Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/206/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109200800
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3109200800.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľov 1/ X. M., bytom J., O. XXX/
XX, 2/ Z. M., bytom J., O. XXX/XX, obaja právne zast. JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom v
Trenčíne, Piaristická 6836, proti odporcom 1/ W. I., bytom J., O. XXX/XX, 2/ O. G., bytom A. 129, obaja
právne zast. JUDr. Antonom Kamasom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Palackého 6403, o určenie
hranice, na odvolania navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. decembra
2013, č.k. 11C/6/2009-181, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali(po úprave
petitu), aby súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Trenčín v k. ú.
Istebník, zapísanými v LV č. 118 ako CKN parc. č. 565 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 496
m2, CKN parc. č. 564 - záhrady o výmere 360 m2, CKN parcela č. 563 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 234 m2 ako bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1, 2 pod B1 a v LV č. 119 ako
CKN parcela č. 560 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2 zapísanými ako bezpodielové
spoluvlastníctvo navrhovateľov 1, 2 pod B2 a nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. 597 ako CKN parc.
č. 556 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2 a CKN parcela č. 557/2 - záhrady o výmere
192 m2 ako výlučné vlastníctvo odporkyne 1) pod B1 v celosti a zapísanými v LV č. 116 ako CKN parc.
č. 557/1 - záhrady o výmere 905 m2, CKN parc. č. 558 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23
m2 a CKN parc. č. 559 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2 vo vlastnícke odporcu 2/ ako
jeho výlučné vlastníctvo pod B4 v celosti prechádza bodmi určenými podľa grafickej prílohy znaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca, ktorý bude súčasťou rozsudku, zamietol z dôvodu, že na určení
hranice medzi predmetnými parcelami v k. ú. Istebník nie je daný naliehavý právny záujem.

V odôvodnení konštatoval, že najdôležitejšou obsahovou náležitosti žaloby je žalobný návrh -
petit, ktorým sa určuje rozsah súdnej ochrany požadovanej žalujúcou stranou. Z petitom určeného
rámca rozhodovania nesmie súd vybočiť a prekročiť ho môže len v zákonom určených prípadoch. V
predmetnej veci samotný petit návrhu nekorešponduje s naznačenými tvrdeniami navrhovateľov. Pokiaľ
navrhovatelia tvrdia, že sú vlastníkmi určitej spornej časti nehnuteľnosti, nemala žaloba smerovať
k určeniu priebehu hranice, ale žaloba mala smerovať k určeniu vlastníckeho práva k presnej časti
vymedzenej nehnuteľnosti. Preto už samotný petit návrhu, tak ako je formulovaný v návrhu neobstojí.
Je potrebné určovať vlastnícke právo k časti pozemkov, ktoré majú odporcovia riadne zapísané a
vyznačené na liste vlastníctva.

Po 15. apríli 2004 sa (v dôsledku zrušenia ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu hranice
správou katastra) rozoznávajú v rámci určovania hraníc pozemkov dve situácie: 1. priebeh hranice

nie je sporný, 2. priebeh hranice je sporný a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj
k zásahu do vlastníckeho práva suseda. V druhom prípade ide v podstate o prípad petitórnej ochrany
vlastníckeho práva, ktorá ochrana sa poskytuje na základe návrhu vlastníka susedného pozemku,
do ktorého práva sa malo zasiahnuť. Žaloba o určenie hranice pozemku je teda vo svojej podstate
vlastníckou žalobou, pričom jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechu v súdnom
konaní je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa návrh (žaloba) týka. Vzhľadom na to,
že návrh (žaloba) o určenie hranice pozemkov je druhom určovacej žaloby, navrhovatelia musia uviesť a
v konaní i preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Naliehavým právnym záujmom by mala
byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do
katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne.

Navrhovatelia v tomto konaní špecifikovali naliehavý právny záujem tak, že v podstate sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva k časti pozemku, ktorý sa nachádza medzi súčasnou vlastníckou hranicou
vyznačenou v katastri nehnuteľností medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve odporcov a
pôvodnou vlastníckou hranicou platnou v r. 2004, ktorá bola zmenená po vykonaní opravy Správy
katastra Trenčín. Trvali na tom, že sú vlastníkmi tejto spornej časti tohto priestoru medzi pôvodnou
už odstránenou hranicou, ktorá tu existovala od r. 1988 až do 2004, a medzi súčasne zapísanou
hranicou ich pozemkov. Naliehavý právny záujem odôvodnili aj tým, že odporkyňa 1/ svojim konaním a
podaním žaloby, ktorá sa riešila na súde v inom spore vyjadrila svoj nesúhlas s postojom navrhovateľov
1/, 2/ a s uplatňovaním ich vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov, keď sa domáhala, aby
nezasahovali v tomto rozsahu do jej vlastníckeho práva. Určovacou žalobou sa teda navrhovatelia
domáhali autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah, alebo právo tu je, alebo tu nie je. Takéhoto
určenia sa však navrhovatelia môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý
spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov je bez tohto určenia ohrozené, neisté. Výrok súdu
o určení potom ohrozenie, právnu neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje
bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi
a odporcami, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie
povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam.

Keďže predmetom sporu je určenie hranice medzi pozemkami, je vždy úlohou znalca vytýčiť hranicu
na mieste samom. Súd prvého stupňa mal zo znaleckého posudku č.7/2012 - vytyčovacieho náčrtu
č. 393 zo dňa 27.10.2012 i výpovede znalca preukázané, že hranica medzi parcelami č. 563, 564,
565 a 556, 557/2, 557/1 tvorí spojnica bodov 13-131,242-1,242-4,314-1,242-3,242-5,242-2, pričom
body 242-1,242-4,314-1,242-3,242-5,242-2 boli vyznačené kovovými tyčkami a bod 13-131 znakom na
kovovom múriku. Táto bola vytýčená podľa Záznamu podrobného merania zmien č. 242 v roku 2004,
ktorým bola odstránená chyba zo zle zameraného podrobného bodu č. 29 a tým priebehu hranice
medzi parcelami č. 563, 564, 565 a 556, 557, pričom sa rekonštrukcia vykonala podľa poľného náčrtu
z mapovania v roku 1940. O oprave bolo rozhodnuté príslušným orgánom katastra nehnuteľností v
správnom konaní a súd z tohto rozhodnutia vychádza.

Hranica bola vytýčená v súlade so zmenami dotknutého mapovaného územia a opravou uskutočnenou
príslušným orgánom, preskúmaná súdom, pričom námietky navrhovateľov neboli v žiadnom z týchto
konaní ustálené ako relevantné.

V danom prípade mal súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním za preukázané, že na určení
hranice medzi predmetnými parcelami v k. ú. Istebník nie je daný naliehavý právny záujem. Bez tohto
určenia hranice pozemkov by právo navrhovateľov nebolo neisté a nie je ohrozené ani ich právne
postavenie. Ako vyplýva z vykonaného rozsiahleho dokazovania mal súd objektívne preukázané,
že hranica medzi pozemkami účastníkov je objektívne zistiteľná a aj podľa výpovedí súdneho znalca
Ing. Ivana Špačka a vypracovaného vytyčovacieho náčrtu je hranica medzi parcelami účastníkov
určená, evidenčne v mapových podkladoch katastra zachytená. Súd nie je oprávnený určovať hranice
pozemku, pokiaľ tieto sú riadnym spôsobom už určené. Pokiaľ hranica medzi pozemkami určená je a

odporcovia užívajú neoprávnene časť pozemku navrhovateľov, ktorá im nepatrí, môžu sa domáhať
žalobou ochrany vlastníckeho práva návrhom na vypratanie presne vymedzenej plochy pozemku, resp.
zdržania sa užívania. Za tohto stavu navrhovateľmi uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve a
na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Obzvlášť sa tento záver týka určenie hranice
s parcelami č. 558,559, ktoré neboli ani vyššie popísanou opravou ktorou navrhovatelia odôvodňujú
žalobu, dotknuté. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver súd nepokračoval v dokazovaní doplnením znaleckého posudku,
originálu listu vlastníctva evidujúcom parc č. (pôvodné) 101 a 102 a vyžiadaním správy od čoho sa odvíja
zápis vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov pre jeho nadbytočnosť. Považuje za potrebné
doplniť, že dokazovanie nebolo doplnené i s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto návrhy smerovali k
preskúmavaniu podkladov o oprávnenosti vlastníctva odporcov resp. ich právnych predchodcov k (podľa
navrhovateľov) spornej časti nehnuteľností napriek tomu, že ich povinnosťou bolo predovšetkým tvrdiť
a preukazovať skutočnosti akým titulom uvedené nadobudli navrhovatelia (v súlade s prejednacou
zásadou, ktorou je ovládané občianske súdne konanie) a v tomto smere už ich kvalifikované tvrdenia
absentovali. Pokiaľ argumentovali, že k zmene výmery pozemkov navrhovateľov došlo aj v dôsledku
iného právneho úkonu, tento neoznačili čoho dôsledkom môže byť v konaní len jednoznačný záver o
neunesení dôkazného bremena.

O trovách konania bude rozhodnuté v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania navrhovatelia, v ktorom žiadali aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v prípade úspešnosti si zároveň uplatnili
trovy odvolacieho konania. V odvolaní namietali, že sa podaným návrhom domáhajú nového určenia
spornej hranice medzi pozemkami v ich vlastníctve a susednými pozemkami vo vlastníctve odporcov 1/ a
2/, ktorej priebeh bol narušený a spochybnený jednak zásahom zo strany katastra nehnuteľností, jednak
zásahmi zo strany samotných odporcov. Svoj žalobný návrh riadne odôvodnili dôležitými skutočnosťami,
na preukázanie, ktorých označili a predložili dôkazy. To všetko z dôvodu odstránenia stavu právnej
neistoty, ktorý bol objektívne vyvolaný zmenou zápisov v katastri nehnuteľností, pričom táto zmena
postihla jednak údaje o hranici ich pozemkov v súbore geodetických informácií, jednak údaje o výmere
ich pozemkov v súbore popisných informácií. Nemohli sa uspokojiť s vysvetlením príslušnej správy
katastra, že k zmene údajov malo dôjsť v dôsledku chyby pri spracovaní údajov základnej mapy nového
mapovania ,,Základnej mapy veľkej mierky", ktoré sa uskutočnilo ešte v roku 1988. Na údajnú chybu sa
prišlo až v roku 2004 t.j. po 16-tich rokoch, po ktorú celú dobu mali v katastri nehnuteľností evidovaný
iný priebeh hranice ich pozemkov a teda aj inú - väčšiu výmeru parciel. Súčasný rozdiel vo výmere
pozemkov v ich vlastníctve oproti stavu spred roku 2004 predstavuje výmeru 337 m2, o ktorú boli
ukrátení. Tento rozdiel je takého rozsahu, že nemohol byť spôsobený chybou zo zle zameraného
podrobného bodu merania č. 29, ktorý záver vyvodzujú s poukazom na v tom čase platnú právnu
úpravu ohľadne vykonávania geodetických a kartografických činností. Ďalej mali za to, že bez náležitého
poučenia a vysvetlenia prípadných dôsledkov správa katastra bez ďalšieho zmenila priebeh hranice
medzi ich pozemkami a pozemkami odporcov 1/ a 2/, tak ako sú označené v predmete žaloby, čím
sa v skutočnosti dotkla rozsahu vlastníckeho práva účastníkov. Konania o oprave chyby sa zúčastnila
len navrhovateľka 1/ kde na základe neúplne podaného vysvetlenia a zavádzajúcich informácií najskôr
súhlasila s opravou údajne chybných číselných údajov o výmere, neskôr však po preštudovaní výpisov
listov vlastníctva č. 118 a č. 119 pre k. ú. Istebník ako aj kúpnej zmluvy a geometrických plánov, ktoré
mali k dispozícií a ktoré boli vyhotovené pre ich potreby a pre účel stavby ich rodinného domu tento
súhlas odvolala. Z týchto dôvodov sa proti vydanému rozhodnutiu správy katastra odvolali a voči zmene
vlastníckej hranice sa ohradili. Sú presvedčení, že pri novom mapovaní v roku 1988 nedošlo k chybe
pri spracovaní výsledkov meraní v teréne, práve naopak došlo k zosúladeniu právneho stavu so stavom
skutočným a k správnemu zakresleniu priebehu hranice medzi ich pozemkami a pozemkami odporcov 1/
a 2/. Tak výrazná zmena polohy týchto štyroch bodov nemohla prejsť overením a autorizáciou výsledkov
získaných novým mapovaním v roku 1988. Rovnako tak aj výrazná zmena výmery by nemohla byť
zapísaná ako platný údaj katastra, pokiaľ by táto nevyplývala z potrebných podkladov, ktoré sa v čase
nového mapovania v roku 1988 v katastri nehnuteľností nachádzali. Súd I. stupňa predmetnú vec
nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že na určení vlastníckej hranice, tak ako je uvedené
v predmetnej žalobe nie je naliehavý právny záujem. Jedine podanou žalobou môže byť odstránený
dlhoročný stav právnej neistoty medzi účastníkmi tohto sporu, ktorý vidia i v tom, že ich vlastnícku hranicu

narušili osoby - odporcovia 1/ a 2/, ktorí sami nechceli a nevedeli preukázať svoje vlastnícke vzťahy,
od ktorých je vlastnícka hranica každého pozemku odvodená. Súd I. stupňa sa náležite vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal s tak závažnými tvrdeniami navrhovateľov 1/ a 2/ a skutočnosťami na ktoré
poukázali, ako napríklad výpis z LV č. 117 zo dňa 5.10.1976 týkajúci sa práve dotknutej časti spornej
hranice pozemkov a pôvodných parciel č. 101 a č. 102, kde vlastnícke právo svedčí iným osobám než
odporcom 1/ a 2/ a nie je v súlade s listinou, ktorú predložili - kúpna a zámenná zmluva z roku 1967. Táto
skutočnosť je významná jednak z dôvodu, že nemohlo dôjsť k zmene - ,,oprave" vlastníckej hranice v
prospech nevlastníka dotknutých pozemkov parc. č. 101 a č. 102 (čo potvrdzuje neskorší zápis v katastri
nehnuteľností v LV č. 117), jednak z dôvodu, že sú oprávnení brániť sa voči rušeniu ich vlastníckej hranice
zo strany neoprávneného subjektu. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď neprispel k úplnému
zisteniu skutkového stavu tým, že nevyžiadal z príslušnej správy katastra v Trenčíne originál listu
vlastníctva k pôvodným parcelám č. 101 a č. 102, ktoré z dosiaľ neznámeho dôvodu a neobjasneným
spôsobom boli včlenené a stali sa súčasťou parciel toho času označených číslom 556, 557/2, 557/1.
S týmto neúplným skutkovým stavom sa nevysporiadal ani vo veci ustanovený súdny znalec, ktorý
ako sám na pojednávaní uviedol vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku zo všetkých platných
údajov katastra nehnuteľností. Znalec vo svojom posudku použil teda informácie a údaje, ktoré sú v
priam v rozpore s ich predloženými dokladmi a listinami. Ďalej namietali neobjektívnosť ustanoveného
znalca, a z toho dôvodu trvali na novom znaleckom dokazovaní, kde znalec by vychádzal pri spracovaní
posudku ktoré mu poskytne miestny katastrálny úrad. Súd si mal zabezpečiť také základné dokumenty
a doklady pre rozhodnutie o priebehu vlastníckej hranice akými je napríklad originál listu vlastníctva k
dotknutým parcelám, alebo originál listina, od ktorej odporcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo a aj
svoju vlastnícku hranicu, s ktorou nesúhlasia v rozsahu vymedzenom v žalobe. Spor o vlastnícku hranicu
je svojou podstatou i sporom o určitú plochu zemského povrchu teda i vlastníckym sporom, ktorú otázku
si súd v takomto prípade rieši ako predbežnú. Rovnako nesúhlasili s právnym posúdením veci zo strany
súdu I. stupňa, a to pokiaľ ide o jeho záver, že pokiaľ hranica medzi pozemkami určená je a odporcovia
užívajú neoprávnene časť pozemku navrhovateľov, ktorá im nepatrí môžu sa domáhať žalobou ochrany
vlastníckeho práva návrhom na vypratanie presne vymedzenej plochy pozemku, resp. zdržanie sa
užívania. Práve touto žalobou sa domáhajú ochrany aj ochrany svojho vlastníctva, ktoré je vymedzené
práve vlastníckymi hranicami a tieto boli v časti susediacej s odporcami narušené. Zamietnutím žaloby
sa nič nevyrieši, všetky existujúce rozpory medzi účastníkmi budú naďalej pretrvávať a tento stav právnej
neistoty sa bude prenášať v budúcnosti na ďalších nadobúdateľov dotknutých pozemkov. Daný stav sa
pokúšali zvrátiť aj iným spôsobom v rámci prešetrovania postupu príslušnej správy katastra v Trenčíne,
avšak nakoniec boli nútení a aj súdom odkázaní na podanie žaloby o určenie vlastníckej hranice. Každý
kto je len z časti dotknutý zmenou údajov v katastri nehnuteľností, s ktorou nesúhlasí a ktorá sa týka
rozsahu jeho vlastníctva má naliehavý právny záujem na novom a najmä správnom určení vlastníckej
hranice, ktorá bude spoľahlivo vyjadrovať súlad právneho a skutočného stavu nehnuteľností.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu, a žiadali,
aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň si
uplatnili trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s právnymi
závermi, ku ktorým dospel súd pri vyhodnotení opodstatnenosti podanej žaloby a to vo vzťahu k
potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení, ktoré v konaní požadovali.
Námietky oboch navrhovateľov vyjadrené v odvolaní týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia
naliehavosti právneho záujmu pokladajú za nedôvodné práve s poukazom na rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorý v napadnutom rozhodnutí naopak dôkladne a po právnej stránke správne upriamil svoju
pozornosť na zistenie dôvodnosti podaného žalobného návrhu vzhľadom na nepreukázanú existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení. V tejto situácii poukázali, že práve na túto skutočnosť
upozorňovali od začiatku súdneho konania a z týchto dôvodov požadovali žalobu zamietnuť. V zmysle
ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení nie je daný pokiaľ je možné žalovať o
splnenie povinnosti. Sú názoru, že súd správne rozlišoval otázku spornosti priebehu hranice pozemkov
medzi účastníkmi a otázku potreby určenia tejto hranice meritórnym súdnym rozhodnutím. Taktiež
uviedli, že navrhovatelia v určitých okamihoch dokazovania nerozlišovali skutočnosti ohľadom určenie
priebehu hraníc medzi pozemkami a určením vlastníckeho práva, resp. ochranou tohto práva. Je
nepochybné, že súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre zistenie dôvodnosti
a opodstatnenosti formulovanej žaloby. Súd správne vyhodnotil žalobu za nedôvodnú, pričom správnosť
rozhodnutia je zrejmá aj zo skutočností, že v situácií, ktorú uvádzajú a tvrdia navrhovatelia sa ponúka na
uplatnenie žaloba na splnenie povinnosti. Práve odporkyňa 1/ sa žalobou na plnenie úspešne domáhala
ochrany svojho vlastníckeho práva podanou negatórnou žalobou sp. zn. 19/C/21/2008, kde bola otázka

vlastníckych práv účastníkov konania už preukazovaná. Nesúhlasili s tvrdením odvolateľov, že nevedeli
preukázať svoje vlastnícke vzťahy, od ktorých je vlastnícka hranica pozemku odvodená. Toto tvrdenie je
vyvrátené práve dôkazmi, ktoré boli z ich strany predložené. Jedná sa o zavádzajúce tvrdenie, pričom
súd podľa petitu žaloby mal a aj posudzoval predmet sporu, keďže je viazaný požadovaným určením
priebehu hranice medzi pozemkami ako petit sporu formulovali navrhovatelia. Avšak boli pripravení
svoje vlastnícke práva v prípade potreby preukázať. Navrhovatelia sa však domáhali určenia hranice
medzi pozemkami, nie určenia vlastníckeho práva, preto súd správne námietky navrhovateľov pokladal
za nadbytočné a neúčelné vzhľadom na predmet konania. Nesúhlasili s námietkami odvolateľov, že
v dôsledku zmeny údajov o priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov konania v roku 2004, v
dôsledku právoplatného rozhodnutia Správy katastra Trenčín zo dňa 27.9.2004 č. X-19/04 došlo k
objektívnemu vyvolaniu stavu právnej neistoty v navrhovateľov. Práve naopak predmetným rozhodnutím
bola takáto neistota odstránená. Poukázali na to, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a v
dôsledku jeho účinkov vyriešilo pro futuro akékoľvek pochybnosti o výmere a priebehu hraníc medzi
pozemkami vo vlastníctve všetkých účastníkov konania. Toto rozhodnutie je naďalej platné, nikto ho
nezrušil, nikto z navrhovateľov ani iných osôb ho nenamieta a nielen Správa katastra Trenčín, ale aj
všetci účastníci sú ním viazaní. Rovnako aj súd v tomto predmete sporu musí k tomuto rozhodnutiu
prihliadať a nemôže ho meniť. Práve z týchto dôvodov preto namietali od roku 2009 dôvodnosť podanej
žaloby. Neopodstatnenosť žalobného návrhu potvrdil aj ustanovený znalec, ktorý totiž rovnako musel
a aj samozrejme prihliadol k všetkým listinám tvoriacich základ pre spracovanie a podanie znaleckého
posudku, vrátane práve vyššie uvedeného rozhodnutia katastra. Toto by sa týkalo aj akéhokoľvek
iného znalca, preto návrh na ustanovenie iného nového znalca vyplývajúci z podaného odvolania je
zavádzajúci a rovnako poukázali na skutočnosť, že dokazovanie bolo vyhlásené súdom prvého stupňa
za skončené, preto takýto návrh pokladajú za nekvalifikovaný.

Navrhovatelia následne prostredníctvom právnej zástupkyne doplnili dvomi podaniami podané odvolanie
po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto sa odvolací súd týmto doplnením odvolania nezaoberal,
nakoľko uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby súd určil, že hranica medzi
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Trenčín v k. ú. Istebník, zapísanými v LV č. 118 ako CKN
parc. č. 565 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 496 m2, CKN parc. č. 564 - záhrady o výmere
360 m2, CKN parcela č. 563 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 ako bezpodielové
spoluvlastníctvo navrhovateľov 1, 2 pod B1 a v LV č. 119 ako CKN parcela č. 560 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 183 m2 zapísanými ako bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1, 2 pod B2 a
nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. 597 ako CKN parc. č. 556 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
398 m2 a CKN parcela č. 557/2 - záhrady o výmere 192 m2 ako výlučné vlastníctvo odporkyne 1) pod
B1 v celosti a zapísanými v LV č. 116 ako CKN parc. č. 557/1 - záhrady o výmere 905 m2, CKN parc. č.
558 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a CKN parc. č. 559 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 414 m2 vo vlastnícke odporcu 2/ ako jeho výlučné vlastníctvo pod B4 v celosti prechádza bodmi
určenými podľa grafickej prílohy znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, ktorý bude súčasťou
rozsudku, ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že na určení hranice medzi predmetnými parcelami v k.
ú. Istebník nie je daný naliehavý právny záujem.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky

navrhovateľov vznesené v ich odvolaní, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude.

Odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým dospel
súd prvého stupňa pri vyhodnotení opodstatnenosti podanej žaloby a to vo vzťahu k potrebe
preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení, ktoré v konaní požadovali.
Námietky oboch navrhovateľov vyjadrené v odvolaní týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia
naliehavosti právneho záujmu považuje odvolací súd za nedôvodné práve s poukazom na rozhodnutie
súdu prvého stupňa, ktorý v napadnutom rozhodnutí dôkladne a po právnej stránke správne upriamil
svoju pozornosť na zistenie dôvodnosti podaného žalobného návrhu vzhľadom na nepreukázanú
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení nie je daný pokiaľ je možné
žalovať o splnenie povinnosti. Súd prvého stupňa správne rozlišoval otázku spornosti priebehu hranice
pozemkov medzi účastníkmi a otázku potreby určenia tejto hranice meritórnym súdnym rozhodnutím.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre zistenie dôvodnosti
a opodstatnenosti formulovanej žaloby a následne správne vyhodnotil žalobu za nedôvodnú.

Navrhovatelia v tomto konaní špecifikovali naliehavý právny záujem tak, že v podstate sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva k časti pozemku, ktorý sa nachádza medzi súčasnou vlastníckou hranicou
vyznačenou v katastri nehnuteľností medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve odporcov a
pôvodnou vlastníckou hranicou platnou v r. 2004, ktorá bola zmenená po vykonaní opravy Správy
katastra Trenčín. Trvali na tom, že sú vlastníkmi tejto spornej časti tohto priestoru medzi pôvodnou
už odstránenou hranicou, ktorá tu existovala od r. 1988 až do 2004, a medzi súčasne zapísanou
hranicou ich pozemkov. Naliehavý právny záujem odôvodnili aj tým, že odporkyňa 1/ svojim konaním a
podaním žaloby, ktorá sa riešila na súde v inom spore vyjadrila svoj nesúhlas s postojom navrhovateľov
1/,2/ a s uplatňovaním ich vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov, keď sa domáhala, aby
nezasahovali v tomto rozsahu do jej vlastníckeho práva. Určovacou žalobou sa teda navrhovatelia
domáhali autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah, alebo právo tu je, alebo tu nie je.

V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že takéhoto určenia sa však navrhovatelia môžu
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
navrhovateľov je bez tohto určenia ohrozené, neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, právnu
neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie
nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak
je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je ohrozením
právneho postavenia navrhovateľov a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k
porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§
80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel
a význam.

Keďže predmetom sporu bolo určenie hranice medzi pozemkami, kedy je vždy úlohou znalca vytýčiť
hranicu na mieste samom, súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie, pričom odvolací súd
mal zhodne so súdom prvého stupňa zo znaleckého posudku č.7/2012 - vytyčovacieho náčrtu č.
393 zo dňa 27.10.2012 i výpovede znalca preukázané, že hranica medzi parcelami č. 563, 564,
565 a 556, 557/2, 557/1 tvorí spojnica bodov 13-131,242-1,242-4,314-1,242-3,242-5,242-2, pričom
body 242-1,242-4,314-1,242-3,242-5,242-2 boli vyznačené kovovými tyčkami a bod 13-131 znakom na
kovovom múriku. Táto bola vytýčená podľa Záznamu podrobného merania zmien č.242 v roku 2004,
ktorým bola odstránená chyba zo zle zameraného podrobného bodu č. 29 a tým priebehu hranice
medzi parcelami č. 563, 564, 565 a 556, 557, pričom sa rekonštrukcia vykonala podľa poľného náčrtu
z mapovania v roku 1940. O oprave bolo rozhodnuté príslušným orgánom katastra nehnuteľností v
správnom konaní, pričom súd musí z tohto rozhodnutia vychádzať. Hranica bola teda vytýčená v
súlade so zmenami dotknutého mapovaného územia a opravou uskutočnenou príslušným orgánom,
preskúmaná bola i súdom, pričom námietky navrhovateľov neboli v žiadnom z týchto konaní ustálené
ako relevantné.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal aj odvolací súd na základe vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa za preukázané, že v danom prípade na určení hranice medzi predmetnými parcelami
v k. ú. Istebník nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia hranice pozemkov by
právo navrhovateľov nebolo neisté a nie je ohrozené ani ich právne postavenie.

Z vykonaného rozsiahleho dokazovania pred súdom prvého stupňa mal ďalej aj odvolací súd objektívne
preukázané, že hranica medzi pozemkami účastníkov je objektívne zistiteľná a aj podľa výpovedí
súdneho znalca Ing. Ivana Špačka a vypracovaného vytyčovacieho náčrtu je hranica medzi parcelami
účastníkov určená, evidenčne v mapových podkladoch katastra zachytená, pričom odvolací súd v
tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd nie je oprávnený určovať hranice pozemku, pokiaľ tieto sú riadnym
spôsobom už určené. Pokiaľ hranica medzi pozemkami určená je a odporcovia užívajú neoprávnene
časť pozemku navrhovateľov, ktorá im nepatrí, môžu sa domáhať žalobou ochrany vlastníckeho práva
návrhom na vypratanie presne vymedzenej plochy pozemku, resp. zdržania sa užívania. Za tohto
stavu navrhovateľmi uplatnený nárok ani podľa odvolacieho súdu nemá oporu v hmotnom práve a na
požadovanom určení teda nie je naliehavý právny záujem.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver potom súd prvého stupňa správne nepokračoval v dokazovaní
doplnením znaleckého posudku, originálu listu vlastníctva evidujúcom parc č. (pôvodné) 101 a 102 a
vyžiadaním správy od čoho sa odvíja zápis vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov pre jeho
nadbytočnosť. Taktiež správne uviedol, že dokazovanie nebolo potrebné doplniť, i s prihliadnutím na
skutočnosť, že tieto návrhy smerovali k preskúmavaniu podkladov o oprávnenosti vlastníctva odporcov
resp. ich právnych predchodcov k (podľa navrhovateľov) spornej časti nehnuteľností napriek tomu, že
ich povinnosťou bolo predovšetkým tvrdiť a preukazovať skutočnosti akým titulom uvedené nadobudli
navrhovatelia (v súlade s prejednacou zásadou, ktorou je ovládané občianske súdne konanie) a v
tomto smere už ich kvalifikované tvrdenia absentovali, pričom pokiaľ argumentovali, že k zmene výmery
pozemkov navrhovateľov došlo aj v dôsledku iného právneho úkonu, tento neoznačili čoho dôsledkom
je potom aj podľa odvolacieho súdu, že v tomto konaní teda neuniesli dôkazné bremeno.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky navrhovateľov uvádzané v odvolaní považoval za
neopodstatnené, a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .