Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/343/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111221603
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111221603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslav Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky W. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. I., M. X. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej O. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. I., J. XXXX/XX, proti odporkyni F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. I., J. XXX/X, občianke
Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka JPM finance, s. r.o., Pod Skalkou 1, Banská

Bystrica,IČO:36643602,obajazastúpeníadvokátkouKarínouUhrínovou,AdvokátskakanceláriaNám.
Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, o návrhu na určenie vlastníctva k bytu, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/188/2011 - 257, zo dňa 25. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľka W. B., rod. D., nar. XX. XX.
XXXX, r.č: XXXXXX/XXX, bytom I. I., M. X. XXXX/XX, občianka SR, je výlučnou vlastníčkou

bytu č. X na 1. poschodí vo vchode XX obytného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele
XXXX pre kat. úz. I. I., obec I. I., okres I. I. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške 643/17695, zapísaný na LV č. XXXX u Správy katastra I.
I.. Zároveň zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka zaplatiť navrhovateľke na náhrade trov konania
133,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprisúdil. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka žiadala návrhom, aby súd
určil, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. 6, na 1. poschodí, obytného domu, na ulici M. X.

v I. I. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. V januári
2007 si od veriteľa FINANCREAL, s. r. o. v Trenčíne požičala 150 000,-- Sk. Vo februári
2007 p. O. E. jej povedala, že jej pomôže pôžičku splácať, a to nižšími splátkami, neskôr jej oznámila,
že predchádzajúcemu veriteľovi už zaplatila. Požiadala ju o podpísanie dokladu o vyplatení sumy 430
000,-- Sk. Za niekoľko mesiacov p. E. prišla za ňou a povedala jej, že ako dlžníčka uzatvára zmluvu s
veriteľom JPM finance s. r. o. a musí splatiť sumu 630 000,-- Sk. Vtedy sa dozvedela, že podpisuje aj

zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. V roku 2008 sa dozvedela, že nie je vlastníčkou bytu. Ani ona
ani jej syn od p. E. ani p. D. žiadnu pôžičku nežiadali, ani neprevzali, pred Vianocami 2008 p. D. doniesol
prehlásenie, že môže byt užívať až do smrti. Má 81 rokov, nikto jej nevysvetlil, že podpisuje prevod bytu
na niekoho, od koho žiadne peniaze nežiadala, ani neprevzala. Zmluva o úvere je neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi a neplatná je aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Potom
odporkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k bytu. Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala
na návrhu, uviedla že zmluvu o úvere 03. 01. 2007 aj o zabezpečovacom záväzku prevodom práva

podpísala na požičanú sumu 150 000,-- Sk. Rozumela, že v prípade nevrátenia peňazí s dohodnutýmzmluvným úrokom byt vo vlastníctve prejde do vlastníctva veriteľa, ale pri všetkom nebola. Spochybnila,
že podpis na zmluve zo dňa 01. 06. 2007 je jej vlastnoručným podpisom a sumu 630 000,-- Sk uvedenú
v zmluve o úvere ani v hotovosti, ani pripísaním na účet neprevzala. Pána Kuchára pozná, dával jej na

podpis nejaké listiny, ale tieto listiny nečítala.

Z listinných dôkazov mal okresný súd preukázané, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.
06. 1997 pod č. 5995/97 medzi predávajúcim BPM s. r. o. Banská Bystrica a navrhovateľkou a
jej manželom O. B. ako kupujúcimi sa byt č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, orientačné
číslo XX v I. XXXX,, na ulici X., dom postavený na parcele XXD/XX/XXXX, previedol do vlastníctva

manželovXX/XXXX. Z osvedčenia o dedičstve 24D/55/1999 zo dňa 23. 03. 1999 vydané
notárkou Mgr. Zorou Belkovou o prejednaní dedičstva po poručiteľovi O. B.
(manželovi navrhovateľky) je zrejmé, že predmetom nadobudnutia dedičstva okrem iného bol aj 1/2-
ica bytu č. X na 1. poschodí obytného domu I. I., ul. X., súp. č. XXXX tak, že dediči uzavreli dedičskú
dohodu, ktorou navrhovateľka (manželka poručiteľa) nadobúda celé dedičstvo bez povinnosti úhrady
dedičských podielov. Tým sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou bytu s podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

Dňa 03. 01. 2007 pod č. 70999 uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zmluvu
o zabezpečení záväzku prevodom práva na strane veriteľa FINANCREAL s. r. o. Trenčín a na strane
dlžníka navrhovateľka. Navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 150 000,-- Sk s úrokom 5 %
mesačne s tým, že termín splatnosti bol uvedený dňom 03. 01. 2010. RPMN 48,33 %. Dlžníčka sa

zaviazala, že bude splácať mesačné splátky po 7500,-- Sk s tým, že poslednú 36 mesačnú splátku
splatnú 03. 01. 2010 uhradí vo výške 157 500,-- Sk. Z písomnej odpovede FINANCREAL s. r. o. Trenčín
vyplynulo, že navrhovateľka ako dlžníčka uhradila prvú splátku splatnú 03. 02. 2007 dňa 16.
02. 2007. Druhú splátku splatnú 03. 03. 2007 uhradila 03. 02. 2007, t. j. v predstihu a dňa 22. 02. 2007
bolo uhradené 405 000,-- Sk, o čom predložil listinný dôkaz výpis z Poštovej banky (č. l. 94, 98). Dňa

19. 04. 2007 bol uhradený zvyšok vo výške 1 670,-- Sk tak, že navrhovateľka spolu uhradila 406 670,--
Sk. Veriteľ navrhovateľke oznámil listom zo dňa 20. 04. 2007, že došlo ku splneniu
rozväzovacej podmienky, podmieneného prevodu vlastníckeho práva, a túto skutočnosť tým istým dňom
oznámil aj Správe katastra I. I. (č. l. 95, 99). Zo spisu V 1287/2007 Správy katastra I. I. je preukázané,
že JPM finance s. r. o. ako veriteľ uzavrel s navrhovateľkou ako dlžníčkou dňa 22. 03. 2007 podľa § 497

a nasledujúcich Obchodného zákonníka zmluvu o úvere, ktorou poskytol navrhovateľke úver vo výške
630 000,-- Sk s úrokom 40 000,-- Sk. Navrhovateľka sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami
po 20 000,-- Sk od apríla 2007 do 22. 02. 2008 a zostatok poskytnutého úveru 410 000,-- Sk spolu s
dohodnutým úrokom 40 000,-- Sk uhradí do 22. 03. 2008.

Zo spisu V 3053/2007 Správy katastra I. I. mal okresný súd preukázané, že JPM finance s. r. o. a

navrhovateľka podávali návrh na vklad vlastníckeho práva 04. 06. 2007 zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka medzi JPM finance s. r. o. ako veriteľom,
navrhovateľkou ako dlžníčkou dňa 01. 06. 2007. Zo spisu V 4985/2008 Správy katastra I. I. je
preukázané, že bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na
základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim JPM finance s. r. o. a kupujúcim A. D. podľa § 588

anasledujúcichObčianskehozákonníkazodňa31.12.2007.Tátozmluvabolavkladovaná22.01.2008.

Z predloženého spisu V 3426/2011 Správy katastra I. I. mal okresný súd preukázané, že bol podaný
návrh na vkladové konanie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15. 07. 2011, ktorá bola
uzavretá medzi predávajúcim O. D. a odporkyňou ako kupujúcou podľa § 588 Občianskeho zákonníka.
Predmetom prevodu bol sporný byt, pričom zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 20 912,-- Eur.

Rozhodnutím V 3426/11 zo dňa 28. 07. 2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému
bytu pre odporkyňu a do listu vlastníctva F. bola odporkyňa zapísaná ako vlastníčka v celosti k bytu a
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu pod B59 titulom V 3426/2011 zo dňa
28. 07. 2011.

Okresný súd pri rozhodovaní poukázal na ust. § 39 a § 532 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dospel

k záveru, že hrubý nepomer medzi oprávneniami veriteľa a dlžníčky je takej intenzity, že právny úkonsa prieči dobrým mravom, a preto došiel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 03. 01. 2007 je neplatná.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007 bola uzavretá v dobe rovnakého
zákonného znenia, kde § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007 bol

začlenený do Občianskeho zákonníka novelou zák. č. 509/1991 Zb. Aj v znení Občianskeho zákonníka
platnom do 31. 12. 2007 takáto zmluva musela byť dostatočne určitá. Okresný súd poukázal na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko v zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
01. 06. 2007 absentuje náležitosť viažuca s k predmetu právneho úkonu z hľadiska určenia spôsobu,
ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovacieho prevodu práva. Dohoda zmluvných strán

o tom, že kúpnou cenou alebo cenou nehnuteľnosti je poskytnutá výška úveru 630 000,- Sk je neplatná,
pričom na tom nič nemení ani Dodatok č. 1 bez uvedenia dátumu, ktorým sa menia podstatné náležitosti
zmluvy a dlžníčke sa poskytuje úver navýšený o sumu 1 200 000,- Sk. S ohľadom na zásadu, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv ako sa má, súd konštatoval, že zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva zo dňa 01. 06. 2007 JPM finance s. r. o., platne nenadobudol vlastníctvo k bytu, potom ani ďalšie
prevody práva, ktoré boli zavkladované pod V 4985/2008 a naposledy na odporkyňu pod V 3426/2011

nie sú platné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. kde zaviazal odporkyňu a
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa ako aj vedľajší účastník na strane
odporkyne, ktorí žiadali rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu,
že je nepreskúmateľný, neodôvodnený, bez súvisiacej právnej argumentácie. Nesúhlasili s právnym

názorom prvostupňového súdu v tom, že zmluva o úvere zo dňa 22. 03. 2007 je absolútne neplatná pre
rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o úvere sa neuzatvára za účelom, aby veriteľ pomohol dlžníkovi,
pretože sa jedná o odplatný právny úkon, obchodný vzťah v ktorom veriteľ na požiadanie dlžníka
poskytuje v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť
úrok. Prvostupňový súd rozoberá zmluvný vzťah, ktorý nie je predmetnom sporu a vyhodnocuje zmluvu o

úvere medzi navrhovateľkou a Financ Real, s. r. o., ako absolútne neplatnú z dôvodu výšky dohodnutého
úroku. Odvolatelia zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 22. 03. 2007 považujú za platne uzatvorenú a v
súlade s dobrými mravmi. Úverové prostriedky boli navrhovateľke poukázané dňa 22. 03. 2007, z týchto
prostriedkov bol v celom rozsahu splatený úver spoločnosti Financ Real, s. r.o. tak, že navrhovateľka
podľa § 31 Občianskeho zákonníka na základe plnej moci zo dňa 22. 03. 2007 poverila O. L. ako

fyzickú osobu, aby ju zastupoval pri všetkých právnych úkonoch pred spoločnosťou Financ Real, s. r.
o. vrátane vykonania úhrady zo zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nemohlo
teda v žiadnom prípade ísť o prevzatie dlhu podľa § 5321 Občianskeho zákonníka. Úvaha súdu o tom,
že nebolo preukázané, či vedľajší účastník prevzal na seba dlh navrhovateľky je zavádzajúca a s
určením platnosti, či neplatnosti úverovej zmluvy nesúvisiaca. Podľa odvolateľov úverová zmluva má

všetky náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka.. Čo sa týka poukazu prvostupňového súdu na
neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007, ktorú odôvodnil aj poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/208/2009, odvolatelia poukazujú na to, že podľa
rozhodnutia najvyššieho súdu napadnutá zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola absolútne
neplatná z dôvodu, že si účastníci nedojednali spôsob, ktorým sa malo vykonať speňaženie zaisteného

prevodu práva a v akom rozsahu má dlžník právo na vyplatenie rozdielu, hyperochy. Prvostupňový
súd navyše poukazuje na hrubý nepomer poskytnutého úveru a hodnoty predmetu krytia zo zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007 napriek právnemu názoru konštatovaného v
rozhodnutí najvyššieho súdu na ktorý sa paradoxne odvoláva. Naviac odvolatelia uvádzajú, že rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/208/2010 bol nálezom Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 433/2012

- 50, zo dňa 07. 02. 2013 zrušený z dôvodu porušenia práv a dobromyseľného nadobúdateľa vlastniť
majetok a na súdnu ochranu. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená podľa §
553 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2010 spĺňa všetky náležitosti.

K dočasnému prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľa podľa čl. III bod 3 Zmluvy došlo
dňa 27. 06. 2007. Odvolatelia nesúhlasia s tvrdením prvostupňového súdu v tom, že v zmluve o

zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007 absentuje náležitosť viažuca sa k predmetu
právneho úkonu z hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mal naplniť uhradzovacia funkcia
zaisťovacieho prevodu práva. Zároveň odvolatelia poukázali na právny názor prezentovaný v obdobnej
veci Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 41CoKR/27/2012, zo dňa 27. 03. 2013.
Prvostupňový súd tiež poukázal na skutočnosť, že veriteľ okrem podpisu navrhovateľky na Dodatku č. 1

nepreukázal, že by sumu uvedenú v Dodatku navrhovateľka aj prevzala. Absolútnu neplatnosť zmluvyo úvere zdôvodnil aj poukazom na právny názor vyslovený v konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/208/2010, podľa ktorého absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže, byť zhojená dodatočným
schválením. Pokiaľ by sa odvolací súd priklonil k názoru navrhovateľa v tom, že zmluva o úvere zo dňa

22.03.2007bolaplatneuzatvorená,odvolateliamajúzato,ženebolohľadnezmluvyozabezpečovacom
prevode práva zo dňa 01. 06. 2007 a Dodatku č. 1 vykonané dostatočné dokazovanie pre vyslovenie
právneho záveru o ich neplatnosti. Odvolatelia tiež namietli, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz
na preukázanie pochybností vyslovených navrhovateľkou ohľadne pravosti podpisu navrhovateľky.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní neprihliadol na dobromyseľnosť odporkyne, ktorá posudzovanú

zmluvu o úvere v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva s navrhovateľkou neuzatvorila
a jej obsah nemohla ovplyvniť. Na liste vlastníctva nebola zapísaná žiadna ťarcha, obmedzenie alebo
poznámka,ktorábyjuprípadnemohlaupozorniťnaskutočnosti,ževlastníckeprávopredávajúcehobolo,
čimohlobybyťspochybnené.Súdsaprivysloveníprávnehonázoruorozporeúverovejzmluvysdobrými
mravmi, nezaoberal samotným postojom navrhovateľky, ktorá si od vedľajšieho účastníka požičala
nemalú sumu peňazí a nevyvinula žiadnu snahu svoj záväzok v dohodnutej lehote splatiť. Nezhodnotil

jej vedomosť ohľadne všetkých následkov spojených so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva s
prihliadnutím na to, že prvotné vkladové konanie vedené pod č. V 1287/2007 (zmluva zo dňa 22. 03.
2007) bolo zastavené a dňa 04. 06. 2007 bolo začaté nové vkladové konanie pod č. V 3053/2007 na
základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

Odvolací súd konštatuje tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia prvostupňového súdu, že medzi veriteľom

na jednej strane JPM finance s. r. o., Banská Bystrica a dlžníkom na druhej strane W. B. (navrhovateľka)
boli uzavreté (podpísané) obsahovo totožné dve zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, jedna zo
dňa 22. 03. 2007 a druhá zo dňa 01. 06. 2007. K zavkladnovaniu zmluvy zo dňa 22. 03. 2007 do
katastra nehnuteľností nedošlo na základe návrhu spoločnosti JPM finance s. r. o., Banská Bystrica
ako aj W. B. na zastavenie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu. Konanie o povolení vkladu záložného

práva v katastri nehnuteľností zo zmluvy uzatvorenej dňa 22. 03. 2007 bolo zastavené rozhodnutím
správy katastra pod V 1287/2007. Ďalej je preto potrebné sa zaoberať len zmluvou o zabezpečovacom
prevode práva zo dňa 01. 06. 2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra I. I. pod V 3053/2007.
Okresný súd správne konštatuje, že obsahom zmluvy zo dňa 01. 06. 2007 je podľa čl. I. Zmluva o úvere
uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, poskytnutie peňažných

prostriedkov vo výške 630 000,- Sk. V čl. II. Zmluvy je úprava zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení na základe čoho bola spoločnosť JPM
finance, s. r. o. Banská Bystrica titulom nadobudnutia „zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva V 3053/2007 zo dňa 27. 06. 2007 - VZ 1167/2007“ zapísaný ako vlastník (dočasný vlastník) k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje

na znenie ustanovení v Občianskom zákonníku ohľadne úpravy zabezpečenia záväzkov prevodom
práva v zmysle § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2007, teda v čase, keď bola
zmluva V 3053/2007 uzavretá a zavkladovaná. Okresný súd vo svojom rozsudku správne poukazuje
na to, že v zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007 absentuje náležitosť viažúca
sa k predmetu právneho úkonu z hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia

funkcia zaisťovacieho prevodu práva.

Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2007, splnenie záväzku sa môže
zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa § 553
ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2007, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa
musí uzavrieť písomne.Ako už uviedol aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 25. 06. 2009 sp. zn. 1Cdo/58/2008, ako aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR č. k 3Cdo/446/20012 zo dňa 20. 03. 2014, až do novely Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. 568/2007 Z. z. bola úprava zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná.

Výkladzabezpečeniazáväzkuprevodompráva,ktorýbolobsiahnutývjedinom ustanoveníObčianskeho
zákonníka, treba podať so zreteľom na zmysel a účel daného ustanovenia.

Ozabezpečovacíprevodprávaidevtedy,akdlžníkprevedienaveriteľasvojeprávo(napr.vlastnícke ako
vtomtoprípade)srozväzovacoupodmienkou,žezabezpečenýzáväzokbudesplnený.Zabezpečovacím
prevodom tak dochádza k (dočasnej) zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku; v

prípade jeho splnenia, sa obnovuje pôvodný stav (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/98/2004).

Účelom zabezpečovacieho prevodu práva, je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto
zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom
neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia
(zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade

a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2007 nemožno opomenúť; je treba ich
rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.
Sozreteľomnastručnévymedzeniedanéhoinštitútuvjehopôvodnejpodobe,trebauzavrieť,žepísomná
zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka musí obsahovať ustanovenia určujúce: a/ zmluvné strany
(účastníkov zmluvy), b/ zabezpečovací záväzok, c/ majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d/

to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o
podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi
s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že
právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a preto v rozsahu v akom bolo prevedené,
prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká), e/ to, ako sa zmluvné strany

vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí.

Na vyššie uvedené právne závery poukázal Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 29. 02. 2012 sp. zn.
1Cdo/48/2010, v ktorom konštatoval, že absencia niektorej z týchto podstatných (esenciálnych) zložiek v
zmluveozabezpečovacomprevodealebojejrozporusozákonom,mázanásledokabsolútnuneplatnosť
celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 39 a § 553 Občianskeho zákonníka); v tomto

rozsudku medzi iným zdôraznil, že v rozpore s § 553 Občianskeho zákonníka je i také dojednanie, podľa
ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho
(alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu) stane trvalým vlastníkom prevedeného
majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by totiž išlo o obdobu
dojednania tzv. prepadného zálohu. Právne otázky týkajúce sa tzv. prepadného zálohu riešili viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu , napr. sp. zn. 2MCdo/2/2006 (ktoré bolo publikované v časopise zo
súdnej praxe pod č. 61/2009), ako aj sp. zn. 3Cdo/ 144/2010, 1MCdo/9/2011. V rozsudku z 30. 03. 2011
sp. zn. 3Cdo/144/2010 najvyšší súd okrem toho pripomenul, že už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/96/1995
(publikovanom v časopise zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho
úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na

absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo
zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí
súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu ( z úradnej povinnosti - ex officio). (uznesenie 3Cdo/446/2012

zo dňa 20. 03. 2014)

Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že medzi účastníkmi zmluvy bola dojednaná
rozväzovacia podmienka, že vlastnícke právo veriteľa bude trvať len po určitú dobu v zmluve stanovenú.
Ak bude záväzok splnený, obnovuje sa pôvodný vlastnícky stav, teda, ak dlžníčka dlh riadne a včas
nesplní, zaniká zabezpečenie prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a veriteľ je povinný umožniť

výkon vlastníckeho práva v plnom rozsahu. Nesplnením si povinnosti dlžníka z hlavného záväzku,
zabezpečovacie prevod práva spĺňa uhradzovaciu funkciu. V zmluve o zabezpečovacom prevode právazodňa01.06.2007všakabsentuje náležitosťviažucasakpredmetuprávnehoúkonuzhľadiskaurčenia
spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovacieho prevodu práva, teda ako sa
zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas

neuhradí.

Dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu
zabezpečovaciu a nie uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa
prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím obsahom a účelom obchádza

zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, resp. že obchádzanie zákona spočíva
i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby
zámerne dosiahol výsledok právnom normou nepredvídaný a nežiaduci. Okresný súd tak došiel k
správnemu záveru, že z uvedených dôvodov treba zmluvu o zabezpečovacom prevode práva považovať

za neplatnú. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že je v rozpore s § 553 Občianskeho zákonníka i také
dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky
bez ďalšieho, stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej
pohľadávky, pretože v takomto prípade by išlo o obdobu tzv. prepadného zálohu. Spoločnosť JPM
finance, s. r. o., Banská Bystrica sa tak nemohol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

zo dňa 01. 06. 2007 (V 3053/2007 zo dňa 27. 06. 2007) stať trvalým vlastníkom prevedeného majetku
(predmet sporu) a ďalej s týmto majetkom disponovať ako trvalý a výlučný vlastník. Takéto dojednanie
v zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01. 06. 2007 v čl. 4 bod 3 (. . . podľa čl. I. zo
zmluvy riadne a včas je dlžník uzrozumený s tým, že sa veriteľ stane trvalým vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti uvedenejvčl.IItejtozmluvy,atoprvýmnasledujúcimdňompouplynutílehoty dohodnutej

na zaplatenie dlhu . . .) je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nespôsobí
právne následky, pričom takéto dojednanie spôsobuje neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva. Uvedený záver tak, ako bolo vyššie uvádzané, bol Najvyšším súdom SR viackrát
judikovaný.

Okresný súd došiel na základe svojho uvedeného právneho názoru k správnemu záveru, že nikto

nemôže na iného preniesť viac práv ako má sám, a preto ak zmluva o zabezpečovacom prevode práva
je neplatná, spoločnosť JPM finance, s. r. o., Banská Bystrica nemohla platne nadobudnúť vlastníctvo k
bytu a preto ani ďalšie prevody práva, ktoré boli vkladované pod V 4985/2008 a naposledy na odporkyňu
pod V 3426/2011 nie sú platné.

Odvolací súd k tomuto záveru okresného súdu dopĺňa, že už Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.

zn. 1Cdo/96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege),
v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne

neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov
spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či
absolútnuneplatnosťúkonuuznáaleboneuzná,čijuzohľadníalebonie.Nadôvodzakladajúciabsolútnu
neplatnosť právneho úkonu musí vždy prihliadnuť, a to bez návrhu z úradnej povinnosti - ex officio.
Pokiaľ odporkyňa v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu poukazuje na dobromyseľnosť v tom,

že odporkyňa zmluvu o úvere v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva s navrhovateľkou
neuzatvorila, jej obsah žiadnym spôsobom neovplyvnila a vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
nadobudla v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy, pričom na liste vlastníctva nebola zapísaná žiadna
ťarcha, je potrebné uviesť, že k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na právach dobromyseľných
nadobúdateľov sa vyjadril už Ústavný súd SR v uznesení z 10. 02.2010 sp. zn. I. ÚS 51/2010 (tiež

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/144/2010 zo dňa 30. 03. 2011), v ktorom poukázal na
zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad allium transfere potest, quam ipse habet) v zmysle ktorej
z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny
nástupca, ak subjekt od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, totoprávo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka
považovať osobu v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci
právny titul („titulus“) napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je

potrebné určiť kto je vlastníkom. Neplatný právny úkon nemá právne následky aké by mal platný
právny úkon, a preto na jeho základe nemôže dôjsť k prevodu nehnuteľností. Dobrá viera ďalších
nadobúdateľov je významná len potiaľ, že jej možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). V dobrej viere, ale súčasný právny poriadok žiadne
iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby

zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Ak je prvotný právny
úkony na základe ktorého spoločnosť JPM finance, s. r. o., Banská Bystrica nadobudol tzv. trvalé
vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti absolútne neplatné, a teda táto spoločnosť sa nemohla stať
trvalým a výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, nemôže svedčiť vlastnícke právo ani ďalším
nadobúdateľom. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného

nadobúdateľa, ako v tomto prípade odporkyne. (pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS
88/2014 - 26, zo dňa 19. 02. 2014)

Okresný súd došiel k správnemu záveru, že pokiaľ JPM finance, s. r. o., Banská Bystrica sa nemohol
stať trvalým vlastníkom sporných nehnuteľností, nemohol nimi disponovať a platne ich prevádzať, preto
ani následné prevody vlastníctva sporných nehnuteľností s JPM finance, s.r o. Banská Bystrica na A.

D., kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V 12/2008 zo dňa 22. 01. 2008, ako ani kúpnou zmluvou z
predávajúceho A. D. na kupujúceho O. D. zavkladovanou pod V 4985/2008 zo dňa 23. 09.
2008 a následne kúpnou zmluvou z O. D. na odporkyňu F. J. zavkladovanou pod V 3426/2011 zo dňa
28. 07. 2011 nemôžu byť platné. A preto vlastníčkou sporných nehnuteľností je navrhovateľka.

Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že spoločníkmi spoločnosti JPM finance, s. r. o. v čase od

09. 12. 2005 do 30. 01. 2012 bol A. D., a od 09. 12. 2005 do 29. 05. 2008 aj O. D., ktorý je spoločníkom
v spoločnosti aj v súčasnosti od 31. 01. 2012 , čím je preukazovaná osobná prepojiteľnosť medzi
nadobúdateľmi nehnuteľností. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní poukazuje na platnosť úverovej zmluvy zo
dňa 22. 03. 2011, ktorá je vo vzťahu k posudzovanej zmluve o zabezpečovacom prevode práva hlavným
záväzkom, odvolací súd sa bližšie k tejto otázke nevyjadruje, nakoľko nie je predmetom sporu a samotné

riešenie sporu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky je založené na iných
skutkových a právnych okolnostiach popísaných vyššie, a to aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia
okresného súdu. K námietke odvolateľky, že okresný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/208/2009, pričom tento rozsudok bol nálezom Ústavného súdu č. II. ÚS 433/2012 - 50, zo
dňa 07. 02. 2013 zrušený z dôvodu porušenia práva dobromyseľného nadobúdateľa vlastniť majetok

na súdnu ochranu, odvolací súd uvádza, že právne závery uvádzané v tomto rozhodnutí nebol nálezom
ústavného súdu popreté (odvolací súd poukázal vyššie aj na ďalšie obdobné rozhodnutia najvyššieho
súdu ako aj ústavného súdu), pričom odvolateľkou citovaný nález ústavného súdu II. ÚS 433/2012 -
50 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/183/2009 - 396, z 20. 01. 2010 a vrátil vec na
ďalšie konanie, pričom sa priamo nezaoberal rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/2058/2010

a v náleze len poukázal na to, že krajský súd nezaujal stanovisko k namietanej otázke, či dobromyseľné
nadobudnutievlastníckehoprávaodniekoho,ktoobjektívnevlastníkomnebol,zakladánároknaochranu
takto nadobudnutého práva, a ak áno v akej forme, resp. rozsahu, pričom absencia tohto stanoviska
znamená zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietke odvolateľky, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz na vypracovanie

znaleckého posudku, ktorým by sa preukázala pravosť podpisu navrhovateľky, okresný súd len
konštatoval, že navrhovateľka (v rozsudku nesprávne odporkyňa) spochybňuje pravosť podpisu na
dodatku, avšak sám nemal pochybnosti o tom, že by táto zmluva nebola podpísaná navrhovateľkou,
pričom vychádza aj z vyjadrení syna navrhovateľky Q.B., že jeho matka zmluvu podpisovala s overením
podpisu u notára. Uvedená skutočnosť z pohľadu súdu nebola sporná a prípadná spornosť tejto

skutočnosti nevyplýva ani z rozhodnutia súdu. S prihliadnutím na to, že predmetom sporu nie je
úverová zmluva, nebol okresný súd sa ani povinný zaoberať, tak ako to namieta odvolateľka, postojom
navrhovateľky, ktorá si od vedľajšieho účastníka požičala sumu peňazí, nevyvinula žiadnu snahusvoj záväzok v dohodnutej lehote splatiť, neuhradila žiadnu splátku, nepožiadala o predĺženie lehoty
splatnosti a pod.

Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za preskúmateľné, dostatočne odôvodnené,

so zdôraznením toho, že sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka, a to aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie okresného
súdu bolo preto potvrdené ako vecne správne.

Odporkyňa (odvolateľka) nebola v odvolacom konaní úspešná, navrhovateľka si trovy odvolacieho
konanianeuplatnila,pretopodľa§224ods.1O.s.p.vnadväznostina§142ods.1O.s.p.navrhovateľke
trovy odvolacieho konania neboli priznané.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.