Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114217828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky Y. zast.

PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporcom: 1. Y. zast. kolíznym
opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Y. nie je otcom maloletej X.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia, ktorým súd určí, že odporca 1 nie je otcom
mal. X.j z dôvodu, že tento nie je biologickým otcom maloletej. Od marca 2013 sa intímne netýkali,
v októbri 2014 sa so synom odsťahovala zo spoločnej domácnosti, 20. 6: 2014 sa narodila maloletá.
Vzhľadom na to, že maloletá sa narodila počas trvania manželstva, za otca dieťaťa je považovaný jej

vtedajší manžel, odporca v 1. rade, ktorý však nie je biologickým otcom maloletej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd určil, že odporca 1 nie je otcom mal. X.y z dôvodu,
že s odporcom sú manželia, od februára 2013 nežijú manželským životom, nestýkali sa teda v období
rozhodnompresplodeniemaloletej.Otcadieťaťavsúčasnostinechceurčiť,nakoľkoprebieharozvodové
konania a nebolo by to v záujme maloletej. Nie je ním odporcom označený muž U., ktorého ani
nepozná. Odporca si je vedomý toho, že nie je otcom mal. X. Sám sa vyjadril, že si neželá, aby mala
maloletá priezvisko V.. S odporcom nemieni obnoviť spolužitie. Na tunajšom súde prebieha konanie o

rozvod manželstva, v ktorom sa vykonáva znalecké dokazovanie za účelom rozhodnutia o striedavej
starostlivosti o mal. Y., ktorý pochádza z manželstva účastníkov. Otcovi bolo na čas do rozvodu určené
výživné /maloletý bol zverený do starostlivosti matky/, vyživovaciu povinnosť si otec riadne neplní, je
vymáhané v rámci exekučného konania, a teda sú pochybnosti, ako sa chce starať o mal. X.u, ktorá
nie je jeho dieťaťom.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že s navrhovateľkou sú stále manželia, chce, aby sa manželka
vrátila. Je nábožensky založený, a teda dieťa by vychovával. S navrhovateľkou nežijú intímne od

februára 2013, necíti sa byť biologickým otcom dieťaťa, otcom je U.. V písomnom podaní uviedol, že
otázka otcovstva by mala byť riešená v konaní o rozvod manželstva a je absurdné, aby mu manželka
zatajovala vzťah, z ktorého maloletá pochádza a meno jej otca.Kolízny opatrovník doporučil do konania pribrať znalca.

Predmetom konania je zapretie otcovstva.

Podľa § 85 a nasl. Zák. o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého

dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. V
súlade s citovaným ustanovením zákona bolo určené otcovstvo maloletej, ktorá bola narodená nie do
času zániku manželstva, ale počas jeho trvania, a teda za otca sa považoval manžel matky maloletej.

Podľa § 86 Zák. o rodine má právo ako manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho
manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Podľa § 88 Zák. o rodine manžel má právo
zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke. Podľa § 88 ods. 2 Zák. o rodine aj matka môže do troch rokov

od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

V danom prípade z výpovedí účastníkov, teda navrhovateľky i odporcu v 1. rade nepochybne vyplýva,
že títo od februára 2013 nežijú manželským životom. Je teda nesporné, že sa intímne nestýkali v čase
rozhodnom pre splodenie dieťaťa. Sám odporca 1 sa necíti biologickým otcom maloletej. Otcovstvo
odporcu 1 bolo určené len zákonnou podmienkou, keď je stále manželom matky maloletej.

Súd vzhľadom na zhodné vyjadrenie účastníkov nepovažoval za hospodárne a účelné vykonávať
znalecké dokazovanie, okrem hospodárnosti by došlo i k prieťahom v konaní. Nie sú pochybnosti o
tom, že odporca v 1. rade nie je biologickým otcom dieťaťa, avšak pokiaľ matka neoznačí otca dieťaťa,
výsledky znaleckého dokazovania by nemali dôkazný význam pre toto konanie.

Zapretie otcovstva nie je v zásade na prospech maloletého dieťaťa. Citované ustanovenie zákona

však dáva matke možnosť zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel, pričom žiadne ďašie podmienky /
určenie biologického otca dieťaťa/ zákon neukladá. Vylúčenie otcovstva je možné preukázať dvoma
skutočnosťami: 1. Manžel vôbec v rozhodnej dobe s manželkou nesúložil, 2 hoci spolu súložili, nemohol
splodiť dieťa. V danom prípade je nepochybné, že manželia v rozhodnej dobe nesúložili, teda maloletá
z ich vzťahu nepochádza.

Tvrdenie otca, že chce obnoviť spolužitie a starať sa o maloletú, je s poukazom na uvedené s
prihliadnutím na zákonnú možnosť matky zaprieť otcovstvo, irelevantné, zvlášť za situácie, kedy
navrhovateľka nemieni obnoviť spolužitie, prebieha konanie o rozvod manželstva, a teda nie je
predpoklad vytvorenia zdravého rodinného prostredia. Za daného stavu síce nie je v záujme maloletej
zapretie otcovstva bez označenia otca dieťaťa, avšak treba vychádzať z analogického stavu, kedy sa

dieťa narodí nevydatej matke, ktorá sa rozhodne neuviesť otca dieťaťa. Súd má za to, že matka využila
svoje zákonné právo na zapretie otcovstva, zákon jej neukladá povinnosť označiť biologického otca
dieťaťa, a teda vzhľadom na vyjadrenie odporcu v 1. rade, ktorý sa necíti byť otcom maloletej, nie sú
dané žiadne dôvody na zamietnutie návrhu.

S poukazom na uvedené mal súd za to, že návrh je dôvodný, v konaní nebolo sporné, že odporca v 1.

rade nie je biologickým otcom maloletej, a teda mu vyhovel v celom rozsahu.

Úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.