Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201532
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118201532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: F. I., občianka SR, nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., R. XXXX/XX., práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so
sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 557,40 eur s prísl. a
zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 28.11.2018 č.k. 14Csp/22/2018-54, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti zamietavého výroku o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia 557,40 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 557,40 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku, t.j. v časti zamietavého výroku o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy
predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré žalobca ako dlžník zaplatil žalovanému

ako veriteľovi nad rámec poskytnutej úverovej istiny, i keď bolo potrebné považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov, pretože v úverovej zmluve absentovali údaje vyžadované príslušnými ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11 Zák. č. 129/2010 Z.z.).
2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade 100 % trov konania žalovanému. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 660 € so splatnosťou 36 splátok s výškou
mesačnej splátky vrátane úrokov 23,35 €; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola uvedená

vo výške 906,60 €, RPMN 26,06 %, ročná úroková sadzba úveru 17,75 % a priemerná RPMN 34,42
%, poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 66 €. Súd prvej inštancie prijal záver, že
zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd
prvej inštancie ďalej zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru č. 8500107111 zo 17.3.2015 boli
uvedené údaje o čísle zmluvy, výške schváleného úveru (660 €), splatnosti úveru (36 mesiacov), výška
mesačnej splátky (23,35 €) výška splátky podľa dohody (15,03 € mesačne) poplatok za poskytnutie

revolvingu (66 €), termín splatnosti prvej a poslednej splátky (1.5.2015, 1.4.2018), periodicita splácania
úveru s dátumom mesačnej splátky (mesačne, do 1. dňa) výška RPMN (26,06 %), priemerná výška
RPMN ku dňu podpisu zmluvy (34,42 %), ako aj konkrétna výška schváleného revolvingu (660 €),
výška mesačnej splátky revolvingu (38,38 €), predpokladaná RPMN po vykonaní revolvingu (26,06 %),úrok 17,75 % ročne. Oznámenie o schválení úveru súd prvej inštancie považoval za neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle dojednaných zmluvných podmienok ako aj akceptáciu
návrhu na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere, a preto podľa súdu prvej inštancie zmluva

spĺňala zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods.1 (písomná forma) ako aj § 9 ods.2 písm. f/, l/, k/
(konečná splatnosť úveru, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov atď.) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, preto nemožno uzatvorenú zmluvu považovať za
bezúročnú a bez poplatkov.
3. Čo sa týka dohody o poskytovaní služieb uzavretej súčasne s úverovou zmluvou, táto nebola podľa

súdu prvej inštancie neplatná pre rozpor s dobrými mravmi ako to tvrdila žalobkyňa. Z dohody o
poskytovaní služieb je zrejmé (článok I. bod 2) že táto nebola podmienkou na získanie úveru, ktorá
skutočnosť bola v dohode zvýraznená tmavým písmom. Súd prvej inštancie prijal záver, že pokiaľ
žalobkyňa nechcela služby podľa tejto dohody využívať, nič jej nebránilo návrh zmluvy nepodpísať,
resp. uzatvoriť novú, s inými parametrami. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že v čase
podpísania žiadosti žalobkyňa nemala vôľu uzatvoriť takúto dohodu.

4. Súd prvej inštancie dospel ďalej k záveru, že celková výška odplaty neprekračovala limit
stanovený právnym predpisom, pretože dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 17.3.2015 je osobitnou
spotrebiteľskou zmluvou s osobitnou dojednanou výškou odplaty a táto netvorí súčasť odplaty zo
zmluvy o revolvingovom úvere aj keď sa platila v rámci dojednanej mesačnej splátky z tohto úveru. Súd
prvej inštancie teda podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.3.2015) podrobil odplatu

testu prijateľnosti. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na dobu
36 mesiacov a odplata za úver nesmela prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu podľa ust. § 1a ods.1,4
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase uzavretia zmluvy zistenú súdom prvej inštancie vo
výške 68,84% ročne. Odplata stanovená žalovaným za úver vo výške 906,60 € neprekračuje stanovený
limit, pokiaľ je vypočítaná zo splátky 23,35 € (bez poplatku za doplnkovú službu + 66 € poplatok ), čomu

zodpovedá RPMN vo výške 24,28 %. Vzhľadom na to prijal súd prvej inštancie záver, že zmluva o
revolvingovom úvere nebola bezúročná a bez poplatkov a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie alebo rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Namietal, nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o riadnom procese uzatvorenia
zmluvy a nepresnosť niektorých parametrov úveru uvedených v zmluve. Namietal tiež nesprávne
zistenie náležitostí úverovej zmluvy pre posúdenie, či je úver bezúročný a bez poplatkov, keď pre vec
podstatné bolo okrem iného aj to, že niektoré údaje boli uvedené až v oznámení o schválení úveru,
ktoré nemožno považovať za súčasť zmluvy, pretože nepodlieha akceptácii zo strany dlžníka. Žalobca

vytýkal napadnutému rozhodnutie tiež absenciu odôvodnenia ohľadom nároku na zaplatenie finančného
zadosťučinenia ako aj nesprávny záver o priemernej RPMN, ktorá nebola 34,42 %, ako sa uvádza v
zmluve, ale v skutočnosti bola vo výške 12,56 %.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Okrem iného uviedol, že oznámenie veriteľa o schválení úveru má výlučne informatívny charakter a

je potvrdením náležitostí existujúcich už v zmluve. Ani absencia podpisu dlžníka priamo na oznámení
však podľa žalovaného nepredstavuje dôvod, pre ktorý by táto listina nemala byť súčasťou zmluvy o
úvere, pretože listina, na ktorej podpis je vyžadovaný v zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ môže pozostávať
aj z viacerých strán, ktoré sú spolu technicky spojené, pričom podpísané nemusia byť jednotlivé strany
ale len listina ako celok. Ďalej žalovaný považoval za správne uvedenú priemernú RPMN, ako aj RPMN

úveru doloženú výpočtom podľa stanoveného vzorca. Názor o potrebe uvádzania zložiek splátok úveru
považoval za prekonaný s odkazom na rozhodnutie NS SR 3 Cdo 146/2017. Napokon považoval za
správnyzáversúduprvejinštancie,žeodplatudohodnutúvdohodeoposkytovaníslužiebniejepotrebné
zahrnúť do výpočtu RPMN.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie a aj z ním použitých ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť podľa § 388 CSP a v časti zrušiť podľa § 389 CSP, ako je
uvedené vo výroku.
8. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že

úverová zmluva spĺňala náležitosti požadované podľa príslušných ustanovení § 9 ods. 1 a 2 (písomná
forma,konečnásplatnosťúveru,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov)zák.č.129/2010
Z.z., keď oznámenie o schválení úveru súd prvej inštancie považoval za neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o revolvingovom úvere.9. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je to v
prípade náležitostí stanovených v ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. postačujúce, aby bol predmetný

úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie okrem iného zistil, že
konečná splatnosť úveru (doba trvania úveru) bola uvedená až v oznámení veriteľa o schválení úveru,
čo považoval za dostatočné pre to, aby bol tento údaj súčasťou zmluvy. Odvolací súd sa s týmto záverom
súdu prvej inštancie nestotožnil.
10. Údaj uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je uvedením údaja v samotnej

zmluve, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. V čase, kedy
žalobca zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako budú stanovené splatnosti prvej a poslednej
splátky úveru. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, nie je
podpísané žalobcom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave
vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, je možné
považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. 9 ods. 2 zák. č.

129/2010 Z.z. už v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
11. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, že konečná splatnosť úveru
(doba trvania úveru) bola uvedená až v oznámení veriteľa o schválení úveru teda zmluva o
spotrebiteľskom úvere uvedený údaj neobsahovala, v dôsledku čoho bol poskytnutý úver bezúročný a
bez poplatkov. Tento záver sám o sebe postačuje pre konštatovanie dôvodnosti žaloby o zaplatenie

557,40 eur založenej na tom, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami
sporu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Preto
sa odvolací súd nezaoberal ďalšími tvrdeniami odvolacieho konania týkajúcimi sa iných dôvodov, pre
ktoré by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie

úrokov a poplatkov zaplatených v sume 557,40 eur nad rámec istiny úveru zmenil a žalovaného zaviazal
uvedenú sumu zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez
právneho dôvodu (§ 451 OZ).
13. V zostávajúcej odvolaním napadnutej časti zamietavého výroku, t.j. v časti o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie o nároku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré
žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na to bol naplnený dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces.
Súčasne odvolací súd zrušil celý súvisiaci výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
znova prejedná a nanovo o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP.
Nanovo tiež rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. je okrem iného podstatné, že výklad uvedeného ustanovenia priznávajúceho zadosťučinenie by

mal zohľadňovať povahu priznaného nároku ako satisfakčného. Ak je teda priznaná satisfakcia, musí tu
existovať ujma, za ktorú sa satisfakcia poskytuje. Pre priznanie zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z. preto nepostačuje zistenie porušenia práva, ale je nevyhnutné, aby tu bola aj existencia
nemajetkovej ujmy, ktorá v príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto
nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia spotrebiteľom tvrdená

a aby bola takáto ujma aj preukázaná ako skutočná.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).