Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112208011
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112208011.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Bytový
podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanej: W. D.,
E.. X.X.XXXX, I. I. XX, D., právne zastúpenej JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, so sídlom
Tomášikova 35, Košice, v konaní o zaplatenie 94,93 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 94,93 eur a poplatok z omeškania vo výške 0,5 ‰ dlžnej

sumy, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 94,93 eur od 6.7.2013 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 12.7.2000 domáhal,

aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.645,- Sk (120,99 eur) a poplatku z omeškania vo výške
2,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý aj začatý mesiac omeškania, zo
sumy 169,- Sk (5,61 eur) od 16.3.1996 do zaplatenia, zo sumy 169,- Sk od 16.4.1996 do zaplatenia,
zo sumy 169,- Sk od 16.5.1996 do zaplatenia, zo sumy 169,- Sk od 16.6.1996 do zaplatenia, zo sumy
169,- Sk od 16.7.1996 do zaplatenia, zo sumy 169,- Sk od 16.8.1996 do zaplatenia, zo sumy 338,- Sk
od 16.9.1996 do zaplatenia, zo sumy 1.183,- Sk od 16.10.1996 do zaplatenia, zo sumy 169,- Sk od

16.8.1997 do zaplatenia, zo sumy 3.645,- Sk od 1.7.1998 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná obýva 2-izbový byt č. 1 na Študentskej 11 a podľa evidenčného listu
pre výpočet nájomného podľa vyhl. 60/1964 a 15/1992 Zb. a v zmysle opatrení MF SR č. R-11/1999
má platiť nájomné a úhrady za služby spojené s bývaním podľa prepisu, avšak žalovanej vznikol za rok
1996 nedoplatok 169,- Sk a za rok 1997 nedoplatok 3476,- Sk.

Uznesením zo dňa 4.6.2005 sp. zn. Ro 4363/00-5 Okresný súd Košice I na základe čiastočného
späťvzatia zastavil konanie v časti 785,- Sk (26,06 eur) a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.860,- Sk

(94,93 eur) s prísl. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania. Žalobca
vyčíslil k 18.4.2002 uplatnený poplatok z omeškania v sume 10.767 Sk (357,40 eur).

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 7.11.2012, č.k. 37Ro/139/2012-9, proti ktorému žalovaná v
zákonnej lehote podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že BPMK jej dňa 27.2.1998 vydalo potvrdenie o
vysporiadaní úhrad voči BPMK, že voči nemu nemá žiadne pozdĺžnosti.

V konaní ďalej žalovaná okrem iného uviedla, že voči nedoplatku za rok 1996 vznáša námietku

premlčania a že jej bolo doručené vyúčtovanie za rok 1997 až na základe jej výzvy z 20.5.2013, pričom
v ňom bol uvedený nedoplatok 2.198 Sk. V byte bývala vždy sama, no žalobca robil vyúčtovanie zadve osoby, preto žalovaná neuznáva pohľadávku žalobcu za vodu (vtedy ešte neboli merače v bytoch
a položky za vodu sa rozpočítavali podľa počtu osôb žijúcich v byte) a za odvoz smetia, prípadne i
upratovanie. Žalovaná nedoplatok za kúrenie vo výške 1.218,36 Sk neuznáva. Predpis nájomného mala

taký nízky z dôvodu, že v jej byte nikdy nefungovalo kúrenie a preto jej žalobca vždy dobropisoval cenu
za kúrenie až na obdobie rokov 1997, 1998. Žalovaná má za to, že žalobca mohol zálohové platby vo
výške2.400Sk,ktoréevidovalkukoncuapríla1998použiťvovýške1.724Sknazapočítaniepohľadávky
za rok 1997. Keďže žalovanej nebolo doručené vyúčtovanie, nemohla sa dostať do omeškania. Dôkazné
bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý si mal uchovať potrebnú dokumentáciu. Ako je možné, že vedel

žalovanej v rovnakom čase doručiť dohodu o úhrade poplatkov za spravovanie vlastníckych bytov z
5.6.1998, no nevedel jej doručiť vyúčtovanie. Žalobca nevie preukázať doručenie vyúčtovania žalovanej,
žalovaná sa teda nemohla dostať do omeškania s platením. Poukázala na skutočnosť, že žalobca
evidoval na účte v mesiaci apríl 1998 zálohové platby vo výške 2.400,- Sk, z čoho mohol použiť sumu
1.724,- Sk na započítanie pohľadávky z vyúčtovania za rok 1997. Zo zápisu o dohode a odovzdaní
a prevzatí predmetného bytu vyplýva, že na základe rozhodnutia ObNV- Sever č. KHaS 1315/1975 z

11.4.1975 vyplýva, že byt bol pridelený žalovanej a I. I., avšak dohodu podpísala iba žalovaná, lebo
druhá osoba tento byt neprevzala. Až odovzdanie a prevzatie bytu oprávňovalo toho, komu bol byt
pridelený, tento byt užívať. Ak bol byt pridelený dvom osobám a každá si prevzala byt, mal žalobca
účtovať každému užívateľovi osobitne. Žalobca po celú dobu účtoval neoprávnene úhrady za dve osoby.
O tom svedčí aj skutočnosť, že v roku 1998 bol predmetný byt prevedený do vlastníctva žalovanej, nie

do spoluvlastníctva žalovanej a I.. I. ako aj skutočnosť že Z.. I. nebola prihlásená na danej adrese k
trvalému ani prechodnému pobytu, hoci ako užívateľ bytu. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

Žalobca k odporu písomne uviedol, že žalovaná bola v rozhodujúcom období nájomcom predmetného
bytu. Predmetom konania ostal nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za

obdobie roku 1997. Vo vyúčtovaní boli započítané uhradené zálohy. Výška nedoplatku bola zrejmá
až po vydaní potvrdenia z 27.2.1998. V konaní žalobca ďalej uviedol, že vyúčtovanie nebolo možné
doručiť žalovanej do vlastných rúk, nakoľko žalovaná neoznámila žalobcovi zmenu adresy, hoci mala
vedomosť o tom, že jej má byť doručené. Potvrdenie o tom, že žalobca neeviduje voči žalovanej
žiadne nedoplatky jej bolo vydané dňa 31.1.1998, teda ešte pred spracovaním vyúčtovania za rok

1997, kedy žalobca nemohol mať vedomosť o výške nedoplatku za rok 1997. Správca je povinný
doručiť vyúčtovanie vždy najneskôr do 31.5. nasledujúceho kalendárneho roka. Vyúčtovanie bolo
spracované správne, čo podporuje aj vyúčtovanie za rok 1998, ktorého správnosť vyhotovenia žalovaná
nenamietala a dlh uznala a zaviazala sa ho uhradiť v splátkach. Uviedol, že v súčasnosti už nie je možné
predložiť vyúčtovanie za rok 1997 z dôvodu zmeny PC programu na spracovanie dát. a predmetné údaje

možno overiť len priamym nahliadnutím do PC, kde sú údaje uložené. Z evidenčného listu aj zápisu o
prevzatí a odovzdaní bytu z 25.4.1975 vyplýva, že druhou osobou bývajúcou v predmetnom byte bola
I. I., ktorá nemusela byť prihlásená k pobytu. Prípadné ukončenie užívania bytu druhou osobou bola
žalovaná povinná žalobcovi oznámiť, avšak túto užívateľku z evidencie bývajúcich neodhlásila, preto
bolo vyúčtovanie vypracované pre dve osoby správne.

Uznesením zo dňa 3.2.2014 sp.zn. 17C/87/2013-74 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Bytový
podnik mesta Košice a aby na jeho miesto vstúpil Bytový podnik mesta Košice s.r.o.

V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea
ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.11.2014.
Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 29.10.2014, t.j. v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový

stav veci:

Podľa potvrdení o trvalom pobyte z 3.10.1997 a 24.6.2014 bola žalovaná prihlásená k trvalému pobytu
na adrese Študentská 11 od 27.5.1975 (do 31.12.1999) sama.Podľa evidenčného listu z 25.4.1975 v predmetnom byte so žalovanou bývala aj I. I., E.. X.X.XXXX.

Podľa Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 25.4.1975 bola uzavretá dohoda o odovzdaní a
prevzatí bytu na Š. XX K. D. dojednanej medzi BPMK ako vlastníkom domu a I. I. i W. D. ako užívateľmi

bytu, podpísaná bola za vlastníka domu p. Š. W. Y. Q. Z.. D..

Listom z 20.5.2013 žalovaná žiadala BPMK o zaslanie kópie vyúčtovania nákladov za služby spojené s
bývaním za r. 1997. V prílohe listu zo 4.6.2013 žalobca zaslal žalovanej uvedené vyúčtovanie, pričom
nedoplatokk28.2.1998bolvyčíslenývsume2.198Sk,početosôbboluvedený:2,pričomprirozúčtovaní
ohrevu vody bola uvedená aj položka osoby. Nedoplatok mal byť uhradený do 30 dní od obdržania

vyúčtovania.

Podľa fotografickej snímky PC žalobcu má žalovaná za rok 1997 nedoplatok vo výške 2.860 Sk (94,93
eur).

Podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi Mestom Košice ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou z 5.10.1998 došlo k prevodu vlastníctva predmetného bytu z predávajúceho na kupujúcu,
zmluva bola zavkladovaná na Okresnom úrade Košice I, katastrálny odbor, 9.12.1998.

Podľa Potvrdenia o vysporiadaní úhrad voči BPM Košice z 27.2.1998 žalovaná k 31.1.1998 nemala voči
BPMK žiadne pozdĺžnosti v úhradách a vzhľadom na dátum podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva
bytu má za mesiace 2-4/1998 uhradené nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Z dohody účastníkov konania o uznaní dlhu a spôsobe vyrovnania z 3.4.2013 súd zistil, že žalovaná
uznala a zaviazala sa uhradiť v splátkach aj zvyšok dlhu, na zaplatenie ktorého bola zaviazaná

rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 13C/298/03-17 z 13.12.2004.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/298/03 súd zistil, že podľa zmluvy o nájme bytu uzavretej
medzi BPMK ako prenajímateľom a žalovanou z 25.4.1975 sa žalovaná stala nájomníčkou bytu č. 1
nachádzajúceho sa na Q. Š. XX K. D.. V zmluve sa žalovaná zaviazala uhrádzať cenu za plnenie
poskytované s užívaním bytu mesačne s tým, že po uplynutí roka vykurovacieho obdobia bude záloha

vyúčtovaná v súlade s vyhl. 60/1964 a 15/1992 Zb. Evidenčný list vyhotovuje BPMK. Nájomca je
povinný platiť nájomné a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu mesačne pozadu do 5.
dňa nasledujúceho mesiaca. Ak neuhradí do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť správcovi
bytu poplatok z omeškania. Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.10.1998
pre žalovanú mala žalovaná uhrádzať nájomné vo výške 169 Sk a za služby 631 Sk, spolu 800 Sk;

počet osôb v byte bol uvedený: 2. Podľa vyúčtovania BPMK zo 16.12.1999 adresovaného žalovanej
za rozúčtovacie obdobie od 1.10.1998 do 31.12.1998 (počet osôb 2) mala žalovaná uhradiť nedoplatok
2.985 Sk a zostatok za nevyúčtovateľné položky do 31.12.1998 207 Sk, spolu 3.492 Sk (115,91 eur).
Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 13C/298/03-17 z 13.12.2004 súd žalovanú zaviazal na zaplatenie
sumy 3.492 Sk s poplatkom z omeškania od 16.11.2003 do zaplatenia vo výške 2,5 promile za každý

deň omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania a trovy konania v sume 500
Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.2.2005. Žalovaná bola
v konaní zastúpená opatrovníčkou zo zamestnancov súdu.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby

užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1.
októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

Podľa§696ods.1Občianskehozákonníka,spôsobvýpočtunájomného,úhradyzaplneniaposkytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostrannezvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb. v platnom

znení vyhláška ustanovuje spôsob výpočtu nájomného z bytu a spôsob dojednávania a platenia
nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (ďalej len "ceny služieb") medzi vlastníkmi,
prípadne správcami domov ako prenajímateľmi a nájomcami.

Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhl. nájomnom nie sú zahrnuté ceny za ústredné (diaľkové) vykurovanie a
za dodávku teplej vody, upratovanie spoločných priestorov v dome, užívanie výťahu, dodávku vody z

verejnýchvodovodovavodární,odvádzanieodpadovýchvôdverejnýmikanalizáciami,užívaniedomovej
(blokovej)práčovne,osvetleniespoločnýchpriestorovvdome,kontroluačisteniekomínov,odvozpopola
a smetí, odvoz splaškov a čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou,
prípadne ceny ďalších služieb.

Podľa § 2 ods. 2 cit. vyhl. ceny služieb nezahrnuté podľa odseku 1 do nájomného sa rozúčtujú podľa
osobitných predpisov a rozhodnutí cenových orgánov.

Podľa § 2 ods. 3 cit. vyhl. ceny služieb, pre ktoré nie je ustanovený spôsob rozúčtovania podľa odseku
2, sa rozúčtujú takto:

a) upratovanie spoločných priestorov v dome, osvetlenie spoločných priestorov v dome, odvoz popola
a smetí, odvoz splaškov a čistenie žúmp - podľa pomeru podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových
plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,

b) užívanie výťahu - podľa pomeru podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome s tým, že tento pomer, resp. platba za túto službu sa uplatňuje pri bytoch
začínajúc druhým nadzemným podlažím domu,

c) užívanie domovej (blokovej) práčovne - sadzbami za jednu hodinu prevádzky alebo za dohodnutú
jednotku výkonu,

d) kontrola a čistenie komínov - podľa pomeru podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch
všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, okrem bytom a nebytových priestorov, ktoré nemajú
využívané vyústenie do komína,

e) vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou - za jeden byt.

Podľa § 2 ods. 4 cit. vyhl. ceny služieb, ktorých spôsob rozúčtovania nie je uvedený v odsekoch 2 a 3, sa

rozúčtujú podľa pomeru podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových
priestorov v dome.

Podľa § 2 ods. 5 cit. vyhl. spôsob rozúčtovania cien služieb uvedených v odsekoch 3 a 4 platí, pokiaľ
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcami inak.

Podľa § 2 ods. 6 cit. vyhl. ceny služieb, ktorých spôsob rozúčtovania je uvedený v odsekoch 3 až 5, sa

určiapodľacienzatietoslužby,ktoréplatíprecelýdomprenajímateľdodávateľomtýchtoslužieb.Aktieto
služby poskytuje sám prenajímateľ, určia sa náklady na tieto služby tak, že popri priamych nákladoch na
materiál a mzdy smie prenajímateľ započítať len náklady na technologické palivo, technologickú energiu,
odpisy predmetov postupnej spotreby v používaní, bežné opravy a prevádzkovú údržbu, odvod, (daň)
z objemu miezd pripadajúci na priame mzdy.

Podľa § 2 ods. 7 cit. vyhl. prenajímateľ bytu určí nájomcom mesačné preddavky za jednotlivé druhy
služieb uvedených v odsekoch 3 a 4, a to ako mesačný podiel predpokladaných nákladov prepočítaných
napríklad podľa príslušných noriem alebo podľa nákladov vynaložených v uplynulom roku. Skutočná
výška cien a celkových preddavkov za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok najneskôr
s vyúčtovaním vykurovacej sezóny. Tento postup platí, pokiaľ osobitný predpis alebo rozhodnutia

cenových orgánov neustanovujú iný postup alebo pokiaľ sa prenajímateľ s nájomcom v súlade s týmto
predpisom nedohodnú inak. V priebehu roka môže prenajímateľ zmeniť výšku mesačných preddavkov,
ak je preto dôvod vyplývajúci zo zmeny danej osobitným predpisom alebo v rozhodnutí cenovýchorgánov, prípadne z ďalších dôvodov, napr. zo zmeny rozsahu služby alebo jej kvality. Najneskôr do 90
dní od dátumu účinnosti tejto vyhlášky určí prenajímateľ nájomcovi mesačné preddavky za jednotlivé
druhy služieb, a to aj za celý mesiac, v ktorom vyhláška nadobudla účinnosť. Za obdobie pred určením

uvedených preddavkov zaplatí nájomca tieto preddavky po tom, čo bol s ich výškou oboznámený, a to
v najbližšom termíne určenom na platenie nájomného a preddavkov cien za služby; toto neplatí, ak sa
prenajímateľ dohodne s nájomcom inak.

Podľa § 18 ods. 1 cit. vyhl. užívateľ bytu je povinný do jedného mesiaca prenajímateľovi oznámiť
skutočnosti rozhodujúce pre určenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z
omeškania.

Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 674 Občianskeho zákonníka, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v
§ 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí
započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa § 675 Občianskeho zákonník právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa
musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich

mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne
a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009, poplatok z omeškania
je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac
omeškania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná bola v roku 1997 nájomníčkou I. Č.. XX E. Q.
Š.Á. XX K. D.. Žalobca vyúčtoval za rok 1997 platby spojené s užívaním bytu, ktorého výsledkom bol
nedoplatok vo výške 94,93 eur, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaná vyúčtovanú sumu doposiaľ
neuhradila, preto ju zaviazal na splnenie tejto povinnosti súd. Z evidenčného listu z 25.4.1975 aj zo
Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 25.4.1975 mal súd za preukázané, že predmetný byt

mala so žalovanou užívať aj I. I.Á., E.. X.X.XXXX. Žalovaná v konaní nepreukázala ani netvrdila, že by
si bola splnila povinnosť podľa § 18 ods. 1 vyhl. 60/1964 Zb. - do jedného mesiaca prenajímateľovi
oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre určenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním
bytu, teda že v byte Z.. I. nebýva a to napriek tomu, že z uvedených dokladov ako aj zálohových
predpisov a vyúčtovaní musela vedieť, že v byte je nahlásený počet osôb: 2. Nič na tom nemení, že p. I.

nepodpísala prevzatie bytu, ani že nemala nahlásený pobyt na uvedenej adrese, čo ovšem nevylučuje
skutočnosť, že v byte aj reálne bývala, pričom by k tomu postačovalo jej právo bývania odvodené od
práva nájomcu - žalovanej. Za irelevantné súd považoval aj potvrdenia o vysporiadaní úhrad voči BPM
Košice z 27.2.1998, podľa ktorého žalovaná k 31.1.1998 nemala voči BPMK žiadne pozdĺžnosti, nakoľko
v uvedenom čase BPMK ešte nemal spracované vyúčtovanie za rok 1997, teda nemohol mať vedomosť

o výške nedoplatku za rok 1997 a ani nemusel, nakoľko správca je povinný doručiť vyúčtovanie do 31.5.
nasledujúceho kalendárneho roka. Ďalej súd podotýka, že žalobcovi žiaden predpis neukladá povinnosť
započítaťmesačnézálohyznasledujúcehorokasnedoplatkomzapredchádzajúcirok.Navyšezálohové
platby za rok 1998 žalobca zohľadnil pri výpočte nedoplatku za rok 1998 a o tomto nedoplatku bolo aj
právoplatne rozhodnuté tunajším súdom v konaní č. 13C/298/2003. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že

kúrenie v predmetnom byte nefungovalo, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Navyše pokiaľmal byt vady, pre ktoré ho nemohla riadne užívať, mala o tom včas upovedomiť prenajímateľa a žiadať
zľavu v prekluzívnej lehote 6 mesiacov. Vzhľadom na uvedené súd považoval vyúčtovanie nedoplatku
za rok 1997 za vykonané správne. Žalovanou uvádzané skutočnosti nezakladajú žiaden právny dôvod

pre zánik dlhu, súd teda dospel k záveru, že návrh je v časti uplatnenej istiny dôvodný.

So zaplatením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do omeškania až uplynutím 30-dňovej lehoty
od obdržania predmetného vyúčtovania. Žalobca nepreukázal skoršie doručenie vyúčtovania, než
preukázala žalovaná, nakoľko vyúčtovanie nebolo prílohou žaloby ani iných podaní žalobcu. Podľa listu
žalobcu zo 4.6.2013 predloženého žalovanou, ktorého prílohu tvorilo predmetné vyúčtovanie, sa toto

vyúčtovanie dostalo do dispozície žalovanej najskôr dňa 5.6.2013, teda 30-dňová lehota na úhradu
nedoplatku uplynula až dňom 5.7.2013 a do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúcim dňom, kedy
žalobcovi vzniklo právo aj na úhradu poplatku z omeškania. Žalobca nepreukázal skoršie uplatnenie
nároku na zaplatenie uplatneného nároku voči žalovanej, preto mu okrem istiny patrí aj poplatok z
omeškania podľa predpisov platných v čase, kedy došlo k omeškaniu s plnením dlhu, t.j. vo výške 0,5
‰ z dlžnej sumy 94,93 eur, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania, od 6.7.2013

do zaplatenia. V zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd podľa výsledku konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s
ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15

dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)