Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/615/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112222013
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112222013.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

BeňovejaJUDr.MárieVrtochovejvprávnejvecižalobkynePhDr.E.O.H..,bytomQ.,J.č.XX,zastúpenej
Mgr. E. K., advokátom so sídlom v Q., R. č. XX proti žalovanému D. O., bytom Q., J. č. XX, zastúpenému
JUDr. P. D., advokátkou so sídlom v Q., A. č. XXX, o vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela
k bytu, o odvolaniach žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.marca 2013, č. k.
15C/31/2012-66 a proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.mája 2013, č. k. 15C/31/2012-76
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň
u j e tak, že žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania
bytu. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 334,72 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. P. D.. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X.pochodí v byt. dome súp. č. XXXX v k. ú. Q. na ulici J.
č. XX v Q., ktorý je zapísaný Správou katastra Trenčín pre obec Q. na LV č. XXXX. Obaja účastníci tento

byt užívajú spolu s dcérou E. P.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/227/2010-32 zo dňa
03.12.2010 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal. dcéra E. P. O., nar. XX.XX.XXXX bola zverená
do starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť jej výživné po 150 eur mesačne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2010 a neobsahuje odôvodnenie. Návrh podala žalobkyňa, a tento
odôvodnila zmenou správania žalovaného, ktorá mala nastať od roku 1993. Tento strácal záujem o
rodinu a voľný čas venoval práci, svojim záľubám -ležaniu na gauči a sledovaniu televízie. Mal známosť
s inou ženou, s ktorou sa zoznámil na pracovisku, neskôr zmenil správanie a začal byť k žalobkyni

agresívny a vyvolával zvady. Dokonca ju 2x fyzicky napadol a často ju urážal, ponižoval v prítomnosti
detí a tretích osôb. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa k nej správa v rozpore so zásadami uvedenými
v Zákone o rodine, tým že ju ponižuje, pohŕdavo s ňou zaobchádza, neustále ju sleduje, vyvoláva
strach a stres a ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie. žalovaný nijakým spôsobom neprispieva na
úhradu nákladov spojených s bývaním ani na stravu. Žalovaný ju minimálne od októbra 2009 neustále
sleduje, do kalendára si každodenne zapisoval jej príchody z práce, vytýkal jej pobyt v práci, pohŕdavo
a vulgárne sa o nej a jej práci a náboženskom presvedčení vyjadruje a to aj pred deťmi. Žalovanýnapriek svojmu príjmu 600€ mes. dlhé roky neprispieva na chod domácnosti, ale prostriedky zo svojho
príjmu si ukladá na vlastné účty. Žalovaný ju po nociach budí, nenechá ju zaspať a v roku 2009
ju tiež fyzicky napadol, takže zotrvávať s ním a užívať spoločnú domácnosť je naďalej neznesiteľné.

Žalovaný sa spočiatku nechcel rozviesť, príčiny rozpadu manželstva videl v nedostatočnej komunikácii
a usvedčil žalobkyňu z nevery. V konaní o rozvod žalovaný pripustil, že žalobkyňu 2x fyzicky napadol,
keď sa hanebne vyjadrovala o jeho sestre. Zo správy od MUDr. E. U., psychiatričky žalovaného zo dňa
27.03.2013 vyplýva, že žalovaný sa u nej lieči od 01.06.2010 pre príznaky úzkosti a depresie a poruchou
spánku. Jeho problémy vyplývajú z viacročnej manželskej disharmónie. Užíva antidepresíva, nízku

dávku hypnotika na spanie a stabilizátory nálady, pričom psychiatričke nie je známe, že by žalovaný
bol agresívny. Jeho psychický stav je aktuálne stabilizovaný. Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že účastníci konania za trvania
manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) vyššie uvedenú
nehnuteľnosť, v ktorej po rozvode žijú spolu aj s dcérou E. P.. Spolužitie účastníkov je konfliktné, títo sa
vzájomne slovne napádajú. Z výsluchu detí účastníkov ako samotných účastníkov jednoznačne vyplýva,

že príčinou napätej situácie v domácnosti nie je psychické ani fyzické násilie, ale tá skutočnosť, že
rozvedení manželia sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ohľadne tohto bytu. Žiaden z nich nepodal na súd návrh na vyporiadanie BSM a žalobkyňa
sa snaží vypratať žalovaného z bytu bez vyplatenia adekvátnej finančnej náhrady. Žalobkyňa využíva
výbušnú povahu žalovaného, ktorého slovne provokuje, aby ju tento napadol. Žalovaný si je veľmi

dobre vedomý toho, o čo sa usiluje a preto navštevuje psychiatra a berie utišujúce lieky, aby jej
neposkytol zámienku pre obvinenie z údajného týrania a zdržuje sa preto v domácnosti v minimálnej
miere. Atmosféra v byte je napätá a hustne, do celého sporu o byt sú nevhodne zaťahované deti
účastníkov, ktoré by boli rady, aby bol žalovaný preč a došlo k uvoľneniu stresu v domácnosti. Obaja
účastníci čakajú, kto z nich urobí chybu ako prvý, namiesto toho, aby dosiahli dohodu o vzájomnom

majetkovom vyporiadaní. Žalovaný sa odmieta z bytu odsťahovať, kým nedostane adekvátnu výplatu v
peniazoch, ktorú mu žalobkyňa nie je ochotná poskytnúť s ohľadom na jeho nedostatočné prispievanie
na domácnosť v minulosti. Deti účastníkov potvrdili, že hádky v domácnosti sú pre peniaze za byt s tým,
že žalovaný sa odsťahuje až keď ho žalobkyňa z bytu vyplatí. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ju
žalovaný psychicky týra ani že by jej fyzicky ubližoval a bránil jej akýmkoľvek spôsobom v realizácii jej

životných plánov. Agresivita žalovaného tiež nebola v konaní preukázaná. Pokiaľ v dávnej minulosti k
nejakému napadnutiu zo strany žalovaného došlo, vždy tomu predchádzal nejaký konflikt so žalobkyňou
a aj teraz je zrejmé, že si účastníci robia napriek vzájomne. Žalovaný tiež neúnosnou situáciou v
domácnosti trpí a lieči sa na depresie, avšak žiaden nechce súčasnú patovú situáciu adekvátne riešiť. V
danom prípade neboli splnené predpoklady na vylúčenie užívania žalovaného z bytu a už vôbec nie na

jeho vypratanie bez bytovej náhrady, lebo byt patrí do BSM a žalovaný ho má právo až do vyporiadania
BSM užívať v rovnakej miere, ako žalobkyňa. Nie je možné riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní
spôsobom úplného vylúčenia jedného z vlastníkov z užívania bytu a takýmto spôsobom obchádzať
konanie o vyporiadanie BSM. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nepodloženú a nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 143, § 144 a § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O

náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O. s. p tak, že úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 58,69
eur/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 26.10.2012, vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.11.2012, účasť na
pojednávaní dňa 20.11.2012) + 3x 7,63 eur paušál a za 2 úkony právnej pomoci po 60,07 eur/úkon (za
účasť na pojednávaní dňa 11.03.2013 a 27.03.2013) + 2x 7,81 eur paušál podľa ust. § 11 ods.1 písma/,

§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania 334,72 eur celkovej výške bude žalobkyňa povinná
zaplatiť k rukám zástupkyne žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, súd nevykonal
dôkaz, ktorý žalobkyňa žiadala vykonať - zabezpečiť psychologické vyjadrenie vojenskej nemocnice o
jeho zdravotnom stave. Rozsudok považovala za zmätočný neodôvodnený vo viacerých momentoch,
ktoré považovala za kľúčové, pričom jej dôkazy a tvrdenia boli vyhodnotené iným spôsobom ako
dôkazy a tvrdenia predložené žalovaným. Poukázala na to, že nejde o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov k predmetnému bytu, preto je nesprávne, že odôvodnenie rozsudku je
postavené na tvrdení, že žalobkyňa sa snaží vypratať žalovaného z bytu bez vyplatenia adekvátnejfinančnej náhrady, a i z toho dôvodu súd žalobu zamietol. V konaní o vylúčenie z užívacieho práva
druhého manžela ide o ochranu účastníkov, žalobkyne, a o ochranu spoločných detí bývajúcich v
predmetnom byte, nie o vyporiadanie BSM účastníkov. Nepopierala právo žalovaného užívať jeho

vlastníctvo, ale zákon chráni žalobkyňu a ich deti proti násilnému správaniu žalovaného práve
prostredníctvom inštitútu vylúčenia osoby správajúcej sa násilne, alebo hroziacej násilím z užívania
bytu. Poukázala na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Namietala zdôvodnenie rozsudku, že
žalobkyňa podala návrh, aby sa nemusela so žalovaným adekvátne finančne vysporiadať, keď vylúčenie
žalovaného z užívania bytu predsa nezakladá zánik jeho nároku na vyporiadanie BSM. Zároveň bola

toho názoru, že súd absolútne nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, kedy svedkovia, deti účastníkov,
ktorí bývajú v predmetnom byte vypovedali, že žalovaný sa správa násilne, vytvára psychický tlak na
žalobkyňu a ich deti. Súd sa tiež nedostatočne a nesprávne vyporiadal so svedeckými výpoveďami,
kedy zobral na vedomie len časti týkajúce sa hádok ohľadne vyporiadania BSM. Vo veci sa nejedná
primárne o majetkové nezhody, ale o psychické a v minulosti aj fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni
a ich deťom užívajúcim byt. Namietala záver súdu, že žalobkyňa využíva výbušnú povahu žalovaného,

ktorého slovne provokuje, aby ju tento napadol. Takáto skutočnosť nebola ničím preukázaná, napriek
tomu si ju súd osvojil z tvrdení žalovaného. Súd v podstate len prebral skutočnosti tvrdené žalovaným za
svoje a odôvodnil nimi rozhodnutie, napriek tomu, že svedkovia vypovedali v prospech podanej žaloby
a potvrdili existenciu psychického násilia. Mala za to, že sa jedná o prípad domáceho násilia, ktorého
následkom môže byť ublíženie na zdraví a v tomto prípade už aj sú zdravotné problémy žalobkyne

a jej dcéry spôsobené neustálym trestom a psychickým násilím vytváraným žalovaným. Žalovaný
má prostriedky a možnosť žiť v inom byte. Žalovaný s k žalobkyni správa v rozpore so zásadami
uvedeným v Zákone o rodine tým, že ju ponižuje, pohŕdavo s ňou zaobchádza, neustále sleduje,
vyvoláva strach a stres, teda ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie. Ďalej vytýkala súdu, že ohľadne
agresivityžalovanéhonevykonaldôkaz,atožežalovanýneprešielpsychologickýmitestamivoVojenskej

nemocnici v Bratislave. Žiadala, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo po vykonanom dokazovaní zmeniť tak, že žalobe vyhovie.
Uplatnila si náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že považuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa za správne a nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobkyne. Mal za to, že žalobkyňa

v priebehu konania neuviedla a nepreukázala žiadne konkrétne fyzické alebo psychické násilie
žalovaného voči nej alebo deťom. Z výpovede svedkov - detí účastníkov jednoznačne vyplýva, že
predmetomslovnýchhádokmedziúčastníkmijeužívaniebytu.Žiadneskutočnosti,ktorébypreukazovali
psychické alebo fyzické násilie voči žalobkyni svedkovia neuviedli. Predložené potvrdenie PhDr. D. R.
za organizáciu K. o domácom násilí považoval za neobjektívne a neodborné, v potvrdení sa uvádza,

že bolo vystavené na výslovné žiadosť žalobkyne. V písomných vyjadreniach svedkov S. M. a A. A.
tiež nebolo uvedené žiadne konkrétne násilie voči žalobkyni. Súd preto správne dospel k záveru, že
účelom podania žaloby bolo riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní spôsobom úplného vylúčenia
jedného z vlastníkov z užívania bytu a týmto spôsobom obchádzať konanie o vyporiadanie BSM. K
navrhovanému dôkazu - zabezpečenie psychologického vyjadrenia vojenskej nemocnice uviedol, že

predmetné vyšetrenie sa uskutočnilo roku 1995 na účely výkonu vojenskej služby v zahraničí, a teda o
súčasnom stave a pre potreby toho konania nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov konania.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto
výzvy zaplatila súdny poplatok za (predmet poplatku) odvolanie, ktorý je 99,50 eur (pol. č. 1 písm.

b/ poznámky č. 3 sadzobníka súdnych poplatkov). Ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho
súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila tým, že jej pomery
odôvodňujú, aby ju súd na zaplatenie súdneho poplatku nezaviazal. Jej priemerný mesačný príjem
predstavuje sumu 774 eur, pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Q. K. A. C., poberá dôchodok 423

eur mesačne, z ktorého uhrádza náklady na chod domácnosti, stará sa o dve deti, nakoľko jeden z
nich je diabetik a dcéra je študentkou strednej školy, pričom žalovaný prispieva na chod domácnosti len
sumou 60 eur mesačne. Náklady na jej výživu, domácnosť a výživu detí sa pohybujú v sume minimálne
1 200 eur mesačne, pričom zaplatenie poplatku by ohrozilo mesačný rozpočet rodiny.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní /§ 212 ods. 1, § 214
ods. 1 písm. a/ O.s.p./, zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov E.
P. O., H. O., oboznámil lekárske správy a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že príčinou napätej
situácie v domácnosti nie je psychické ani fyzické násilie, ale tá skutočnosť, že rozvedení manželia
sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadne
tohto bytu. Žiaden z nich nepodal na súd návrh na vyporiadanie BSM a žalobkyňa sa snaží vypratať
žalovaného z bytu bez vyplatenia adekvátnej finančnej náhrady. Žalobkyňa využíva výbušnú povahu
žalovaného, ktorého slovne provokuje, aby ju tento napadol. Deti účastníkov potvrdili, že hádky v

domácnosti sú pre peniaze za byt s tým, že žalovaný sa odsťahuje až keď ho žalobkyňa z bytu vyplatí.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ju žalovaný psychicky týra ani že by jej fyzicky ubližoval a bránil
jej akýmkoľvek spôsobom v realizácii jej životných plánov. Agresivita žalovaného tiež nebola v konaní
preukázaná. Pokiaľ v dávnej minulosti k nejakému napadnutiu zo strany žalovaného došlo, vždy tomu
predchádzal nejaký konflikt so žalobkyňou a aj teraz je zrejmé, že si účastníci robia napriek vzájomne. V

danom prípade neboli splnené predpoklady na vylúčenie užívania žalovaného z bytu a už vôbec nie na
jeho vypratanie bez bytovej náhrady, lebo byt patrí do BSM a žalovaný ho má právo až do vyporiadania
BSM užívať v rovnakej miere, ako žalobkyňa. Nie je možné riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní
spôsobom úplného vylúčenia jedného z vlastníkov z užívania bytu a takýmto spôsobom obchádzať
konanie o vyporiadanie BSM.

Žalobkyňa svojím odvolaním namieta nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolacísúdnaodvolacompojednávanízvýsluchužalobkynezistil,ževeľmipsychickytrpívprítomnosti
žalovaného, jeho spôsoby považuje za psychické násilie, keď jej vulgárne nadáva za čokoľvek, že je
„piča, vyjebaná piča, kurva medzinárodná“. Začala mať zdravotné ťažkosti. V januára toho roku došlo

k roztržke, zostalo jej zle, musela vyhľadať lekára a bola hospitalizovaná týždeň v nemocnici, o čom
predložila lekársku správu, opätovne sa jej to zopakovala v júli toho roku. Psychiatra nenavštevuje, v
súvislosti s iným ochorením však navštevuje MUDr. R., ktorá je predpisuje liek na upokojenie. Doznala,
že žalovaný sa cez víkend sobotu a nedeľu nezdržiava v byte, chodí za priateľkou, v byte sa zdržiava
v priebehu týždňa. Žalovaný sa s deťmi nerozpráva, nič im nekúpi. Z výsluch žalovaného odvolací

súd zistil, že bývajú so žalobkyňou v spoločnom byte, ráno odchádza do zamestnania o 7.00 hod. a
prichádza večer o 18.30 hod., cez víkendy od piatka ráno až do nedele večer odchádza z bytu. So
žalobkyňou sa nebaví, z jej strany však dochádza k provokáciám takým spôsobom, že keď príde domov,
ona povie „ tá kurva je už doma, alebo príživník je už doma“. Snaží sa preto vyhýbať akémukoľvek
verbálnemu kontaktu so žalobkyňou, popieral, že by jej nadával. Pokiaľ ide o deti, býva v byte s nimi

syn H., s ktorým komunikuje, iná situácia je s dcérou ktorá ho nepozdraví, nekomunikujú spolu. Tvrdil,
že práve žalobkyňa je tá, ktorá ho ohrozuje, v tomto roku vytiahla na neho dvakrát nôž a priložila mu
ho ku krku s tým, že ho podreže. Z výsluchu svedkyňa MY. dcéra účastníkov vyplynulo, že žalovaný
je arogantný voči žalobkyni, hoci kedy jej vynadá, rovnako sa správa aj k nej ako dcére. Komentuje
napr. keď niekam ide a sa primaľuje, že ide v šľapajach matky, keď sedí v obývačke s priateľom, príde

žalovaný a povie jej aby vypadla. Túto situáciu zle znáša, študuje na vysokej škole v Trnave, tri dni je
v škole a štyri dni je doma. Keď je doma potrebuje sa učiť, nemá však kľud. Doznala, že cez víkendy
žalovaný nebýva doma, v čase keď je doma zdržiava sa žalovaný v obývačke, alebo v kuchyni. Z
výsluchu svedka H. O., syna účastníkov vyplynulo, že medzi účastníkmi dochádza ku konfliktom, napr.
žalobkyňa si postí televízor, keď z izby odbehne, žalovaný jej televízor prepne, žalobkyňa mu to potom

vytýka, niekedy jej žalovaný vulgárne vynadá. K takejto situácii dochádza raz za týždeň alebo raz za dva
týždne. Pokiaľ ide o jeho vzťah so žalovaným alebo žalobkyňou, tento hodnotil ako dobrý, vychádza s
oboma rodičmi. Situáciu v byte považoval za nepríjemnú, raz si musí vypočuť čo mu hovorí žalobkyne
a na druhej strane čo mu hovorí žalovaný. Najlepšie je pre neho keď ide preč z bytu. Pokiaľ ide o sestru,
minulý rok sa väčšinou zdržiavala v Trnave, kde navštevuje školu a cez víkendy keď prišla domov, bola

zase preč žalovaný. Za posledný rok nezhody medzi žalovaným a sestrou nepozoroval. Z lekárskej
správy predloženej žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení
Fakultnej nemocnice v Q. od 21.01.- 27,01.2014 pre točenie hlavy s nauzeou, opakované zvracanie,stav sa zhoršoval zmenou polohy a po nastavenej terapii dochádza k postupnému zlepšeniu stavu,
prepustená do ambulantnej starostlivosti. Z lekárskej správy MUDr. I. R., internistky zo dňa 29.09.2014
okrem iného vyplýva, že t. č. je žalobkyňa dosť tenzná, nespráva dobre, stavy úzkosti, búšenie srdca,

bojí sa chodiť domov, od manžela počúva len nadávky, cez víkend je to lepšie. Doporučená malá dávka
antidepresív do liečby.

Po takomto zopakovanom a doplnenom dokazovaní aj odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci
neboli splnené podmienky pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa v
bytovom dome súp. č. XXXX v Q., J. XX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozbytakéhotonásiliavovzťahukmanželovialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnomdomealebo
byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
prípadne z jeho užívania vylúčiť.

Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania

manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak
vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému
alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho

vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v
byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto
násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho
spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo

psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia
v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Násilím
je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho
nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana
zneužije prevahu.

Rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzení alebo vylúčení
jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich BSM ešte nebolo vyporiadané z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle. Ak pre nariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu nemusí byť nárok
dokázaný a stačí jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia

fyzického alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto

presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

Z dokazovania vykonaného v danej veci vyplýva, že účastníci konania sú bývalými manželmi. Ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.12. 2010, č.

k. 11C/227/2010-32. Medzi účastníkmi konania prebieha konanie o vyporiadanie ich bezpodielovéhospoluvlastníctva, ktoré doposiaľ nie je skončené. Predmetom konania o vyporiadanie BSM je aj
predmetný byt, z užívania ktorého chce žalobkyňa žalovaného vylúčiť.

Predmetom konania preto bolo posúdenie, či správanie žalovaného odôvodňuje vylúčiť ho z užívania

predmetného bytu z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia. Odvolací
súd, po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo a po zopakovaní a
doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne
rozhodol, keď žalobu žalobkyne zamietol. K tomuto záveru dospel aj odvolací súd po zhodnotení
výpovedí účastníkov konania, vypočutých svedkov a oboznámených listinných dôkazov, z ktorých

vyplynulo, že spolužitie účastníkov bolo zlé po dlhú dobu ich manželstva, čo napokon vyústilo aj do
rozvodu ich manželstva. Aj po rozvode ich manželstva dochádza medzi nimi ku konfliktom, účastníci
naďalej bývajú v spoločnom byte, nedokážu sa spolu dohodnúť o jeho užívaní, resp. o vyporiadaní
ich bezpodielového spoluvlastníctva. Aj návrh na vyporiadanie BSM na súd podala žalobkyňa až v
decembri 2013, takmer tri roky po rozvode manželstva. Konflikty medzi účastníkmi potvrdili aj obaja
svedkovia, plnoleté deti účastníkov, ktorí žijú s účastníkmi v predmetnom byte. Bolo tiež zrejmé, že

tieto konflikty horšie znáša dcéra účastníkov E., ktorá so žalovaným nekomunikuje, syn účastníkov
H. O. komunikuje s obidvoma účastníkmi, má s nimi dobrý vzťah, lepšie sa však cíti, keď z bytu
odíde. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že účastníci spolu nedokážu komunikovať a dochádza
medzi nimi dlhodobo ku konfliktom vyvolávaných jednou i druhou stranou. I keď žalobkyňa správanie
žalovaného považuje za násilie /vulgárne jej nadáva/, nie je v pozícii slabšej strany, keď sama doznala,

že vytiahla na žalovaného nôž a pohrozila sa mu, že ho podreže. Nejde tak o násilie, ale o konflikty, v
ktorých sa stretli dve rovnocenné strany. Nemožno v danom prípade vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania potvrdiť, že žalovaný zneužíva svoju prevahu. Ani z lekárskej správy o hospitalizácii
žalobkyne nevyplýva, že by príčinou jej náhleho zhoršenia zdravotného stavu bolo násilie páchané
žalovaným. Sama žalobkyňa na odvolacom pojednávaní uviedla, že pri príjme na hospitalizáciu lekárovi

nepovedala, jej zhoršený zdravotný stav súvisí so správaním žalovaného. Pokiaľ ide o lekársku správu
MUDr. I. R., internistky z 25.09.2014, uvádza sa v nej okrem iného aj to, že žalobkyňa zle spáva, má
búšenie srdca, bojí sa chodiť domov, cez týždeň počúva len nadávky od manžela, cez víkend je to
lepšie. Ani z tejto lekárskej správy nevyplýva, že zo strany žalovaného je páchané násilie, svedčí o
tom, že medzi účastníkmi dochádza ku konfliktom. Z dokazovania však vyplynula aj to, že žalovaný

sám navštevuje psychiatrickú ambulanciu, o čom svedčí lekárske potvrdenie MUDr. E. U., psychiatra
- psychoterapeuta z 23.03.2013, keď žalovaný trpí depresívnou poruchou s úzkosťou a poruchou
spánku, užíva antidepresíva a stabilizátory nálady. Napokon odvolací súd uvádza, že nevykonanie
dôkazu, ktorým podľa tvrdenia žalobkyne sa mala preukazovať agresivita žalovaného, a to že žalovaný
neprešiel psychologickými testami vo vojenskej nemocnici v Bratislave v roku 1995, nie je takým

dôkazom, ktorý by mal zásadný vplyv na rozhodnutie danej veci, nakoľko pre vnútorné presvedčenie
súdu boli najdôležitejšie dôkazy vykonané výsluchom svedkov detí účastníkov, žijúcich s účastníkmi
v predmetnom byte.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudoksúduprvéhostupňavšakzmenilpodľa§220O.s.p.vovýrokuonáhradetrovkonania,nakoľko
mal za to, že sú v danej veci splnené podmienky pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Všeobecne platí zásada, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci samej.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. oprávňuje súdu skúmať, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým treba pri rozhodovaní o náhrade trov konania úspešnému účastníkovi výnimočne prihliadnuť.

Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sa rozumejú také dôvody, pre ktoré by sa javilo v konkrétnom
prípade nespravodlivým ukladať náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech,
a zároveň by bolo možné spravodlivo požadovať od úspešného účastníka, aby trovy vynaložené v
súvislosti s konaním niesol zo svojho. Významné z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú aj okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie.Odvolací súd vyhodnotil v danej veci, že sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňuje
nepriznanie náhrada trov konania úspešnému žalovanému. Ako už odvolací súd konštatoval pri
posudzovaní veci samej, konflikty medzi účastníkmi vznikajú aj pričinením žalovaného, preto by bolo

nespravodlivé, aby trovy konania úspešného žalovaného znášala žalobkyňa. Za spravodlivé odvolací
súd považuje, aby si účastníci znášali svoje trovy konania každý sám, pričom vzhľadom na pomery
žalovaného možno od neho požadovať, aby si trovy konania znášal zo svojho.

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania tak, že žalovanému náhradu týchto trov nepriznal.

Rovnako, v zmysle hore uvedených dôvodov postupoval odvolací súd aj pri rozhodovaní o náhrade trov

odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p., tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd preskúmal v dôsledku podaného odvolania žalobkyňou aj uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatila súdny poplatok za
(predmet poplatku) odvolanie, ktorý je 99,50 eur (pol. č. 1 písm. b/ poznámky č. 3 Sadzobníka súdnych

poplatkov). Ak dôvod odvolania žalobkyňa uvádzala nepriaznivé zárobkové pomery, pričom zaplatenie
poplatku by ohrozilo mesačný rozpočet rodiny. K odvolaniu priložila tlačivo pre dokladovanie pomerov
účastníka konania

Súd prvého stupňa po podaní odvolania žalobkyňou správne posudzoval, že ide aj o návrh na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O návrhu rozhodol uznesením zo dňa 12.07.2013, č. k.

15C/31/2012-95 tak, že žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V odôvodnení uviedol,
že pomery, ktoré žalobkyňa deklarovala, nie súd také ťaživé a sociálne slabé, aby odôvodňovali jej
oslobodenie. Žalobkyňa je zamestnaná, za posledných sedem mesiacov mala priemerný mesačný
príjem vo výške 928,01 eur, pričom po odpočítaní výdavkov, ktoré uviedla jej zostane približne 628 eur,
a preto je v jej možnostiach zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur bez ohrozenia uspokojenia jej

základných životných potrieb. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2013.

V zmysle uvedeného potom aj odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne,
nakoľko pomery žalobkyne neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Súdny poplatok bol
vyrubený v súlade s pol č. 1 písm. b/ poznámky č. 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, preto odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné