Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hosťovecká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313228225
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313228225.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, proti odporcovi: L. Z., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX S. č. XXXX, t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou C. F.Á., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 455,51 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 246,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 8.6.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov
konania vo výške 7,52 eura titulom súdneho poplatku a 26,32 eura titulom trov právneho zastúpenia, a

to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 25.10.2013 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 455,51 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. V. a č. V., ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v
znenídodatkov,vypožičalodporcovimikroprocesorovúSIMkartuvpočte2ks,ktoréodporcoviumožňujú
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatku k

zmluve V. odpredal odporcovi za akciovú cenu 0,50 eura aj mobilný telefón značky Samsung Galaxy
Ace. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 01/2012 - 03/2012,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu
škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny mobilného telefónu a akciovej ceny. Navrhovateľ
preto pokusom o pokonávku zo dňa 24.5.2012 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené
služby vo výške 246,01 eura, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 579,- eur. Navrhovateľ pokusom o
pokonávku súčasne odporcovi zaslal rozpis neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu do 7.6.2012.

Navrhovateľvnávrhuďalejdôvodil,žepokiaľide ojehonárokynazaplateniezmluvnejpokuty vcelkovej

výške 579,- eur v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody ustanovenia dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej pokuty
za mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie, boli v inom súdnom konaní označené ako neprijateľné
zmluvné podmienky, a to rozsudkom Krajského súdu Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011. V súlade s ust. §53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ, ako aj dodávateľ služby povinný zdržať sa používania
takejto podmienky. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ týmto návrhom domáha náhrady škody, ktorá mu
vznikla zo odpredaný mobilný telefón. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ uviedol, že uvedená zmluvná

pokuta mala ako občiansko-právny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody
v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si
svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca
si svoju základnú povinnosť, teda zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas
uhrádzať svoje platné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa

s úmyslom privodiť odporcovi nepriaznivé podmienky zmluvy, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu
povinnosti odporcu, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť
preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 246,01
eura a náhrady škody vo výške 209,50 eura. Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z
omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 8.6.2012

vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporca zdržiava, preto mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil vo veci na zatupovanie opatrovníka.

Súd vo veci postupoval podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu

a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,

Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

V zmysle všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.1.2012, podľa čl. 18, bod 18.7 a 18.4 s

poukazom na čl. 17, bod 17.4 sa zmluvný vzťah spravuje zákonom o elektronických komunikáciách a
ostatnými právnymi predpismi SR.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ

popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle

čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol od 8.6.2012 nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ. Navrhovateľ si pred súdom podaným
návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995
Z.z.(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola určená vo výške 1 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, platného v čase
uzavretia zmlúv, (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., účastník je povinný ad a/ používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, ad b/ platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Súčasťou zmluvy o pripojení č. V. je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy.

V článku 2. Práva a povinnosti Podniku (navrhovateľa) a Účastníka (odporcu - spotrebiteľa) Dodatku k
zmluve o pripojení sú upravené prevažne len povinnosti účastníka zmluvy.

V zmysle čl. 2.5 dodatku, V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3

alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti)
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 579,- eur. Právo na zmluvnú pokutu

podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku
náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto

článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak
v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Oneprijateľnostizmluvnejpodmienkyohľadnezmluvnejpokutyprávoplatnerozhodolnapr.Krajskýsúdv
Prešove pod sp., zn. 6Co/91/2011. Navrhovateľ si preto zaplatenie zmluvnej pokuty v návrhu neuplatnil.

Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby
na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy
uzavretévzmysle§ 43zákonač. 610/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovazároveňospotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k jednotlivým
zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu

poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Zaobdobie 01/2012 - 03/2012 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 246,01 eura. Táto
skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený
nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu

služieb vyplýva z č l. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku., ale najmä z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, platného k 12.8.2011, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania

uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 7.6.2012 (pokus o pokonávku zo dňa
24.5.2012 z č.l. 18).

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle čl. 3. bod 3.7 Dodatku k zmluve o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný

telefón / zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM-karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. II. bode 2.2, 2.3 alebo 2.4),

vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
č. I. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu).

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 209,50 eura ako náhradu
skutočnej škody, vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorenej zmluve, je

potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod

pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za

škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávnyúkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto

súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže
vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 209,50 eura,

ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (210,-
eur) a jeho akciovou cenou (0,50 eura), je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu
nepreukázal, aká bola tržná cena odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku
k zmluve o pripojení. Do súdneho spisu priložil len výpis z jeho internetovej stránky vypovedajúci o
cene, za ktorú on samotný tieto telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na

ktorom sú uvedené iba jeho vlastné údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd
nepovažoval za dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného
telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez
ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej
ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej

zmluvnými stranami, by bolo škodou na strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky
rozhodol odpredať odporcovi sporné zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany
navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo,

pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení
navrhovateľa v porušení povinnosti odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu
riadne a včas) a vznikom škody na strane navrhovateľa. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom

prípade bezpečne preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce
byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani prehlásenie
odporcu, uvedené v čl. 3. bod 3.7 Dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom odporca vyhlásil, že si
je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bod 1.2 Dodatku, ktorej

výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou mobilného telefónu / zariadenia a v
zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou so spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytnutémuprostredníctvomSIM-kartyvzmysleustanovenítohtoDodatku,po
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku, konkrétne záväzkov uvedených
v čl. 2. bod 2.2., 2.3 alebo 2.4. vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu,

ako aj na prípadný obsah prílohy č. I. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikne škoda minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo
zmluvy a dodatku ani zo Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi
poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca
poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia zo strany navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku
ku zmluve o pripojení ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 209,50
eura, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho
predajnou cenou odporcovi, zamietol ako nedôvodný a vo zvyšnej časti návrhu vyhovel, nakoľko

priznaná istina zodpovedá poskytnutým službám navrhovateľa, ktoré odporca využil a za ktoré však
nezaplatil.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľbolvkonaníúspešnývčasti63,97%aneúspešnývčasti36,06%,pretosúdprirozhodovaní
o náhrade trov konania postupoval podľa citovaného ustanovenia a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania v pomernej časti.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,- eur a trov právneho
zastúpenie vo výške 94,44 eura za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava a podanie návrhu po

á 31,54 eura s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. +
2 x režijný paušál po á 7,81 eura, + 20 % DPH).

Hodnota 1 úkonu právnej služby sa vypočíta podľa vzorca 16,60 + 1,66 x (455,51 - 165,97/ 33,19) +
20 %, t.j. 16,60 + 1,66 x 9 (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura

prevyšujúcich sumu 165,97 eura) + 20 % DPH.

Podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní potom prináleží navrhovateľovi náhrada za súdny
poplatok vo výške 7,52 eura (63,94 % - 36,06 %, t.j. 17,26 eura - 9,74 eura) a vo výške 26,32 eura titulom
trov právneho zastúpenia (63,94 % - 36,06 %, t.j. 60,38 eura - 34,06 eura).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.