Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200572
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8509200572.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, o
vymoženie 712,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 3Er/35/2009-44 zo dňa 20.06.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu.

Vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania a o trovách súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§
52 ods. 2, 3; 53 ods. 1, 4; 54 ods. Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom
konštatoval, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR
09810/08 zo 07.10.2008, a ktorý je vo veci exekučným titulom, nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale

bola uvedená len vo všeobecných podmienkach. Táto je písaná drobným písmom, pričom spotrebiteľ
si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol zmluvu len odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam upraveným
v zmluve a všeobecných podmienkach. Takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne
dojednanú podmienku a dosahuje hrubú intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa. Je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej

neplatnosť. Vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc.

Preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Výrok o trovách konania oprávneného a povinného odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods.
2 v spojení s ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že oprávnený uplatnením

nároku u orgánu, ktorý nebol oprávnený vo veci rozhodnúť, zavinil zastavenie konania, teda by mal
nahradiť trovy povinného, ktorý si však náhradu trov neuplatnil, ani mu žiadne trovy nevznikli. Preto
rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že Smernica Rady 93/13/EHS, ktorú aplikoval súd prvého stupňa a smernice vydávané v rámci acquis

communautarie majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé členské štáty sú záväzné, len pokiaľ ich
konkrétnyčlenskýštátvstanovenejdobeneimplementujedosvojhoprávnehosystému.Smernica93/13/EHS bola implementovaná do právneho systému na území SR ešte v období tzv. prístupového obdobia,
slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný
právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným oprávnený namietal, že
táto zmluva bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod
vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o
samotnú rozhodcovskú doložku, ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá dáva možnosť spotrebiteľovi pred

podaním žaloby sa rozhodnúť, či ju podá na rozhodcovskom alebo na všeobecnom súde. Alternatívne
rozhodcovské doložky sú prípustné v zmysle vnútroštátneho aj európskeho práva.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:

K odvolacej námietke oprávneného, že smernice vydávané v rámci tzv. európskeho práva a aj Smernica
Rady 93/13/EHS, majú len nepriamy účinok a sú záväzné len za podmienok uvedených v odvolaní,
odvolací súd konštatuje, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy

účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným
spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať
tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie
postavenie dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových

zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej tiesne, čím
podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie
je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. Za neprimeranú je potrebné
považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je len súčasťou všeobecných podmienok, ktoré

predložil oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná. Oprávnený ani v
odvolacom konaní nepreukázal, že by k dojednaniu rozhodcovskej doložky medzi ním ako dodávateľom
a povinným ako spotrebiteľom bolo došlo v súlade so zákonom a takým spôsobom, ktorý by spĺňal
náležitosti individuálneho zmluvného dojednania.

K odvolacej námietke oprávneného, že v danom prípade zmluva uzavretá medzi ním a povinným nie je
zmluvou spotrebiteľskou, odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou svojou povahou a s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je
jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a to hlavne § 52 ods. 2
a § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, preto sa vždy použijú ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva
uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom

- dlžníkom a veriteľom - dodávateľom. Ustanovenia o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o
spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je
možné zmeniť ani dohodou zmluvných strán.Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou,
t.j. lex specialis derogat lex generalis. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe,

ich neznalosť neospravedlňuje, preto aj oprávnený - dodávateľ mal vyhotovovať zmluvy a podmienky
v nich v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním, respektíve nemal sa
snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania (napríklad neuvedenie úroku, absolútny obchod, dohodu
o voľbe práva a podobne).

Prvostupňový súd v súlade so zákonom správne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj
napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. O rozhodcovskú doložku,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu.

Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom
súde.Možnosťvoľbyprespotrebiteľasajavíbyťleniluzórna.Odvolaciemusúdujezjehočinnostiznáme,
že výnimočne, ak vôbec, podávajú rozhodcovské žaloby spotrebitelia a aj v prípade, že si svoje právo

uplatní spotrebiteľ, obracia sa so žalobou na všeobecný súd.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a platí to aj pokiaľ ide o
zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú

doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v
rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal
s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere
aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o trovy konania účastníkov. Oprávnený
zavinil zastavenie konania, preto by mal hradiť trovy konania povinného. Povinný si však trovy konania
neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.