Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/354/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207890
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213207890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.

Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a. s., so
sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenej: ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. O., Q. XXX/XX, o zaplatenie
296,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
7. mája 2013 č. k. 8C/153/2013-21, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 124,96 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 17.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania
23,97 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci 20.5.2009 uzavreli písomnú úverovú zmluvu, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 259,00 eur. Pretože žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný konal ako fyzická osoba - občan, ide o
spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.3.2010. Súd
preskúmal obsah predmetnej zmluvy a zistil, že absentuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože táto neobsahuje adresu
predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve je síce uvedená adresa
žalobkyne, nikde však nie je uvedené, že ide adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť. Absentuje tiež náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona. V zmluve je totiž uvedená
len jedna suma splátky, z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru, koľko ide na splátku

úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Nevyplýva to ani zo všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú naviac nečitateľné. Splátkový kalendár, ktorý žalobkyňa k návrhu pripojila, nie je tým, ktorý
by mal byť súčasťou zmluvy. Tento totiž už obsahuje prehľad úhrad vykonaných žalovaným aj spôsob
ich započítania, zosplatnenie a pod. Nikde v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach nie
je uvedené, že by splátkový kalendár bol žalobkyňou odovzdaný žalovanému najneskôr pri podpise
zmluvy. Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľský úver považuje zabezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobkyňa mala právo na vrátenie skutočne poskytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru. Nemá právo žiadať úroky z úveru. Nemala právo úhradu vykonanú
žalovaným sčasti započítať na úhradu úrokov z úveru. Taktiež nemala a nemá právo ani na poplatky.

Nemala právo z úhrady, ktorú žalovaný vykonal, započítať niečo na úhradu poplatkov. Žalobkyňa teda
mala právo požadovať iba výšku úveru, ktorý preukázateľne poskytla, teda 259,00 eur. Žalovaný uhradil
celkom 134,04 eur (ako to vyplýva zo súčtu všetkých vykonaných úhrad) a má ešte vrátiť 124,96 eur.
S plnením tejto sumy bol a je žalovaný v omeškaní, preto je žaloba dôvodná aj čo do vyčíslených
úrokov z omeškania do zosplatenia, teda do 14.2.2011 v sume 0,19 eur a tiež čo do úrokov z omeškania

0,024 % denne zo sumy 124,96 eur od 17.4.2013 do zaplatenia. Dôvodný je aj v časti vyčíslených
úrokov z omeškania od zosplatenia, teda od 14.2.2011 do dátumu 16.4.2013, ale iba v sume 23,78 eur,
miesto žiadanej sumy 62,15 eur. Ako už bolo uvedené, ku dňu zosplatennia, teda ku dňu 14.2.2011,
žalovaný dlhoval sumu 124,96 eur a nie viac. Preto ak prepočítame úroky z omeškania 0,024 % denne
zo sumy 124,96 eur od 14.2.2011 do 16.4.2013 dostaneme sumu 23,78 eur. V tejto výške sú tak úroky z
omeškania od zosplatenia do podania návrhu dôvodné. Žaloba nie je dôvodná čo do zaplatenia 171,16

eur spolu s úrokom z omeškania 0,024 % denne zo sumy 150,58 eur od 17.4.2011 do zaplatenia a
nie je dôvodná ani čo do úrokov z omeškania od zosplatenia do 16.4.2011 v sume 38,37 eur. Ide o
nedôvodnú sumu z istiny úveru, lebo žalobkyňa si uplatňovala istinu z úveru v sume vyššej než aký bol
dlh, lebo žiadala nie sumu 124,96 eur ale sumu 210,64 eur. Keďže úver pre absenciu dvoch náležitostí
je bez úrokov a bez poplatkov, žalobkyňa nemá právo na úroky 39,85 eur, ani na úroky 25,05 eur. Z toho

istého dôvodu nemá právo ani na poplatok 16,00 eur. Nemala právo ani na započítanie poplatkov na
poistenie vo vykonaných splátkach, ani na zmluvnú pokutu 4,58 eur, lebo dojednania o zmluvnej pokute
sú absolútne neplatné. Pokiaľ sa týka celého textu úverových podmienok ide o dojednanie absolútne
neplatné. Sú písané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom. Z tohto dôvodu je nutné
s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ vyhodnotiť podmienky obsiahnuté v úverových podmienkach ako

absolútne neplatné, pretože ide o právny úkon, ktorý nebol urobený jasne, určite a zrozumiteľne. Sú
vlastne nečitateľné a tak nie je možné sa s nimi riadnym spôsobom pred podpisom zmluvy ani oboznámiť
a posúdiť obsah dojednania. Ďalším dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa ust. § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zák. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok žalobkyňa
ako dodávateľ totiž postupovala v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi,

pretože dojednania v úverových podmienkach vyhotovila tak drobným písmom, že tým vlastne využila
omylspotrebiteľa,ktorýtakýmtodrobnýmpísmenámaninevenovaldostatočnúpozornosťaaninemohol,
lebo boli skoro nečitateľné a teda netransparentné. Žalobkyňa v podstate týmto spôsobom využila svoje
postavenie ako dodávateľa a znemožnila žalovanému riadnym spôsobom oboznámiť sa s obsahom
zmluvných podmienok a posúdiť obsah dojednania. Ide tak o podmienky absolútne neplatné, vrátane

dojednaní o zmluvnej pokute, ktoré sú v nich obsiahnuté. Naviac je nutné uviesť, že dohodu účastníkov
o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa
zák. ust. OZ zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že
zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom
predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou

zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 OZ právo požadovať
úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. Textom obchodných podmienok písaným
takým drobným písmom právny predchodca žalobkyne zavádzal spotrebiteľa dojmom, že ide o pomerne
nepodstatné veci zmluvy. Naviac, dojednanie o zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu obchodných
podmienok, je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže

vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá a nehovoriac o tom, že taký dojem vyvoláva aj
veľkosť (alebo skôr malosť, drobnosť) písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Okrem toho obchodné
podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme
a podobe, určuje výlučne len dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. S plnením nedôvodnej
sumy sa nemohol žalovaný dostať do omeškania. Žalobkyňa tak nemá právo na úroky z omeškania

0,024 % denne z nedôvodnej sumy či už v kapitalizovanej podobe alebo v percentuálnom vyjadrení.
V nedôvodnej časti tak bolo potrebné žalobu zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) keď ako žalobkyňa tak aj žalovaný mali
v konaní čiastočný úspech aj neúspech, žalobkyňa dokonca neúspech v miere vyššej ako úspech ak
zohľadníme neúspech aj do čo vyčíslených úrokov z omeškania.

Proti tomuto rozsudku, výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a výroku o trovách konania, podala odvolanie
žalobkyňa z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedla, že nesúhlasí so záverom, že zmluva neobsahovala obsahové náležitosti, keď
adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle § 4 ods.

2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedená na prednej strane zmluvy v sekcii predajca, a
to „C. Q. - ANDREA SHOP, s miestom podnikania Vámbéryho 53/9, Dunajská Streda, PSČ : 929 01 (bod
63 až 67 ÚZ)“. Náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, teda výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov vyplýva z bodov 50. ÚZ - výška splátky 10,17 eur mesačne, bod 51. zmluvy -
celkovo42splátok,bod58.-splatnosťprvejsplátky20.6.2009,z§1hlavy5ÚPvyplýva,ževjednotlivých

splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky,
ktoré je klient povinný platiť a prípadná úhrada za poistenie. V rámci dohodnutých splátok teda bola
dohodnutá i splatnosť úrokov, prípadne ďalších poplatkov. K záveru o neplatnosti úverových podmienok
uviedla, že v právnom poriadku SR neexistuje osobitná úprava veľkosti písma zmluvných ustanovení
formulárových zmlúv a úverové podmienky sú čitateľné i voľným okom, a ich čitateľnosť žalovaný
ani nenamietal. Nemôže ísť ani o rozpor s dobrými mravmi, pretože v spotrebiteľských zmluvách je

potrebné posudzovať, či došlo k značnej nerovnováhe v zmluvnom postavení, pričom OZ v zozname
neprijateľných zmluvných podmienok neuvádza vyhotovenie úverových podmienok dodávateľa menším
písmom. Ohľadom zmluvného dojednania o zmluvnej pokute v úverových podmienkach má za to, že išlo
odojednanieplatné,pretožežalovanýnaprednejstranezmluvyvyhlásil,žeprejavujesúhlassúverovými
podmienkami, preto písomná forma dojednania zmluvnej pokuty bola dodržaná. Na základe uvedeného

navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho
zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom :

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania je zrejmé,
že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému úver 259 eur a splatil 124,96 eur, nebola medzi účastníkmi sporná.

Tiež nebolo sporným, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho
poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. OZ. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo
predmet prieskumu odvolacieho súdu, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi
má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda či žalobkyni vznikol nárok na

zaplatenie istiny, úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty uvedených v návrhu na začatie konania a či sú
úverové podmienky žalobkyne platné.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 20.5.2009 a úverových zmluvných podmienok
žalobkyne, tvoriacich jej súčasť vyplýva, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3905062357, v ktorej
je uvedené, že žalobkyňa poskytuje žalovanému úver 259 eur, pričom žalovaný bol povinný úver splatiť

v 42 mesačných splátkach po 10,17 eur.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretie predmetnej úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Odvolací súd preskúmal obsah predloženej zmluvy a dospel k záveru, že neobsahuje adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Hoci zmluva obsahuje
adresupredávajúceho,neuvádza,žeideoadresu,naktorejjemožnéuplatniťreklamáciualebosťažnosť

anámietkyžalobkynevodvolanísúpretovtejtočastineopodstatnené.Rovnakosaodvolacísúdstotožnil
aj so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Hoci výška, počet a termíny splatnosti istiny sú uvedené v bodoch 50., 51.,
57. a 58. zmluvy, absentujú údaje o výške, počte a termínoch splatnosti úrokov a iných poplatkov.
Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že tieto vyplývajú z § 1 hlavy 5 úverových podmienok a
priloženého splátkového kalendára, pretože v zmysle zákonného ustanovenia tieto údaje nemajú zo

zmluvy „vyplývať“, ale majú v nej byť priamo uvedené. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý (čo nebolo sporné), bolo potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o námietku zrozumiteľnosti a čitateľnosti úverových podmienok, odvolací súd dáva za pravdu
žalobkyni v tom, že predložené úverové podmienky, aj keď sú písané veľmi drobným písmom, nie sú

úplne nečitateľné. Ich čitateľnosť je však v dôsledku použitia malého písma objektívne sťažená. Podľa
názoru odvolacieho súdu, konanie žalobkyne pri uzatváraní zmlúv hore popísaným spôsobom, teda
použitím drobného písma pri určitých častiach zmluvy, napĺňa znaky tzv. nekalej obchodnej praktiky.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (predtým zák. č. 634/1992 Zb.) v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v

rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ustanovenie § 7 ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Zmluva o úvere, uvedená na prvej strane celej písomnosti,

a jej podstatné náležitosti sú uvádzané väčším písmom, sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné.
Úverové podmienky, majú úplne odlišnú podobu, sú písané drobným písmom, údaje v nich obsiahnuté
sú nekonkrétne s množstvom odkazov na iné časti, neprehľadné, podľa názoru odvolacieho súdu pre
priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné, vyvolávajúce dojem, že sú nepodstatné a zmluva sa uzatvára
za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Takýto postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy možno

považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, pretože nevysvetľuje, prečo by
účastníci nemohli uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej obsah by bol celý dobre čitateľný. Súčasťou úverových
podmienok sú pritom i ďalšie právne úkony, napríklad zmluva o revolvingovom úvere I a zmluva o
revolvingovom úvere II. Postup žalobkyne pri uzatváraní takýchto zmlúv (obsahujúcich až 3 právne
úkony) podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej

službe (úveru), pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára zmluvu za podmienok, ktoré sú v zmluve
jednoznačne a výrazne označené. Opak je však pravdou, pretože podstatné časti zmluvy sú ukryté
v ťažko čitateľných úverových podmienkach, v ktorých sú ukryté dokonca i ďalšie právne úkony a
ustanovenia o zmluvnej pokute s množstvom ďalších odkazov. Konanie žalobkyne v rozpore s dobrými
mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez

ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. I. ÚS
3512/2011 z 11. novembra 2013 a to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každejzmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to,
aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ
tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania
zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ale len spotrebiteľskej zmluvy (listiny) samotnej. Ako neopodstatnené preto odvolací súd vyhodnotil aj

námietky žalobkyne voči záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvnej pokuty uvedené v jej
odvolaní.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu
vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, preto mu

ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.