Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tost/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014010001
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7014010001.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov
JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci odsúdeného K. J. o návrhu na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6T 6/2005, pre trestný
čin vraždy podľa § 219 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.)
prerokoval na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2014 v Bratislave sťažnosť odsúdeného K. J., ktorú
podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. apríla 2014, sp. zn. 8Ntok 1/2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného K. J. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. apríla 2014, sp. zn. 8Ntok 1/2014, podľa § 399 ods. 2 Trestného
poriadku zamietol návrh odsúdeného K. J. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6T 6/2005, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený K. J., ktorú zahlásil prostredníctvom
svojho obhajcu hneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí 28. apríla 2014 (č. l. 21). Napriek
výzve súdu z 8. júla 2014 (č. l. 31), obvinený podanú sťažnosť bližšie nezdôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods.1 Trestného poriadku
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného K. J. nie je
dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného poriadku tak, že súd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových
skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či takéto nové skutočnosti
alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa
viny alebo trestu. Takto potom aj v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne postupoval.

Prvostupňový súd sa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne vysporiadal so
skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
odôvodnil. Opakovanie rekonštrukcie a opakované vykonanie dôkazu (listinný dôkaz vo forme výpisu
uskutočnených telefónnych hovorov z mobilného čísla XXXX XXX XXX.), ktorých sa odsúdený
dožadoval, aj podľa názoru sťažnostného súdu nie je potrebné. Prvostupňový súd správne konštatoval,
že to nie sú dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, pretože rekonštrukcia trestného činu i previerka
výpovede odsúdeného na mieste činu a tiež oboznámenie listinného dôkazu (výpis telefónnych hovorov)
už boli v pôvodnom konaní vykonané v súlade so zákonom. Odsúdený Peter Nagy, v tom čase
v procesnom postavení obvineného, sa sám z vlastnej vôle rozhodol týchto úkonov nezúčastniť.
Napriek tejto skutočnosti sa súd veľmi podrobne na základe znaleckého dokazovania zaoberal všetkými
parametrami spôsobu streľby, možnou polohou strelca i poškodeného. Ďalšia, opakovaná rekonštrukcia
nie je takým dôkazom, ktorý by mohol mať za následok vznik podmienok odôvodňujúcich povolenie
obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že odsúdený v návrhu
na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, prípadne dôkazy, ktoré by súdu v
pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré by boli spôsobilé, v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov,
odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného J..

Konštatovanie krajského súdu, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku
je zákonné a správne, a preto je zákonný i jeho postup, keď podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
zamietol návrh odsúdeného K. J. na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú a ako takú ju podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.