Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 33Er/2689/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216927
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bartko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112216927.2

Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so
sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
IČO: 30 807 484, ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: T. L., L..C..I.., K.: XX XXX
XXX, W. G.. L. H. X/XXX, XXX XX Ž., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,63 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 5.9.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu
zániku povinného.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k.
26CbR/82/2012-72 zo dňa 02.05.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť PROŠUTO Slovakia, s.r.o.,
zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom PROŠUTO Slovakia, s.r.o., so
sídlom Ul. Slovenských dobrovoľníkov 4/119, 010 03 Žilina - Budatín, IČO: 44 933 754 v zmysle § 68
ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 24.08.2013 V Y M
A Z Á V A.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.“

Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri
zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo
dňa 24.8.2013 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.

Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).“

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“

Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade
postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného
bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné
zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez
likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda
ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy,
ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy
príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda
taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať
v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).

Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo
dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005
vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K
180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre
nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného
dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný
súd...“

Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.“

Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade
týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie na 47,69 eur.

Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej
len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku
spolu vo výške 41,63 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur (§ 14 ods.1 vyhlášky)

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 1,50 eur (§ 22 vyhlášky):

· poštovné 1,50 eur

Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 34,69 eur, priznané DPH celkom vo výške 6,94 eur (§ 22
zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v časti poštovné v ním uplatňovanej
výške 6,55 eur, ale iba vo výške 1,50 eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 1970/2012 mal súd preukázané
iba doručenie 1 písomnosti prostredníctvom pošty (t.j. 1 doručenka).

Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..

Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.