Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 22, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616212390
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616212390.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobkyne Q. Y. - Q., O., M.,

Q. XXXX/XX, IČO: 47654066, právne zastúpenej JUDr. Iveta Fabianová, advokátka, Zimná 58, Spišská
Nová Ves proti žalovanej V. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. N..M..Š. XXXX/XX, A.Á. G. Z., právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, o
zaplatenie 700,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 400,--EUR, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 14,28 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves, samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala,
aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 700,--EUR a nahradiť trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 09.03.2016 zmluvu o
sprostredkovaní č. XXXX/XX (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“), na základe ktorej sa žalobkyňa
zaviazala, že bude pre žalovanú vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako záujemca a
zároveň poskytovateľ krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo poskytovateľ služieb pre
rodinuadomácnosťmalapríležitosťuzavrieťzmluvustreťouosobouakoobjednávateľomtýchtoslužieb,
ktorej predmetom by bolo poskytovanie služieb žalovanou v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri
opatere detí a starších osôb alebo v predmete činnosti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť

(t.j. opatera staršej osoby) (ďalej len „sprostredkúvaná zmluva“), a to podľa požiadaviek žalovanej
a žalovaná sa zaviazala, že uhradí žalobkyni ako sprostredkovateľovi províziu v sume 400,--EUR v
prípade, že bude uzavretá sprostredkúvaná zmluva a uhradí náklady spojené so sprostredkovaním
v sume 300,--EUR. Podľa požiadaviek žalovanej ako záujemkyne o poskytovanie služieb opatery
staršej osoby (viď “požiadavky záujemcu“) a najmä pre to, aby žalovaná mala príležitosť uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu, ktorej predmetom by bolo opatrovanie staršej osoby , ktorej váha nepresiahne
80 kg, aby išlo o chodiacu pani s možnou začiatočnou demenciou, ktorej by zároveň pomáhala pri

hygiene a v domácnosti , žalobkyňa našla pre žalovanú vhodnú osobu o opatrovanie, ktorou bola pani L.
A., K. A. XX, XXX XX M.-A., G.. Žalobkyňa za týmto účelom oznámila, že objednávateľom tejto služby
o opatrovanie staršej pani je pani R. P. (ďalej len „objednávateľ“), na ktorú sa bolo možné nakontaktovať
prostredníctvom telefónu a uviedla jej telefónne číslo. Žalobkyňa v rámci sprostredkovania poskytlaďalšie informácie ohľadom staršej osoby, ktoré potrebuje pre opateru a rovnako jej poskytla informácie
o tom, čo staršia osoba a objednávateľ vyžaduje od žalovanej. Žalovaná okrem iných požiadaviek
mala mať milý a priateľský prístup k staršej opatrovanej osobe a jej rodine, dôstojné zaobchádzanie,

ovládať nemecký jazyk na komunikatívnej úrovni a byť držiteľom vodičského preukazu skupiny B,
mať etiketu v stolovaní a obliekaní, zostaviť pre opatrovanú osobu denný režim, dbať na pravidelný
prísun tekutín a stravy, viesť domácnosť (t.j. prať, žehliť, vysávať), pripravovať jedlá, nakupovať. Pre
žalovanú bola zabezpečená vlastná izba s internetovým pripojením a strava v bytovom dome. Žalovaná
s požiadavkami, ktoré jej boli oznámené, súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom na listine „Informácie o

opatrovanej osobe, požiadavky objednávateľa“. Na základe potvrdených a odsúhlasených požiadaviek
objednávateľa opatery staršej osoby, žalovaná súhlasila, že do Nemecka, za účelom poskytovania
opatrovateľských služieb vycestuje a tak žalobkyňa jej poskytla bližšie informácie o tom, že žalovaná
bude mať možnosť uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu dňa 23.3.2016, že do Nemecka k opatrovanej
osobe bude môcť (ak bude mať záujem ) cestovať prostredníctvom prepravcu . Rovnako jej oznámila, že
k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy je nutné mať živnostenské oprávnenie - osvedčenie so zameraním

na opatrovateľstvo, nakoľko v Nemecku je možné vykonávať opatrovateľskú činnosť len, na základe
živnostenského oprávnenia. Žalovaná dňa 22.03.2016 do Nemecka aj vycestovala a sprostredkúvanú
zmluvu dňa 23.03.2016 aj uzavrela. Žalovaná nie len že mala možnosť a príležitosť uzavrieť zmluvu
o opatrovaní (sprostredkúvanú zmluvu), ale takúto zmluvu o opatrovaní staršej osoby a to p. L. A.
aj uzavrela a žalobkyňou vyhľadanú pani, ktorú bolo nutné opatrovať, žalovaná aj opatrovala a to od

22.03.2016 po dobu cca 2 týždňov, do 12.04.2016. Žalobkyni tak v zmysle ust. bodu 1, čl. III zmluvy
o sprostredkovaní vznikol nárok na províziu v sume 400,--EUR a rovnako tak v zmysle ust. bodu 3
článku IV zmluvy o sprostredkovaní s poukazom na ust. bodu 2 písm. a) a b) článku VI. Zmluvy
o sprostredkovaní. Z ustanovenia bodu 1 článku III Zmluvy o sprostredkovaní č. 2016/10 zo dňa
09.03.2016 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobkyni províziu, ak uzavrie zmluvu, ktorá

je predmetom sprostredkovania špecifikovaná v bode 1 článku II tejto zmluvy o sprostredkovaní, t.j.
sprostredkúvanú zmluvu. Z listinného dôkazu, ktorým je e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a p.
R. P. (objednávateľ) resp. L. A. (opatrovaná osoba) vyplýva, že žalovaná sprostredkúvanú zmluvu aj
uzavrela dňa 23.03.2016 s pani L. A.. V zmysle bodu 4 článku III Zmluvy o sprostredkovaní provízia
dohodnutá v sume 400,--EUR mala byť žalovanou uhradená v lehote do 3.6.2016. v zmysle bodu 3,

článku IV „Náklady spojené so sprostredkovaním“ Zmluvy o sprostredkovaní č.2016/10 zo dňa 9.3.2016
sa žalovaná rovnako zaviazala uhradiť žalobkyni náklady spojené so sprostredkovaním, ktorých výška
bola dohodnutá paušálne v sume 300,--EUR, a to v lehote do 22.4.2016. Aj napriek splatnosti
jednotlivých úhrad, žalovaná si svoje peňažné záväzky vyplývajúce so Zmluvy o sprostredkovaní
doposiaľ nesplnila a províziu v sume 400,--EUR a náklady spojené so sprostredkovaním v sume 300,--

EUR doposiaľ neuhradila.

3. V spore bol súdom vydaný platobný rozkaz pod sp.zn. 16Csp/25/2016-28 zo dňa 06.09.2016, proti
ktorému žalovaná podala včas a odôvodnený odpor, preto súd uznesením sp.zn. 16Csp/25/2016-28 zo
dňa 06.10.2016 predmetný platobný rozkaz zrušil.

4.Žalovanásakžalobepísomnevyjadrilavrámciodporu,vktoromuviedla,ženárokžalobkynepovažuje
zanedôvodný,nepreukázaný,nezákonnýavyplývajúcizabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu.Zmluva
zo dňa 09.03.2017 je podľa názoru žalovanej svojim obsahom zmluvou o sprostredkovaní zamestnania
za úhradu v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. a žalovaná má za to, že takáto podpísaná Zmluva

má niekoľko zásadných nedostatkov. Žalovaná nikdy neprehlásila, že má podnikateľské oprávnenie
a o tom, že by k uzatvoreniu zmluvy bolo potrebné takéto oprávnenie predložiť nebola zo strany
žalobkyne ani poučená. Zároveň nie je jasné, z akého právneho predpisu vyplýva tvrdenie žalobkyne,
že k vykonávaniu činnosti - starostlivosť a opatera starších ľudí a deti v Nemecku, je nutné disponovať
živnostenským oprávnením, keď podľa vedomosti žalovanej je možné takúto činnosť vykonávať i formou

pracovnej zmluvy. K výkonu činnosti - starostlivosť a opatera starších ľudí a detí žalovaná úspešne
absolvovala kurz opatrovania a z jednania žalobkyne nebol vydaný žiaden pokyn na to, aby si žalovaná
zriadila podnikateľské oprávnenie k tejto činnosti. V mailovej komunikácii pani L. A. sama prehlasuje, že
žalovaná bola žalobkyňou sprostredkovaná na pozíciu opatrovateľky, keď s touto mala vyššie menovaná
uzatvorenú ústnu pracovnú zmluvu a pracovala u nej v čase od 23.03. do 12.04.2016. Je teda zrejmé,

že aj tretia strana je v presvedčení, že žalovaná svoju činnosť vykonávala na základe pracovnej zmluvy.
Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 400,--EUR z titulu
provízie je nezákonný. Taktiež je nezákonný nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 300,--EUR z titulu
paušálnej náhrady nákladov, ktoré jej mali vzniknúť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnaniažalovanej nakoľko jednak nie je uvedené o aké náklady sa jedná (táto položka by mala byť rozpadová a
žalobkyňa by mala vedieť presne určiť jednotlivé položky) a zároveň zák.č 5/2004 Z.z. v účinnom znení
(resp. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) už neumožňuje žiadať náhradu nákladov po zamestnancovi

ani len z časti (na rozdiel od znenia zákona účinného do 1.5.2013). Administratívne a asistenčné
služby sú službami súvisiacimi so sprostredkovaním zamestnania, a žalovaná má za to, že takýto
poplatok si v zmysle zák.č. 5/2004 Z.z. nie je možné od žalovanej uplatňovať. Akákoľvek iná interpretácia
zákonnéhoustanoveniajeobchádzanímzákona.Žalovanámázato,žezmluva(žalobkyňouvyhotovená
a predložená na podpis žalovanej) bola uzatvorená zo strany žalobkyne za účelom obchádzania zákona

č. 5/2004 Z.z. , a preto je nutné považovať ju za absolútne neplatný právny úkon, keď zámerom
zmluvy bolo jednoznačne sprostredkovať žalovanej dlhodobú prácu v zahraničí. Sprostredkovanie
zamestnania za úhradu je viazanou živnosťou, na výkon ktorej v zmysle údajov zo živnostenského
registra žalobkyňa nemá a ani nemala v čase uzatvorenia zmluvy oprávnenie. Žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaslala podnet dňa 25.5.2016 na vykonanie kontroly u sprostredkovateľa
zamestnania na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, keď podľa § 12 zák.č. 5/2004 Z.z.

do pôsobnosti uvedeného orgánu spadá kontrola dodržiavania zákona okrem § 53e, dodržiavanie
všeobecne záväzných právnych predpisov, vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu
a nelegálne zamestnanie oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni atď. Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny listom zo dňa 13.7.2016 odpovedalo na podnet žalovanej vtom zmysle,
že úrad vec postúpil na ďalšie prešetrenie Okresnému úradu Prešov, Odbor živnostenského podnikania,

oddelenie živnostenskej kontroly. V prípade ak by si súd neosvojil uvedenú argumentáciu, žalovaná tiež
uvádza, že napriek skutočnosti, že podľa znenia zmluvy sa má táto riadiť ustanoveniami zák č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, je žalovaná toho názoru , že by takýto výklad
odporoval zákonu. Žalovaná nie je podnikateľkou podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva o
sprostredkovaní nespadá pod tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 Obch.zák.), teda sa bude riadiť

ustanoveniami zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), a to
bez ohľadu na to, čo je v tejto zmluve uvedené. Sprostredkovateľská zmluva je súčasne i spotrebiteľskou
zmluvou, ak sprostredkovateľ, ako podnikateľ, poskytuje záujemcovi - spotrebiteľovi služby. Zmluva
uzatvorenámedzistranamisporuvsúladesustanoveniami§52 násl.OZobsahujeneprijateľnézmluvné
podmienky. Medzi základné črty sprostredkovateľskej zmluvy patrí vymedzenie predmetu, ktorým je

sprostredkovanie a odmena, ktorá musí byť zaslúžená. Žalovaná má za to, že vymedzenie zmluvy, ktorá
mala byť zmluvou o sprostredkovaní podľa čl. II ods. 1 Zmluvy je natoľko neurčité a neupravuje ani
základné náležitosti sprostredkúvanej zmluvy, že nie je možné s určitosťou tvrdiť, že k sprostredkovaniu
takejto zmluvy zo strany žalobkyne skutočne došlo. Zároveň je nutné podotknúť, že žalovanej bol
sprostredkovaný žalobkyňou jeden výjazd za prácou do Nemecka a to na necelých 3 týždňov, keď

pracovala len na základe ústnej zmluvy a bola jej vyplatená celková odmena vo výške 1.260,--EUR.
Nárok žalobkyne z titulu provízie a náhrady nákladov spojených so sprostredkovaním zmluvy v celkovej
výške 700,--EUR, tak bol neprimeraný k prospechu, ktorý žalovaná prácou v Nemecku získala, a to
nehovoriac o tom, že žalovaná uhradila žalobkyni sumu 15,--EUR z titulu jednorazovej paušálnej sumy
podľa čl. IV ods. 2 zmluvy a taktiež si uhradila cestovné náklady. Na základe vzájomnej dohody mala

žalobkyňa pre žalovanú sprostredkovať dlhodobú prácu v Nemecku v pravidelných turnusoch, čo však
zo strany žalobkyne nebolo uskutočnené. Žalobkyňa sprostredkovala žalovanej iba jeden turnus v trvaní
menej ako tri týždne a následne odmietla žalovanej poskytnúť ďalšiu prácu, keď zmluvný vzťah bol
ukončený z dôvodov na strane žalovanej.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 19.10.2016 poukázala na to, že nie je sprostredkovateľom zamestnania
za úhradu, nemá živnostenské oprávnenie v oblasti sprostredkovania zamestnania za úhradu a ani
nesprostredkúva pre svojich klientov, t.j. ani pre žalovanú nesprostredkovala zamestnanie. Úmyslom
a vôľou žalobkyne a úmyslom a vôľou žalovanej bolo uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní v zmysle
ust. § 642 a násl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva nie je ani absolútne neplatným právnym

úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka , táto zmluva neodporuje svojim obsahom a ani
účelom zákonu a ani ho neobchádza. Žalobkyňa je zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu
Poprad pod č.: XXX-XXXXX a okrem iných oblastí podnikania podniká aj v predmete činnosti, ako
sú sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti poskytovania
krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb s výnimkou sprostredkovania zamestnania za

úhradu , sprostredkovateľská činnosť v oblasti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť s
výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu, a rovnako vykonáva aj činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov. Predmetom zmluvy o sprostredkovaní č. 2016/10 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 9.3.2016 (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“) podľa ustanoveníObchodného zákonníka bol záväzok žalobkyne, že bude pre žalovanú vyvíjať činnosť smerujúcu
k tomu, aby žalovaná ako záujemca a zároveň poskytovateľ krátkodobej pomoci pri opatere detí a
starších osôb alebo poskytovateľ služieb pre rodinu a domácnosť mala príležitosť uzavrieť zmluvu s

treťou osobou ako objednávateľom týchto služieb , ktorej predmetom by bolo poskytovanie služieb
žalovanou v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo v predmete
činnosti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť (t.j. opatera staršej osoby) a to podľa požiadaviek
žalovanej a záväzok žalovanej, že uhradí žalobkyni ako sprostredkovateľovi províziu v sume 400,--EUR
v prípade, že bude uzavretá sprostredkúvaná zmluva a uhradí náklady spojené so sprostredkovaním

v sume 300,--EUR. Zmluva o sprostredkovaní je dostatočne určitá a rovnako vymedzenie predmetu
sprostredkúvanej zmluvy je dostatočne určité. Pred podpisom samotnej zmluvy o sprostredkovaní bola
žalovaná zo strany žalobkyne osobitne upozornená na to, že žalobkyňa nesprostredkúva zamestnanie.
Zo toho dôvodu bola upozornená, že na území Nemeckej spolkovej republiky je možné vykonávať
takúto činnosť (t.j. opatrovanie staršej osoby) na základe živnostenského oprávnenia vydaného na
území SR, ktoré je následne legalizované na území Nemeckej spolkovej republiky a to formulárom

A1, ktorý vydáva Sociálna poisťovňa na území SR. Žalobkyňa síce uzavrela so žalovanou zmluvu o
sprostredkovaní, ako podnikateľ s fyzickou osobou bez živnostenského oprávnenia, avšak nakoľko k
uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy malo dôjsť na území Nemeckej spolkovej republiky až 23.3.2016
(t.j. žalovaná mala vycestovať dňa 22.3.2016), žalovaná mala dostatok času na vybavenie potrebných
formalít, t.j. živnostenského oprávnenia. Pani L. P., ktorá v Nemeckej spolkovej republike opatruje pani

L. A. , ju o všetkých podmienkach v danej rodine konkrétne aj oboznámila. Až následne po overení si
konkrétnych podmienok v danej rodine, t.j. o tretej osoby sa žalovaná rozhodla so žalobkyňou uzavrieť
zmluvu o sprostredkovaní. Žalovanej okrem toho boli poskytnuté zo strany žalobkyne všetky potrebné
informácie týkajúce sa opatrovanej osoby, t.j. jej vek, zdravotný stav a požiadavky, ktoré budú kladené
zo strany tretej osoby na žalovanú, čo žalovaná svojim podpisom aj potvrdila. K výhrade žalovanej, že

zo strany žalobkyne bol žalovanej sprostredkovaný len jeden výjazd za „prácou“ do Nemecka žalobkyňa
vo vyjadrení uviedla, že sprostredkúvaná zmluva mala byť uzavretá medzi žalovanou a treťou osobou
na dobu určitú, t.j. žalobkyňa sprostredkovala žalovanej uzavretie zmluvy na dobu dlhšiu ako sú tri
týždne. To, že žalovaná mala len jeden výjazd, aj to len na obdobie necelých troch týždňov zavinila práve
žalovaná. Z e-mailovej korešpondencie medzi žalobkyňou a p. R. P. vyplýva, že žalovaná si neplnila

svoje záväzky vyplývajúce jej zo sprostredkúvanej zmluvy uzavretej medzi ňou a L. A., ako treťou
osobou.Žalobkyňaajnapriektomu,ževzmyslezmluvyosprostredkovanínenesiežiadnuzodpovednosť
za to, že tretia osoba sprostredkúvanú zmluvu so žalovanou vypovedala , snažila sa žalovanej pomôcť
a u tretej osoby, t.j. L. A. sa prostredníctvom dôverníčky p. P. prihovorila, že ešte so žalovanou
sprostredkúvanú zmluvu neukončia. Žalovaná rovnako namietala, že za nárok žalobkyne z titulu provízie

a nákladov spojených so sprostredkovaním zmluvy v celkovej výške 700,--EUR je neprimeraných
prospech. Žalovaná trochu pozabudla oboznámiť súd, že cestovné náklady jej boli zo strany tretej osoby,
paniL.A.preplatené.Čosatýkaargumentužalovanej,ževe.mailovejkorešpondenciisaspomínapráca,
resp. na tretiu osobu bol vykonaný dotaz, či žalovaná mala u nej uzavretú ústnu pracovnú zmluvu, táto
terminológia bola použitá zámerne nakoľko ide o osoby, ktoré nemajú právnické vzdelanie a pod pojmom

práca zahŕňajú opateru, starostlivosť a pod. Sprostredkúvaná zmluva však nebola pracovnou zmluvou
v pravom slova zmysle (zamestnávateľ- zamestnanec). Rovnako z ďalšej e-mailovej korešpondencie
medzi žalobkyňou a pani R. P. vyplýva, že sú zámerne používané slová hovorové, laické, nie odborné
napr. „dorazila“. Žalobkyňa opätovne poukázala na o, že žalovaná na to, aby mohla na území Nemeckej
spolkovej republiky opatrovať staršie osoby, mala si zabezpečiť živnostenský list a formulár A1. Tieto

informácie boli pre žalovanú dostupné. Rovnako všetky informácie poskytnuté žalobkyňou si mala
možnosť žalovaná overiť, nakoľko pri všetkých potrebných informáciách boli uvedené mená konkrétnych
osôb a ich telefónne čísla. Žalovaná tým, že si neplnila záväzky zo sprostredkúvanej zmluvy, na ktoré
sa zaviazala závažným spôsobom zasiahla do dobrej povesti a dobrého mena žalobkyne v zahraničí,
nakoľko žalobkyňa spolupracuje s viacerými osobami na území Nemeckej spolkovej republiky v oblastí

sprostredkovania opatery starším osobám. To, že žalobkyňa nesprostredkovala zamestnanie a že nemá
oprávnenienasprostredkovaniezamestnaniazaúhraduvyplývazosamotnejzmluvyosprostredkovania
žalovaná o tejto skutočnosti už v čase uzatvárania zmluvy vedela, z toho dôvodu tieto skutočnosti
poukazované právnym zástupcom žalovanej považuje za irelevantné.

6. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 14.7.2017 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených vo odpore
zo dňa 23.09.2016 a doplnila, že tvrdenie žalobkyne, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom na
základe zmluvy o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka neobstojí, a to i s poukázaním na
ustálenú judikatúru súdov. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina pod sp. zn 14Cob/178/2015zo dňa 28.04.2016, ktorý potvrdil ako súd odvolací rozsudok prvostupňového súdu, v ktorom súd
vyjadril vo veci skutkovo i právne obdobnej (a to hlavne z hľadiska toho, že i v tomto spore uzavrela
žalovaná so žalobkyňou zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej bolo uvedené, že sa riadi ust. § 642 a

násl. Obchodného zákonníka a žalovaná v čase uzatvorenia tejto zmluvy nebola živnostníčkou, a teda
uzatvárala túto zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ) tak, že ide o sprostredkovanie zamestnania za
úhradu a ako také je regulované osobitným zák. č. 5/2004 Z.z. Tento zákon súd považuje za lex specialis
vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, t.j. pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu, bez ohľadu
na povahu účastníkov, je nutné aplikovať tento osobitný zákon, ktorý upravuje konkrétne podmienky

sprostredkovania zamestnania za úhradu v § 25 cit. zák. V čase uzatvorenia zmluvy citovaný zákon
v ust. § 25 ods. 3 výslovne uvádza, že sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú
sprostredkúva zamestnanca. Výšku poplatku podľa prvej vety dojednáva sprostredkovateľ s právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Súd v predmetnom rozhodnutí
ďalej uvádza, že poplatok v takejto zmluve musí byť vždy dojednaný v súlade s § 25 cit. zák. a v

opačnom prípade sa dojednanie o poplatku dostáva do rozporu s predmetným zákonným ustanovením a
jesankcionovanéabsolútnouneplatnosťoupodľa§39Občianskehozákonníka,pretožesvojimobsahom
odporuje zákonu. Pretože sa neplatnosť týka podstatnej neoddeliteľnej náležitosti právneho úkonu, tak
právny úkon - zmluva o sprostredkovaní služieb, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Žalobkyňa
má za to, že uvedenú judikatúru je možné aplikovať i na prípad prejednávaný v tomto súdnom konaní

a túto skutočnosť nemôže zmeniť ani fakt, že žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy nemala aktívnu
živnosť „sprostredkovanie zamestnania za úhradu“. Táto skutočnosť môže ísť jedine na tiaž žalobkyne
ako osoby podnikajúcej v oblasti na ktorú nemá oprávnenie. Základom posúdenia právneho vzťahu
medzi stranami sporu je podľa názoru žalovanej stav, aký bol v čase uzatvárania zmluvy a nakoľko v
tom čase (a ani neskôr) nespĺňala žalovaná podmienky k tomu, aby jej mohla byť sprostredkovaná iná

činnosť ako zamestnanie za úhradu a v celom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - nepodnikateľ, je
nutné zmluvný vzťah posúdiť v súlade so zák. č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Akékoľvek
iné právne posúdenie ich vzťahu by bolo nutné považovať za obchádzanie zákona.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a

zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa je samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostníčkou, ktorá podniká okrem iného od
1.2.2014 v predmete činnosti: Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, Činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov a Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, a od

12.2.2014 aj v predmete činností: Sprostredkovateľská činnosť v oblasti poskytovania služieb pre rodinu
a domácnosť s výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu a Sprostredkovateľská činnosť v
oblasti poskytovania krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb s výnimkou sprostredkovania
zamestnania za úhradu.

9. Podľa výpisu z jej živnostenského registra v období od 01.02.2014 do 13.02.2014 mala zapísaný ako
predmet činnosti aj Sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

10. Z Ročnej správy - Sprostredkovanie zamestnania za úhradu za rok 2014 vyplynulo, že v uvedenom
období v tomto predmete činnosti nevykonávala žiadnu činnosť.

11.Dňa9.3.2016žalobkyňa,akosprostredkovateľažalovaná,akozáujemca,uzavrelipísomnúZmluvuo
sprostredkovaníč.XXXX/XX,ktorápodľajejzáhlaviamedzitýmitostranamibolauzatváranápodľa§642
a násl. Obchodného zákonníka. Aj podľa článku X ods. 2 uvedenej zmluvy sa jej strany dohodli že práva
a povinnosti touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

12. Žalobkyňa v rámci uvedenej zmluvy v jej článku I ods. 1 prehlásila, že podniká v predmete
činnosti Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, Sprostredkovateľská činnosť v oblasti
poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť s výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu,
Sprostredkovateľská činnosť v oblasti poskytovania krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších

osôb s výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu a Činnosť podnikateľských, organizačných
a ekonomických poradcov.13.ZároveňžalovanávčlánkuIods.2uvedenejzmluvyprehlásila,žemázáujemposkytovaťkrátkodobú
pomoc pri opatere detí a starších osôb alebo poskytovať služby pre rodinu a domácnosť na území
Nemeckej spolkovej republiky.

14. Podľa článku II ods. 1 uvedenej zmluvy sa žalobkyňa ako sprostredkovateľ zaviazala, že bude vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako záujemca a zároveň poskytovateľ krátkodobej pomoci pri
opateredetíastaršíchosôbaleboposkytovateľslužiebprerodinuadomácnosťmalapríležitosť uzavrieť
zmluvu s treťou osobou ako objednávateľom týchto služieb, ktorej predmetom by bolo poskytovanie

služieb žalovanou v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo v
predmete činnosti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť na území Nemeckej spolkovej republiky
(ďalej len „ sprostredkúvaná zmluva“).

15. Na druhej strane žalovaná, ako záujemca sa podľa článku II ods. 2 uvedenej zmluvy zaviazala
za obstaranie príležitosti uzavretia zmluvy s treťou osobou podľa ods. 1 uvedeného článku zaplatiť

žalobkyni odplatu (províziu) za podmienok dojednaných v článku III uvedenej zmluvy.

16. Podľa článku III ods. 1 uvedenej zmluvy žalobkyni ako sprostredkovateľovi mal vzniknúť nárok na
províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania a to vo výške 400,--EUR. Podľa
odseku 2 uvedeného článku tento nárok na províziu mal vzniknúť bez ohľadu na plnenie záväzkov tretej

osoby zo sprostredkúvanej zmluvy a podľa odseku 4 uvedeného článku uvedenú províziu sa žalovaná,
ako záujemca zaviazala uhradiť do 3.6.2016 odo dňa uzavretia sprostredkúvanej zmluvy.

17. Podľa článku IV ods. 1 uvedenej zmluvy žalobkyni ako sprostredkovateľovi mal vzniknúť popri
provízii dojednanej v článku III aj nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním vo výške

špecifikovanej v ods. 2,3 a 4 uvedeného článku.

18. Podľa odseku 2 uvedeného článku sa žalovaná ako záujemca zaviazala žalobkyni ako
sprostredkovateľovi zaplatiť jednorázovo paušálnu sumu 15,--EUR ako úhradu nákladov za služby
spojené so sprostredkovaním špecifikovaným v článku VI ods. 1 uvedenej zmluvy, kedy táto suma bola

splatná v deň platnosti a účinnosti tejto zmluvy. Predmetnou službou, ktorú si týmto poplatkom takto
žalovaná uhrádzala bola podľa uvedeného článku VI ods. 1 previerka znalosti z nemeckého jazyka za
účelom posúdenia úrovne znalosti tohto jazyka a zistenia stupňa jeho znalosti žalovanou.

19. Tento poplatok žalovaná žalobkyni aj uhradila dňa 09.03.2016, ako to vyplynulo z pokladničného

dokladu č. XXXX/XX.

20. Podľa ods. 3 článku IV sa žalovaná mala tiež touto zmluvou zaviazať zaplatiť žalobkyni jednorázovo
paušálne dojednanú sumu 300,-- EUR ako úhradu nákladov za služby spojené so sprostredkovaním
špecifikované v bode 2 písm. a./ a písm. b/ článku VI tejto zmluvy, kedy táto suma mala byť splatná

22.4.2016 „ odo dňa platnosti a účinnosti tejto zmluvy“. Predmetnou službou, ktorú si týmto poplatkom
takto žalovaná mala uhradiť mala byť podľa uvedeného článku VI ods. 2 činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov za účelom poradenstva v oblasti podnikania na území
Nemeckej spolkovej republiky a to výlučne v oblasti poskytovania krátkodobej pomoci pri opatere detí
a starších osôb alebo v oblasti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť (písm. a cit. odseku), a

ďalej tou službou malo byť vyhľadávanie a ponúknutie pre žalovanú vhodnú tretiu osobu, ktorá, ako
objednávateľ služieb krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo ako objednávateľ služieb
pre rodinu a domácnosť má záujem uzavrieť so žalovanou sprostredkúvanú zmluvu podľa požiadaviek
žalovanej.

21. Podľa výpovede žalobkyne v tejto čiastke nákladov sú zahrnuté jej náklady vzniknuté so
sprostredkovateľskou činnosťou v tom zmysle, že ona ako sprostredkovateľ musí vycestovať do
Nemecka, aby našla vhodných záujemcov pre opatrovateľky. Má náklady nielen na internet, telefonát,
ale aj náklady na čas, ktorý venuje poradenským činnostiam, a tiež že im (opatrovateľkám) je k
dispozícií denne 12 hodín, poskytuje im služby aj informácie, ktoré sú pre nich potrebné. Tiež uviedla,

že za rodinou, ktorú sprostredkovala žalovanej nevycestovala do Nemecka, nakoľko túto rodinu mala
na doporučenie a z časového hľadiska nemôže za každou rodinou do Nemecka vycestovať.22. V článku VI ods. 3 predmetnej zmluvy o sprostredkovaní bolo výslovne uvedené, že žalovaná ako
záujemca berie na vedomie , že predmetom sprostredkúvanej zmluvy nie je dojednanie pracovného
pomeru aztohodôvodužalobkyňaakosprostredkovateľvovzťahukpredmetusprostredkúvanejzmluvy

nemá postavenie zamestnávateľa žalovanej a rovnako tak aj tretia osoba, s ktorou žalobkyňa ponúka
uzavretie sprostredkúvanej zmluvy.

23. Z článku VI ods. 4 predmetnej zmluvy o sprostredkovaní tiež vyplynulo, že žalobkyňa
ako sprostredkovateľ nenesie zodpovednosť za nesplnenie záväzkov vyplývajúcich žalovanej ako

záujemcovi zo sprostredkúvanej zmluvy a uzavretím sprostredkúvanej zmluvy medzi žalovanou
(záujemcom) a treťou osobou žalobkyni (sprostredkovateľovi) nevzniká žiadna povinnosť dojednaná
sprostredkúvanou zmluvou.

24. Z článku VI ods. 5 predmetnej zmluvy o sprostredkovaní ďalej vyplynulo, že žalobkyňa ako
sprostredkovateľ nenesie zodpovednosť za to, že tretia osoba okrem iného uzavretú sprostredkúvanú

zmluvu vypovie, zruší, resp. že dôjde k zániku tejto sprostredkúvanej zmluvy v dôsledku iných
nezavinených okolností. (napr. úmrtie opatrovaného).

25. Z článku VI ods. 6 predmetnej zmluvy o sprostredkovaní napokon vyplynulo, že k uzavretiu
sprostredkúvanej zmluvy medzi žalovanou (záujemcom) a treťou osobou dochádza na základe

slobodného vzájomne zhodného prejavu vôle týchto subjektov , bez ohľadu na formu ( písomnú, ústnu)
uzavretia tejto sprostredkúvanej zmluvy, bez ohľadu na iné obsahove dojednania zmluvných strán ,
ak predmetom sprostredkúvanej zmluvy je „objednanie o poskytovaní služieb“ krátkodobej pomoci
pri opatere detí a starších osôb alebo poskytovanie poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť
žalovanou, ako poskytovateľom na území Nemeckej spolkovej republiky.

26. Uvedená predmetná zmluva o sprostredkovaní sa podľa jej článku IX uzatvárala na dobu jedného
roka (ods. 1 citovaného článku), s tým, že pred uplynutím tejto doby zanikla v prípade uzavretia
sprostredkúvanej zmluvy (ods. 2 písm. a./ citovaného článku), dohodou zmluvných strán ( ods. 2 písm.
b./ citovaného článku), stratou podnikateľského oprávnenia žalobkyne v predmete činnosti, ktorý bol

vymedzený v článku 1 ods. 1 tejto zmluvy (ods. 2 písm. c./ citovaného článku), resp. smrťou žalovanej
(ods. 2 písm. d./ citovaného článku).

27. V rámci takto uzavretého zmluvného vzťahu podľa písomnej požiadavky zo dňa 09.03.2016 mala
žalovanázáujemoposkytovaniekrátkodobejpomociprestaršíchosôbaposkytovanieslužiebprerodinu

a domácnosť na území Nemeckej spolkovej republiky s požiadavkami na opatrovanú osobu , aby sa
jednalo o chodiacu pani s váhou do 80 kg, začiatočnou demenciou, pre ktorú by vykonávala pomoc v
domácnosti a pri hygiene.

28. Na základe uvedených kritérií bola zo strany žalobkyne predložená žalovanej písomná informácia

o opatrovanej zo dňa 23.03.2016, ktorú si žalovaná oproti podpisu aj prevzala . Zároveň bol v tejto
písomnej informácii uvedený aj dátum ďalšieho vycestovania do Nemecka a to dňa 03.05.2016, v utorok
večer.

29. Ďalej jej bolo zo strany žalobkyne predložené písomné oznámenie o tom, že do Nemecka cestuje

22.3.2016 v utorok večer, s nástupom u rodiny dňa 23.3.2016 a so spätým príchodom z Nemecka dňa
13.4.2016 v stredu ráno. V prípise jej bola poskytnutá informácia o osobách zabezpečujúcich prepravu
a tiež pripomienka zabezpečiť si: európsky preukaz zdravotného poistenia, cestovné poistenie (úrazové
poistenie), doklad totožnosti (občiansky preukaz alebo pas), živnostenské oprávnenie a Rechnung/
faktúru, ktorú mala predložiť niekoľko dní pred odchodom. Toto písomné oznámenie žalovaná obdržala,

čo potvrdila v rámci svojej účastníckej výpovede.

30. V tejto svojej výpovedi tiež potvrdila, že jej zo strany žalobkyne bolo oznámené, že sa od nej vyžaduje
aj živnostenské oprávnenie pri jej vycestovaní do Nemecka, a teda že túto slovenskú živnosť si má
založiť prípadne vybaviť potom, čo by sa vrátila z Nemecka.

31. Z mailového podania pani L. P. adresovaného pre súd vyplynulo, že túto pani žalovaná pred svojim
prvýmnástupomdoprácekontaktovalaadotyčnápaniRepkovážalovanejposkytlainformácieodennom
režime klientky (pani A.) a povinnostiach opatrovateľky.32. Žalovaná do Nemecka k pani A. skutočne aj vycestovala a podľa mailovej správy pani R. P. s
menovanou pani A. aj uzatvorila ústnu „pracovnú“ zmluvu o vykonaní práce v oblasti opatrovateľských

služieb pre menovanú, pričom pre dotyčnú pracovala od 23.03.2016 do 12.04.2016.

33. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že za uvedené obdobie poskytovala dotyčnej pani A.
opatrovateľské služby, pričom, ako vyplynulo z dvoch písomných dokladov - Rechnung/Faktúr, oboch
zo dňa 23.03.2016, bol jej za tieto služby uhradený honorár v celkovej výške 1.260,--EUR (t.j. 60,--EUR

na deň pri celkovom období 21 dní) a tiež cestovné náklady na cestu zo Slovenska do Nemecka a späť
v sume 170,--EUR, v prípade oboch súm dňa 11.4.2016.

34. Z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a pani R. P. vyplynulo, že si pani A. so
žalovanou nerozumela , že dotyčná pani požadovala odchod žalovanej z jej domácnosti už zhruba
po dvoch týždňoch po jej príchode k nej. Zároveň z tejto komunikácie tiež vyplynulo, že na preklenutie

zostávajúcehotýždňadopríchodustriedajúcejsaopatrovateľky,paniL.P.,malamaťdotyčnáopatrovaná
zabezpečenú inú dámu na opatrovanie.

35. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď samotnej žalovanej, ktorá uviedla, že asi po dvoch týždňoch
po jej príchode do domácnosti pani A., bola svedkom toho, ako niekedy v nedeľu mali návštevu, niekto

zazvonil pri dverách, no kým on stihla zbehnúť dole, dvere otvorila už dcéra dotyčnej opatrovanej pani,
pričom vo dverách stala nejaká pani s kuframi, údajne Chorvátka, ktorá mala tam nastúpiť namiesto
žalovanej. Z rozhovoru následne žalovaná pochopila, že dotyčná pani ešte nemá k ním nastúpiť.

36. Z výpovede žalovanej tiež vyplynulo, že jej samotná pani A. nedala najavo, že má s ňou (žalovanou)

nejaké problémy, a až po návšteve dotyčnej pani, sa z následného večerného telefonického rozhovoru
so žalobkyňou dozvedela, že ju údajne pani A. tam nechce.

37. Z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a pani R. P. tiež vyplynulo, že žalobkyňa sa u
pani R. P. prihovorila za žalovanú a požiadala o poskytnutie ešte jednej šance pre žalovanú, aby si táto

a pani A. na seba privykli. To potvrdila aj samotná žalovaná vo svojej výpovedi, takže na základe toho
zotrvala žalovaná v domácnosti dotyčnej pani ešte týždeň. Podľa jej výpovede však u pri vzájomnom
lúčení po tomto týždni jej zo strany pani A. bolo nepriamo naznačované, že sa tam už nevráti na
pokračovanie v opatrovateľskej činnosti. Po návrate späť na Slovensko podľa vedomosti žalovanej
žalobkyňu kontaktovala p. P. s tým, že žalovanú tam už skutočne nechcú.

38. Žalovaná sa vyjadrila, že si nebola vedomá, že by akýmkoľvek spôsobom porušila zmluvu a ani z
iných dôkazov nie je zrejmé, prečo dotyčná pani ďalej následne nechcela využívať služby žalovanej.

39. Vo vzťahu k predmetu podnikateľskej činnosti žalobkyne bola zo strany žalovanej podnetovaná

jej písomným podaním zo dňa 25.5.2016 spísaným jej právnym zástupcom a adresovaným Ústrediu
práce, sociálnych vecí a rodiny, kontrola na preskúmanie jej činnosti realizovanej na základe zmluvy o
sprostredkovaní uzavretej medzi stranami sporu.

40. Podľa písomnej odpovede Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.7.2016 vyhotovenej

v reakcii na uvedený podnet tento orgán sa listom zo dňa 1.6.2016 požiadal o vykonanie kontroly
predmetného sprostredkovania na miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a tiež
na miestne príslušný Okresný úrad, odbor živnostenského podnikania v Prešove. Podľa tejto odpovede
dňa 12.7.2016 bola Ústrediu doručená informácia o výsledku kontrolných zistení, kedy bolo zistené
že žalobkyňa má v predmete podnikania - Sprostredkovanie zamestnania za úhradu ukončené dňom

13.2.2014. Poukázal na to, že žalobkyňa má v predmete podnikania aj Sprostredkovateľskú činnosť
v oblasti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť s výnimkou sprostredkovania zamestnania
za úhradu a Sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobej pomoci pri opatere detí
a starších osôb s výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu, ktorá však vykonáva podľa
Obchodného zákonníka, a tak konštatoval, že nie je v jeho kompetencii dodržiavať kontrolu týchto

činnosti u menovanej.

41. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.“), sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávaťprávnickáosobaalebofyzickáosobazapodmienokustanovenýchtýmtozákonom,akmánatútočinnosť
oprávnenie vydané podľa osobitného predpisu (ďalej len "sprostredkovateľ").

42. Podľa § 25 ods. 4 zák.č. 5/2004 Z.z., sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za
úhradu, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o
sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä

a) názov, adresu, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa,

b) dĺžku trvania zamestnania,
c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,
d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,
e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody.

43. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný

zákonník“), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §
261, sa spravuje týmto zákonom.

44. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

45. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

46. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že

bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

47. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

48. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len
zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

49. Podľa § 646 Obchodného zákonníka, ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu
až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok
takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah
splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,

za ktoré zodpovedá záujemca.

50. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho

súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

51. Podľa § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka, nárok na úhradu nákladov spojených so
sprostredkúvaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri

pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

52. Podľa § 648 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích
osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy
s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje

záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.53. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

54. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

55. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

56. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

57. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

58. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

59. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

60. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

61. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

62. Po vykonanom dokazovaní sa súd nestotožnil s právny názorom žalovanej, že medzi stranami sporu

uzavretá zmluva o sprostredkovaní, mala byť v skutočnosti zmluvou o sprostredkovaní zamestnania za
úhradu v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z..

63. Žalobkyňa má v rámci predmetu svojich podnikateľských činností zapísanú aj sprostredkovateľskú
činnosť v oblasti poskytovania služieb pre rodinu a domácnosť s výnimkou sprostredkovania

zamestnania za úhradu a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobej pomoci pri
opatere detí a starších osôb s výnimkou sprostredkovania zamestnania za úhradu. Ide o voľné živnosti,
ktoré umožňujú podnikateľovi, ktorých ich má zahrnuté do predmetu svojho podnikania, aby v ich rámci
podnikal. Tieto činnosti sú odlišné od predmetu podnikania: sprostredkovania zamestnania za úhradu,
ktoré je viazanou živnosťou. Tento predmet podnikania, ktorý pôvodne mala zapísaný v rámci svojich

predmetov aj žalobkyňa, táto toho času už nevykonáva.

64. Pokiaľ sa teda žalobkyni umožnilo príslušným zápisom do živnostenského registra prostredníctvom
príslušného orgánu vykonávať vyššie uvedené sprostredkovateľské činnosti, bolo je právom v tomto
smere aj hľadať záujemcov o sprostredkovanie týchto služieb a následne s nimi uzatvárať príslušné

zmluvy.

65. Obsah zmluvy o sprostredkovaní č. 2016/10 uzavretej medzi stranami sporu výslovne poukazuje na
to, v akých predmetoch činností žalobkyňa podniká a tiež aj to, že pri realizácii činnosti na základe tejtozmluvy žalobkyňa nesprostredkúva záujemcovi, teda v tomto prípade žalovanej, zamestnanie (porovnaj
článok I ods. 1 zmluvy, ako aj článok VI ods. 3 zmluvy.)

66. Aj predmet uvedenej zmluvy je v článku II ods. 1 vymedzený tak, že sa žalobkyňa bude vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako záujemca a zároveň poskytovateľ krátkodobej pomoci pri
opateredetíastaršíchosôbaleboposkytovateľslužiebprerodinuadomácnosťmalapríležitosť uzavrieť
zmluvu s treťou osobou ako objednávateľom týchto služieb, ktorej predmetom by bolo poskytovanie
služieb žalovanou v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo v

predmetečinnostiposkytovaniaslužiebprerodinuadomácnosťnaúzemíNemeckejspolkovejrepubliky.
Nikde sa teda nehovorí o vyhľadaní zamestnania pre žalovanú.

67. Žalovaná bola aj v rámci rokovaní pri uzavretí tejto zmluvy o sprostredkovaní, ako aj v
rámci písomného oznámenia o vycestovaní dňom 22.03.2016 upozornená na potrebu obstarania si
živnostenského oprávnenia na výkon činnosti poskytovania krátkodobej pomoci pri opatere starších

osôb na území Nemeckej spolkovej republiky. Práve o výkon tejto činnosti mala podľa článku I ods. 2
uvedenej zmluvy záujem.

68. Súd nevidí dôvod a ani žiaden taký dôkaz, ktorý by mal tento vzťah založený medzi stranami sporu
vyššie uvedenou zmluvou o sprostredkovaní subsumovať pod úpravu § 25 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z..

To platí tým skôr, že ho pod tieto ustanovenia nesubsumovalo napriek podnetu žalovanej ani samotné
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré teda kontrolnú činnosť vo vzťahu k tomuto zmluvnému
vzťahu strán sporu z tejto zmluvy nevykonalo ale vec postúpilo príslušnému živnostenskému orgánu.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené si súd ustáli, že vzťah založený medzi stranami sporu zmluvou o

sprostredkovanísanemáriadiťustanoveniamizákonač.5/2004Z.z.,konkrétne§25citovanéhozákona.

70. Pokiaľ ide o posúdenie vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska toho, či sa medzi nimi jedná prípadne
nejedná o spotrebiteľskoprávny vzťah, súd v danom prípade vychádzal z ustanovenia § 52 ods. 1, 2,
3 a 4 Občianskeho zákonníka.

71. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledná veta na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva, pričom zároveň podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

72. V tomto smere teda súd musel v prvom rade posúdiť, či strany sporu spĺňajú definície pojmu
dodávateľa a spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3, resp. 4 Občianskeho zákonníka.

73. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

74. Žalobkyňa uvedenú definíciu dodávateľa spĺňa , keďže pri poskytovaní plnenia zo zmluvy o
sprostredkovaní č. 2016/10 uzavretej medzi stranami sporu poskytuje žalovanej plnenie , ktoré vyplýva

z jej živnostenského oprávnenia.

75. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

76. Spotrebiteľom na účely § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je každá nepodnikajúca fyzická osoba.
Z hľadiska posúdenia právneho statusu spotrebiteľa je rozhodujúci okamih uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, ktorého účastníkom sa stala nepodnikajúca fyzická osoba ako spotrebiteľ. Neskoršia zmena
jeho statusu (fyzická osoba sa stane podnikateľom) nemení nič na charaktere spotrebiteľskej zmluvy.

(porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 451).

77. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalovaná spĺňa definíciu spotrebiteľa a preto na vzťah
medzi ňou a žalobkyňou založený zmluvou o sprostredkovaní je spotrebiteľskoprávnym vzťahom.78. Podľa názoru žalovanej napriek skutočnosti, že podľa znenia zmluvy o sprostredkovaní sa má táto
riadiťustanoveniamizákč.513/1991Zb.Obchodnýzákonník,vznení neskoršíchpredpisov,ježalovaná

toho názoru, že by takýto výklad odporoval zákonu. Poukazuje tiež pritom na to, že žalovaná nie je
podnikateľkou podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zmluva o sprostredkovaní nespadá pod tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 6 Obch.zák.), a je preto podľa nej namieste aby sa riadila ustanoveniami
zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník , v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), a to bez ohľadu
na to, čo je v tejto zmluve uvedené.

79. K tomu súd uvádza, že zmluvné strany si podľa § 262 Obchodného zákonníka môžu zvoliť na úpravu
svojich vzťahov režim uvedeného právneho predpisu, a to aj vtedy, že sa nejedná o podnikateľov, príp.
ak nejde o tzv. absolútny obchod.

80.DohodaovoľbeObchodnéhozákonníkamôžebyťsúčasťouzmluvnýchustanovení voformeodkazu

na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie
zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode, najmä v prípadoch, ak zmluva,
ktorej režim má byť opciou Obchodného zákonníka určený, je uzavretá neformálne. Interpretácia obsahu
dohody, výklad prejavu vôle zmluvných strán by v prípade pochybnosti mal zodpovedať pravidlám
vyjadreným v Občianskom zákonníku. (porovnaj Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár.

3.vydanie. Praha: C.H.Beck, 2010, str. 748)

81. Dôraz kladený na autonómiu strán pri kreovaní obchodných záväzkových vzťahov premietnutý do
dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je eliminovaný ochranou spotrebiteľa. To že
si zmluvné strany zvolia režim Obchodného zákonníka ešte neznamená, že tým je vylúčená ochrana

spotrebiteľa, že zmluva uzavretá na základe takto určeného režimu Obchodného zákonníka, nie je
zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou.

82. Na to v súčasnej dobe pamätá ako úprava Obchodného zákonníka, tak aj samotná úprava
Občianskeho zákonníka.

83. Od 1.1.2008 je právna úprava v Obchodnom zákonníku doplnená o pravidlo pri interpretácii
právnych úkonov a to v prípade pochybností o obsahu právnych úkonov , ktoré sa spravujú Obchodným
zákonníkom. Podľa ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka , pri pochybnostiach o obsahu
právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

84. V nadväznosti na to sa následne používa úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 posledná veta
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva.

85. Z takto formulovaného znenia zákona je teda zrejmé, že vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom
môže byť aj obchodnoprávnym vzťahom, s tým, že aj na takýto vzťah sa následne budú uplatňovať
sprísňujúce kritéria ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka , resp. iných občianskoprávnych

predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa.

86. Na základe toho teda súd konštatuje, že vzťah medzi stranami sporú je možné podriadiť na základe
ich vzájomnej dohody režimu Obchodného zákonníka, pretože aj takto založený režim v konečnom
dôsledku zo zákona podlieha kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

87. Inými slovami samotné dojednanie režimu Obchodného zákonníka na úpravu vzťahov medzi
dodávateľom a spotrebiteľom nie je možné považovať za rozporné s právnou úpravou prijatou na
ochranu spotrebiteľa.

88. Strany sporu si pre úpravu svojho vzťahu zvolili aplikáciu ustanovení § 642 a násl. Obchodného
zákonníka, pojednávajúcu o zmluve o sprostredkovaní. Táto úprava v zásade nie je odlišná od úpravy
spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutej v občianskom zákonníku.89. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vyvinula činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako
záujemcaazároveňposkytovateľkrátkodobejpomocipriopaterestaršíchosôbmalapríležitosť uzavrieť
zmluvu v predmete činnosti krátkodobej pomoci pri opatere starších osôb a tú aj napokon s pani L. A.N.

uzatvorila v ústnej forme, kedy menovanej aj poskytovala opatrovateľské služby v období od 23.3.2016
do 12.4.2016, za čo obdržala odmenu v celkovej výške 1.260,--EUR, a tiež jej boli preplatené cestovné
náklady na cestu zo Slovenska do Nemecka a späť v sume 170,--EUR.

90. Vzhľadom na uvedené preto žalobkyni vznikol v zmysle článku III ods. 1 zmluvy o sprostredkovaní

žalobkyni nárok na províziu, vo výške 400,--EUR. Tento nárok mal byť žalovanou žalobkyni vyplatený
do 3.6.2016, čo sa však nestalo.

91. Súd bol toho názoru, že tento nárok žalobkyne je oprávnený a nič na tom nemení ani tá skutočnosť,
že pani L. A. so žalovanou následne už zmluvu o opatrovaní jej osoby nechcela predlžiť, resp. v nej
pokračovať, alebo inak povedané neformálne túto zmluvu so žalovanou zrušila.

92. Ako vyplýva z písomných podkladov žalobkyňa, ktorá tento kontakt s dotyčnou osobou žalovanej
sprostredkovala s uvedenou situáciou nepočítala a aj po jej nastaní podnikla určité kroky k tomu, aby
uvedená zmluva medzi pani L. A. a žalovanou nebola ukončená.

93. V tejto súvislosti súd poukazuje na listinný doklad - písomnú informáciu o opatrovanej zo dňa
23.3.2016, ktorú si žalovaná oproti podpisu aj prevzala, a v ktorom sa pôvodne rátalo s tým, že žalovaná
mala vycestovať k menovanej pani Lieselotte Stempel aj v ďalších dňoch a to konkrétne, dňa 3.5.2016,
v utorok večer.

94. Pokiaľ teda dotyčná pani následne prestala mať záujem o výkon týchto služieb od žalovanej, súd je
toho názoru , že táto skutočnosť rozhodne nemohla byť pričítaná na ťarchu žalobkyne a nemohla byť
tou skutočnosťou, ktorá by jej znemožnila dožadovať sa úhrady provízie za sprostredkovanie uzavretia
uvedenej zmluvy medzi žalovanou a pani L. A.. Ako vyplýva z § 648 ods. 1 Obchodného zákonníka,
sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy.

95. Súd tiež poznamenáva, že na posudzovanie výšky (primeranosti ) odmeny (provízie) nie je možné
aplikovať ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka pojednávajúce o neprijateľných podmienkach, nakoľko
táto odmena ( provízia), resp. jej výška sa týka primeranosti ceny , pričom táto zmluvná podmienka je v
texte Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi stranami sporu vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.

(V zmluve v článku III ods. 1 je jasne a určito vymedzené , že provízia je stanovená na sumu 400,--
EUR, nárok na ňu vzniká po uzavretí zmluvy medzi žalovanou a pani L. A. a je určená aj jej splatnosť
do 3.6.2016.).

96. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že hlavný predmet plnenia je v zmluve dojednaný neurčito, s touto

sa súd nestotožnil, nakoľko podľa článku II ods. 1 uvedenej zmluvy sa žalobkyňa ako sprostredkovateľ
zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná mala príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou
osobou, ktorej predmetom by bolo poskytovanie služieb žalovanou v predmete činnosti krátkodobej
pomoci pri opatere detí a starších osôb alebo v predmete činnosti poskytovania služieb pre rodinu a
domácnosť na území Nemeckej spolkovej republiky. Súdu z takto formulovaného znenia predmetu

zmluvy nie je zrejmé, v čom by mala spočívať jeho neurčitosť, prípadne nezrozumiteľnosť.

97. Preto súd ustáli, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie provízie v sume 400,--EUR.

98. Pokiaľ šlo o nárok na náhradu nákladov v sume 300,--EUR, súd s týmto nárokom žalobkyne sa

nestotožnil a tento nárok žalobkyne zamietol.

99. Bol toho názoru, že zmluva o sprostredkovaní v časti nárokov na náhradu nákladov je neurčitá
nakoľko nie z nej zrejmé, ktoré náklady majú byť uvedenou sumou pokryté. Navyše z formulácie tak ako
je uvedená v príslušných článkoch sa uvedená suma skôr javí, ako dodatočná suma provízie.

100. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.101. Určitosť prejavu sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho
úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho
úkonu. právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak

nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a
preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť právneho úkonu
treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny
úkon, ako taký, obstáť. (Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár
2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 334-335).

102. Podľa ods. 3 článku IV. zmluvy uzavretej medzi stranami sporu paušálnu sumu 300,-- EUR majú
predstavovať náklady za služby spojené so sprostredkovaním špecifikované v bode 2 písm. a./ a písm.
b/ článku VI tejto zmluvy. Teda samotné ustanovenie odseku 3 tieto náklady nešpecifikuje. Pokiaľ ide
o odkázaný článok VI ods. 2 písm. a./ a písm. b/ ani ten bližšie nešpecifikuje nákladové položky,
ale definuje službu, ktorú žalobkyňa pre žalovanú má vykonávať. To však v žiadnom prípade nemôže

predstavovať „náklad“ žalobkyne na výkon jej činnosti. Súd je toho názoru, že takto formulovaným
znením je týmto ustanovením skryte premietnuté navýšené provízie (odmeny) žalobkyne za jej činnosť,
ktorú mala pre žalovanú vykonať, a ocenenie ktorej už musí byť premietnuté v jej provízii upravenej v
článku III ods. 1 predmetnej zmluvy.

103.Samotnážalobkyňatietosvojenákladyvosvojejvýpovedizadefinovalatak,žetosú„náklady“,ktoré
má v súvislosti s tým, že sú to náklady na čas, ktorý venuje poradenským činnostiam pre záujemkyne,
resp. to, že im je k dispozícií denne 12 hodín a poskytuje im služby aj informácie. Tieto činnosti
žalobkyne však nemôžu byť nákladom , ale sú obsahom jej hlavnej náplne práce, za ktorú si účtuje
odmenu v podobe provízie pri sprostredkovateľskej činnosti.

104. Keďže neurčitosť prejavu sa týkala len ustanovení článku VI ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní
pojednávajúcich o nákladoch, a teda len časti právneho úkonu, ktorá nemá zásadný vplyv na zvyšné
časti zmluvy, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné považovať za essentialia negotii (teda hlavné
časti zmluvy, ako predmet činnosti a odmena) je možné ju oddeliť od týchto zvyšných časti celku, súd,

považoval predmetnú zmluvu v zmysle § 41 neplatnú, len čo do týchto ujedaní a čo do zvyšku zmluvu
považoval za platnú. Z tejto neplatnej časti nárok žalobkyne nepriznal.

105. Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní v časti ujednania o nákladoch
žalobkyne, vychádzajúc z § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka, konštatujúc absenciu výslovného

ujedania o nároku žalobkyne na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním, súd sa ďalej
nezaoberal existenciou, či neexistenciu prípadných reálne vzniknutých nákladov žalobkyne pri tejto jej
činnosti a preto následne žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,--EUR zamietol.

106. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

107. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

108. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

109.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

110. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

111. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu.

112. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobkyne
k žalovanej sume bol 57,14 % (400,-- Eur ako priznaná suma istiny/ 700,-- EUR ako celková žalovanásuma istiny =0,5714= 57,14 %) a úspechu žalovanej bol 42,86 % (400,-- Eur ako nepriznaná suma
istiny / 700,-- EUR, ako celková žalovaná suma istiny =0,4286 = 42,86 %).

113. Žalobkyni tak vznikol nárok na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 14,28 %, kedy uvedené
percento predstavuje rozdiel percenta úspechu žalobkyne a percenta úspechu žalovanej (t.j. 57,14 %
-42,86 %).

114. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť

vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.
zn. 6 Cdo 222/2016).

115. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.