Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010127
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010127.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 12. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 2. 6. 2014, sp. zn. 9T
53/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. F. D. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285
písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ktorý mal spáchať tak, že
v presne nezistenom čase v dňoch 14. 7. 2008 a 15. 7. 2008 vo K. D. na ubytovni S. na ulici E., na izbe
č. XX na 4. poschodí, najmenej dvakrát vykonal pohlavný styk s maloletou K.K., nar. XX. X. XXXX, keď
obžalovaný v čase činu o veku maloletej vedel.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo
vykonané na hlavnom pojednávaní, ako aj prípravnom konaní súd nemôže urobiť jednoznačný
uzáver o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, aj keď k súloži medzi obžalovaným a
maloletou poškodenou došlo, jednoznačne nemožno povedať, že by obžalovaný vedel o veku maloletej
poškodenej, teda že táto v čase pohlavného styku nedovŕšila vek 15 rokov a potom vyhodnotil dôkazy

použijúc zásadu „in dubio pro reo“.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, napádajúc rozsudok okresného
súduvcelomrozsahu,keďpoukazovalnato,ženemožnosastotožnilsoskutkovýmizisteniamirozsudku
okresného súdu, keď tento vyslovil pochybnosti o tom, či obžalovaný vedel o veku maloletej K.K., nar.
XX. X. XXXX, navyše poukazoval na to, že matka maloletej X. D. a obžalovaný sú v príbuzenskom

pomere vo vzťahu bratranec - sesternica, navyše obžalovaný žil po určitý čas práve s matkou maloletej
X. D. a vzhľadom na tieto okolnosti mohol dospieť k záveru o veku maloletej. Navyše samotná maloletá
mala tvrdiť a uvádzať obžalovanému pred súložou, že nedovŕšila vek 15 rokov. Domáhal sa potom,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých ustálil
správne skutkový stav a jeho postup bol v súlade s Trestným poriadkom, keď podľa § 285 písm. b) Tr.
por. obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonanýchdôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na F. D. obžalobu pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. dňa 29. 5. 2013.

Pre neprítomnosť obžalovaného sa hlavné pojednávanie viackrát odročovalo a pátralo sa po pobyte

obžalovaného, pričom bolo zistené, že tento bol odsúdený rozsudkom Krajinského súdu pre trestné
veci vo Viedni 1. 2. 2011, sp. zn. 083Hv 112/10p v spojení s rozhodnutím Vyššieho Krajinského súdu
Viedeň z 20. 6. 2011, sp. zn. 19Bs 153/11f pre prečin odporu proti štátnej moci v štádiu pokusu podľa §
15, 269 ods. 1 Tr. zák. Rakúskej republiky a iné v celkovej výmere 6 rokov, pričom Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo 14. 6. 2012, sp. zn. 4Ntc 1/2012 uznal tento rozsudok a obžalovaný tak vykonáva trest
odňatia slobody na území SR.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy. Pokiaľ ide o
obranu obžalovaného, tento sa doznáva k tomu, že s maloletou mal pohlavný styk, keď ju stretol po 10
až 11 rokoch, pretože poznal jej matku, nevedel však aký je skutočný vek maloletej, pretože táto podľa
neho bola fyzicky vyspelá a pôsobila dojmom 17 ročnej ženy.

V tomto smere je rozporná výpoveď samotnej maloletej, keď táto bola viackrát vypočutá a to 16. 7. 2008,
najprv na OR PZ v Leviciach, potom toho istého dňa na OO PZ v Šahách a nakoniec OR PZ v Lučenci. V
každej výpovedi maloletá iným spôsobom interpretovala stretnutie s obžalovaným a aj tú skutočnosť, či
došlo s ním k pohlavnému styku a či bol pohlavný styk dobrovoľný. V prvej výpovedi maloletá uvádzala,

že s obžalovaným nemala žiadny pohlavný styk, keď spali oddelene a obžalovaný ju nijakým spôsobom
neobťažoval, pretože maloletá ho mala ako za „otca“, keďže žil určitý čas s jej mamou. V druhej výpovedi
maloletá uvádzala, že obžalovaný ju mal násilím vtiahnuť do taxíka, potom zavrieť na ubytovni vo K. D.
a tu ju znásilniť. Nakoniec pri poslednej výpovedi maloletá uvádzala, že sa jednalo o dobrovoľný sex,
pričom povedala obžalovanému koľko má rokov.

S prihliadnutím na tieto výpovede, ako aj ďalším dôkazom zo psychologického vyšetrenia maloletej
psychológom A.. Z. A., z ktorého vyplýva, že maloletá je mentálne opozdená na úroveň 10 ročného
dieťaťa (vyšetrenie 16. 12. 2008), jej výpovede zo psychologického hľadiska možno považovať za
vieryhodné, resp. možno ich považovať za vieryhodné len čiastočne. Maloletá je výrazne sexuálne

orientovaná, extrovertovaná, sociálne zanedbaná bez trvalých mravných zásad. Je potrebné poukázať
aj na rozsudok Okresného súdu Levice z 19. 3. 2010, 10 P 261/09, ktorým bola maloletá umiestnená
do ústavnej starostlivosti v Reedukačnom centre v J., pretože správanie maloletej je arogantné, drzé,
má problémy s rešpektovaním autorít s podozrením na poskytovanie sexuálnych služieb. Za tohto stavu
tvrdeniamaloletej,čiobžalovanémuhovorilaosvojomvekusúotáznesprihliadnutímajnatúskutočnosť,

že obžalovaný sa s maloletou stretol po 10 rokoch, pričom za tento čas maloletá zrejme fyzicky dospela.
Aj krajský súd považuje tvrdenie maloletej o tom, že obžalovanému o veku hovorila za tvrdenie, ktorým
sa snažila vylepšiť svoju povesť a svoj imidž. Ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané v tejto súvislosti sú len
sprostredkované, ktoré vyplývali z toho, kde maloletá bola a ako ju rodinní príslušníci hľadali.

Za tohto stavu sa potom možno stotožniť s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, že je ťažké
urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, najmä v tom smere, či
obžalovaný vedel o veku maloletej v dňoch 14. 7. 2008 a 15. 7. 2008 a tvrdenia okresného prokurátora,
že tak mohol vedieť vzhľadom na príbuzenský vzťah sú otázne. Prvostupňový súd potom správne
vyhodnotil všetky dostupné dôkazy použijúc zásadu „in dubio pro reo“, keď dospel k tomu záveru, že

skutok sa síce stal, skutok však nie je trestným činom a tak podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného
F. D. spod obžaloby oslobodil.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravnýprostriedok.