Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205506
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213205506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,vkonanízastúpenýTomášKušnír
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N., I. XX,
2. I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. N., H. XX/XX, o zaplatenie 187,86 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti prevyšujúcej 9,50 % úrok z omeškania ročne zo sumy 170,78 eur od 21.12.2006
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov k zastavenej časti konania.

Súd návrh voči žalovaným v 1. a v 2.rade z a m i e t a .

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode III. písm. h/ Všeobecných obchodných podmienok
Zmluvy o úvere poskytovaných spoločnosťou TatraCredit, a.s., ako súčasti Zmluvy o úvere č. 1045270

z 27.12.2005 v znení „Pri oneskorení platení splátok zaplatí sankčný úrok vo výške 12 % ročne ako aj
zmluvnú pokutu vo výške 50 % z celkovej ceny úveru.“ je z dôvodu neprijateľnosti n e p l a t n á .

Žalovaným v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2013 domáhal zaviazania oboch žalovaných na
zaplatenie sumy 187,86 eur spolu s 18,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,78 eur od
21.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok z 3.12.2007 nadobudol pohľadávky postupcu - spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., ktorá je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti (TatraCredit, a.s.), a ktorá na základe
zmluvy č. 1045270 z 21.12.2005 poskytla (nešpecifikovanému) žalovanému finančné prostriedky.

Žalovaný si svoju povinnosť platiť pravidelné mesačné splátky neplnil, a tak ku dňu postúpenia mu
vznikol dlh na neuhradených dlžných splátkach vo výške 170,78 eur. Podľa žalobcu dlžná suma istiny
úveruk„dnešnémudňu“(návrhvyhotovenýdňa7.3.2013)naneuhradenýchsplátkachpredstavujesumu
vo výške 187,86 eur.

Žalobca podaním zo 17.3.2014, resp. z 19.6.2014 na výzvu súdu svoj návrh spresnil tvrdením, že
žalovaný v 1. rade sa čerpaný úver zaviazal uhradiť 12 mesačnými splátkami po 430,- Sk (14,27 eur)
spolu s akontáciou vo výške 430,- Sk (14,27 eur). Prvá splátka mala byť uhradená 20.1.2006. Žalovanývšak uhradil len sumu 14,70 eur, a tak sa dostal do omeškania s úhradou sumy 170,79 eur. Úhrada
žalovaného bola započítaná na istinu. Žalovanému boli v zmysle bodu III Všeobecných obchodných
podmienok vyčíslené poplatky vo výške 17,07 eur evidované v platobnej histórii ako „pokuta S“ a

„pokuta V“. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny 170,79 eur a poplatkov vo výške 17,07 eur.
Žalobca súčasne oznámil, že žalovaný v 2. rade podpísal dňa 16.4.2009 Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku.

Žalobca podaním z 19.6.2014 zobral návrh v časti prevyšujúcej 9,50 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 170,78 eur od 21.12.2006 do zaplatenia späť voči obom žalovaným.

Súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu a o náhrade

trov k zastavenej časti konania rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu a oboch žalovaných a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise.

Zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.12.2005 medzi žalovanou v 1. rade a spoločnosťou TatraCredit,

a.s. vyplýva, že žalovaná požiadala o poskytnutie úveru na kúpu zimných pneumatík. Žalovaná popri
zaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 430,- Sk mala za čerpaný úver zaplatiť 12 mesačných splátok
po 430,- Sk, a tak mala úhrnom uhradiť sumu 5 590,- Sk (430 + 12 x 430 = 5 590), pri RPMN 18,10%.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vyplýva, že uvedená
spoločnosť je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti TatraCredit, a.s.. Zmluvou o postúpení

pohľadávok z 3.12.2007, ktorú uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca a
žalobca ako postupník, sa zmluvné strany dohodli na postúpení pohľadávok postupcu na postupníka.
Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 3.12.2007, postupník postúpil žalobcovi aj
pohľadávku voči žalovanej v 1. rade vo výške 5 145,- Sk (170,78 €), pričom žalovaná k rozhodujúcemu
dňu postúpenia pohľadávky, ktorým podľa zmluvy z 3.12.2007 bol deň 21.11.2007, bola 365 dní

v omeškaní s úhradou úveru, ktorého konečná splatnosť bola 20.11.2006. Prvú úhradu žalovaná
realizovala 30.12.2005.

Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.3.2006 (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006
Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná oprávny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v
1. rade v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca postupcu, mal
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade

sa jedná o právnym predchodcom postupcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaná v 1. rade nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex
specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok

zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom do 31.3.2006, §
52 a nasl. OZ, podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006 a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného zákonom č. 102/2014
Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak
obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti

alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na
čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti
nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.12.2005 medzi žalovanou v 1. rade a spoločnosťou TatraCredit, a.s.
vyplýva, že uvedená žalovaná požiadala o poskytnutie úveru na kúpu zimných pneumatík. Žalovaná v
1. rade popri uhradenej časti kúpnej ceny vo výške 430,- Sk sa čerpaný úver zaviazala zaplatiť 12
mesačnými splátkami po 430,- Sk, a tak mala úhrnom uhradiť sumu 5 590,- Sk (430 + 12 x

430 = 5 590,- Sk = 185,55 eur), pri RPMN 18,10%. Pokiaľ žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi len
sumu 14,27 eur dňa 30.12.2005, omeškala sa s úhradou nasledujúcich splátok úveru splatných vždy k
20. dňu v mesiaci po 14,27 eur až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.11.2006. Keďže žalovaná v 1.
rade po 30.12.2005 ďalšie úhrady nerealizovala, najneskôr od 21.11.2006 sa dostala do omeškania s
úhradou celého úveru, pričom do omeškania s úhradou jednotlivých mesačných splátok sa dostala už

dňom nasledujúcim po uplynutí ich splatnosti.

Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovanej v 1. rade
námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Posledná splátka úveru bola splatná 20.11.2006,
čo znamená, že štvorročná premlčacia doba pre úhradu poslednej splátky úveru plynula od 21.11.2006
a skončila 21.11.2010. Návrh bol súdu doručený až 19.3.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. S

poukazom na uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu v časti zaplatenia neuhradených splátok úveru
v úhrnnej výške 170,78 eur je premlčaný. Pokiaľ žalobca vyúčtoval žalovanej v 1. rade aj zmluvnúpokutu vo výške 17,08 eur pokusom o zmier z 11.6.2012, a to za oneskorenú úhradu splátok, túto
žalobca vyúčtoval po uplynutí premlčacej doby jeho nároku na zmluvnú pokutu, ktorá taktiež uplynula
dňa 21.11.2010. S poukazom na uvedené súd vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol návrh žalobcu

v celom rozsahu, keď konajúci súd zastáva názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 517
ods. 1, 2 OZ za omeškanie s plnením peňažného dlhu, nevzniká samostatne, za každý deň trvania
omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku, a preto pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú
rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením hlavného záväzku.
Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní

so splnením hlavného záväzku a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie úroku z
omeškania ako celku. Návrh žalobcu bol súdu doručený dňa 19.3.2013, teda po uplynutí premlčacej
doby na plnenie záväzku s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania podľa, ktorá uplynula dňom
21.11.2010. Postúpením pohľadávky veriteľa na žalobcu nedošlo ani k prerušeniu plynutia premlčacej
doby a ani k predĺženiu jej plynutia.

Súd na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú oboma žalovanými dňa

16.4.2009 neprihliadol. V uvedenej Dohode je žalovaná v 1. rade označená ako dlžník a žalovaný v 2.
rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. Podľa uvedenej Dohody mali obaja
žalovaní uznať čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom, za ktorého je v danom prípade označená spoločnosť
ConsumerFinanceHolding,a.s.,číslozmluvy/číslozákazníka11045270z21.12.2005.Vdanomprípade

však pôvodným veriteľom žalovanej v 1. rade bola spoločnosť TatraCredit, a.s., s ktorou žalovaná v 1.
rade uzavrela zmluvu o úvere, avšak nie číslo 11045270, ale číslo 1045270 a nie dňa 21.12.2005, ale
dňa 27.12.2005, kedy žalovaná v 1. rade svojim podpisom akceptovala návrh zmluvy o úvere. Preto
písomné uznanie záväzku oboma žalovanými, resp. pristúpenie žalovaného v 2. rade k záväzku, ktorý
však nesúvisí s predmetom konania, nekonkretizuje tento záväzok dostatočne určite a zrozumiteľne a

absentuje aj dôvod - kauza - záväzku, najmä keď číslo 11045270 uvedené za textom „číslo zmluvy / číslo
klienta“ nie je totožné s číslom úverovej zmluvy zaväzujúcou žalovanú v 1. rade. Navyše, z predloženej
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyplýva dostatočne určite a zrozumiteľne,
aký záväzok vo výške 170,78 eur majú obaja žalovaní splniť, a ku ktorej časti istiny žalovanej vo výške
187,86 eur mal byť záväzok vo výške 170,78 eur uznaný. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za

skončené nepreukázal, že by spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela dňa 21.12.2005 so
žalovanou v 1. rade zmluvu, z ktorej nesplnený záväzok žalovanej by bol predmetom tohto konania.

Povinnosť žalovanej v 1. rade zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. sankčný úrok podľa VOP pôvodného
veriteľa žalovanej v 1. rade k zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu
štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti

spotrebiteľa zmeniť jej obsah, vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením
zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá možnosť úpravy textu formuláru VOP so
zmluvnými podmienkami pripravenými vopred veriteľom. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade
slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné
podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým, pre bežného

spotrebiteľa až nečitateľným písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému v snahe získať úver
nezostávalo nič iné, len predtlač zmluvy podpísať. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je
v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1
citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka,

obsiahnutá v bode III. písm. h/ typizovaných formulárových Všeobecných obchodných podmienok
Zmluvy o úvere poskytovanom spoločnosťou TatraCredit, a.s., ako súčasti Zmluvy o úvere č. 1045270
z 27.12.2005, spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa, ktorého omeškanie s
úhradou ktorejkoľvek splátky vo výške 14,27 eur je podľa uvedenej zmluvnej podmienky sankcionované
povinnosťou spotrebiteľa zaplatiť sankčný úrok vo výške 12% ročne a zaplatiť jednorázovú zmluvnú

pokutu vo výške 50% z celkovej ceny úveru, ktorá cena v danom prípade predstavuje sumu 185,55
eur. „Dojednanie“ povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. „dojednanie“ sankčného úroku,
ktorý zaťažuje len spotrebiteľa, to všetko vo vopred pripravenom formulári veriteľa, nielenže nevyjadruje
vôľu spotrebiteľa, ale zvyšuje aj výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej
povinnosti zaplatiť. Tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení §

517 ods, 1 a 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná podmienka onároku veriteľa na zmluvnú pokutu a sankčný úrok zo všetkých uvedených dôvodov potom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ich
súd považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, resp. § 53 ods. 4

písm. k/ OZ v znení účinnom od 1.1.2008 s poukazom na § 879j OZ. Neprijateľná zmluvná podmienka
je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, resp. § 53 ods. 5 OZ v
znení účinnom od 1.1.2008 neplatná ako celok.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje z
dôvodu neprijateľnosti za neplatnú.

Žalobca si nárok voči žalovanému v 2. rade uplatnil z dôvodu, že tento dňa 16.4.2009 podpísal Dohodu

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej pristúpil k záväzku podľa § 533 a
nasl. OZ a spolu so žalovanou v 1. rade uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi
ako veriteľovi, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom, za ktorého je
v danom prípade označená spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. číslo zmluvy 11045270 z
21.12.2005. Keďže žalovaný v 2 rade pristúpil a uznal záväzok, ktorý však nesúvisí s predmetom

konania, súd dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný. Navyše, z
predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyplýva dostatočne určite a
zrozumiteľne, aký záväzok vo výške 170,78 eur má žalovaný v 2. rade splniť a ku ktorej časti istiny
žalovanej vo výške 187,86 eur mal byť záväzok vo výške 170,78 eur uznaný. Súd poznamenáva, že
zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol

aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným náhradu
trov konania nepriznal, keď si ani jeden z nich ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.