Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, February 3, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/74/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710204098
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8710204098.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,vkonanípredsamosudcomJUDr.PetromKomanom,vprávnejvecinavrhovateľky:

S. Y., K.. X.X.XXXX, O. V.-Q., J. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Alenou Turčanovou, advokátkou AK Poprad,
Nám. sv. Egídia 95, proti odporcom: 1) Q. S., K.. X.XX.XXXX, I. O. K. J. XXX, X) Y. O., K.. X.X.XXXX, O.
K. J., I. XXX, obaja pr. zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom AK Prešov, Hlavná 27, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Nová Lesná, zapísaným v katastri nehnuteľností Správy katastra Poprad na J. Č..
XX ako rodinný dom súp. č. 212 na V. Č.. XXX, pozemku parc. č. 147 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 111m2 a pozemku V.. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 600m2 a predmetné
nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade, Q. S., K.. X.XX.XXXX, trvale
bytom Nová Lesná 212.

II. Odporkyňa v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu za spoluvlastnícke podiely,
prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade, spolu vo výške 23.754,88 eur, v lehote do 90
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporkyňa v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu za spoluvlastnícke
podiely, prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade, spolu vo výške XX.XXX,XX A., v lehote
do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Navrhovateľka a odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
trovy konania štátu vo výške 162,64 eur, na účet Okresného súdu Poprad v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume
628,50 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 19.4.2010 sa navrhovateľka domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu W..Č..XXX na V. Č.. XXX, pozemku V..Č..XXX a pozemku
V..Č..XXX, k.ú. Nová Lesná, pričom všetky uvedené nehnuteľností sú evidované na LV č. 35 preobec a k.ú. Nová lesná. Navrhovala, aby boli všetky nehnuteľnosti v celosti prikázané do výlučného
vlastníctva odporkyne v 1. rade, eventuálne do podielového spoluvlastníctva odporcov a súčasne, aby
bola odporkyňa resp. odporcovia zaviazaní na úhradu sumy zodpovedajúcej hodnote spoluvlastníckeho

podielu navrhovateľky.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci uvedenej nehnuteľnosti nadobudli titulom
osvedčenia o dedičstve po ich nebohej matke Q. F., pričom nehnuteľnosti užíva výlučne odporkyňa v
1. rade a jej rodinní príslušníci a pre navrhovateľku nemá žiaden význam v spoluvlastníckom vzťahu
zotrvať. Ako náhradu za spoluvlastnícky podiel navrhovateľka požadovala sumu XX.XXX,- A., avšak

odporkyňa v 1.rade navrhla vyplatiť navrhovateľke a odporcovi v 2. rade, každému po 16.596,96 eur,
s čím odporca v 2.rade súhlasil.

Odporcovia sa vo veci písomne vyjadrili a uviedli, že so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva súhlasia a navrhli vlastníctvo vyporiadať tak, že nehnuteľnosti pripadnú do výlučného
vlastníctva odporkyne v 1. rade a táto navrhovateľke za jej spoluvlastnícky podiel vyplatí náhradu vo
výške 20.000,- eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v 2. rade súhlasil s tým, že nehnuteľnosti pripadnú do výlučného vlastníctva odporkyne v 1.rade
a že táto navrhovateľke a odporcovi v 2.rade vyplatí náhradu za spoluvlastnícky podiel, každému po
16.596,96 eur, a to s ohľadom na to, že práve odporkyňa v 1. rade ako jediná zo súrodencov dochovala
oboch rodičov, riadne sa o nich starala a svojou starostlivosťou a opaterou im zabezpečila dôstojné
bývanie a dožitie dôchodkového veku. Táto starostlivosť a opatera by sa mala odzrkadliť a premietnuť

do výšky finančnej protihodnoty spoluvlastníckych podielov ustupujúcich spoluvlastníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, svedkov Q. Y., V. D., Q. S. Q.., Q. S. st. a Q. S.
najst. ako aj znaleckým posudkom H.. V. U. č.4/2011 a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

Návrhom doručeným dňa 19.4.2010 sa navrhovateľka domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva

účastníkov k rodinnému domu súp.č.212 na par.č.147 a k parc.č.147 a parc.č.148, to všetko k.ú. Nová
Lesná.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci konania v zmysle osvedčenia o dedičstve po
nebohej matke účastníkov Q. F.R. Y.. O. predmet konania nadobudli do podielového spoluvlastníctva,
a teda stali sa podielovými spoluvlastníkmi s výškou podielu 1/3-iny k celku pre každého z nich.

Navrhovateľka sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáha z dôvodu nemožnosti
užívania zdedených nehnuteľností, nakoľko rodinný dom súp.č. užíva výlučne odporkyňa v 1. Rade,
a to vrátane priľahlých pozemkov a pre navrhovateľku nemá význam v tomto spoluvlastníctve zotrvať.
Vzhľadom na nemožnosť uzavretia dohody navrhla, aby súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov
zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne v 1.rade eventuálne do podielového

spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade s povinnosťou vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel.

Odporcovia sa k podanému návrhu písomne vyjadrili a uviedli, že so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva súhlasia, vrátane navrhnutého spôsobu vyporiadania, avšak žiadali, aby
bola vzatá do úvahy skutočnosť, že odporkyňa v 1.rade zabezpečovala starostlivosť a bývanie o oboch
rodičov účastníkov, čo by sa malo prejaviť aj pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel.

Z výsluchu svedka Q. Y., (nar. 1971) súd zistil, že je synom navrhovateľky a čo sa týka domu súp.č.212 v
tomto dome žili jeho starí rodičia. Uviedol, že kým bol malým dieťaťom, oplotenie bolo zriadené. Pôvodne
napozemkuzadomombolozriadenýchniekoľkostavieb,atohospodárskabudova,stajnealebomaštale
apravdepodobnesenník,maštaľ,letnákuchyňaastarýdombolizbúranýniekedyvroku1978apotomto
období v rokoch 1990 alebo 1991 bola postavená nová hospodárska budova. Podľa názoru svedka

výstavbu financovali jeho starí rodičia.Z výsluchu svedkyne V. D., (nar. 1968) dcéry navrhovateľky súd zistil, že dom starých rodičov súp.
č. 212 v Novej Lesnej navštevovala každú sobotu s tým, že podľa nej pozemok starých rodičov bol
ohradený plotom z dôvodu chovu hospodárskych zvierat, a že stavby hospodárskych budov a oplotenia

financovali jej starí rodičia. Práce mal realizovať manžel navrhovateľky spolu so synom, ako aj ďalší
rodinní príslušníci.

Z výpovede svedka Q. S. K.., svokra odporkyne v 1.rade, súd zistil, že od svadby jeho syna s odporkyňou
sa zúčastňoval prác v Novej Lesnej a čo sa týka oplotenia dvora, materiál zabezpečoval jeho syn Q. S.
W.., manžel odporkyne v 1.rade. Do roku 1981 svedok pracoval ako strojný údržbár, teda pri stavbe plotu

využil pracovné zručnosti. Plot bol realizovaný niekedy v roku 1974 až 1975 a okrem svedka a jeho syna
na plote nikto nepracoval. Na stavbu plotu bol použitý odpad z výroby sudov od zamestnávateľa Q. S. st.
Taktiež bol svedok prítomný pri stavbe garáže po tom, ako bol zbúraný starý dom a hospodárske budovy
rodičov účastníkov. Garáž bola postavená pre odporkyňu v 1. rade a jej manžela, nakoľko oni mali auto
a stavebný materiál bol použitý zo zbúraných stavieb a kvádrov, ktoré zabezpečil manžel odporkyne v
1. rade.

Z výsluchu svedka Q. S. W.. súd zistil, že je manželom odporkyne v 1.rade a v dome súp.č.212 v Novej
Lesnej žije od roku 1974. Oplotenie pozemku okolo domu bolo zrealizované niekedy v roku 1977 a
materiál na plot mal zabezpečiť Q. S. K.. Na výstavbe oplotenia sa mal podieľať aj odporca v 2.rade a
manžel navrhovateľky. Oplotenie malo byť zriadené po dohode odporkyne v 1. rade s jej otcom po tom,
ako syn svedka a odporkyne v 1.rade vybehol z dvora pod kolesá autobusu.

Z výsluchu svedka Q. S. Q.. súd zistil, že je synom odporkyne v 1.rade, a má vedomosť o tom, že
oplotenie pozemku pred domom súp. č. 212 bolo zrealizované po tom, ako vybehol pred autobus. Kto
výstavbu realizoval si nepamätal. Čo sa týka hospodárskej budovy, staré stavby boli niekedy v roku
1987 zbúrané a časť materiálu bola použitá na výstavbu novej hospodárskej budovy. Výstavba bola
zrealizovaná svojpomocne a financovaná odporkyňou v 1. rade. Manžel odporkyne chodil nakupovať

stavebný materiál, zabezpečoval tiež dovoz tohto materiálu. Čo sa týka prístrešku pri hospodárskej
budove, táto stavba nepatrí účastníkom ale manželke svedka, ktorá jej výstavbu riadne stavebnému
úradu ohlásila.

Zo znaleckého posudku znalca H.. V. U. č. 4/2011 súd zistil, že všeobecnú hodnotu nehnuteľností znalec
stanovil vo výške XX.XXX,XX eur, pričom hodnotu rodinného domu súp. č. stanovil na XX.XXX,XX eur,

hodnotu garáže a hosp. priestorov na X.XXX,XX eur a hodnotu prístrešku pri garáži na X.XXX,XX eur.
Účastníci s vypracovaným znaleckým posudkom v celom rozsahu súhlasili.

Podľa § l36 ods. l Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej

predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa článku 20 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov:

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa ust. § 120 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP ) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 154 ods.1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností ( § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), a pretože sa vo veci zrušenia svojho spoluvlastníctva ( § 141 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) nedohodli, boli splnené podmienky podľa cit. ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby o
návrhu navrhovateľky ako jednej z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozhodol súd.

Cit. ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem určenia základných zákonných hľadísk,
rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie

veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí súd (z úradnej povinnosti) skúmať v takto
zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi účastníkov na spôsob vyporiadania nie je
viazaný ( § 153 ods. 2 OSP). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sporné nehnuteľnosti z hľadiska
účelu ich využitia nie sú reálne deliteľné, ich reálne rozdelenie tak nie je podľa stavu v čase vyhlásenia
rozsudku súdu dobre možné.

Ako druhý spôsob vyporiadania v zákonom určenom poradí ( § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
potom prichádzalo do úvahy navrhovateľkou navrhované prikázanie spornej nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za peňažnú náhradu, formou prikázania spoluvlastníckeho
podielu do vlastníctva za náhradu určenú vo výške zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu
z celkovej všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností.

V zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je možné vyporiadanie reálnym
rozdelením veci, v prípade ak ide o ďalšie dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(prikázanie veci za náhradu a predaj veci s rozdelením výťažku - ktorý v poradí tretí spôsob vyporiadania
však prichádza do úvahy iba vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, čo nie je prípad
prejednávanej veci), súd môže podielové spoluvlastníctvo i nezrušiť a nevyporiadať, ak pre to zistí

dôvody hodné osobitného zreteľa.

Rozhodovacia prax súdov, vychádzajúca v konaniach podľa § 142 Občianskeho zákonníka z právnej
zásady,ženiktonesmiebyťspravodlivonútený,abyzotrvalvspoluvlastníckomvzťahu,vykladáiaplikujeustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka skôr reštriktívne, s dôrazom na potrebu starostlivého
skúmania dôvodov pre takýto (výnimočný) postup v každom individuálnom prípade.

V prípade navrhovaného vyporiadania prikázaním veci za náhradu či už navrhovateľke alebo odporcom

ako zákonom výslovne ustanovené kritériá prichádzajú do úvahy veľkosť podielov a účelné využitie
veci, ďalej tiež prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov účastníkov je rovnaká a hoci vykonaným dokazovaním súd zistil
existenciu opakovaných nedorozumení či konfliktov účastníkov, tieto nedosiahli takú intenzitu, aby ich
mohol v neprospech niektorého z nich posúdiť ako násilné správanie voči druhému spoluvlastníkovi.

Súd prihliadol na to, že v rodinnom dome súp. č. 212 má trvalé bydlisko odporkyňa v 1. rade od roku

1974. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a s prikázaním predmetu sporu do výlučného
vlastníctva odporkyne v 1. rade všetci účastníci súhlasili.

Spornou zostala len otázka výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorú súd stanovil v súlade z
cenounehnuteľnostizistenouznalcom,pričomzaprimeranúnáhradujenutnépovažovaťtretinuobvyklej
ceny nehnuteľnosti, ktorá je hodnotovým ekvivalentom ideálneho spoluvlastníckeho podielu, o ktorý

navrhovateľka a odporca v 2. rade prichádzajú.

Súd sa v konaní zaoberal aj otázkou zhodnotenia nehnuteľnosti, a to oplotenia pozemku, stavby garáže
a prístrešku, pričom mal za preukázané, že uvedené stavby boli čiastočne zrealizované odporkyňou v
1. rade, resp. jej nevestou v prípade prístrešku pri garáži.

Čo sa týka prístrešku pri garáži, u tejto položky navrhovateľka uznala, že táto drobná stavba nie je v

podielovom spoluvlastníctve účastníkov a súhlasila so znížením všeobecnej hodnoty predmetu sporu o
sumu 1.463,25 eur. Vo zvyšku navrhovateľka trvala na návrhu.

Vo vzťahu k oploteniu pozemku, súd mal za preukázané, že oplotenie bolo minimálne z časti
zrealizované v roku 1972, teda ešte predtým, ako sa do rodinného domu súp. č. 212 prisťahoval manžel
odporkyne v 1. rade, ktorý tvrdil, že oplotenie realizoval jeho otec. Napriek predloženej fotodokumentácii

má súd za to, že nemožno prisvedčiť tvrdeniam odporcov o tom, že výstavba plota bola v celom rozsahu
zrealizovaná až po roku 1974 či dokonca 1977. Tvrdenia svedkov Michala Kozu najst. a Michala Kozu
st. o použitom materiáli a spôsobe realizácie stavby plotu nemožno vzhľadom na fotodokumentáciu
vyhotovenú znalcom (č.l. 115) považovať za pravdivé.

Čo sa týka garáže s hosp. priestormi, v tomto smere súd prisvedčil argumentácii odporcov o tom, že

stavebníkom síce bol otec účastníkov, avšak v skutočnosti stavbu realizovala a financovala odporkyňa
v 1. rade s manželom. Napriek vydanému stavebnému povoleniu zo dňa 6.6.1989 č. ÚPaSP-700/89-
Il na meno stavebníka X. F., otca účastníkov, mal súd za preukázané, že sa jednalo o stavbu, ktorú
X. F. ani jeho manželka Margita nezrealizovali. Súd má za to, že X. F. bol za stavebníka označený
len z dôvodu ust. § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v znení účinnom k 6.6.1989, podľa ktorého

stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie
alebo má k takému pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Bez
toho, aby mal stavebník pozemok vo vlastníctve či mal k nemu iné právo zriadiť na ňom stavbu, vydanie
stavebného povolenia neprichádzalo do úvahy. Účastníci spoluvlastnícke podiely nadobudli až dňa
23.8.2008, teda v čase stavby garáže boli ich rodičia jedinými oprávnenými o stavebné povolenie žiadať.

V tomto smere súd tiež prihliadol na vek rodičov účastníkov v čase vydania stavebného povolenia kedy
X. F. (1923-1997) 66 rokov, Q. F. (1920-2008) 69 rokov a nevlastnili motorové vozidlo. Naproti tomu
účastníci nepopreli, že odporkyňa s manželom v rozhodnej dobe motorové vozidlo vlastnili, teda tvrdenia
odporkyne v 1. rade súd vyhodnotil ako pravdivé a o sumu X.XXX,XX eur všeobecnú hodnotu predmetu
sporu znížil. S týmto postupom vyslovil súhlas ja odporca v 2. rade.

Pri stanovení výšky náhrady jednotlivých spoluvlastníckych podielov teda súd vychádzal zo všeobecnej
hodnoty predmetu sporu zistenej ustanoveným znalcom po odpočítaní hodnoty prístrešku pri garáži a
garáže s hosp. priestormi (XX.XXX,XX - X.XXX,XX - X.XXX,XX =. XX.XXX,XX A.). Vzhľadom na to,že podiely účastníkov sú rovnaké, na jedného účastníka tak pripadá z titulu náhrady spoluvlastníckeho
podielu suma XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX : X).

V zmysle ust. § 160 ods. 1 OSP súd odporkyni v 1. rade uložil povinnosť vyplatiť zodpovedajúce náhrady

ustupujúcich spoluvlastníkov v lehote 90 dní, nakoľko má za to, že s ohľadom na charakter sporu a
potrebu realizácie, či prefinancovania prostredníctvom produktu bankovej či nebankovej inštitúcie je táto
lehota primeranou.

Výrokonáhradetrovkonaniavyplývaz§150OSPkeďjevzáujmeúčastníkovkonania,abysivyporiadali
svoje podielové spoluvlastníctvo a je teda dôvodné, aby trovy konania znášali sami.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 OSP a všetkým účastníkom uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu z titulu vyplateného znalečného H.. V. U., nakoľko
rozhodnutie vo veci samej záviselo od znaleckého dokazovania a je s ohľadom na vyššie uvedené v
záujme všetkých účastníkov.

O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.,
nakoľko navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v

rozsahu 60%, a u odporcov neboli zistené dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto súd v
zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal na zaplatenie zvyšku súdneho poplatku z návrhu
vo výške 628,50 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov odporcov spoločne a
nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.