Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224003
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112224003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/314/2012-91 zo dňa 14. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 125
€ titulom majetkovej škody a sumy 825 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že v pozícii
oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6210880 s dlžníkom A. Z., pričom

po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci spisovú
značku Ex 11538/2009. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie,

aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného
súdu si teda navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla tým, že Okresný súd Revúca nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci si
navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy vyčíslenejv sume 825 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Okresný súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností súdu pri

uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/

nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Okresný súd ďalej konštatoval, že z exekučného spisu č. k. 5Er/213/2009 zistil, že dňa 26. 11. 2009
bola na súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného - navrhovateľa proti povinnému A. Z.. Exekučný
súd vydal poverenie dňa 15. 12 2010. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

uviedol, že z exekučného spisu 5Er/213/2009 zistil, že od podania žiadosti na vykonanie exekúcie do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie nebol exekučný súd nečinný. Konštatoval, že zo súdneho
spisu vyplýva, že exekučný súd vo veci plynulo konal. Jednak žiadal o predloženie rozhodcovského
spisu od Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom v Bratislave, následne žiadal právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere

a Všeobecných podmienok na poskytnutie úveru, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodcovského
rozsudku - exekučného titulu, na základe ktorých chcel posúdiť či plnenie, na ktoré rozhodcovský
rozsudok zaväzuje povinného je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Okresný súd poukázal
ďalej v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
70/02 a uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by exekučný súd nekonal plynulo, nakoľko

exekučný súd postupoval tak, že vykonal zodpovedne prieskumnú činnosť tak, aby mohol súdneho
exekútora buď poveriť vykonaním exekúcie, alebo žiadosť na vykonanie exekúcie zamietnuť. Pokiaľ
teda prekročil 15 - dňovú lehotu, nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a ani v príčinnej
súvislosti s prekročením tejto lehoty nemohlo dôjsť k tvrdenej škode, ktorej výšku navrhovateľ navyše
ani riadne nepreukázal. Pokiaľ ide o ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 01.

01. 2013 okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odporca dôvodne
namietal, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a majetkovej ujmy,
nakoľko nepreukázal, že konštatovaniu o nesprávnom úradnom postupe okresného súdu predchádzalo
kladné vybavenie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. iný postup vyžadovaný zákonom.
Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 18. 12. 2013 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101

ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní

rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľanavrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných

veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že

meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva

účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich

dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašielžiadneobjektívneudržateľnéospravedlňujúcedôvody. Podľanázorunavrhovateľarozhodnutie
okresnéhosúdujevnútornerozpornéatoztohodôvodu,žeokresnýsúdnapriektomu,žezistilporušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy

navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu

o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 13C/314/2012 zo dňa 14. 11. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú v celom rozsahu s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o
odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred

súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek
tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva,
že v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného
pojednávania uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva

na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Banská
Bystrica z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci; žiadne iné dôležité dôvody na
zrušenie nariadeného pojednávania (§ 119 ods. 1 OSP) navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne nepristúpil k zrušeniu nariadeného pojednávania.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že
uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,
že uznesením č. k. 41NcC/423/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici

tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 13C/314/2012 vylúčil JUDr. Evu Benčovú, zákonnú sudkyňu v exekučnom konaní, od ktorého
navrhovateľ odvodil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovanej v tomto konaní. Okresný
súd Banská Bystrica uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 13C/314/2012 pridelená
náhodným výberom spomedzi nevylúčených sudcov Okresného súdu Banská Bystrica sudcovi JUDr.

Gabrielovi Slobodníkovi, čo znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie
navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je rovnako ako odvolacia námietka
navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v

súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol

preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto
existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že
zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v odvolanívo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z
ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak
v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a

nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku

vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna
právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní
vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých

vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojeného spisu 5Er/213/2009, čo však neznamená, že túto časť
odôvodnenia jeho rozhodnutia možno považovať za nosnú časť argumentácie vedúcej k zamietnutiu
návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a vyvodiť z toho záver, že okresný

súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako v iných rozhodnutiach, týkajúcich sa tých istých účastníkov
konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, čo bolo
dôvodom zamietnutia žaloby.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že

okresný súd správne ustálil, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) OSP, pretože otázku či vo veci rozhodoval vylúčený sudca preskúmal súd vyššieho stupňa
v riadnom inštančnom postupe na základe riadneho opravného prostriedku. V uvedenej súvislosti
poukazuje odvolací súd na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013
a sp. zn. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými Ústavný súd SR sťažnosti obchodnej spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici (ktorými Krajský súd v Banskej
Bystrici nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci) odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie. Rovnako nie je daný
dôvod na prerušenie konania ani podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože neprebieha konanie, v
ktorom by sa riešila otázka, ktorá má pre meritórne rozhodnutie v tejto veci význam.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.