 1.568,08 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, za obdobie pred 26.3.2010 návrh z a m i e t a , za obdobie po 1.9.2010 konanie
z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov, ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 31,50 EUR, v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 26.3.2010 domáhala určenia manželského výživného

zo strany odporcu v sume 300 EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom
uzavrela dňa 10.8.2007 v M. H. A.. Toto manželstvo doposiaľ právne trvá. Z manželstva deti
nepochádzajú. Navrhovateľka od 1.8.2008 je nezamestnaná a od 1.3.2009 nepoberá žiadne dávky a
príspevky v hmotnej núdzi. Svoj návrh navrhovateľka doplnila písomným podaním zo dňa 12.4.2010, v
ktorom uviedla, že po nezhodách, ktoré medzi ňou a odporcom nastali v marci 2008, opustila spoločnú
domácnosť, v ktorej žila s odporcom v M. H. A.. Odporca je štátnym príslušníkom U., navrhovateľka
je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky. Odporca momentálne naďalej žije v M. H. A.. Neovláda

však slovenský jazyk, komunikuje v anglickom jazyku. Navrhovateľka žiadala, aby manželské výživné jej
odporca platil od 1.4.2009. Navrhovateľka predložila dôkazy preukazujúce, že od 1.8.2008 do 29.3.2009
aopätovneod9.3.2010bolazaradenánaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyvKošiciachdoevidencie
uchádzačov o zamestnanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.5.2011 uviedol, že s návrhom nesúhlasí a tento
odmieta, nesúhlasí s tým, aby navrhovateľke platil 300 EUR mesačne.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania,
listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom po uzavretí manželstva žili v spoločnej
domácnosti v M., H. A.. Bývali v byte jej manžela s tým, že ona nevedela, že manžel sa v A.
zdržiava ako azylant a že nemôže túto republiku opustiť žiadnym spôsobom. Pri uzatváraní manželstva
predpokladala, že ona bude chodiť do A. za manželom a jednak aj manžel za ňou na E.. V dôsledku
toho, že odporca nemohol nikam cestovať medzi nimi vznikali nedorozumenia a hádky, pretože odporca

túto skutočnosť pred ňou spočiatku zatajil. V dôsledku týchto hádok a nedorozumení sa potom rozhodla,
že opustí spoločnú domácnosť s odporcom a od marca 2008, po Veľkej noci sa vrátila na E. a do A.
sa k odporcovi už nevrátila. Navrhovateľka celý čas bola zamestnaná na Slovensku, takže jej pobyty v
spoločnej domácnosti záviseli od toho, kedy mala voľno, kedy mala dovolenku alebo sviatky a prázdniny,
vtedy spolu žili. Spočiatku predpokladala, že v júni 2008 sa definitívne presťahuje k manželovi do
A., nakoniec sa to však nestalo. V dôsledku toho, že bola stále vydatá za odporcu, keď sa stala

nezamestnanou, neboli jej vyplácané žiadne sociálne dávky, pretože manželstvo stále právne trvalo.
Podľa práva ju mal živiť manžel.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že žije sama na Š. Z.. Č.. X H. L., v byte svojej sestry. Od 2.9.2010 sa
zamestnala a jej príjem predstavuje 600 EUR čistého mesačne. Z tohto príjmu hradí poplatok za užívanie
bytu 150 EUR mesačne. Návrh na rozvod manželstva podávala na tunajšom súde dňa 13.11.2008 s tým,

že na pojednávaní súdu dňa 15.3.2013 č.k. 16C 250/2008 bolo ich manželstvo rozvedené. Rozsudok
ešte nie je právoplatný.

Po podaní návrhu v tomto konaní poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 EUR. Čo sa týka
plnenia výživného zo strany odporcu, raz jej poslal 200 EUR v r. 2009, teda ešte v období, pred podaním
návrhu v tomto konaní a bolo to z dôvodu, že ona v tom čase žiaden príjem nemala. Navrhovateľka

poukázala na to, že odporca stále mal aj motorové vozidlo, jedno staršie - F. V. a jedno novšie - zn. H. D..

Navrhovateľka vzhľadom na tú skutočnosť, že od 2.9.2010 je zamestnaná, žiadala priznať výživné zo
strany odporcu iba do dátumu 1.9.2010. Za ďalšie obdobie svoj návrh vzala späť.

Z výpovede odporcu, ktorého výsluch sa uskutočnil pred Okresným súdom v M. dňa 23.5.2012 vyplýva,
že podľa neho k rozpadu ich manželstva došlo niekedy v júli alebo auguste 2010, avšak navrhovateľka

už v marci 2008 sa presťahovala späť na E. k starým rodičom, ale od toho času ho vždy ešte zavolala
alebo navštívila. Odporca uviedol, že odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľke zaplatil 2x
po 200 EUR, raz v r. 2009 a raz v r. 2010. Odporca o tejto skutočnosti nevedel predložiť súdu žiadne
doklady, pretože takéto doklady nevlastnil. Tvrdil však, že navrhovateľky sa vždy spýtal, či potrebuje
peniaze, ale ona to popierala. Tvrdil, že ďalšie príspevky jej nedával z toho dôvodu, že na rozpade

ich spoločnej domácnosti vinu nenesie, nechápal, že má navrhovateľke za niečo platiť, pretože ona
ho opustila. Preto nie je ochotný jej zaplatiť nič. Kým žili v spoločnej domácnosti, všetko platil on sám.
Navrhovateľka k týmto poplatkom ničím neprispievala a nemala ani žiaden príjem. Platil poplatok za byt
vo výške 600 EUR mesačne, za stravu asi 150 EUR mesačne. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že
od marca 2010 do júla 2011 pracoval v spoločnosti I., kde zarábal mesačne 1.300 EUR. Od augusta

2011 do februára 2012 bol prihlásený ako nezamestnaný a od úradu práce mesačne dostával 750 EUR.
Opätovne je zamestnaný od mája 2012 v spoločnosti D., kde by mal zarábať 1.200 EUR. Uviedol, že za
poistenie auta platí 64 EUR mesačne, za benzín 200 EUR mesačne, sám na stravu potrebuje 100 EUR a
za byt musí platiť 500 EUR nájomné a inkaso, za telefón a internet 25 EUR a 100 EUR ešte potrebuje na
oblečenie, čokoládu a podobne. Toho času má na účte 2.000 EUR, inak nemá žiaden majetok. Odporca

o svojom príjme predložil súdu príslušné doklady a predložil aj doklad o tom, že navrhovateľka bola
prihlásená v jeho byte na trvalý pobyt od 18.7.2007.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom
znení, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú
manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.Podľa § 38a citovaného zákona, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má
oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných

predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej iba ZR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 71 ods. 1 ZR manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou
jedného z manželov. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú
životnú úroveň. Pri posudzovaní nároku na manželské výživné sa neposudzuje odkázanosť niektorého z
manželov na toto výživné, ale aplikuje sa zásada solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov
dostal do nevýhodnejšieho postavenia. Zároveň sa však uplatňuje citované ust. § 75 ods. 2 ZR, podľa

ktorého manželské výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto je v tejto
súvislosti potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej
povinnosti a to v kontexte cit. §§ 18 a 19 ZR.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd považoval návrh navrhovateľky na
priznanie manželského výživného od dátumu podania návrhu 26.3.2010 do dátumu po ktorý manželské

výživné žiadala- 1.9.2010 za odôvodnený, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj na znenie § 71
ods. 1 ZR. Základným kritériom pre priznanie manželského výživného v tomto prípade bolo porovnanie
životnej úrovne oboch manželov v rozhodnom období. Súd zistil, že účastníci konania od 17.6.2012
nežili v spoločnej domácnosti, pričom túto spoločnú domácnosť po vzájomných nezhodách opustila
navrhovateľka. Tým že opustila túto domácnosť a vrátila sa na E. nie je možné iba jej pripisovať vina na

rozpade manželstva a posudzovať túto skutočnosť ako dôvod pre nepriznanie manželského výživného
prerozporsdobrýmimravmi.Súdktakémutozáverunedospelnajmäsprihliadnutímnadôvodyrozporov
medzi účastníkmi konania spôsobenými tým, že odporca sa pred uzavretím manželstva nepriznal k
tomu, že v tom čase, ako azylant z A. vycestovať nemohol, ani na E., ani inde. V dôsledku toho nemoholnavštíviť ani príbuzenstvo navrhovateľky, ani ju samotnú, čo vyvolávalo medzi účastníkmi konania
rozpory, nedorozumenia a nakoniec aj odcudzenie, ktoré oni sami nevedeli prekovať a ktoré spôsobilo
aj rozpad ich manželstva.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že primerané je výživné,
ktoré žiada navrhovateľka vo svojom návrhu v sume 300 EUR mesačne, s prihliadnutím na to, že v
období od podania návrhu 26.3.2010 do 1.9.2010, za ktoré obdobie navrhovateľka výživné žiadala,
zarábal odporca 1.300 EUR mesačne, a preto z tohto príjmu aj po zohľadnení jeho nevyhnutných
výdavkov je schopný platiť pre navrhovateľku 300 EUR.

Výška tohto výživného predstavuje za 5 mesiacov 1.500 EUR, za 6 dní v mesiaci marec 2010 58,08

EUR (300: 31= 9,68 x 6) a za 1 deň v septembri 2019 10 EUR( 300: 30= 10) spolu 1.568,08 EUR, ktorú
sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote určenej vo výroku rozsudku súdu.

V tomto konaní, ktoré je návrhové bolo možné priznať výživné od dátumu podania návrhu, t.j. od
26.3.2010, v súlade s cit. § 77 ods. 1 Zákona o rodine preto súd návrh navrhovateľky za obdobie pred
týmto dátumom zamietol.

Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľky za obdobie po 1.9.2010 z dôvodu, že sa zamestnala,
a preto na manželské výživné už odkázaná nie je, súd konanie konanie zastavil v súlade s ust. § 96
ods. 1,3 O.s.p..

Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešná navrhovateľka trovy konania
nežiadala a odporcovi žiadne trovy konania nevznikli. Ani štát nemá právo na náhradu trov konania,

ktoré vznikli úhradou tlmočného. Potreba tlmočenia nastala z dôvodu, že odporca sa dorozumieva po
anglicky a pred dožiadaným súdom vypovedal v tomto jazyku. Dôvod na nepriznanie trov štátu vyplýva
z § 18 O.s.p.

Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva z ust. § 2 ods. 2 vyhl. č. 71/1992 Zb. s prihliadnutím
na to, že v tomto konaní navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov zo zákona

a odporca bol v tomto konaní neúspešný. Výška súdneho poplatku vyplýva z položky 8a sadzobníka
súdnych poplatkov, ktoré tvoria prílohu citovanej vyhlášky. Výška súdneho poplatku predstavuje 2% z
predmetu konania, najmenej 16,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.