Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614200632.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci navrhovateľky A.. I. C., D..

XX.XX.XXXX, H. N. R. XXXX/XX, XXX XX T., Š. P.Č. Z. F. proti odporcovi P. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N.
R.Y. XXXX/XX, XXX XX T., Š. P. Z. F., zast. opatrovníkom I. A., R.P. P. Z. R., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu T., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny
poplatok 49,50 Eur, v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Lučenec dňa 22.01.2014 návrh, v ktorom žiadala, aby ich

manželstvo s odporcom, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom vo T., bolo rozvedené.
U oboch ide o prvé manželstvo, z ktoré sa narodili dve deti G. C., nar. XX.XX.XXXX a dcéra Q.É. C., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré sú toho času plnoleté. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila v Meste
T.. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil a po ukončení povinnej vojenskej služby začali spolu s odporcom
spolu bývať a po polroku uzatvorili spolu manželstvo. V ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody a konflikty.
Na začiatku manželstva bývali u jej rodičov a po narodení dcéry v roku 1986 si zaobstarali vlastný byt.
V roku 2001 sa odporca odsťahoval do Českej republiky za prácou, kde aj súčasne je zamestnaný.
Zo začiatku riadne navštevoval rodinu a prispel na chod domácnosti. V roku 2010 na chod domácnosti

prispel len trikrát. V tom istom roku navštívil rodinu na Vianoce a to od 23.12.2010 do 02.01.2011.
Vtedy sa ústnou formou spolu dohodli, že bude prispievať na chod domácnosti sumou 200,- Eur. Túto
dohodu dodržal do augusta 2011. Od mesiaca september 2011 neprejavil žiaden záujem o rodinu, t.j.
neposielal žiadne finančné prostriedky, nedvíhal telefonáty ani jej, ani ich svojím deťom. Odporca po
troch rokoch, t.j. 01.01.2014 navštívil rodinu a to z toho dôvodu, že mal neplatný občiansky preukaz a
musel si dať vyhotoviť nový. Po obdržaní občianskeho preukazu odcestoval naspäť do Českej republiky.
Pri tejto návšteve navrhovateľka zistila, že spolužitie s odporcom za takejto situácie sa stalo pre ňu

neznesiteľným. Ďalej uviedla, že k odporcovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Nemá
záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené.

Odporca má evidovaný trvalý pobyt na adrese R. XXXX/XX, T., avšak na tejto adrese sa nezdržuje.
V súčasnosti sa zdržuje v Českej republike na bližšie nezistenej adrese. Súd ustanovil odporcovi
opatrovníka uznesením č.k. 9C/8/2014-39 zo dňa 17.07.2014 v osobe I. A., R. P. Z. R..Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.06.2014 a 30.07.2014. Opatrovník odporcu sa na
pojednávania nedostavil, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka vypovedala tak, že trvá na podanom návrhu na začatie konania tak, ako ho to rozviedla

v písomnom podaní. Do manželstva vstupovala z citovej náklonnosti. Spočiatku spolu s odporcom
žili usporiadaným rodinným životom. Postupne začali medzi nimi problémy, pretože odporca požíval
alkoholické nápoje v značnej miere a v manželstve zotrvala najmä z toho dôvodu, že sa im narodil syn
G. dňa XX.XX.XXXX a dcéra Q., dňa XX.XX.XXXX. Odporca sa odsťahoval do Českej republiky za
prácou v roku 2001. Spočiatku navštevoval rodinu a prispieval na chod domácnosti, avšak potom sa

jeho správanie zmenilo. Od septembra 2011 nejaví záujem ani o navrhovateľku, ani o deti. Prvý krát
prišiel domov v januári 2014, aj to len z toho dôvodu, že mu vypršala platnosť občianskeho preukazu.
Musel si vyhotoviť nový. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sa pokúšala s odporcom hovoriť. Vyjadril sa,
že on súhlasí s rozvodom, avšak uviedol, že nemá záujem sa o čom rozprávať. V súčasnosti odporca
neudržuje kontakt s navrhovateľkou ako aj s deťmi. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že má obavy z
toho, že by odporca hral na hracích automatoch, nakoľko sa od kamarátov dopočula, že má k tomu

skony a zbytočne by zadĺžil rodinu. Býva v činžiaku vo T., D. R. X. XX. Byt v činžiaku si odkúpili do
ich vlastníctva. Záverom uviedla, že nemá vedomosť o tom, na akej adrese by sa odporca toho času
zdržiaval. Záverom uviedla, že si neuplatňuje žiadne trovy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom účastníkov konania, prečítaním sobášneho listu, vypočutím

svedka Q.D. C., nar. XX.XX.XXXX, správy Riaditeľstva služby cudzineckej polície, správy Mesta T., na
základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z obidvoch strán sa jedná o manželstvo prvé.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo vo T.. Spoločným bydliskom je založená miestna príslušnosť
Okresného súdu Lučenec.

Svedkyňa Q. C., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., R.Y. XXXX/XX vypovedala tak, že ako si pamätá tak
rodičia žili tak, že každý spal v oddelenej miestnosti. Otec sa o rodinu veľmi nezaujímal, najlepší vzťah
mal ku nej. Kupoval jej aj darčeky, dobre spolu vychádzali až do jeho odchodu do Českej republiky.
Potom sa zmenil. Nekomunikovali spolu, ani na naliehanie matky v čase jeho pobytu doma, keď si prišiel
vybaviť nový občiansky preukaz. Jej vzťah voči otcovi ochladol. Ďalej uviedla, že si mysli, že jej otec má

niekde v Českej republike nový vzťah a nemá vedomosť o tom, kde by sa mohol v súčasnosti zdržovať.

Zo správy Riaditeľstva služby cudzineckej polície zo dňa 20.03.2014 vyplýva, že nie je známe súčasné
miesto pobytu odporcu na území Českej republiky.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa

nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3 Zákonaorodinesúdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Príčinou
nedorozumení v rodine boli najmä povahové rozdiely účastníkov konania, ktoré sa začali prejavovať
postupne. Rozdielne predstavy o spoločnom živote nedokázali preklenúť. Manželia prerušili spolužitie

a rozvrat rodiny bol následne zavŕšený odchodom odporcu zo prácou do Českej republiky.

Rozvod má byť prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu
manželstva, že tento stav možno charakterizovať ako vážne rozvrátenie manželských vzťahov. V takom
prípade manželstvo nemôže plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené. Stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie
a súd ho môže zrušiť.

Súd konštatuje, že rozvrat rodiny je hlboký, trvalý, taký aký predpokladá vyššie citované zákonné
ustanovenie, takže súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Manželstvo neplní
funkciu biologickú, hospodársku, výchovnú, pretože navrhovateľka a odporca žijú dlhú dobu oddelene.

Podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod
alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, ak je poplatník oslobodený od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 75%. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odporca sa podstatnou mierou pričinil o rozvrat manželstva tým, že odišiel žiť
a pracovať do Českej republiky, čím došlo ku prerušeniu spolužitia manželov, takže je dôvodné, aby ho

súd zaviazal zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku súdneho poplatku na účet tunajšieho súdu podľa
vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Upozornenie: Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže v lehote troch mesiacov od

právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť úradu poverenému viesť matriku, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.