Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107204327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2107204327.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačej a sudkýň JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky,
Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31364501, proti žalovanej: K. H., nar. X. S. XXXX, T., I. X, o zaplatenie
193,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 27.
marca 2013 č. k. 19C/215/2009-471 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 3. júla 2013 č. k.
19C/215/2009-505 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 193,68
eur a poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur
za každý i začatý mesiac omeškania z istiny 30,54 eur od 21. 12. 2004 do 11. 6. 2010, z istiny 45,24
eur od 21. 1. 2005 do 11. 6. 2010, z istiny 32,45 eur od 21. 3. 2005 do 11. 6. 2010, z istiny 12,79 eur
od 21. 3. 2005 do 21. 8. 2011, z istiny 45,24 eur od 21. 4. 2005 do 21. 8. 2011, z istiny 45,24 eur od
21. 5. 2005 do 21. 8. 2011, z istiny 38,44 eur od 21. 10. 2005 do 7. 6. 2012, z istiny 0,83 eur od 21.
2. 2006 do 7. 6. 2012, z istiny 45,24 eur od 21. 3. 2006 do 7. 6. 2012, z istiny 11,89 eur od 21. 4.
2006 do 7. 6. 2012, z istiny 33,35 eur od 21. 4. 2006 do zaplatenia, z istiny 5,24 eur od 21. 5. 2006 do
zaplatenia, z istiny 45,24 eur od 21. 9. 2006, z istiny 5,24 eur od 21. 10. 2006 do zaplatenia, z istiny
5,24 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 47,63 eur všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. tiež povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 537,-
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, III. žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 33,03 eur
prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti rozsudku a IV. žalovanej vrátil súdny
poplatok vo výške 32,87 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 580, § 581 ods. 2, § 671 ods. 1, § 697 O. z.
(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), § 4 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2008, tiež od 1. 1. 2009 a od 1. 7. 2010. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná užívala byt žalobcu č. X na prízemí na I. ulici č. X v T. na
základe zmluvy o nájme bytu z 25. 4. 2001. V zmysle tejto zmluvy bolo jej povinnosťou platiť žalobcovi
ako prenajímateľovi nájomné a preddavok za služby najneskôr do 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca.
Pôvodným predmetom konania bolo zaplatenie nedoplatku, ktorý vznikol žalovanej od 1. 6. 2001 do 31.
10. 2006 vo výške 40.546,- Sk s príslušenstvom. Žalovaná sa svojou obranou domáhala započítania jej
pohľadávok titulom preplatkov, ktoré jej vznikli v rokoch 2003, 2008 až 2011 v celkovej výške 1.105,03
eur. Na základe znaleckého dokazovania mal súd (prvého stupňa) preukázané, že žalobca má voči
žalovanej pohľadávku titulom nezaplatenia nájomného za byt a služby spojené s užívaním bytu k 31.

12. 2006 vo výške 1.223,79 eur a k 31. 10. 2006 vo výške 1.345,88 eur. Pohľadávka žalovanej voči
žalobcovi v uvedenom období nebola zistená. Pred začatím konania zobral žalobca žalobu späť v časti
zaplatenia sumy 661,77 eur z dôvodu započítania pohľadávky žalovanej titulom preplatkov za služby
zistené ročným zúčtovaním za roku 2007 vo výške 53,81 eur, za rok 2008 vo výške 122,81 eur a za
splátky platené vo vyššej sume (ako bolo potrebné) za rok 2008 vo výške 27,28 eur, za rok 2009 361,38
eur a za rok 2010 36,49 eur, resp. i v časti 60,- eur ako rozdiel zistený po prepočítaní skutočnej splatnosti
jednotlivých ročných vyúčtovaní. Predmetom konania tak zostala suma 684,11 eur, ktorá pozostávala
z dlžných súm nájomného a služieb za obdobie november 2004 až október 2006, ktoré žalovaná za
dané mesiace neplnila, teda buď žalobcovi nepoukázala vôbec žiadnu platbu alebo poukázala len časť
predpísanej platby. Žalobca zohľadnil všetky preplatky, ktoré žalovanej vznikli ako žiadala žalovaná.
Nezohľadnil len sumu 74,82 eur (preplatok za rok 2003), pretože takýto preplatok žalovanej vznikol, ale
bol už započítaný a nebol predmetom tohto konania. Túto sumu nezohľadnil ani súd (prvého stupňa), keď
žalovaná nepreukázala existenciu tejto pohľadávky a ani znaleckým dokazovaním nebolo zistené že v
období 1. 6. 2001 až 31. 10. 2006 mala žalovaná pohľadávku voči žalobcovi titulom preplatku. Súd
nezohľadnil proti pohľadávke žalobcu ani sumu 219,55 eur, ktorej započítania sa domáhala žalovaná
titulom úroku z omeškania, keď mala za to, že jednotlivé preplatky žalovanej boli kompenzované 23.
8. 2012, teda od dátumu, kedy vznikli bol žalobca v omeškaní s úhradou jednotlivých preplatkov, preto
si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,0239% z jednotlivých dlžných súm. Súd (prvého stupňa)
ustálil, že žalobca sa nedostal do omeškania s vyplatením preplatkov ročného vyúčtovania, keď z
hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodné, keby bol prejav smerujúci
na započítanie urobený, resp. kedy došiel druhému účastníkovi, pretože zánik vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok nastane už okamihom, kedy sa stretli, nie až ku dňu, kedy bol urobený kompenzačný prejav.
Od 11. 3. 2013, kedy žalobca zobral späť žalobu v časti 1.152,20 eur a súd konanie v tejto časti zastavil,
zostala predmetom konania suma 193,68 eur a poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy
za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý aj začatý mesiac omeškania z jednotlivých
súm istín od konkrétnych dátumov. Súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu,
keď mal preukázané, že za obdobie, ktoré bolo pôvodne predmetom konania, t. j. jún 2001 až október
2006 bol dlh žalovanej voči žalobcovi vo výške 40.546,- Sk, t. j. 1.345,88 eur. Preplatky zistené v ročných
zúčtovaniach služieb spojených s užívaním bytu v rokoch 2007 až 2011 boli žalobcom zohľadnené a
započítané proti jeho pohľadávke uplatnenej v konaní v celkovej výške 667,05 eur. Žalobca v priebehu
konania znížil svoju pohľadávku o jednotlivé splátky dlhu, ktoré žalovaná poukazovala následne od
roku 2008 vo forme zvýšených platieb nájomného v celkovej výške 425,15 eur. Z pôvodného dlhu teda
žalovaná nezaplatila sumu 193,68 eur a túto sumu uložil súd prvého stupňa žalovanej zaplatiť žalobcovi
titulom nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu za obdobie od novembra 2004
do 31. 10. 2006. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanou, súd poukázal na skutočnosť, že
pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe by bola potenciálne premlčaná pohľadávka evidovaná k 9. 2.
2004 (žaloba podaná 9. 2. 2007). Avšak splatnosť nájomného za jednotlivé mesiace je v zmysle zmluvy
o nájme bytu 15-ty deň nasledujúceho mesiaca a výšku potenciálne premlčanej pohľadávky žalobcu
je možné stanoviť k 31. 12. 2003. K tomuto dátumu bola aktuálna výška nedoplatku žalovanej v čase
vyúčtovania vo výške 8.073,- Sk, r. j. 267,98 eur. Táto pohľadávka bola vyrovnaná platbami žalovanej
v roku 2008, ktoré poukazovala vyššími mesačnými platbami oproti predpisu za účelom splácania dlhu
žalobcovi vo výške 27,28 eur a vo zvyšku platbami v roku 2009 v celkovej výške 361,38 eur. Tento
dlh, ktorý by bolo možné považovať za premlčaný, nebol kompenzovaný pohľadávkou žalovanej voči
pohľadávke žalobcu, ale bol vyrovnaný zvýšenými platbami žalovanej v rokoch 2008 a 2009. Žalovaná
neuviedla, ktorý konkrétny dlh a za aké obdobie uhrádza, preto si žalobca mohol priradiť tieto platby na
úhradu celkového dlhu za celé obdobie, v ktorom evidoval nedoplatok žalovanej a to i dlhu, ktorý bol
premlčaný (R 13/1990). Súd priznal žalobcovi poplatok z omeškania v uplatnenej nižšej výške, keď si
mohol v období do 31. 12. 2008 uplatniť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne, od 1. 1.
2009 do 30. 6. 2010 vo výške 1 promile denne a od 1. 7. 2010 vo výške 0,5 promile denne. Žalobca
nežiadal poplatok z omeškania z celej žalovanej sumy, ale iba z nedoplatku na nájomnom, preto neprišlo
k vyrovnaniu všetkých istín uvedených ako príslušenstvo pohľadávky titulom započítania nedoplatku na
nájomnom ako pohľadávky žalobcu voči pohľadávkam žalovanej z preplatkov z vyúčtovania za služby.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta druhá
O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku),
keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške 47,63 eur
(80,66 eur ako zaplatený súdny poplatok mínus 33,03 eur ako vrátený súdny poplatok žalobcovi), keďže
iné trovy si neuplatnil. Za úspech žalobcu možno považovať i čiastočné zastavenie konania, pretože v
tejto časti bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovanej, ktorá svoj dlh zaplatila až po podaní žaloby.

Súd rozhodol i o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v časti, v ktorej vzal žalobu späť pred začatím
prvého pojednávania (v časti 661,77 eur) podľa § 11 ods. 1, 4 ZoSP (zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnení). Predmetom konania zostala suma 684,11 eur a 6% z
nej predstavovalo súdny poplatok vo výške 41,- eur, ktorý súdny poplatok musel byť krátený o 6,63 eur
a vrátený tak žalobcovi v sume 33,03 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania
podľa § 148 ods. 1 O. s. p. v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 537,- eur, keď znalkyni
Ing. Miriam Šefčíkovej, PhD. bolo priznané znalečné vo výške 617,- eur zo štátnych rozpočtových
prostriedkov, pričom žalobca zaplatil preddavok vo výške 80,- eur a zvyšok uhradí žalovaná.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a so svojím
záväzným právnym názorom vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ a h/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Prvoradou otázkou
je, prečo žalobca požaduje 193,68 eur, keď žalovaná mohla dlhovať maximálne 163,71 eur. Súd prvého
stupňa mohol rozhodovať maximálne o rozdiele 1.268,74 eur mínus 1.105,02 eur v prospech žalobcu.
S prihliadnutím na premlčanie mohlo byť vo februári 2007 žalovateľných len 955,82 eur. V časti 390,06
eur musel byť žalobca procesne neúspešný už v čase podania žaloby. Súd prvého stupňa neakceptoval
rozdielnosť splatnosti nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu. Poukázala na rozsudok
4 Cdo 140/2002 z 26. 3. 2003 podľa ktorého, nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené
s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb. Žalovaná prehlasuje, že urobila zápočet
listom z 21. 1. 2013 a v čase rozhodovania tak nemala dlh na istine, ale má voči žalobcovi preplatok
74,39 eur. Keďže boli dlhy žalovanej z rokov 2001-2002 premlčané, nemal žalobca žiadny nárok na
zaplatenie dlžnej istiny a žalovaná bola k 27. 3. 2013 v jednoznačnom preplatku. Nebolo jej vôľou, aby
žalobca jej zvýšené mesačné platby na jej škodu svojvoľne rozdeľoval a neidentifikovateľne priraďoval
k iným údajným pohľadávkam podľa vlastnej ľubovôle. Žalovaná očakávala a očakáva, že dostane
overené a pravdivé vyúčtovanie, čo sa dodnes nestalo. Uviedla, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, údaje o pohľadávkach predkladal chaoticky a tým zmiatol aj
súd. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nechcel urobiť platnému právu zodpovedajúci záver. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýba úplné
právne posúdenie prípadu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že v konaní presne vymedzil žalovanú sumu a
jednotlivé čiastky, z ktorých žiadal zaplatiť poplatok z omeškania. Znalecké dokazovanie potvrdilo vo
všetkých bodoch tvrdenia žalobcu. Zdôraznil, že súd prvého stupňa sa zaoberal aj obranou žalovanej
(podrobne). Predĺženie súdneho konania bolo spôsobené neprofesionálnym prístupom advokátky
žalovanej, ktorá okrem zásobovania súdu niekoľkostranovými bezpredmetnými vyjadreniami plnými
latinských výrazov, nevedela presne špecifikovať nároky žalovanej, ktoré si uplatňovala voči žalobcovi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok i napadnuté uznesenie,
resp. i konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.
s. p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovanej nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sú vecne správne, a preto je potrebné ich
potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19C/215/2009 je zaplatenie 193,68
eur titulom nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 6. 2001 do
31. 10. 2006. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené a žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
193,68 eur s príslušenstvom, náhrady trov konania a náhrady trov štátu, resp. i preskúmanie správnosti
uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým žalovanej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a uznesenia, ako aj celého obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a i právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa, ktoré ho viedlo k daným rozhodnutiam je vecne správne. Svoje rozhodnutia súd
prvého stupňa náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom i napadnutým uznesením (a ich dôvodmi) a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Pre vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalovanej uvádza ešte odvolací súd nasledovné:

Žalobca sa žalobou súdu prvého stupňa doručenou 9. 2. 2007 domáhal (najskôr) vydania platobného
rozkazu na sumu 40.546,- Sk s príslušenstvom titulom dlžného nájomného a poplatkov spojených
s užívaním bytu za obdobie od 1. 6. 2001 do 31. 10. 2006. Išlo o byt č. X na ulici I.. X v T.,
ktorého je žalovaná nájomníčkou na základe Zmluvy o nájme bytu z 25. 4. 2001 (táto bola uzavretá
na základe prechodu nájmu bytu po smrti hlavného nájomcu) na čas neurčitý. Žalovaná sa zaviazala
platiť prenajímateľovi nájomné a preddavok za služby najneskôr do 15-dňa nasledujúceho mesiaca
stanovené podľa platných cenových predpisov vo výške vypočítanej v Evidenčnom liste, ináč je povinná
zaplatiť prenajímateľovi (žalobcovi) poplatok zo meškania vo výške 2,5 promile z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania najmenej však 25,- Sk za každý začatý mesiac omeškania. Nedoplatky a preplatky sú
splatné do 15-tich dní po doručení vyúčtovania nájomcovi. Nájomca uhradí prenajímateľovi nedoplatok
z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného s užívaním bytu najneskôr do 30 dní od doručenia
vyúčtovania. Žalobca doložil výpočty nájmu bytu (zálohové platby) od 1. 6. 2001 postupne až do 1. 1.
2006 a evidenčné karty od roku 2001 do roku 2006 s tým, že v roku 2001 mala žalovaná nedoplatok vo
výške 2.471,- Sk (predpis 8.771,- Sk, zaplatené 6.300,- Sk), v roku 2002 nedoplatok vo výške 7.233,-
Sk (predpis 15.036,- Sk, zaplatené 11.700,- Sk, zúčtovanie 1.426,- Sk), v roku 2003 nedoplatok vo
výške 6.452,- Sk (predpis 23.422,- Sk, zaplatené 27.297,- Sk, zúčtovanie 3.094,- Sk), v roku 2004
nedoplatok vo výške 23.183,- Sk (predpis 29.510,- Sk, zaplatené 14.400,- Sk, zúčtovanie 1.621,- Sk),
v roku 2005 nedoplatok vo výške 31.804,- Sk (predpis 30.443,- Sk, zaplatené 20.600,- Sk, zúčtovanie
mínus 1.222,- Sk) a v roku 2006 nedoplatok vo výške 40.546,- Sk (predpis 27.580,- Sk, zaplatené
18.200,- Sk, zúčtovanie mínus 638,- Sk). Vo veci bolo najskôr rozhodnuté platobným rozkazom č. k.
17Ro/45/2007-45 (8. 4. 2009) tak, že súd uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu žalobcovi zaplatila 1.345,88 eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy
11,72 eur od 20. 6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 11,72 eur od 20. 7. 2001 do zaplatenia a zo sumy
11,72 eur od 20. 8. 2001 do zaplatenia a príslušnými poplatkami z omeškania, resp. tiež náhradu trov
konania z titulu zaplateného súdneho poplatku 80,66 eur. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaná
podala včas odôvodnený odpor.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, jednak listinnými dôkazmi poskytnutými
žalobcom i žalovanou, ale najmä nariadením znaleckého dokazovania, výsledkom ktorého bol znalecký
posudok č. 3/11 z 30. 6. 2011 Ing. Miriam Šefčíkovej, PhD., znalkyne z odboru ekonómia a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že ku dňu vyúčtovania
skutočných nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2006, ktoré bolo vykázané v mesiaci máj 2007,
žalobca mal pohľadávku voči žalovanej titulom nezaplatenia nájomného za byt a služby spojené s
užívaním bytu k 31. 12. 2006 vo výške 1.223,79 eur (niekdajších 36.868,- Sk). Naopak, žalovaná nemala
k tomuto dňu pohľadávku voči žalobcovi titulom preplatku na nájomnom za byt a služby spojené s
užívaním bytu. Vzhľadom na to, že žaloba žalobcu sa dotýkala obdobia od 1. 6. 2001 do 31. 10. 2006,
k tomuto dátumu súdna znalkyňa vyčíslila nedoplatok žalovanej zhodne ako žalobca, t. j. vo výške
1.345,88 eur (40.546,- Sk).

Súd prvého stupňa potom rozhodol správne, ak žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca vzal späť žalobu
vždy v takej sume, v akej vznikol žalovanej za každý ďalší nasledujúci rok preplatok, o započítanie

ktorých preplatkov žalovaná žiadala. Len v časti 60,- eur vzal späť žalobu z dôvodu iného výpočtu
splatnosti ročných vyúčtovaní. Vo zvyšku, t. j. v časti 193,68 eur i s príslušnými poplatkami z omeškania,
bola žalovanej správne uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu, pretože takáto suma zvyšku
pohľadávky vyplýva i zo znaleckého posudku súdnej znalkyne a žalovaná počas celého konania
nepredložila relevantný dôkaz, ktorým by výšku svojho dlhu voči žalobcovi vyvrátila. Súd prvého
stupňa správne poukázal na nemožnosť akceptácie žalovanou vznesenej námietky premlčania, pretože
žalovaná pri uhrádzaní platieb vyšších ako predpísaných neuvádzala, ktorý dlh zvýšenou platbou
uhrádza. Žalobca mal potom voľné ruky pri priraďovaní zvyšku zvýšených platieb vždy k aktuálne
existujúcemu nedoplatku žalovanej na nájomnom a platbách spojených s užívaním nájomného bytu.
Keďže žalovaná v odvolaní neuviedla, v akej výške dlh akceptuje (resp. uviedla, avšak postupom
odvolania svoj názor menila i viackrát a nakoniec ustálila, že preplatok má ona voči žalobcovi), neuviedla
žiadne relevantné výhrady, resp. chyby a opomenutia žalobcu, ktorými by sa jej podarilo čo i len čiastočne
zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, odvolací súd potom nemal inú možnosť, ako napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako správny po vecnej i právnej stránke.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyrubil žalovanej súdny poplatok za odvolanie zo dňa 4.
4. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/215/2009-471 z 27. 3. 2013 vo výške 16,50
eur podľa položky č. 1b sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. Proti tomuto uzneseniu
žalovaná podala odvolanie s tým, že súčasne požiadala o priznanie oslobodenia od platenia súdneho
poplatku. Na základe priložených dokladov a tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania,
ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa rozhodol,
že žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
bol žalovanej vyrubený súdny poplatok za odvolanie tak zostalo v platnosti a ako také muselo byť
odvolacím súdom potvrdené z dôvodu jeho vecnej správnosti, pretože žalovaná nepodala odvolanie proti
uzneseniu, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyvolala tak povinnosť i
odvolacieho súdu rozhodovať o správnosti tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom odvolací súd musel stotožniť s vyslovenými závermi súdu prvého
stupňa a rozsudok súdu prvého stupňa i uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť (podľa § 219 ods. 1 a
2 O. s. p.) z dôvodu ich vecnej správnosti.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. o. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní zaznamenala úspech žalobkyňa a neúspešnou bola
žalovaná, ktorej tak bolo potrebné uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov tohto odvolacieho
konania, avšak vzhľadom na to, že si žalobca žiadnu náhradu neuplatnil a ani nevyčíslil, takúto povinnosť
žalovanej odvolací súd neuložil.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.